Asociácia zamestnávateľ. zväzov a združení

Dátum exportu: 30.07.2015 09:07


  1. Pomoc regiónom s najvyššou nezamestnanosťou

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; Rádio Slovensko, 07:00; 29/07/2015; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; z domova; Gabriela Kajtárová]

  2. Pracujúci penzisti majú nárok na zvýšenie svojho dôchodku

    [Téma: VŠEOBECNÉ; Pravda; 30/07/2015; 175/2015; s.: 15,16,17,18,19; užitočná pravda poradňa; Peter Csernák]

  3. NÁZOR: Jana Kiššová: O minimálnej mzde 650 eur

    [Téma: VŠEOBECNÉ; aktualne.sk; 29/07/2015; Slovensko; Aktuálne.sk]

  4. SR chce získať podporu OSN na kandidatúru do ľudskoprávneho výboru

    [Téma: VŠEOBECNÉ; teraz.sk; 29/07/2015; TASR]

  5. Nezaplatený živnostník

    [Téma: VŠEOBECNÉ; Markíza, 17:25; 29/07/2015; Reflex; z domova; Andrej Gajdošík]

  6. Veľké porovnanie platov v Európe

    [Téma: VŠEOBECNÉ; JOJ, 17:00; 29/07/2015; Noviny o 17:00; zo zahraničia; Dárius Haraksin, Klaudia Suchomel Guzová]


  1. Pomoc regiónom s najvyššou nezamestnanosťou

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; Rádio Slovensko, 07:00; 29/07/2015; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; z domova; Gabriela Kajtárová]

    Anna Šípošová, moderátorka: "Okresy s najvyššou mierou nezamestnanosti majú dostať najviac výhod pre investorov. Taký je zámer nového zákona. Podmienky pre získanie štátnej investičnej pomoci budú menej prísne v chudobných okresoch, ako inde na Slovensku. Podľa odborníkov to môže prilákať aj menšie firmy, ktoré regióny pozdvihnú. Zamestnávatelia ale volajú po lepších podmienkach pre všetkých podnikateľov, vrátane pre najmenších."

    Gabriela Kajtárová, redaktorka: "Rimavská Sobota, Revúca, Kežmarok, Rožňava a Poltár sú okresy ktoré by mohli získať výhody pre investície. Podmienkou je totiž takmer dvojnásobná nezamestnanosť oproti slovenskému priemeru po dobu viac než dva roky. V takýchto okresoch má stačiť, ak firma investuje dvestotisíc eur, polovicu z toho z vlastného vrecka. Nových pracovných miest má vytvoriť aspoň desať. Podmienky budú zaujímavé aj pre menšie a stredné firmy. Analyzuje Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti."

    Michal Páleník, Inštitút zamestnanosti: "Síce neprídu veľké investície, ale ten súčet tých menších investícií bude výrazne pozitívnejší ako jedna ťažko vydobytá veľká investícia."

    Gabriela Kajtárová: "Investičná podpora sa dnes sústredí najmä na veľký biznis, dodáva Branislav Masár a Asociácie zamestnávateľských zväzov. Nový zákon by podľa neho mohol do najchudobnejších okresov pritiahnuť aj stredne veľké firmy. Tých najmenších sa ale pomoc netýka."

    Branislav Masár, výkonný riaditeľ Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení: "Okrem takýchto podporných programov je dôležité, aby celkovo podnikateľské prostredie bolo na takej úrovni, aby nebolo demotivujúce pre živnostníkov, malých podnikateľov. A sú vlády, kedy sa nám to viac darí presadiť a sú obdobia, kedy je to v tomto smere horšie a ťažšie."

    Gabriela Kajtárová: "Aj zamestnávatelia, aj odborník vítajú vládnu snahu v okresoch s najvyššou nezamestnanosťou. Jej účinnosť ale bude podľa nich záležať skôr od činov, ako do zákonov."

    Späť na obsah

  2. Pracujúci penzisti majú nárok na zvýšenie svojho dôchodku

    [Téma: VŠEOBECNÉ; Pravda; 30/07/2015; 175/2015; s.: 15,16,17,18,19; užitočná pravda poradňa; Peter Csernák]

    Kto aj po dosiahnutí dôchodkového veku pracuje, má nárok na zvýšenie svojej penzie. Desaťtisícom pracujúcim dôchodcom stačí, aby o zvýšenie penzie požiadali. Navyše od tohto roku Sociálna poisťovňa po splnení podmienok zvyšuje dôchodky aj automaticky.

