Asociácia zamestnávateľ. zväzov a združení

Dátum exportu: 31.07.2015 09:07


  1. Stravovanie zamestnancov

    [Téma: VŠEOBECNÉ; Žilinský večerník; 28/07/2015; 31/2015; s.: 16; čitateľský servis poradenstvo; Redakcia]

  2. Volkswagen prepisuje u nás svoju históriu

    [Téma: VŠEOBECNÉ; hn.hnonline.sk; 31/07/2015; HNonline, Ekonomika a firmy; red]

  3. Školské bufety opäť na muške

    [Téma: VŠEOBECNÉ; STV Jednotka, 16:00; 30/07/2015; Správy STV; z domova; Kristína Hamárová]

  4. Fico bojuje proti korupcii. Papierovo

    [Téma: VŠEOBECNÉ; HN; 31/07/2015; 146/2015; s.: 9; NÁZORY A ANALÝZY; Lucia Žitňanská]


  1. Stravovanie zamestnancov

    [Téma: VŠEOBECNÉ; Žilinský večerník; 28/07/2015; 31/2015; s.: 16; čitateľský servis poradenstvo; Redakcia]

    PRÁVNA PORADŇA

    Jednou z povinností zamestnávateľa je povinnosť zabezpečiť zamestnancom stravovanie. Otázku, akými spôsobmi môže zamestnávateľ zabezpečiť stravovanie svojim zamestnancom, a kedy a v akej výške majú zamestnanci voči zamestnávateľovi nárok na príspevok na stravovanie, vám zodpovie naša pravidelná právna rubrika.

    Zákonník práce ukladá zamestnávateľovi povinnosť zabezpečiť zamestnancom počas ich pracovnej zmeny stravovanie poskytnutím jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja. Treba zdôrazniť, že táto povinnosť zamestnávateľa spočíva v zabezpečení stravovania zamestnancov, nie aj v jeho poskytovaní samotným zamestnávateľom. Zabezpečenie stravovania zamestnancov zamestnávateľ dosiahne buď prostredníctvom vlastného stravovacieho zariadenia, alebo stravovacieho zariadenia iného zamestnávateľa, alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby oprávnenej na sprostredkovanie stravovacích služieb priamo u osoby, ktorá na základe oprávnenia podľa osobitného predpisu (osvedčenia o živnostenskom oprávnení v zmysle Živnostenského zákona) sama poskytuje stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy majú zamestnanci, ktorí v rámci jednej pracovnej zmeny odpracovali u svojho zamestnávateľa viac ako 4 hodiny (spravidla ide o trvalý pracovný pomer). V prípade, že zamestnanci odpracujú počas pracovnej zmeny viac ako 11 hodín, zamestnávateľ im môže poskytnúť ďalšie teplé hlavné jedlo. Zákonník práce vymenúva aj situácie, kedy zamestnávateľ nie je povinný zamestnancom zabezpečovať stravovanie. Ide napr. o situáciu, keď sú zamestnanci vyslaní na pracovnú cestu, keď vykonávajú prácu vo verejnom záujme v zahraničí, alebo na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Popri povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov, má aj povinnosť finančne naň prispieť. Zákonník práce stanovuje fixnú výšku príspevku na stravovanie zamestnancov. Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravovanie zamestnancov v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytnutého pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Z uvedeného vyplýva, že ak zamestnávateľ nezabezpečuje svojim zamestnancom stravovanie prostredníctvom stravovacích poukážok, je povinný im prispievať na stravovanie sumou najviac vo výške 2,31 eura. V prípade, ak zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancom stravovanie prostredníctvom stravovacích poukážok (stravných lístkov alebo stravovacích kariet), sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Táto hodnota musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytnutého pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. To znamená, že hodnota stravovacej poukážky' musí byť minimálne vo výške 3,15 eura. Napriek skutočnosti, že si zamestnávateľ splnil svoju zákonnú povinnosť zabezpečiť zamestnancom stravovanie, zamestnancom nevyplýva povinnosť zabezpečené stravovanie aj využívať. V prípade, ak sa zamestnanci odmietnu stravovať zamestnávateľom zabezpečeným spôsobom, zamestnávateľ nie je povinný týmto zamestnancom na stravu prispievať. Odporúčame, aby odmietnutie konkrétneho zamestnanca využívať zamestnávateľom zabezpečený spôsob stravovania bolo zachytené písomne, resp. v prítomnosti svedka. Zákonník práce pamätá aj na výnimočné situácie, kedy má zamestnávateľ povinnosť poskytnúť zamestnancom finančný príspevok namiesto príspevku na stravovanie, a to ak napr. zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiaden zo spôsobov stravovania zabezpečených zamestnávateľom. Záverom dávame do pozornosti, že ak zamestnávateľ zabezpečuje svojim zamestnancom stravovanie prostredníctvom stravovacích poukážok, je nevyhnutné, aby uzatvoril so zamestnancami dohodu o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť určitá a mala by obsahovať presný postup výpočtu zrážok. Z uvedeného vyplýva, že je potrebný výslovný a nespochybniteľný súhlas toho - ktorého zamestnanca s vykonávaním zrážok z jeho mzdy zamestnávateľom pre dohodnutý účel, teda za stravné. Treba mať tiež na pamäti, že zákon platnosť takejto dohody podmieňuje jej písomnou formou. To znamená, že ústne uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy nestačí a takáto dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom je neplatná.

