Zabudnime na stroje, investujme do seba

S automatizáciou narastá v ekonomike paradoxne aj úloha sociálnych schopností zamestnancov

Slovenská ekonomika je na rázcestí. Výkon miestneho hospodárstva podľa oficiálnych štatistík Eurostatu už roky nedobieha priemer Európskej únie. Pred malou krajinou tiež stoja dve veľké výzvy. Prvou je najvyšší očakávaný podiel pracovných miest, ktoré v budúcností zmení alebo úplne vymaže už prebiehajúca automatizácia výroby. A druhou jedno z najrýchlejších starnutí populácie, ktoré už dnes začína ukrajovať z počtov práceschopného obyvateľstva. Ak chce Slovensko zvládnuť nevyhnutnú automatizáciu mnohých profesií a posunúť sa z montážnej dielne k produkcii s vyššou pridanou hodnotou, musí viac investovať do svojich ľudí. V ekonomike pritom čoraz viac záleží na ľudskom ako na fyzickom kapitáli vo forme strojov, ciest a fabrík. Bohatstvo bude v hlavách.

? Kvantita verzus kvalita

Mieru zamestnanosti v krajine sa od krízy v roku 2009 podarilo postupne zvýšiť na historické maximum, a preto je dnes najvyšší čas sústrediť sa na kvalitu, a nie kvantitu existujúcich a nových pracovných miest. Len tak si krajina dokáže udržať významnejší hospodársky rast. Pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou však neprídu samy od seba. Keďže problém je na strane chýbajúcich kvalifikovaných pracovníkov, prechodu veľmi nepomôžu ani cielené vládne investičné stimuly. V nasledujúcom období budú preto kľúčom k úspechu krajiny investície do kvality jej ľudských zdrojov.

Nejde pritom len o manažérsky pojem. Termín ,,ľudský kapitál" spropagoval americký ekonóm Gary Becker výskumnými článkami a knihou s rovnomenným názvom ešte v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Jedným z ekonómových najdôležitejších zistení bolo, že výnosy z investícií ,,do hláv" často prispievajú k celkovej produktivite ekonomiky viac než investície do bežného, fyzického kapitálu, ako sú stroje, cesty či budovy. Dnes rozdiely v ľudskom kapitáli podľa štúdie Svetovej banky stoja za desiatimi až tridsiatimi percentami rozdielov v hospodárskom výkone ekonomík prepočítaných na jedného obyvateľa.

Čo to vlastne ľudský kapitál je? Ide o vedomosti, zručnosti a zdravie, ktoré ľuda vo svojom živote postupne získavajú (alebo o ne prichádzajú) a ktoré im umožňujú byť produktívnymi členmi spoločnosti. Už zakladateľ ekonómie Škót Adam Smith si všimol, že nadobúdanie rôznych schopností vzdelávaním či praxou síce stojí výdavky, no je akýmsi zosobnením kapitálu v konkrétnej osobe. Ten je potom zároveň jeho či jej bohatstvom, ale pozitívne pôsobí aj na celú spoločnosť.

? Ľudský kapitál čoraz dôležitejší

Verejnosť spočiatku pojem ľudského kapitálu vnímala ako hanlivý, pretože neosobnú ekonómiu vtlačil až do súkromnej sféry životov každého jednotlivca. Akoby sa z ľudí stávala len akási komodita či koliesko v stroji s cieľom čoraz vyššieho hospodárskeho výkonu.

No dnes sa ukazuje, že tento posun v ekonomickej vede mal zmysel. Ľudský kapitál sa v hospodárstve ukazuje ako čoraz dôležitejší. ,,Význam ľudského kapitálu rastie najmä v dôsledku nastupujúcej štvrtej priemyselnej revolúcie," teda čoraz vyššej robotizácie a digitalizácie, upozorňuje Andrej Hutta z Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR).

Ekonóm Martin Kahanec zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) sa k nemu pridáva, keď hovorí, že význam ľudského kapitálu a vplyv vzdelania na uplatnenie sa na trhu práce sa za posledné dekády vo vyspelých krajinách zvýšil. Rovnako tak aj na Slovensku. ,,Za každý ďalší rok vzdelania dostávajú zamestnanci v priemere viac peňazí ako v minulosti," ilustruje tento trend. Vysvetlením je vyšší dopyt po kvalifikovaných zamestnancoch, ktorý so sebou prinášajú pokročilé technológie.