    Peter Csernák

    "O zvýšenie dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia po priznaní dôchodku môže pracujúci dôchodca požiadať najskôr od nasledujúceho dňa po ukončení povinného dôchodkového poistenia," povedal riaditeľ komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Peter Višváder. Navyše každému penzistovi, ktorý je zamestnaný 31. decembra, Sociálna poisťovňa zvýši dôchodok od 1. januára aj bez žiadosti. Vďaka tejto zmene sa v tomto roku zvýšili penzie aj tých ľudí, ktorí niekoľko rokov popri dôchodku pracovali pre toho istého zamestnávateľa a keďže im stále trvalo dôchodkové poistenie, nemohli o zvýšenie penzie doteraz požiadať.

    O koľko sa dôchodky pracujúcich penzistov zvýšia, závisí predovšetkým od toho, aký je ich príjem a ako dlho pracujú. Čím dlhšie niekto pracuje a čím viac zarobí, tým by mal jeho dôchodok vzrásť výraznejšie. Viac peňazí pritom dostanú tí seniori, ktorí síce majú nárok na poberanie svojho dôchodku, ale nedostávajú ho. Napríklad ak by dôchodca s mesačnou penziou 400 eur pracoval tri mesiace a dostával by hrubú mzdu 500 eur, jeho dôchodok by sa zvýšil o 90 centov na 400,90 eura. V prípade, že by tento penzista počas troch mesiacov, čo bude pracovať nedostával dôchodok a ani by následne spätne oň nepožiadal, jeho dôchodok by sa zvýšil až na 407,80 eura.

    Nárok na zvýšenie penzie majú aj pracujúci predčasní penzisti. Tí však musia počítať s tým, že sotva sa zamestnajú, Sociálna poisťovňa im zastaví výplatu dôchodku. "Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba," vraví Višváder.

    Pokračovanie – s. 19

    Dokončenie - s. 15

    Ak niekto chce aj po dosiahnutí veku pracovať, nebránia mu v tom žiadne zákony a dokonca ani zamestnávateľ nemôže zamestnanca prepustiť pre to, že dosiahol dôchodkový vek. "Zamestnávateľ nemôže skončiť pracovný pomer so zamestnancom, pretože dovŕšil dôchodkový vek alebo splnil podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď alebo okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom len zo zákonom uvedených dôvodov a táto skutočnosť medzi ne nepatrí," povedal Viktor Križan z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity. "Ak by zamestnávateľ skončil pracovný pomer z dôvodu dosiahnutia určitého veku, šlo by o diskrimináciu, ktorá je zakázaná," dodal Križan.

    Na rozdiel od ostatných pracujúcich však penzisti väčšinou nemajú nárok na žiadnu nezdaniteľnú sumu. Ich nezdaniteľné minimum sa totiž znižuje o vyplatený dôchodok. To znamená, že dôchodca, ktorý má penziu vyššiu ako 316,90 eura, nemá nárok na žiadne nezdaniteľné minimum. Tí penzisti, ktorí poberajú nižší dôchodok, si časť nezdaniteľnej sumy môžu zo svojho základu dane odpočítať. Urobiť tak však môžu až v daňovom priznaní alebo v ročnom zúčtovaní. "Zamestnávateľ v priebehu zdaňovacieho obdobia nemôže poberateľom vyššie uvedených dôchodkov uplatňovať nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka mesačne z dôvodu, že to zákon o dani z príjmov neumožňuje. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa môže uplatniť až po skončení zdaňovacieho obdobia, a to len v prípade, že daňovníkovi – poberateľovi takéhoto dôchodku bola v roku 2015 vyplatená celková suma dôchodku v sume nižšej ako 3 803,33 eura," tvrdí hovorkyňa Finančnej správy Patrícia Macíková.
    © AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

    Oplatí sa požiadať o dôchodok neskôr?

    Pán Juraj dovŕši dôchodkový vek 31. júla 2015. Vo svojom terajšom zamestnaní plánuje zostať ešte do konca novembra 2015. Rozhoduje sa preto, či požiada o starobný dôchodok hneď od 1. augusta alebo až keď prestane pracovať, teda od 1. decembra 2015. Vypočítaný dôchodok ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku je 442 eur. Jeho hrubá mzda dosahuje 850 eur.

    1. Ak požiada o dôchodok hneď V prípade, že podá žiadosť o starobný dôchodok od 1. augusta 2015, bude dostávať na začiatku penziu vo výške 442 eur. Po skončení zamestnania môže požiadať o zvýšenie svojho dôchodku. Najprv vyrátame jeho osobný mzdový bod ako podiel celkového vymeriavacieho základu po dovŕšení dôchodkového veku (3 400 eur) a všeobecného vymeriavacieho základu (9 888 eur): OMB: 3 400 / 9 888 OMB = 0,3439

    Zvýšenie dôchodku sa potom vypočíta ako súčin jednej polovice osobných mzdových bodov a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (10,6865 eura). Zvýšenie = OMB / 2 x ADH Zvýšenie = 0,3439 / 2 x 10,6865 Zvýšenie = 1,838 eura

    Túto sumu pripočítame k pôvodne vyplácanému dôchodku vo výške 442 eur. Od decembra preto bude dostávať penziu v sume 443,90 eura (po zaokrúhlení na desať eurocentov nahor).