    Ilustračná snímka

    "Nárok na poskytnutie stravy má každý zamestnanec vykonávajúci prácu viac ako 4 hodiny denne."

    Späť na obsah

  2. Volkswagen prepisuje u nás svoju históriu

    [Téma: VŠEOBECNÉ; hn.hnonline.sk; 31/07/2015; HNonline, Ekonomika a firmy; red]

    Len pred pár dňami sa stal prvýkrát najväčšou automobilkou sveta. A dnes už u nás plánuje realizovať svoju štvrtú najväčšiu investíciu v histórii na Slovensku. Ide o Volkswagen, ktorý v Bratislave plánuje postaviť ďalšiu novú výrobnú halu. Tá by mala priniesť 400 nových zamestnancov, podnik to bude stáť 240 miliónov eur. Vyplýva to zo štúdie, ktorú firma musí zverejniť v rámci posudzovania celého projektu úradmi. "Ide o súčasť nášho plánu preinvestovať na Slovensku v rokoch 2012 až 2016 približne 1,5 miliardy eur," vraví hovorca Volkswagen Slovakia Vladimír Machalík.

    Hoci odborníci neraz upozorňujú na fakt, že ekonomika Slovenska visí na automobilovom priemysle, podľa managing partnera KPMG Ľuboša Vanča ide o dobrú správu:"Zahraniční investori u nás zvyšujú svoje investície z viacerých dôvodov, no zavážia predovšetkým dobré skúsenosti a renomé fabrík v koncernoch."

    Nemci by mali začať stavať v treťom štvrťroku tohto roku a ak všetko pôjde podľa plánu, prvé autá by z nej vyšli na začiatku roku 2017. Najväčšou investíciou závodu je stále karosáreň pre modely Audi Q7 z mája 2015, ktorá stála 600 miliónov eur a zamestnala tisíc ľudí.

    Pre Slovensko sa v prvom polroku 2015 rozhodlo až 11 firiem. Tie spolu zamestnajú 2800 ľudí a spolu preinvestujú 170 miliónov eur. Mimochodom, už teraz tak ide o rovnakú sumu, ako za celý vlaňajšok.

    Vyplýva to z najnovších údajov Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu, ktoré majú HN exkluzívne k dispozícii. "Teší nás zvýšený záujem firiem. Vnímajú Slovensko ako stabilnú krajinu," povedal generálny riaditeľ agentúry Róbert Šimončič.

