Zdroj: finweb.hnonline.sk

V daniach sme na chvoste regiónu
Minulý rok sme mali najnižšie daňové príjmy v prepočte na výkon ekonomiky v celej Európskej únii.
Bratislava – Ešte v 90. rokoch sme vybrali bezmála najviac daní v Európe. Aspoň v pomere k výkonu ekonomiky. Dnes je situácia presne opačná. Ukazuje to analýza ministerského Inštitútu finančnej politiky. Málo Slovensko vyberá na dani z príjmov a majetku, predovšetkým na dani z príjmu fyzických osôb. "Nízky podiel daní na výkone ekonomiky je dôkazom, že vláda menej zaťažuje produktívnu časť ekonomiky cez dane a odvody," povedal analytik Nadácie F. A. Hayeka Martin Reguli.
Obchádzanie daní
Menej vybratých daní môže tkvieť aj v tom, že sme naučení dane obchádzať. Dôvodom je podľa Reguliho to, že Slováci od štátu nedostávajú kvalitu späť, a tak nemajú motiváciu dane platiť. "Vo firmách je dôležité každé euro. Keď vidíte neefektívnu štátnu správu, hľadáte možnosti, ako sa daniam vyhnúť," povedal viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Podľa analytika ČSOB Mareka Gábriša by represia daňových previnilcov i lepšie hospodárenie štátu prinieslo lepšie daňové výbery.
Bratislava platí najviac
Firemné dane do štátneho rozpočtu leje hlavne Bratislava. Len spoločnosti z regiónu hlavného mesta zaplatia viac ako polovicu celkového výberu na dani z príjmov právnických osôb na celom území Slovenska. Bratislava je totiž hlavnou vstupnou bránou pre zahraničných podnikateľov," vysvetľuje analytik Sberbank Vladimír Vaňo. Je to spôsobené však i tým, že väčšina nadnárodných koncernov má sídlo v hlavnom meste. A tí najväčší zamestnávatelia ako Samsung, Kia či U. S. Steel dania svoje zisky v Bratislave, pretože veľké firmy majú špeciálny daňový obvod. Aj keď zisk mali po celom Slovensku.
Koľko štát danil v pomere k HDP v porovnaní so susedmi
Podiel daní na HDP v EÚ 28 za rok 2014 (v %)
Dánsko | 52,0 |
Francúzsko | 47,6 |
Belgicko | 47,2 |
Švédsko | 44,6 |
Fínsko | 44,2 |
Rakúsko | 43,6 |
Taliansko | 43,5 |
Luxembursko | 40,7 |
Nemecko | 39,5 |
Maďarsko | 38,5 |
Grécko | 38,3 |
Holandsko | 38,0 |
Portugalsko | 37,0 |
Slovinsko | 36,7 |
Chorvátsko | 36,4 |
Malta | 35,3 |
Veľká Británia | 34,9 |
Cyprus | 34,1 |
Česko | 34,0 |
Španielsko | 33,6 |
Estónsko | 33,2 |
Poľsko | 32,8 |
Írsko | 30,9 |
Slovensko | 30,9 |
Lotyšsko | 28,4 |
Bulharsko | 28,2 |
Litva | 27,9 |
Rumunsko | 27,6 |
priemer EÚ-28 | 40,2 |
Koľko daní platíme? (Podiel daňových príjmov na celkových príjmoch štátu a HDP. Porovnanie s priemerom EÚ a V4)
% z celkových príjmov štátu | % z HDP | |
POĽSKO | 85 | 32,9 |
ČESKO | 85 | 34 |
SLOVENSKO | 79 | 30,9 |
MAĎARSKO | 81 | 38,5 |
PRIEMER EÚ–28 | 88,3 | 40 |
Podiel zaplatenej dane na celkovej podnikovej dani (DPPO) podľa krajov
Percentuálny podiel z celkovej vybranej dane | Priemerná výška dane v eurách | |
Bratislava | 55,3 | 17 919 |
Žilina | 11,3 | 11 124 |
Trenčín | 8,5 | 10 483 |
Trnava | 7,5 | 8 762 |
Nitra | 5,1 | 4 908 |
Košice | 4,6 | 4 503 |
Banská Bystrica | 4,2 | 4 380 |