    2. Ak požiada o dôchodok neskôr V prípade, že bude žiadať o dôchodok až od 1. decembra, zvýšenie penzie sa vyráta ako súčin osobného mzdového bodu (ten je rovnaký ako v prvom prípade – 0, 3439) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (10,6865 eura). Zvýšenie = 0,3439 x 10,6865 Zvýšenie = 3,675 eura

    Túto sumu pripočítame k dôchodku, na ktorý by mal nárok pri dosiahnutí dôchodkového veku (442 eur), čo je po zaokrúhlení na desať eurocentov nahor 445,70 eura.

    Takto vypočítaný dôchodok sa ďalej zvýši o pol percenta za každých 30 dní, keď dôchodok nedostával, hoci mal naň nárok. V tomto prípade mal nárok na dôchodok počas štyroch mesiacov, vďaka čomu mu penzia vzrastie o dve percentá. Ak v decembri požiada o dôchodok, bude dostávať mesačne 454,70 eura. V porovnaní s tým, keby dostával dôchodok už od augusta, tak bude mesačne dostávať o 10,80 eura viac.

    Ak však požiada o dôchodok od augusta, Sociálna poisťovňa mu za mesiace august až november vyplatí na dôchodku celkovo 1 768 eur. V prípade, že požiada o dôchodok až od decembra, o tieto peniaze príde. Bude trvať viac ako 13 rokov, než sa mu týchto 1 768 eur vráti v podobe vyššieho dôchodku, ak oň požiada až v decembri.

    O koľko vzrastie penzia dohodárom

    PRÍKLAD 1

    Pán Milan si popri dôchodku privyrába prácou na dohodu. Pracovať bude osem hodín týždenne, a preto mesačne zarobí 100 eur. O koľko sa mu zvýši dôchodok, ak bude pracovať od 1. februára do 30. novembra 2015? V tomto roku poberá penziu vo výške 386 eur.

    O zvýšenie dôchodku požiada od 1. decembra 2015. Najprv musíme vypočítať jeho osobný mzdový bod, ktorý vyrátame ako súčin jej celkovej hrubej mzdy (1 000 eur) a všeobecného vymeriavacieho základu (9 888 eur). OMB = 1 000 / 9 888 OMB = 0,1012

    Zvýšenie penzie sa následne vypočíta ako jedna polovica osobného mzdového bodu a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (10,6865 eura). Zvýšenie = OMB / 2 x ADH Zvýšenie = 0,1012 / 2 x 10,6865 Zvýšenie = 0,541 eura

    Táto suma sa následne pripočíta k pôvodne vyplácanému dôchodku vo výške 386 eur a výsledná suma sa zaokrúhli na desať eurocentov nahor. Od decembra by tak mal dostávať dôchodok vo výške 386,60 eura mesačne.

    PRÍKLAD 2

    Dôchodca sa od 1. augusta zamestná na dohodu. Pracovať bude len tento jeden mesiac, pričom jeho hrubý príjem bude 250 eur. O koľko sa mu zvýši dôchodok, ak jeho penzia dosahuje 434 eur?

    Najprv musíme vypočítať jeho osobný mzdový bod, ktorý sa rovná podielu jeho celkovej hrubej mzdy (250 eur) a všeobecného vymeriavacieho základu (9 888 eur). OMB = 250 / 9 888 OMB = 0,0253

    Zvýšenie penzie vypočítame ako súčin polovice osobného mzdového bodu a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Tá je v roku 2015 vo výške 10,6865 eura. Zvýšenie = OMB / 2 x ADH Zvýšenie = 0,0253 / 2 x 10,6865 Zvýšenie = 0,135

    Túto sumu následne pripočítame k doteraz vyplácanému dôchodku vo výške 434 eur a výslednú čiastku zaokrúhlime na desať eurocentov nahor. Jeho penzie preto vzrastie na 434,20 eura.

    PRÍKLAD 3

    Starobný dôchodca sa zamestnal od 1. mája 2015 na dohodu. Pracovať bude do 30. novembra 2015. Mesačne zarobí 280 eur. Tento rok dostáva dôchodok 410 eur. Ako sa mu zvýši penzia?

    Najprv je potrebné vypočítať jeho osobný mzdový bod (OMB), ktorý sa vyráta ako jeho celkový príjem (1 960 eur) vydelený všeobecným vymeriavacím základom (9 888 eur). OMB = 1 960 / 9 888 OMB = 0,1983 Zvýšenie sa vypočíta ako súčin jednej polovice jeho osobného mzdového bodu a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (ADH pre rok 2015 = 10,6865 eura). Zvýšenie = (0,1983 / 2) x 10,6865 Zvýšenie = 1,059 eura Táto suma sa pripočíta k pôvodne vyplácanému dôchodku a po zaokrúhlení na desať eurocentov nahor preto bude dostávať od 1. júla 411,10 eura mesačne.