    Jedným z investorov je aj nemecký koncern Brose. Ide o firmu, ktorá na Slovensku pôsobí od roku 2001 a ktorá sa rozhodla pre rozširovanie – kúpila tak nedávno pri Prievidzi kus zelenej lúky. Jej nová výrobná hala, ktorú začne stavať v novembri 2015, by mala priniesť prácu až 600 ľuďom. "Naša skúsenosť so slovenskou vládou bola vždy dobrá. Je tu možnosť aj ďalšieho rozširovania," uviedla pre HN hovorkyňa spoločnosti Kristin Ebenau.

    Pre Nemcov sme zaujímaví

    Faktom je, že Slováci sú rajom pre nemeckých investorov. Zaujímavé pre nich je najmä naše členstvo v eurozóne, lacná kvalifikovaná pracovná sila a dostatok dodávateľov. Tvrdí to každoročný prieskum Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory, ktorý realizuje medzi nemeckými firmami. "Ak chcete byť však konkurencieschopní, musíte sa pozrieť aj na daňové zaťaženie, infraštruktúru či korupciu," upozorňuje za komoru Markus Halt. Podľa ich prieskumu by väčšina z nich svoje peniaze vložila do Slovenska opäť.

    Dotácie nepadajú z neba

    Slovensko tiež aktuálne bojuje napríklad o investíciu britskej ikony Jaguar Land Rover. Posledné správy hovoria o tom, že sa firma rozhoduje medzi nami a Poliakmi, no keďže tí jej ponúkli väčšie dotácie, my súboj prehrávame. Briti vravia, že ide o špekulácie a rozhodnutie nepadlo.

    Stimuly bývajú ostro kritizované odborníkmi. Tí si síce na jednej strane uvedomujú, že pre firmy sú motiváciou, prečo ísť do danej krajiny, no na druhej strane krivia biznis prostredie. "Dotácie nepadajú z neba, ale skladajú sa na ne cez dane občania a firmy," dodáva Martin Vlachovský, analytik z Inštitútu INESS. Podľa neho sú investičné stimuly len rýchlou a neúčinnou náplasťou na zlé podnikateľské prostredie a nemôžu dlhodobo prekryť jeho problémy.

    "Je výzvou, aby sme podmienky pre investorov zlepšovali a našou ambíciou zostáva v spolupráci s agentúrou SARIO aj aktívne vyhľadávanie nových investorov," dodal minister hospodárstva Vazil Hudák.

    Späť na obsah

  3. Školské bufety opäť na muške

    [Téma: VŠEOBECNÉ; STV Jednotka, 16:00; 30/07/2015; Správy STV; z domova; Kristína Hamárová]

    Miroslav Frindt, moderátor: "V bufetoch a automatoch na základných, či stredných školách by sa nemali predávať sladkosti, hamburgery, či studená nápoje. Úrad verejného zdravotníctva pripravil návrh novej vyhlášky. Potravinári tvrdia, že aj v novom zozname zakázaných potravín je veľa nepresností."

    Kristína Hamárová, redaktorka: "Z bufetov aj automatov v školách by mali pravdepodobne už od októbra zmiznúť všetky takzvané nezdravé sladké aj slané potraviny. To, čo sa minulý rok nepodarilo poslankyni Renáte Zmajkovičovej, teraz opäť navrhuje Úrad verejného zdravotníctva."

    Lenka Skalická, hovorkyňa - Úrad verejného zdravotníctva SR: "Potreba novelizácie predmetnej vyhlášky je z toho dôvodu, že si to vlastne vyžadujú významné dokumenty Svetovej zdravotníckej organizácie a zároveň aj plnenie národných programov, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky."

    Kristína Hamárová: "Potravinári tvrdia, že tento návrh vyhlášky je jednoznačnejší ako pôvodný. Vidia v ňom však stále chyby."

    Jarmila Halgašová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska: "Ide najmä o definované potraviny rýchleho občerstvenia, ktoré sú taxatívne vymenované. Potravinárska komora Slovenska nerozumie, prečo napríklad je zakázaná praženica, avšak napríklad na druhej strane napríklad omeleta zrejme bude môcť byť podávaná. Takže to sú veci, ktoré by sme si radi vyjasnili v rámci diskusie."

