Zdroj: finweb.hnonline.sk

Prvýkrát od vstupu do Európskej únie v roku 2004 sme v nezamestnanosti pod priemerom tohto medzinárodného spoločenstva. Nezamestnanosť podľa Eurostatu klesla v júni na 7,6 percenta.
Najlepší sú Česi
Podľa štatistického úradu Únie sme tak podliezli doteraz neprekonanú hranicu o desatinu percenta. "Katalyzátorom v tejto oblasti je priaznivý globálny vývoj ekonomiky v eurozóne, na ktorú sme naviazaní," komentuje situáciu hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miriam Špániková. V porovnaní s minulým rokom nezamestnanosť dokonca klesla až o 1,1 percentuál neho bodu. Najnižšiu nezamestnanosť spomedzi 28 krajín Európskej únie má Česko – 2,9 percenta. Slovensko obsadilo 14. priečku, no napriek významnému míľniku sme stále na chvoste spomedzi krajín V4. Okrem Česka nás predbehlo aj Poľsko so 4,8-percentnou nezamestnanosťou a zrejme aj Maďarsko. K nemu nemal Eurostat k dispozícii čísla za mesiace jún a júl, no v máji predstavovala nezamestnanosť u našich južných susedov 4,3 percenta. Rovnaký klesajúci trend možno sledovať aj v krajinách eurozóny, kde bol priemer 19 štátov, ktoré používajú euro a medzi ktoré patrí aj Slovensko, 9,1 percenta. Z najnovších čísel Eurostatu teda vyplýva, že miera nezamestnanosti klesla na najnižšiu úroveň od februára 2009. "Klesajúca nezamestnanosť je evidentná v celej Únii, je to určite pozitívna správa," tvrdí Špániková.
Štát v tom vidí opatrenia
Podľa hovorkyne ministerstva práce Veroniky Husárovej vďačíme za znižovanie nezamestnanosti vládnym opatreniam. "Tie sú prioritne zamerané na podporu dlhodobo nezamestnaných, mladých do 29 rokov či päťdesiatnikov," vysvetľuje a dodáva, že ministerstvo sa snaží motivovať ľudí, aby si prácu našli aj za nižšiu mzdu. V Európskej únii je v súčasnosti takmer 19 miliónov ľudí bez práce a na chvoste rebríčka sú tradičné krajiny – Grécko s 21,7-percentnou a Španielsko so 17,1-percentnou nezamestnanosťou.
S hodnotou prevyšujúcou desaťpercentnú nezamestnanosť sa boria aj krajiny ako Taliansko, Cyprus či Chorvátsko. Skutočnosť, že pracujicich Európanov z roka na rok pribúda, dokazujú celkové počty. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka je v Únii o 2,4 milióna menej nezamestnaných.
Nezamestnaný a nekvalifikovaný
"Situácia je na trhu práce z hľadiska ľudí lepšia. Pre zamestnávateľov však nie," upozorňuje Špániková na nedostatok kvalifikovaných pracovných síl. Celoeurópsky problém s nekvalifikovanými a nezamestnanými obyvateľmi podľa nej vyvoláva nesúlad medzi dopytom a ponukou. "Narazili sme na strop," vysvetľuje Špániková. Podľa nej sa už veľkého poklesu nezamestnanosti nedočkáme. Pre zamestnávateľov bude čoraz komplikovanejšie nájsť zamestnanca, pretože na trhu práce ostali ľudia s nevhodnou kvalifikáciou alebo s nízkou ochotou pracovať. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení preto navrhuje, aby sa prijala reforma vzdelávacieho systému a aby školy produkovali ľudí, po ktorých je na trhu práce dopyt. Rezort školstva argumentuje kurzmi, ktoré dlhodobo nezamestnaným prepláca úrad práce. "V rokoch 2015 a 2016 sme preplatili kurz 29-tisíc nezamestnaným, z ktorých bolo 34 percent dlhodobo nezamestnaných. Približne 50 percent si prácu našlo," tvrdí Husárová z ministerstva práce.
Chcú zamestnancov s pracovnými návykmi
Ministerstvo práce chce na pracovný trh dostať hlavne dlhodobo nezamestnaných ľudí. "Strácajú pracovné návyky a musia ich získavať nanovo. Firma zamestná človeka napríklad na začiatku roka, ale reálne výsledky prichádzajú až o mnoho mesiacov neskôr," vysvetľuje postoje zamestnávateľov Nikola Richterová zo spoločnosti profesia.sk. Rezort práce za znevýhodnených nezamestnaných považuje aj mladých ľudí do 29 rokov a ľudí po päťdesiatke. Eurostat uvádza, že miera nezamestnanosti ľudí do 25 rokov je 16,7. V eurozóne je to 18,7 percenta. Na Slovensku je miera nezamestnanosti mladých ľudí na úrovni 17,6 percenta. Minulý rok to bolo až 22,1. Najlepší výsledok dosiahlo Nemecko s mierou nezamestnanosti mladých 6,7 percenta. Česko dosiahlo úroveň 8,9 percenta. Naopak, najvyššia je v Grécku, kde nepracuje až 45,5 percenta mladých ľudí.
Miera nezamestnanosti v EÚ (v percentách)
Česko | 2,9 |
Nemecko | 3,8 |
Malta | 4,1 |
Maďarsko | 4,3* |
Veľká Británia | 4,4* |
Poľsko | 4,8 |
Holandsko | 4,9 |
Rakúsko | 5,2 |
Rumunsko | 5,3 |
Dánsko | 5,7 |
Bulharsko | 5,9 |
Luxembursko | 6,0 |
Írsko | 6,3 |
Švédsko | 6,6 |
Estónsko | 6,9* |
Slovinsko | 7,1 |
Litva | 7,2 |
Belgicko | 7,6* |
Slovensko | 7,6 |
Lotyšsko | 8,3 |
Fínsko | 8,7 |
Francúzsko | 9,6 |
Chorvátsko | 10,6 |
Cyprus | 10,8 |
Taliansko | 11,1 |
Španielsko | 17,1 |
Grécko | 21,7* |