    Ako postupovať, ak chcete vyššiu penziu

    - Ak je starobný alebo predčasný dôchodca po priznaní nároku na dôchodok čo i len jeden deň dôchodkovo poistený, má právo na zvýšenie dôchodku. Povinne dôchodkovo poistení sú všetci ľudia pracujúci na zmluvu alebo na dohodu a živnostníci, ktorých minuloročný príjem prekročil 12–násobok minimálneho vymeriavacieho základu.
    - Žiadosť o zvýšenie penzie možno podať až po zániku dôchodkového poistenia, teda keď človek prestane pracovať. Ak by mal niekto dve alebo viacero dôchodkových poistení súčasne, môže podať žiadosť, až keď mu zaniknú všetky poistenia. Požiadať o prepočítanie dôchodku možno aj pri zmene zamestnávateľa. Vtedy pôvodné dôchodkové poistenie zanikne a bez ohľadu na to, že od nasledujúceho dňa vznikne nové poistenie, má penzista nárok na zvýšenie dôchodku. Od tohto roku bude Sociálna poisťovňa zvyšovať vždy k 1. januáru dôchodky pracujúcim penzistom automaticky, stále im však zostane možnosť požiadať o zvýšenie penzie po zániku dôchodkového poistenia.
    - Neformálna žiadosť o zvýšenie dôchodku musí obsahovať identifikačné údaje (meno, priezvisko, rodné číslo, adresu), o čo sa žiada a odkedy (od nasledujúceho dňa po ukončení povinného dôchodkového poistenia). Musí byť vlastnoručne podpísaná a treba ju poslať na adresu Ústredia Sociálnej poisťovne, 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, alebo ju možno osobne priniesť do ktorejkoľvek pobočky Sociálnej poisťovne či do podateľne Ústredia Sociálnej poisťovne. K žiadosti sa neprikladajú žiadne doklady.
    - Dôchodca môže požiadať o zvýšenie svojho dôchodku len raz počas kalendárneho roka. Ak niekto v tomto roku požiada o zvýšenie dôchodku a potom sa znovu zamestná, pričom bude dôchodkovo poistený, bude môcť znovu o prepočítanie penzie požiadať až v budúcom roku. Táto podmienka zostane zachovaná aj v budúcom roku.
    - Nárok na zvýšenie penzie majú len pracujúci starobní a predčasní dôchodcovia. Invalidní penzisti, ktorí ešte nedovŕšili dôchodkový vek, sa síce tiež môžu zamestnať, ale Sociálna poisťovňa im z tohto dôvodu ich invalidný dôchodok nezvýši. Obdobie dôchodkového poistenia sa im zhodnotí až pri výpočte starobného dôchodku.

    Dôchodky sa zvyšujú aj automaticky

    - Poberateľom starobného dôchodku, ktorí pracujú, to znamená a sú dôchodkovo poistení k 31. decembru, zvýši Sociálna poisťovňa starobné dôchodky od 1. januára nasledujúceho roku automaticky, bez žiadosti.
    - O koľko sa dôchodok zvýši, to určí Sociálna poisťovňa na základe údajov oznámených zamestnávateľom v mesačnom výkaze poistného v lehote najneskôr do 31. marca. O zvýšení starobného dôchodku bude dôchodcov informovať písomným rozhodnutím.
    - Doterajšia možnosť raz do roka žiadať o zvýšenie starobného dôchodku po zániku dôchodkového poistenia zostáva zachovaná. Platí to aj pre tých starobných dôchodcov, ktorí činnosť, z ktorej boli dôchodkovo poistení, ukončili pred 31. decembrom 2014, ale o zvýšenie svojho dôchodku doteraz nepožiadali.

    O koľko vzrastie dôchodok ľuďom pracujúcim na zmluvu

    PRÍKLAD 1

    Pán Michal sa 1. januára 2015 zamestnal na zmluvu. Pracovať bude do 31. októbra. Jeho mesačný plat je 700 eur. V tomto roku poberá penziu vo výške 451 eur.

    Najprv musíme vypočítať jeho osobný mzdový bod (OMB), ktorý sa vyráta ako podiel jeho celkového hrubého príjmu (7 000 eur) a všeobecného vymeriavacieho základu (9 888 eur). OMB = 7 000 / 9 888 OMB = 0,7080 Zvýšenie sa vypočíta ako súčin jednej polovice jeho osobného mzdového bodu a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (ADH pre rok 2015 = 10,6865 eura). Zvýšenie = (0,7080 / 2) x 10,6865 Zvýšenie = 3,80 eura (po zaokrúhlení) Túto sumu pripočítame k pôvodne vyplácanému dôchodku vo výške 451 eur. Ak od 1. novembra požiada o zvýšenie dôchodku, bude dostávať 454,80 eura.

