Výstavba domov na Žitnom ostrove má byť prísnejšie regulovaná. V hre je však výnimka

Výstavba domov na Žitnom ostrove má byť prísnejšie regulovaná. V hre je však výnimka

Štát chce rozšíriť zákazy v CHVO aj na výstavbu domov bez pripojenia sa na verejnú kanalizáciu. Ráta však s výnimkou. Podľa zamestnávateľskej organizácie by výnimky v tomto prípade nemali platiť.

Nový Akčný plán ochrany vody v Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov, návrh ktorého nedávno predstavilo Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP), má zabezpečiť účinnejšiu ochranu vôd na území tejto vzácnej zásobárne pitnej vody.

Envirorezort v dokumente, o ktorom sme podrobne informovali v tomto článku, navrhuje niekoľko opatrení s cieľom zabezpečiť ochranu povrchových aj podzemných vôd Žitného ostrova. Časť z nich sa má týkať aj zabezpečenia väčšej miery odkanalizovania.

V súčasnosti je totiž až 31 % obyvateľov v CHVO Žitný ostrov bez vybudovanej kanalizácie. Jestvujúci kanalizačný systém je podľa MŽP na hranici životnosti s urgentnou potrebou rozšírenia kapacity, prípadne jeho modernizácie. Okrem toho len 42% obyvateľov v obciach do 2000 obyvateľov v rámci tejto CHVO je napojených na verejnú kanalizáciu.

Medzi kľúčové opatrenia návrhu akčného plánu patria aj rôzne legislatívne úpravy. Dôležitým prvkom má byť novelizácia zákona o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd, ktorý verejnosť pozná aj ako takzvaný Lex Žitný ostrov. Tá sa má zameriavať na rozšírenie zákazov v CHVO, avšak v určitých prípadoch počíta aj s výnimkou. Podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ), ktorej členom je aj Asociácia vodárenských spoločností, by však v tomto prípade nemala platiť žiadna výnimka.

Vyplýva to z pripomienky, ktorú asociácia vzniesla v rámci medzirezortného pripomienkového konania k návrhu akčného plánu.

Aké činnosti zákon aktuálne zakazuje?

Súčasné znenie zákona zahŕňa pomerne rozsiahle obmedzenie činností na území CHVO, ktorých je okrem CHVO Žitný ostrov ešte deväť. Ide o územia Strážovských vrchov, Beskýd a Javorníkov, Veľkej Fatry, Nízkych Tatier (západná časť a východná časť), Horného povodia Ipľa, Rimavice a Slatiny, Muránskej planiny, Horného povodia rieky Hnilec, Slovenského krasu (Plešivská planina a Horný vrch) a Vihorlatu.

 

Nový Akčný plán ochrany vody v Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov, návrh ktorého nedávno predstavilo Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP), má zabezpečiť účinnejšiu ochranu vôd na území tejto vzácnej zásobárne pitnej vody.

Envirorezort v dokumente, o ktorom sme podrobne informovali v tomto článku, navrhuje niekoľko opatrení s cieľom zabezpečiť ochranu povrchových aj podzemných vôd Žitného ostrova. Časť z nich sa má týkať aj zabezpečenia väčšej miery odkanalizovania.

V súčasnosti je totiž až 31 % obyvateľov v CHVO Žitný ostrov bez vybudovanej kanalizácie. Jestvujúci kanalizačný systém je podľa MŽP na hranici životnosti s urgentnou potrebou rozšírenia kapacity, prípadne jeho modernizácie. Okrem toho len 42% obyvateľov v obciach do 2000 obyvateľov v rámci tejto CHVO je napojených na verejnú kanalizáciu.

Medzi kľúčové opatrenia návrhu akčného plánu patria aj rôzne legislatívne úpravy. Dôležitým prvkom má byť novelizácia zákona o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd, ktorý verejnosť pozná aj ako takzvaný Lex Žitný ostrov. Tá sa má zameriavať na rozšírenie zákazov v CHVO, avšak v určitých prípadoch počíta aj s výnimkou. Podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ), ktorej členom je aj Asociácia vodárenských spoločností, by však v tomto prípade nemala platiť žiadna výnimka.

Vyplýva to z pripomienky, ktorú asociácia vzniesla v rámci medzirezortného pripomienkového konania k návrhu akčného plánu.

Aké činnosti zákon aktuálne zakazuje?

Súčasné znenie zákona zahŕňa pomerne rozsiahle obmedzenie činností na území CHVO, ktorých je okrem CHVO Žitný ostrov ešte deväť. Ide o územia Strážovských vrchov, Beskýd a Javorníkov, Veľkej Fatry, Nízkych Tatier (západná časť a východná časť), Horného povodia Ipľa, Rimavice a Slatiny, Muránskej planiny, Horného povodia rieky Hnilec, Slovenského krasu (Plešivská planina a Horný vrch) a Vihorlatu.

 

V týchto oblastiach je podľa zákona možné plánovať a vykonávať činnosť, len ak sa zabezpečí účinnejšia ochrana povrchových a podzemných vôd, ochrana podmienok ich tvorby, výskytu, prirodzenej akumulácie a obnovy ich zásob.

V CHVO zákon zakazuje stavať alebo rozširovať nový alebo jestvujúci priemyselný zdroj, v ktorom sa vyrábajú alebo na výrobu používajú znečisťujúce látky. Výnimku predstavuje rozširovanie a prestavba existujúcich priemyselných zdrojov, ktorými sa dosiahne účinnejšia ochrana vôd.