Ústavný súd vyhovel prezidentke. Pozastavil účinnosť časti zákona o vodovodoch

Novela zákona, ktorú 25. novembra schválili poslanci Národnej rady SR, ukladá nové práva a povinnosti pre vlastníkov a prevádzkovateľov verejných vodovodov a verejných kanalizácií (VV a VK) a tiež pre odberateľov pitnej vody a producentov odpadových vôd.
V rámci druhého čítania v Národnej rade SR poslanci schválili pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý do výraznej miery vecne pozmenil pôvodný vládny návrh zákona. Pozmeňujúci návrh vtedy podporilo 84 poslancov.
Okrem iného sa ním doplnil nový novelizačný bod, podľa ktorého „opravy a údržbu vodovodnej prípojky zrealizovanej na verejnom priestranstve vrátane projektovej činnosti zabezpečuje a náklady znáša vlastník verejného vodovodu, na ktorý sa vodovodná prípojka pripája“.
Zároveň sa v tomto bode dopĺňa, že náklady na opravy a údržbu vrátane projektovej činnosti sú ekonomicky oprávnený náklad.
V súvislosti s tým poslanci doplnili aj ďalší novelizačný bod, ktorým sa povinnosti vlastníka verejného vodovodu podľa § 15 ods. 1 písm. f) zákona o verejných vodovodoch dopĺňajú o povinnosť zabezpečiť opravy a údržbu vodovodnej prípojky zrealizovanej na verejnom priestranstve vrátane projektovej činnosti. Tieto body nadobudli účinnosť 1. januára tohto roka.
Hlava štátu zákon vetovala. Ten prešiel aj tak
Prezidentka sa však nakoniec rozhodla vetovať spomínaný zákon s poukázaním na možnú protiústavnosť. Poslanci aj napriek tomu prelomili veto hlavy štátu.
Novela totiž podľa prezidentky zavádza ústavne nesúladné, nerovnaké postavenie vlastníkov verejných vodovodov na strane jednej a vlastníkov vodovodných prípojok a nehnuteľností, ktorým prípojky slúžia, na strane druhej.
Vo svojom odôvodnení zároveň uviedla, že prijatá novela zavádza povinnosť starať sa o cudzí majetok na vlastné náklady, na čo by v konečnom dôsledku doplatili domácnosti, keďže by vzrástla cena vodného.
Mohlo by vás zaujímať
• Novelu o vodovodoch podporujeme. Veľký nárast cien vody nehrozí, upokojuje MŽP
Za možný rozpor s ústavou považuje fakt, že schválený zákon paušálne ukladá vlastníkom verejných vodovodov povinnosť na vlastné náklady zabezpečiť opravy a údržbu cudzieho majetku bez toho, aby bolo riadne zdôvodnené, prečo je taký režim nevyhnutný. Možný je podľa prezidentky aj rozpor s článkom ústavy, ktorý upravuje podmienky vyvlastnenia.
Poslanci však vo svojom návrhu argumentovali, že ustanovenie sa bude uplatňovať najmä v situáciách s nejednoznačnou vlastníckou štruktúrou, napríklad pri starých stavbách vodovodných prípojok alebo pri stavbách, ktorých vlastník nie je známy.
Zámer poslancov kritizovali aj vodárne
Prijatú novelu s pozmeňujúcim návrhom okamžite skritizovala aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ), ktorej členom je Asociácia vodárenských spoločností (AVS).
Asociácia zdôraznila, že novela bola nelogicky a nekoncepčne zmenená a doplnená bez riešenia nadväzných vplyvov. Podľa AZZZ ide zároveň o zásah do vlastníckeho práva jednak vlastníka vodovodnej prípojky, ako aj o neadekvátne presunutie starostlivosti na plecia vlastníka verejného vodovodu.
AVS upozornila aj na negatívny sociálny aspekt schváleného zákona. Podľa nej totiž náklady na opravy vodovodných prípojok v súkromnom vlastníctve, ktoré sa odhadujú až na 5 miliárd eur, budú vo forme vyššieho vodného znášať všetci odberatelia vody z verejného vodovodu.
Ústavný súd to vidí takto
Ústavný súd SR sa však uzniesol, že návrh prezidentky na začatie konania o súlade spomínaných paragrafov prijíma na ďalšie konanie v celom rozsahu.
Zároveň informoval, že pozastavuje účinnosť § 4 ods. 1 a § 15 ods. 1 písm. f), ktoré sa týkajú opravy a údržby vodovodnej prípojky zrealizovanej na verejnom priestranstve, pričom proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
Odo dňa vyhlásenia výroku tohto rozhodnutia v Zbierke zákonov SR sa obnovuje platnosť a účinnosť dvoch spomínaných ustanovení (konkrétne § 4 ods. 1 a § 15 ods. 1 písm. f)) zákona v znení účinnom pred 1. januárom 2022.