    PRÍKLAD 1

    Pán Michal sa 1. januára 2015 zamestnal na zmluvu. Pracovať bude do 31. októbra. Jeho mesačný plat je 700 eur. V tomto roku poberá penziu vo výške 451 eur.

    Najprv musíme vypočítať jeho osobný mzdový bod (OMB), ktorý sa vyráta ako podiel jeho celkového hrubého príjmu (7 000 eur) a všeobecného vymeriavacieho základu (9 888 eur). OMB = 7 000 / 9 888 OMB = 0,7080 Zvýšenie sa vypočíta ako súčin jednej polovice jeho osobného mzdového bodu a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (ADH pre rok 2015 = 10,6865 eura). Zvýšenie = (0,7080 / 2) x 10,6865 Zvýšenie = 3,80 eura (po zaokrúhlení) Túto sumu pripočítame k pôvodne vyplácanému dôchodku vo výške 451 eur. Ak od 1. novembra požiada o zvýšenie dôchodku, bude dostávať 454,80 eura.

    Od čoho závisí zvýšenie dôchodku

    Od toho, či penzista poberá dôchodok alebo nie

    Človek, ktorý dosiahne dôchodkový vek, nemusí hneď požiadať o zvýšenie svojej penzie. V prípade, že pracuje a nepoberá penziu, bude suma zvýšenia dôchodku dvojnásobná v porovnaní s tým, keby dôchodok dostával. Navyše sa mu dôchodok zvýši aj o pol percenta za každých 30 dní, kedy nedostával dôchodok, hoci mal na to nárok. Ak by niekto napríklad začal poberať penziu až rok po dosiahnutí dôchodkového veku, vypočítaná penzia by sa mu zvýšila o šesť percent.

    Od mzdy

    Zvýšenie dôchodku sa počíta z vymeriavacieho základu, z ktorého si daný človek platí odvody, čo je v prípade zamestnancov ich hrubá mzda. Čím niekto viac zarába, tým platí aj vyššie odvody a preto aj jeho dôchodok vzrastie výraznejšie.

    Od dĺžky zamestnania

    Keďže pri výpočte nárastu penzie sa berie do úvahy celý príjem, ktorý mal človek po získaní nároku na dôchodok, je dôležité aj ako dlho pracoval. Čím niekto dlhšie pracoval, tým sa mu dôchodok zvýši viac. Napríklad ak niekto zarába 500 eur mesačne a bude pracovať 10 mesiacov, jeho dôchodok vzrastie o dvojnásobnú sumu, než akú dostane človek, ktorý by pracoval len 5 mesiacov.

    Od všeobecného vymeriavacieho základu

    Pri výpočte dôchodku sa celková hrubá mzda delí všeobecným vymeriavacím základom. Použije sa pritom všeobecný vymeriavací základ spred dvoch rokov. V tomto roku sa tak používa všeobecný vymeriavací základ vo výške 9 888 eur. Po vydelení príjmu všeobecným vymeriavacím základom získame osobný mzdový bod.

    Od aktuálnej dôchodkovej hodnoty

    Penzistom, ktorí poberali dôchodok aj mzdu, sa zvýšenie vyráta tak, že sa polovica osobného mzdového bodu vynásobí aktuálnou dôchodkovou hodnotou. V tomto roku je na úrovni 10,6865 eura.

    Aké dávky môžu dostať pracujúci dôchodcovia?

    Nemocenské dávky

    Odvody na nemocenské poistenie platia starobní, predčasní aj invalidní dôchodcovia pracujúci na zmluvu, predčasní a invalidní penzisti zamestnaní na dohodu. Neplatia ich len starobní dôchodcovia, ktorí pracujú na dohodu. Tí preto ani nemôžu získať nemocenské dávky. Dôchodcovia môžu z nemocenského poistenia získať predovšetkým nemocenskú dávku a ošetrovné.

    Nemocenská dávka

    Poskytuje sa poistencovi v prípade, že bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne práceneschopným na výkon zárobkovej činnosti alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie.

    Od 1. do 3. dňa práceneschopnosti dostane penzista nemocenské vo výške 25 percent denného alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Od 4. dňa nemocenské dosahuje 55 percent z vymeriavacieho základu. Polovičné nemocenské patrí poistencovi, ktorý si práceneschopnosť zapríčinil v dôsledku požitia alkoholu alebo iných návykových látok.

    Nemocenské sa vypláca za kalendárne dni. Prvých 10 dní ho platí zamestnávateľ a od 11. dňa Sociálna poisťovňa. Nárok na nemocenskú dávku zanikne ukončením dočasnej pracovnej neschopnosti. Najdlhšie ju možno poberať 52 týždňov.