Nové výrobné postupy potom nahrádzajú ľudí primárne v povolaniach charakterizovaných jednoduchými rutinnými úlohami. Potvrdzuje to aj štúdia Svetovej banky, ktorá ukazuje, že vyspelé krajiny dosahujú vyššie výnosy z budovania ľudského kapitálu aj v samotných zamestnaniach. ,,Dodatočný rok v profesii využívajúcej kognitívne zručnosti zvýši mzdy o tri percentá, rok v manuálnom zamestnaní len o dve percentá," píše medzinárodná organizácia vo svojej správe o ľudskom rozvoji vo svete.

? Význam mäkkých zručností

Význam ľudského kapitálu podľa M. Kahanca ešte narastie tam, kde práca obsahuje nerutinné a zložitejšie, ťažko predvídateľné úlohy. Napríklad zamestnania vyžadujúce manipuláciu s neznámymi predmetmi, pohyb v neznámom teréne alebo jemnú motoriku, kognitívne schopnosti ako manažment zmien či sociálne zručnosti ako líderstvo, empatiu a vyjednávanie.

Určitým paradoxom tak je, že spolu s rastom významu technických vedomostí a zručností narastá v ekonomike tiež úloha sociálnych schopností pracovníkov. ,,Keď sa pozrieme na vývoj balíkov zručností, prídeme k výsledku, že sa zvyšuje aj podiel mäkkých zručností a s nimi spojených kompetencií jednotlivca," potvrdzuje trend A. Hutta z Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR). Deje sa tak podľa neho v dôsledku nárokov na pracovnú silu, ktorá bude v budúcnosti vykonávať svoju činnosť často v decentralizovaných a medzinárodných tímoch.

Ide aj o také schopnosti v pracovnom živote, ktoré stroje nenahradia, teda prezentačné zručnosti, kreativitu či schopnosť učiť sa nové veci. ,,V súčasnosti vnímame trend na trhu práce, keď si zamestnávatelia vyhľadajú často ľudí, ktorí majú na výbornej úrovni práve niektoré mäkké zručnosti s tým, že v tých odborných si ich zaučia," hovorí Nikola Richterová z pracovného portálu Profesia. Dodáva, že firmy sa tiež u uchádzačov o zamestnanie stretávajú s absenciou kritického myslenia, schopností niesť zodpovednosť a rozhodovať sa v dôležitých situáciách. ,,Nutne potrebujeme, aby naše školstvo a spoločnosť už mäkké zručnosti nepodceňovali," myslí si.

? Nie sme zlí

O Slovensku sa bez hlbších analýz zvykne hovoriť, že má šikovných a zručných ľudí. No do akej miery je to naozaj tak? Známe je testovanie pätnásťročných školákov PISA, v ktorom sa výsledky miestnych žiakov s časom zhoršujú. Menej známy je fakt, že OECD veľmi podobne na matematické schopnosti, ale aj schopnosť čítať s porozumením testuje aj dospelú populáciu.

V takzvanom PIAAC testovaní Slováci a Slovenky celkovo nedopadli zle. V oboch hlavných kategóriách testovania skončili tesne nad priemerom OECD. Horšie to však je so schopnosťami riešiť problémy v prostredí nových technológií, kde skončili pod priemerom. Práve tieto zručnosti však môžu predurčovať hospodársky i spoločenský úspech v nasledujúcom období.

Neružovo je na tom Slovensko aj z pohľadu výdavkov na vzdelávanie. Mladí u nás strávia v škole v priemere 15 rokov, v najvyspelejších krajinách je to však viac. Často pritom študujú odbory, o ktoré je na trhu malý záujem.

Zamestnávatelia z rôznych združení preto nedávno vydali vyhlásenie, že žiadajú väčšiu podporu technického a prírodovedného vzdelávania, povinnú výuku angličtiny, ako aj povinnú maturitu z matematiky. Reforma školstva by podľa nich mala reagovať na potreby trhu práce a trendy vo svete. Ministerstvu školstva odporúčajú preto zabezpečiť rozvoj profesijne orientovaných bakalárskych programov či zvýšenie normatívu na študenta technických a prírodovedných odborov univerzít.

