Sulík chce zmierniť zdraženie elektriny. Európe navrhol obrat politiky o 180 stupňov

Obchodovanie s emisnými povolenkami sa môže zrušiť na tri roky.
Keď začiatkom minulého roka Európska komisia schválila svoje zelené ciele, spôsobilo to na trhoch s energiami zemetrasenie. Zemný plyn musí byť do roku 2026 najmenej z 30 percent nahradený obnoviteľnými či nízkoemisnými plynmi, do konca roku 2035 má byť nahradený úplne, stanovil Brusel.
Znamenalo to zelenú pre obnoviteľné zdroje a červenú pre fosílne palivá, ktoré produkujú viac emisií. Ceny kvót na vypúšťanie škodlivín začali rásť a do jesene sa zdvojnásobili na takmer 70 eur za tonu. A priamoúmerne s tým sa v rovnakom období zdvojnásobili aj trhové ceny elektriny na sumu 100 eur za megawatthodinu. Vojna na Ukrajine situáciu ešte zhoršila a prúd dnes na burze stojí už 200 eur.
Sulík navrhuje mimoriadny krok
Firmy na to doplácajú extrémnym rastom účtov. V globálnej konkurencii nemôžu vždy zdražovať produkty, a tak niektoré obmedzujú výrobu. Aby aspoň domácnosti nepocítili skok v účtoch, vláda pod hrozbou jadrovej dane prijala memorandum so Slovenskými elektrárňami, ktoré ceny zafixovali. „Ak by nebolo memorandum so Slovenskými elektrárňami, pri súčasných trhových cenách by regulovaná cena elektriny išla o asi 80 percent hore,“ povedal pre HN predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Andrej Juris.
Šéf rezortu hospodárstva chce však faktúry odľahčiť ešte viac. V pondelok sa zúčastnil v Bruseli na zasadnutí Rady ministrov a navrhol tam zásadnú zmenu. A to vypustiť medzinárodný systém obchodovania s emisnými povolenkami pod skratkou ETS. „Dôvodom je, aby ceny energií poklesli, čo by mohlo mať pozitívny vplyv na ostatné tovary,“ povedal pre HN štátny tajomník ministerstva Karol Galek.
Ten pripúšťa, že by to znamenalo obrat v zelených cieľoch Bruselu, keďže kvóty majú znevýhodňovať fosílne palivá. „Mimoriadna situácia si vyžaduje mimoriadne riešenia. Niekedy je naozaj potrebné vzdať sa opatrení, ktoré boli dlhodobo presadzované. Nemôžeme byť dnes pápežskejší ako pápež. Na prechodné obdobie naozaj vieme zrealizovať opatrenia, ktoré by pomohli ekonomike,“ myslí si Galek.
Zrušenie kvót by trh pocítil
Ide zatiaľ len o návrh a je otázne, či sa s ním stotožnia európske štáty. Podľa analytika XTB Lukáša Lipovského by to z krátkodobého hľadiska pomohlo odľahčiť tlak na ceny energií. „Z dlhodobého hľadiska by však išla do úzadia dlho budovaná zelená iniciatíva zo strany EÚ,“ upozorňuje.
Domáca ekonomika
Sulík chce nulovú DHP na plyn. Splátku Rusom pošleme podľa dohody v Únii
Realizácia Sulíkovho návrhu by podľa neho ukázala, ako to s cenami naozaj je. „Európska únia poukazuje na to, že emisné kvóty sú zodpovedné len z 20 percent za nedávny nárast cien energií. Ako však ukázala realita, ceny energií v súčasnosti tvoria 60 percent nákladov spojených s nákupom emisných povoleniek,“ zdôrazňuje analytik. Daný krok by mal aj silný finančný efekt. Utlmil by sa aj obrovský biznis s kvótami, ktorý zaťažuje priemysel. Na ilustráciu, v európskom systéme obchodovania s emisiami bolo na konci roka 2020 v obehu až 1 579 miliárd emisných kvót.
Návrh má zástancov aj oponentov. „Zrušenie by nebol dobrý krok. Výkyvy v trhovo-cenovej konjuktúre všeobecne by sa nemali riešiť rušením systémových opatrení a pravidiel. Navyše, rušenie povoleniek v EÚ bude znamenať, že nebudeme môcť uplatniť ‚emisné clo‘ na dovoz,“ myslí si zas analytik Karel Hirman. Hlavné príčiny vysokých cien energií sú podľa neho navyše úplne iné a často aj mimo územia Európy. „Hlavnou je Putin a jeho vojna proti Ukrajine a voči nám,“ skonštatoval. Podobný názor zdieľa aj analytik Capital Markets Mário Jičínský. „Nemalo by to žiadny efekt, keďže Slovensko nemá vplyv na primárny ani sekundárny trh s emisnými povolenkami,“ hovorí analytik. Zmeny v obchodovaní by sa tak museli prijať na úrovni celej Európskej únie.
Priemysel ministra chváli
U. S. Steel Košice reaguje, že nepozná návrh ministerstva hospodárstva. „V každom prípade však systém obchodovania s emisiami nie je implementovaný globálne, a preto predstavuje pre výrobcov v EÚ konkurenčnú nevýhodu a odráža sa aj v cenách produktov a energií. Hľadať riešenia výroby ohľaduplnej k životnému prostrediu by mala byť požiadavka naprieč všetkými kontinentmi,“ dodáva Ľubomíra Šoltésová, manažérka spoločnosti pre vzťahy s médiami.
Sulíkovu iniciatívu vítajú veľké priemyselné inštitúcie. V Klube 500 si myslia, že žiadne ciele, ktoré si EÚ v oblasti klímy stanovila, nemajú v súčasnosti žiadny reálny základ. „Dôvodom je jednak situácia po koronakríze, ale najmä vojenský konflikt na Ukrajine. Určite je to dobrý krok,“ komentuje Tibor Gregor, výkonný riaditeľ spomínaného združenia.
Podobne to vníma aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení. „Plne túto iniciatívu podporujeme, najmä v súčasnej krízovej situácii, keď dochádza k omnoho horšiemu znečisťovaniu ovzdušia počas vojny a enormne zvýšená cena emisných povoleniek iba oslabuje slovenskú a európsku ekonomiku,“ hovorí Roman Karlubík, prvý viceprezident organizácie. Aj ten podotýka, že ďalšia otázka sa ponúka, či by zrušenie malo efekt, keby k nemu pristúpilo len Slovensko. „Určite sa to však nedá riešiť individuálne, že na Slovensku áno a iné krajiny nie, tu musí byť zhoda v celej Európe,“ dodáva.