    Ošetrovné

    Nárok na ošetrovné vzniká v prípade vzniku potreby osobného a celodenného ošetrovania chorého dieťa, chorého manžela, chorej manželky, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou, alebo osobnej a celodennej starostlivosti o zdravé dieťa do desiatich rokov veku, ak dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie, alebo ak predškolské zariadenie, alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté, alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie, alebo fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie, alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.

    Sociálna poisťovňa vypláca ošetrovné vo výške 55 % z denného alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Dávka sa poskytuje za kalendárne dni. Nárok na ošetrovné zaniká dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa. Najviac ho možno poberať desať kalendárnych dní.

    Dávka v nezamestnanosti

    Poistenie v nezamestnanosti spomedzi penzistov platia len pracujúci invalidní dôchodcovia s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o maximálne 70 percent. Invalidní penzisti s vyšším poklesom a takisto predčasní a starobní dôchodcovia odvody na poistenie v nezamestnanosti neplatia, preto nemôžu dostať ani dávku v nezamestnanosti.

    Nárok na dávku v nezamestnanosti vznikne, ak bol poistenec v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený pre prípad nezamestnanosti aspoň dva roky, teda 730 dní. V prípade, že bol niekto zamestnaný len na dobu určitú, môže mu vzniknúť nárok na dávku aj vtedy, ak 730 dní dôchodkového poistenia získal v posledných štyroch rokoch.

    Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za kalendárne dni a jej výška dosahuje 50 percent denného vymeriavacieho základu. Nezamestnaný by tak mal dostať polovicu svojho doterajšieho hrubého príjmu. Maximálne sa dávka v nezamestnanosti vypočíta z dvojnásobku priemerného platu spred dvoch rokov.

    Človek, ktorý získal 730 dní obdobia poistenia v nezamestnanosti v posledných troch rokoch, môže dávku v nezamestnanosti poberať šesť mesiacov. Ak 730 dní poistenia získal v posledných štyroch rokoch, môže podporu dostávať maximálne štyri mesiace.

    Kto nepoberá dôchodok, dostane viac

    Zvýšenie penzie závisí predovšetkým od toho, ako dlho človek pracuje a koľko zarába. Viac pritom dostanú ľudia, ktorí pracujú, ale nepoberajú dôchodok, hoci na to majú nárok. V porovnaní s tým, keby dôchodok dostávali, bude suma zvýšenia viac ako dvojnásobná.

    Človek, ktorý dostáva plat i dôchodok

    Zvýšenie dôchodku sa vypočíta ako súčin jednej polovice osobných mzdových bodov získaných po dovŕšení dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

    Osobný mzdový bod sa odvíja od príjmu, z ktorého si platíte odvody. Aktuálna dôchodková hodnota sa mení každý rok v závislosti od vývoja priemerných platov v treťom štvrťroku. Tento rok je vo výške 10,6865 eura.

    Človek, ktorý pracuje a nepoberá dôchodok

    Človek, ktorý dosiahne dôchodkový vek, nemusí hneď požiadať o dôchodok. Ak pracuje a nedostáva dôchodok, má nárok na zvýšenie svojej penzie, ktorá by mu patrila ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku. Zvýšenie sa vypočíta ako súčin osobných mzdových bodov získaných po dosiahnutí dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

    Takto vypočítaný dôchodok sa ďalej zvýši o pol percenta za každých 30 dní, keď senior bol dôchodkovo poistený, ale nepoberal dôchodok, hoci mal naň nárok. Ak by niekto napríklad požiadal o dôchodok až po jednom roku po dosiahnutí dôchodkového veku, jeho penzia sa zvýši o šesť percent.

    Pracujúci predčasný dôchodca

    Pracovať môže aj predčasný dôchodca. Ak mu z tejto práce vznikne povinné dôchodkové poistenie, Sociálna poisťovňa mu zastaví výplatu dôchodku. Keďže povinne dôchodkovo poistení sú aj dohodári, predčasný penzista nebude dostávať dôchodok, ani keď sa zamestná na dohodu.

    Po skončení práce môžu predčasní penzisti požiadať Sociálnu poisťovňu o uvoľnenie výplaty dôchodku a zároveň o zvýšenie svojho dôchodku. To sa vypočíta ako súčin osobných mzdových bodov a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Zároveň sa im dôchodok zvýši o pol percenta za každých začatých 30 dní, keď dôchodok nepoberali, pretože pracovali. Požiadať o toto polpercentné zvýšenie môžu až po dosiahnutí dôchodkového veku.

    Čo musia od svojho zamestnávateľa dostať dohodári

    Zamestnávateľ im musí vyplácať aspoň minimálnu mzdu. V tomto roku je hodinová minimálna mzda vo výške 2,184 eura.

