Štát na gastrolístkoch pridal málo. Ľudia za obedy zaplatia viac

Pracujúci od mája dostávajú na stravu vyššiu sumu. Dotácia im však nepostačuje. Reštaurácie museli pre zdražovanie zvihnúť ceny.
Populárny hostinec pri bratislavskej Medickej záhrade láka zákazníkov bohatou ponukou tradičných pokrmov z domácej kuchyne. Pred pandémiou stálo obedové menu v reštaurácii Omama Shop Café štyri a pol eura. V súčasnosti napríklad za cesnakovú polievku a tradičné „vepřo-knedlo-zelo“ zaplatia ľudia takmer šesť eur. Nemuselo to byť posledné zdražovanie. „Ceny menu aj jedálneho lístka budeme musieť zase zvýšiť,“ pripúšťa majiteľka Veronika Muranyiová. Gastroprevádzkam výrazne stúpli výdavky na suroviny, energie a dodanie tovaru.
Náklady im skokovo narástli
Na zdražovanie stravovania reagoval aj štát. Od začiatku mája zvýšil zamestnancom minimálnu hodnotu gastrolístkov z 3,83 eura na 4,50 eura. Maximálna hodnota 5,10 eura sa mení na šesť eur.
Sumu upravuje ministerstvo práce na základe indexu cien jedál a nápojov . K nárastu hodnoty pristúpi, ak je rozdiel v cenách najmenej päť percent. „Index ukazuje zvýšenie cien o 17,5 percenta v decembri 2021 oproti februáru 2019,“ spresnil tlačový odbor.
Faktom je, že vláda mala zmeniť hodnotu stravných lístkov už pred dvoma rokmi. Pre pandémiu však ceny zmrazila. Podľa riaditeľa Asociácie moderných benefitov Juraja Králika preto pracovníci takmer tri roky platia za jedlo viac z vlastného vrecka. „Zamestnancom táto zmena pomôže. Vo výsledku zvýšenie nie je dostatočné,“ konštatoval s tým, že opatrenie nereflektuje nárast cien jedál v dôsledku inflácie.
Zakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba Milan Kuruc upozorňuje, že zamestnanci pri skokovom zdražovaní zmrazené roky nedobehnú. „Ceny potravín od decembra zase vzrástli a výška stravného už zase nekorešponduje s nárastom,“ poznamenal.
Gastro sa spamätáva z krízy
Pár eur navyše pracujúcim pomôže len čiastočne. Podľa hovorkyne Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miriam Filovej im nebudú stačiť na pokrytie kvalitného stravného, pretože obedové menu zdraželo o viac ako 20 percent a blíži sa k hranici ôsmich až desiatich eur. „Vláda by mala reagovať na raketový rast cien potravín a ešte tento rok pripraviť ďalšie zvýšenie,“ myslí si.
Minimálny príspevok na stravu za 20 pracovných dní celkovo predstavuje 90 eur. Ak si zamestnanec každý deň kúpi obed za šesť eur, týždeň si bude musieť platiť stravu zo svojho. Podľa hovorkyne iniciatívy Pomoc pre gastro Magdalény Koreny sa ľudia pri menu najviac pozerajú na peniaze a sú extrémne citliví na zmeny cien. „Ak trend bude pokračovať, mnohé reštaurácie stratia zákazníkov,“ hovorí.
Zdražovanie je pre podnikateľov v gastrosektore za posledné obdobie ďalšou ranou. Počas pandémie mali niekoľko mesiacov tržby len z rozvozu a okienkového predaja . To im ani zďaleka nepokrývalo prevádzkové náklady. Podľa analýzy Gastrorok 2020 prvú vlnu pandémie neprežilo deväť percent podnikov.
V súčasnosti sa im postupne vracajú zákazníci, ktorí prichádzajú z domácich pracovní späť do svojich kancelárií. Ďalší bratislavský podnik Kozia brána počas pandémie zmenil svoj názov a chce prilákať nových klientov. Obedy sú o jedno až dve eurá drahšie. „Zatiaľ sa to s číslami pred pandémiou nedá porovnať,“ zhodnotila majiteľka Kristína Lučeničová.
Naopak, reštaurácia Omama Shop Café vydáva dokonca o desať percent viac obedov ako pred koronakrízou. Väčšina zákazníkov platí gastrokartami, čo je pre podnik nevýhodné. „Okrem toho, že mi banka strháva poplatky za terminál, strhávajú mi ich aj gastrospoločnosti,“ reagovala Muranyiová.
Vyšší príspevok uhradia firmy
Zamestnanci sa môžu už dva roky slobodne rozhodnúť, či im firma prispeje na stravu gastrolístkami alebo finančným príspevkom. Ešte vlani sa im viac oplatili poukážky. Tie totiž neboli zdaňované v plnej sume. Peňažná dotácia bola oslobodená od dane len vo výške 2,81 eura, čo predstavuje 55 percent stravného. Od januára pravidlo platí pre obe možnosti .
Zmena priniesla firmám viac administratívy . Ak chcú na jedlo prispievať vyššou sumou, musia rozdiel zaplatiť zo svojho. Ak nepoužijú sociálny fond, podľa Kuruca zaplatia odvody. Z výslednej sumy sa pracujúcim odrátajú ešte dane aj odvody. „Zamestnávateľ zaplatí viac a zamestnanec dostane menej,“ konštatuje.
Rezort práce nemá údaje o tom, ktorú formu zamestnanci uprednostňujú. Asociácia moderných benefitov združuje tri spoločnosti, ktoré poskytujú stravovacie lístky a karty. Do uzávierky neodpovedala na otázku HN, koľko majú klientov.
Podľa Filovej sa približne polovica pracovníkov stravuje v podnikových jedálňach. „Zvyšná polovica zamestnancov využíva stravné poukážky, gastrokarty i novú formu finančného príspevku,“ priblížila.
Najväčší zamestnávateľ Volkswagen dotuje obedy vo svojich vlastných kantínach. Vlastné stravovacie zariadenie má aj Slovenská pošta, no navštevuje ho len šesť percent pracovníkov. „V rámci možnosti výberu 81 percent zamestnancov zvolilo poukážky, finančný príspevok využilo 13 percent z nich,“ uviedla hovorkyňa Iveta Dorčáková.