Otázka prepojenia vzdelávania a trhu práce je však komplikovanejšia. Ak sú nadobudnuté zručnosti dostatočne prenositeľné na viacero zamestnaní, nemusí byť nesúlad medzi štúdiom a prácou až takým problémom.

? Celoživotné nevzdelávanie

Okrem tradičného vzdelávania detí a mladých treba hovoriť aj o celoživotnom vzdelávaní. Pri rýchlych zmenách v technológiách a celej ekonomike totiž nestačí na začiatku života vyštudovať a neskôr celý pracovný život využívať predtým nadobudnuté vedomosti.

Pripomína to aj spomínaná Svetová banka. ,,Dni zotrvávania v jednom povolaní, v jednej firme po desiatky rokov, sa míňajú. V ekonomike jednorazových zárobkov (angl. gig economy) budú mať pracovníci počas svojej kariéry mnoho úväzkov, čo znamená, že sa musia učiť po celý život," vysvetľuje medzinárodná organizácia vo svojej štúdii.

Problémom je, že vzdelávanie vo vyššom veku na Slovensku vidieť len sporadicky. Podľa Eurostatu nejakú jeho formu v roku 2016 absolvovalo síce až okolo 46 percent dospelých, čísla za rok 2017 a vzdelávanie počas ostatných štyroch týždňov však krajinu radia v EÚ až na 25. miesto.

Ivana Studená zo Slovenskej akadémie vied dodáva, že vyspelé krajiny majú nielen vysokú účasť dospelých na rôznych formách učenia sa, ale aj to, že sú u nich medzi dospelými v učení sa menšie rozdiely než u nás. ,,Merania účasti na celoživotnom učení totiž ukazujú, že prosperita krajín je spojená s rovnomernejším učením sa dospelých," hovorí. Dospelí, ktorí vykonávajú rutinné činnosti, majú zvyčajne možností učiť sa najmenej. Keďže takýchto pracovných miest je v krajine veľa, sme tým z hľadiska ľudského kapitálu podľa akademičky v nevýhode.

? Škandinávia a ázijské tigre

Ktoré krajiny sú na budúcnosť z hľadiska ľudského kapitálu, naopak, najlepšie pripravené? V dvoch rebríčkoch sú najvyššie škandinávske krajiny, jednému dominujú ázijské ,,tigre". Vlaňajšia štúdia amerických vedcov okolo Stephena Lima z univerzity štátu Washington hovorí, že najvyšší ľudský kapitál majú Fínsko, Island a Dánsko. Podobne to vidí aj ranking Svetového ekonomického fóra, ktoré má na prvých miestach tiež európske krajiny: Nórsko, Fínsko a Švajčiarsko.

Rozdielnu metodiku merania ľudského kapitálu má Svetová banka, ktorá sa pozerá na očakávané investície do vzdelávania a zdravia dnes narodených detí. Na prvých miestach jej rebríčka sú ázijské krajiny ako Singapur, Južná Kórea a Japonsko. To signalizuje, že 21. storočie môže naozaj patriť Ázii, keďže predpoklad je, že vyšší očakávaný ľudský kapitál dnešných detí sa prejaví na produktivite nasledujúcej generácie. Slovensko je v rebríčku Svetovej banky najnižšie z krajín V4 na 40. mieste. Za krajinou pod Tatrami sú už len štyri ďalšie krajiny Európskej únie.

Svetová banka pritom vypočítala, že posun z dolnej do hornej štvrtiny krajín v rebríčku kvality ľudského kapitálu zvýši v budúcnosti dlhodobý hospodársky rast každoročne minimálne o 1,4 percenta. Bohatstvo v hlavách tak s najväčšou pravdepodobnosťou bude kľúčovým faktorom za úspechom či neúspechom krajín v tomto storočí.