    Majú nárok na voľno v prípade dôležitých osobných prekážok v práci. Zamestnávateľ im preto musí poskytnúť voľno napríklad na návštevu lekára. Na rozdiel od riadnych zamestnancov však majú nárok len na neplatené voľno. Zamestnávateľ im naďalej nemusí poskytnúť voľno na presťahovanie ani na nájdenie nového pracovného miesta, ak dostanú výpoveď.

    Týkajú sa ich aj ustanovenia o pracovnom čase. Počas 24 hodín nemôžu ľudia pracujúci na dohodu odpracovať viac ako 12 hodín.

    Čo musia dôchodcovia pracujúci na zmluvu dostať od svojho zamestnávateľa

    DOVOLENKA

    Zákonník práce priznáva všetkým zamestnancom minimálne štyri týždne platenej dovolenky do roka. Kto do konca daného kalendárneho roku dovŕši 33 rokov veku, má nárok najmenej na päť týždňov dovolenky. Nárok na dovolenku majú ľudia, ktorí u toho istého zamestnávateľa odpracujú minimálne 60 dní.

    Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina z celoročnej dovolenky.

    Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. Priemerný zárobok sa počíta z platov v kalendárnom štvrťroku, ktorý predchádza štvrťroku, v ktorom si zamestnanec berie dovolenku. Ak by si chcel niekto zobrať dovolenku v júli, bude sa mu náhrada mzdy počítať z platu, ktorý poberal od apríla do júna. Dovolenku sa preto oplatí brať po tom, čo zamestnanec dostane odmeny.

    STRAVNÉ LÍSTKY

    Po odpracovaní viac ako štyroch hodín musí zamestnávateľ aj pracujúcemu dôchodcovi zabezpečiť jedlo alebo mu dať stravný lístok. Minimálna hodnota stravného lístka je vo výške 3,15 eura. Zamestnávateľ z toho musí preplatiť 55 percent, čo je 1,73 eura. V mesiaci, ktorý má 21 pracovných dní, si tak zamestnanec vďaka stravným lístkom polepší o 36,33 eura.

    ĎALŠIE VOĽNO

    Zamestnanec má nárok na voľno aj pri plnení občianskych povinností, medzi ktoré patrí napríklad činnosť svedka, pri poskytnutí prvej pomoci, pri povinných lekárskych prehliadkach, pri mimoriadnych udalostiach alebo v prípadoch, keď je fyzická osoba povinná podľa osobitných predpisov poskytnúť osobnú pomoc.

    Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na účasť na rekondičných pobytoch, na povinných lekárskych prehliadkach a na účasť zástupcov zamestnancov na vzdelávaní.

    Zamestnávateľ ďalej poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na účasť na darovaní krvi a ďalších biologických materiálov.

    Zamestnanec, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie, má nárok na pracovné voľno päť dní v priebehu kalendárneho roka na sústavné vzdelávanie a náhradu mzdy.

    Za prácu nadčas, ktorá presahuje rozsah práce nadčas patrí zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie, náhradné voľno.

    Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno v prípade dôležitých osobných prekážok, ktorými sú napríklad: vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

    sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie (najviac na sedem dní v kalendárnom roku)

    pri úmrtí manžela alebo dieťaťa má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni a na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb, pri úmrtí súrodenca alebo rodiča patrí pracovné voľno na jeden deň a na ďalší deň, ak zamestnanec zabezpečuje ich pohreb

    znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa zamestnanec so zdravotným postihnutím

    nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy

    presťahovanie zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie – pracovné voľno bez náhrady mzdy najviac na jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a pri sťahovaní do inej obce najviac na dva dni. Ak ide o sťahovanie v záujme zamestnávateľa, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy.

    vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru – pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby.

    Späť na obsah

  3. NÁZOR: Jana Kiššová: O minimálnej mzde 650 eur

    [Téma: VŠEOBECNÉ; aktualne.sk; 29/07/2015; Slovensko; Aktuálne.sk]

    NÁZOR: Jana Kiššová: O minimálnej mzde 650 eur

    BRATISLAVA - Nedávno som zverejnila na sociálnej sieti niekoľko myšlienok o tom, ako by sa dalo na Slovensku pomôcť podnikateľom, živnostníkom a vlastne každému, kto vytvára hodnoty. Zaujala ma reakcia, v ktorej autor tieto opatrenia spochybňuje slovami, že ľuďom pomôže, len ak "štát stanoví mzdu aspoň 650 eur".

    Jana Kiššová o minimálnej mzde. Zdroj - Aktuálne.sk

    Tomuto komentáru som nevenovala pozornosť, až kým sa nerozprúdila okolo neho diskusia. Ďalšia z tých o zlých podnikateľoch, nízkych platoch a o tom, ako má štát prikázať vyššie platy, lebo aj v Nemecku a Anglicku platia viac.