    Lenka Skalická: "Počas samotnej prípravy prebiehali odborné diskusie či už s ministerstvom pôdohospodárstva alebo ministerstvom školstva. Zároveň prebieha legislatívny proces. To znamená, že môžu byť vsunuté, samozrejme aj pripomienky. A je ešte priestor na tú diskusiu."

    Kristína Hamárová: "Riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska tiež dodáva, že potravinári už teraz spĺňajú celoeurópsky záväzok, ktorý zakazuje predávať deťom do dvanásť rokov napríklad nápoje s vysokým obsahom cukrov a do bufetov ich tak neponúkajú. Nemôžu však zaručiť to, že si bufetári takéto potraviny nakúpia vo veľkoobchodoch a deťom v školách ich predávajú tak."

    Späť na obsah

  4. Fico bojuje proti korupcii. Papierovo

    [Téma: VŠEOBECNÉ; HN; 31/07/2015; 146/2015; s.: 9; NÁZORY A ANALÝZY; Lucia Žitňanská]

    Nedá sa nereagovať na to, ako vraj vláda Róberta Fica ide ďalej bojovať proti korupcii. Každej vláde treba uznať, čo urobila. Táto vláda prijala zákon o ochrane oznamovateľov trestnej protispoločenskej činnosti – ako bude fungovať, uvidíme. Treba však povedať aj to, čo neurobila. Napriek tomu, že sa k tomu Smer v parlamente zaviazal, vláda neprijala účinný zákon proti schránkovým firmám registrovaným v zahraničí.

    Ficov právny štát

    V akčnom pláne pre Slovensko ako právny štát, ktorým sa premiér Robert Fico chváli ako s "nadčasovým" dokumentom, však vláda reálne právny štát nikam ďalej neposúva. A to preto, že väčšinu opatrení ukladá ministrom na koniec roka alebo až na budúci rok, teda de facto dáva úlohy budúcim vládam. Akčný plán, ktorý inak mal byť pôvodne pripravený v marci tohto roka, tak znela úloha z vlády, v takejto podobe bude slúžiť len ako marketingový nástroj do kampane. Všetky citlivé úlohy, ktoré by však súčasne mohli byť účinnými antikorupčnými opatreniami, ako napríklad trestná zodpovednosť právnických osôb alebo nevyhnutná úprava zákona o preukazovaní pôvodu majetku, majú termín 31. december 2015. Ministri predložia, možno aj vláda prerokuje, ale budú voľby a parlament zákony už neschváli. Ale v kampani sa bude môcť povedať, že vláda pripravila...

    Agenti

    "Posilníme využitie dôkazného prostriedku agenta pre kriminalitu súvisiacu s verejným obstarávaním, konkurzným a vyrovnávacím konaním či financiami," píše premiér Fico v komentári. Áno, túto úlohu, aj keď trestná legislatíva nie je v jeho kompetencii, dostal do 15. septembra minister vnútra. Takže v tomto prípade sa možno legislatívny proces stihne tak, aby vyvrcholil v januári. Dobrá téma do kampane pre ministra vnútra a premiéra, realizovať to však bude už niekto iný a až potom uvidíme, či to bolo dobré alebo zlé opatrenie, ale to už bude dávno po voľbách. Prečo o tom píšem. Pretože už jednu skúsenosť s nepodarenou legislatívnou protikorupčnou aktivitou slúžiacou pre volebný marketing máme. Volá sa zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Všetci vieme, že je neúčinný. Ale v kampani bol účinný. Takže v korupcii ideme ďalej ako v kampaňovej téme. Lucia Žitňanská, poslankyňa národnej rady

    Napriek tomu, že sa k tomu Smer v parlamente zaviazal, vláda neprijala účinný zákon proti schránkovým firmám registrovaným v zahraničí.

    Späť na obsah