? Rekvalifikácie nezamestnaných

Kto má však mať investície do ľudského kapitálu na starosti? Najmä štát, firmy či samotní ľudia? Vlády tam míňajú málo najmä kvôli politickým motiváciám, keďže napríklad pozitíva výdavkov na správne vzdelanie sa ukážu až o dlhé roky.

Súkromné spoločnosti zasa čelia riziku, že po nákladnom zaškolení im zamestnanec či zamestnankyňa môže odísť ku konkurencii. ,,Bude oveľa ťažšie nájsť konkrétneho zamestnávateľa, ktorý by mal riešiť rozvoj zamestnancov. Myslím teda, že to bude viac postavené na zodpovednosti jednotlivca, a preto je nevyhnutné ľudí na tieto zmeny pripraviť," myslí si Renáta Hall z projektu To dá rozum.

Zároveň však apeluje na rolu verejnej sféry. ,,Táto úloha štátu je dôležitá pri najzraniteľnejších skupinách uchádzačov o prácu, teda dlhodobo nezamestnaných, ľudí s nízkym vzdelaním či s nejakým znevýhodnením. Keď to preženiem, tak nie je úlohou štátu riešiť rekvalifikáciu manažérov," hovorí o potrebe investovania do miestneho ľudského kapitálu odborníčka. Dôležitá preto môže byť aj úloha stredných škôl pre ľudí, ktorí z rôznych príčin vzdelávanie ukončili predčasne.

To priznáva aj ministerstvo práce, ktoré ako výzvu vidí najmä vzdelávanie nezamestnaných. Už niekoľko rokov fungujú rekvalifikačné kurzy pod názvom RE-PAS a vlani úrady práce prišli aj s kurzmi KOMPAS zameranými na všeobecné počítačové, jazykové a komunikačné zručnosti, napísal TRENDU hovorca rezortu Michal Stuška. Vlani sa však na rôznych školeniach zúčastnilo len menej ako 10-tisíc uchádzačov o zamestnanie z celkového počtu viac ako 150-tisíc.

? Je to o ľuďoch

Ministerstvo školstva zasa reaguje zmenami sústavy študijných odborov, ktoré sa snaží prispôsobovať súčasným a najmä budúcim potrebám zamestnávateľov. Podobné zmeny sú určite potrebné. Opakovanie klišé o tom, akí sú Slováci a Slovenky zruční a šikovní, a čakanie na príchod investorov s vysokou pridanou hodnotou na úspech v 21. storočí totiž určite stačiť nebude.

Napokon, investície do ľudského kapitálu nie sú len o ekonomike. Silvia Porubänová z Inštitútu pre výskum práce a rodiny preto tému rozširuje aj o takzvaný sociálny či spoločenský kapitál. Teda o črty spoločenskej organizácie, ako sú dôvera, dodržiavanie spoločných noriem, existencia spoločenských sietí, ktoré jednotlivca v jeho živote podporujú. Kvalita života v spoločnosti je nakoniec logicky o samotných ľuďoch, ktorí ju spoluvytvárajú.

Odborníci o ľudskom kapitáli

,,Význam ľudského kapitálu rastie najmä v dôsledku čoraz vyššej robotizácie a digitalizácie."

Andrej Hutta, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR)

,,Vnímame trend, keď zamestnávatelia hľadajú ľudí, ktorí majú na výbornej úrovni mäkké zručnosti."

Nikola Richterová, Profesia.sk

,,Rozvoj ľudského kapitálu bude viac postavený na iniciatíve a zodpovednosti jednotlivca."

Renáta Hall, projekt To dá rozum

----

Čo tvorí ľudský kapitál

zdravie - schopnosť pracovať, tvoriť hodnoty pre seba a pre druhých

vzdelanie - uplatniteľnosť na trhu práce, tvrdé a mäkké zručnosti

osobnosť - cieľavedomosť, schopnosť učiť sa, kontakty

----

Kľúčom k úspechu krajiny budú investície do kvality ľudských zdrojov

Rebríčkom krajín, ktoré najviac pracujú na ľudskom kapitáli, dominujú ázijské ,,tigre" a Škandinávia

----

40. miesto patrí Slovensku v rebríčku Svetovej banky, ktorý sleduje kvalitu ľudského kapitálu