Prešov | 3,5 | 3 640 |
Podiel zaplatenej firemnej dane podľa odvetví
Zisk/strata | Zaplatená daň | |
Priemysel | 2 409 | 775 |
Doprava | 2 176 | 134 |
Financie | 1 523 | 262 |
Veľkoobchod a maloobchod | 854 | 27 |
Informácie a komunikácia | 601 | 181 |
Odborné činnosti | 526 | 97 |
Ostatné | 289 | 95 |
Administ. a podporné služby | 80 | 29 |
Poľnohospodárstvo | 29 | 27 |
Nezaradené | 5 | 1 |
Ubytovanie a stravovanie | -87 | 5 |
Stavebníctvo | -94 | 54 |
Reality | -150 | 35 |
Kto platí najviac DPH podľa odvetví
Podiel celkovej DPH v %
Doprava | -9,20 |
Poľnohospodárstvo | -0,70 |
Nezaradené | 0,60 |
Financie | 1,00 |
Ubytovanie a stravovanie | 1,30 |
Ostatné | 1,60 |
Reality | 1,60 |
Administratívne a podporné | 3,50 |
služby | 4,20 |
Stavebníctvo | 6,60 |
Odborné činnosti | 6,70 |
Informácie a komunikácia | 7,90 |
Priemysel | 22,70 |
Veľkoobchod a maloobchod | 53,80 |
Zaujímavosti zo zverejnených daňových údajov
Tu sa zarába najviac
Odvetvie | Priemerný plat |
Spracovanie tabaku | 2 580,6 |
Výroba koksu, rafinovaných ropných produktov a jadrových palív | 2 214,5 |
IT sektor a počítače | 1 720,5 |
Vzdušná doprava | 1 695,2 |
Finanční sprostredkovatelia | 1 643,3 |
Výroba a rozvod elektriny, plynu, pary a teplej vody | 1 589,6 |
Penažníctvo | 1 578,5 |
Ťažba ropy a zemného plynu. Súvisiace služby okrem prieskumu | 1 506,8 |
Poisťovníctvo okrem povinného sociálneho zabezpečenia | 1 452,1 |
Výroba motorových vozidiel, prívesov a návesov | 1 394,9 |
Najlepšie zarábajú spracovatelia tabaku
Detailnejší pohľad na platy podľa daňových priznaní ukazuje, že IT sektor ani peňažníctvo nie sú úplne na špici. "Podľa všetkého to ovplyvňuje aj menší počet pracovníkov vo vybraných odvetviach," povedal analytik ČSOB Marek Gábriš. Ohľadne zamestnancov v tabakovom priemysle a spracovani ropy môže byť podľa neho hlavným dôvodom ich nízky počet na trhu.
Ženy dostávajú takmer o tretinu menej ako muži
Priemerný ročný plat zo zamestnania v roku 2013, ktorý vychádzal z údajov daňových priznaní, bol okolo 9 240 eur. Teda o 6 percent menej, ako hovoria oficiálne čísla Štatistického úradu. Priemerný plat u žien bol o takmer 30 percent nižší ako u mužov.
Najlepšie sa zarába v Bratislave, ale má i najväčšie rozdiely
Podľa očakávania najväčšie mzdy majú zamestnanci v Bratislavskom okrese. Najnižšie zase Veľký Krtíš, Poltár a Bardejov. Priemerné mzdy okresov s najnižšími mzdami nedosahujú ani polovicu priemerných platov v okolí hlavného mesta. Nie všetko je však v Bratislave ružové. Práve platovo najštedrejšie okresy majú najväčšie extrémy medzi mzdami zamestnancov.
Príjmové nerovnosti medzi bohatými a chudobnými miznú
V porovnaní s Vyšehradskou štvorkou Slovensko má najnižšiu platovú nerovnováhu. Extrémy bohatých a chudobných však od roku 2004 s výnimkou obdobia hospodárskej krízy skôr klesali. Najväčšie príjmové nerovnosti sú v okresoch s najvyššími priemernými platmi. Až desatina bohatých má trojnásobne vyššie príjmy ako štyridsať percent bohatých.