    Do debaty sa zamiešal aj člen jednej politickej strany. Posťažoval sa, ako málo zarába, ako mu nejaký vykorisťovateľ ponúkol robiť šoféra za 2 eurá na hodinu a ako sa rozhodol s tým skoncovať. Dal výpoveď, vstúpil do politickej strany a dúfa v lepšie začiatky. Tie ponúka aj ostatným, vyzýva na zmeny a na štátom stanovenú minimálnu mzdu 650 eur.

    Je fajn mať ideály, je fajn niečomu veriť. Pri absencii základných ekonomických znalostí alebo aspoň skúseností to ide vcelku hladko. Ako na začiatku VOSR.

    S minimálnou mzdou je to však trošku inak. Nie tak, že si vláda dupne a nastane v každej chudobnej domácnosti blahobyt. To by sme dupali všetci.

    Jej administratívnym, čisto politicky motivovaným zvyšovaním sa paradoxne ubližuje tým, ktorým sa ňou chce pomôcť. Je nefér tvrdiť, že zvýšením minimálnej mzdy budú rásť platy. Nebudú.

    Ak má podnikateľ pre zamestnanca prácu, ktorej hodnota je nižšia ako minimálna mzda, tak tohto človeka jednoducho nezamestná. Nemôže, aj keby obe strany chceli. A to len preto, lebo si nijaká nezodpovedná vláda dupla, aby získala hlasy tých, ktorí žijú v ilúzii, že vysoké mzdy a blahobyt sa dajú nariadiť z Bratislavy.

    Existuje ešte jedna možnosť, ktorá sa hojne využíva v praxi. Ak zamestnávateľ zamestnanca s nízkou kvalifikáciou veľmi potrebuje a zamestnanec sa veľmi potrebuje zamestnať aj pod úrovňou minimálnej mzdy, dohodnú sa na práci načierno. Žiadne odvody na dôchodok, žiadne dane, žiadna sociálna ochrana, žiadna vidina hypotéky.

    Kto tu ťahá za kratší koniec? Samozrejme, zamestnanec. Minimálna mzda, nech je vedená hoc aj dobrými úmyslami, je ľahko zneužiteľný nástroj v rukách politikov. A ona sa aj hojne zneužíva, ako to vidíme v prípade vlády Roberta Fica.

    Namiesto zvýšenia sociálnych istôt zamestnancov s nízkou kvalifikáciou, namiesto stanovenia minimálnych štandardov na "dôstojný zárobok" vedie k nezamestnanosti a čiernej práci.

    Je to ťažké pochopiť? Žiaľ, áno. Inak by Smer-SD bol už dávno na vrakovisku politických partají.

    Späť na obsah

  4. SR chce získať podporu OSN na kandidatúru do ľudskoprávneho výboru

    [Téma: VŠEOBECNÉ; teraz.sk; 29/07/2015; TASR]

    Zasadnutie Valného zhromaždenia sa začne v sídle OSN v New Yorku 15. septembra. Vedúcim slovenskej delegácie na jeho úvodnej časti bude minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.

    Na snímke podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák. Foto: TASR - Štefan Puškáš

    Bratislava 29. júla (TASR) – Slovenská delegácia využije zasadnutie 70. Valného zhromaždenia (VZ) OSN na intenzívnu kampaň na získanie podpory ostatných členských krajín pre svoju kandidatúru. SR sa snaží stať členom Rady OSN pre ľudské práva na funkčné obdobie 2018 až 2020. Voľby sa uskutočnia v roku 2017.

    Skúsenosti s pôsobením v tejto rade už má z rokov 2008 až 2011. Vtedy sa presadila v konkurenčnom prostredí skupiny krajín strednej a východnej Európy, v rámci ktorej na dve voľné miesta kandidovali i Ukrajina a Srbsko. SR počas hlasovania v roku 2007 podporilo 135 členských štátov OSN. Rada má 47 členov volených VZ OSN na základe regionálneho kľúča. Členstvo sa považuje za prestížnu záležitosť a je časovo obmedzené. Rada zasadá v Ženeve a funguje ako stály orgán. Jej úlohou je monitorovať stav ochrany ľudských práv v celom priestore OSN.

    Okrem toho Slovensko pôsobilo v Bezpečnostnej rade OSN v rokoch 2006 až 2007, ako aj v Hospodárskej a sociálnej rade OSN v rokoch 2010 až 2012 vrátane predsedníctva v roku 2012.

    Zasadnutie Valného zhromaždenia sa začne v sídle OSN v New Yorku 15. septembra. Vedúcim slovenskej delegácie na jeho úvodnej časti bude minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Vyplýva to z materiálu rezortu diplomacie, ktorý predložilo do pripomienkového konania.

    Lajčák vo svojom vystúpení vo všeobecnej rozprave na úvod VZ predstaví pozície SR k riešeniu zásadných otázok podpory mieru a bezpečnosti vo svete, dodržiavaniu ľudských práv, princípov demokracie, právneho štátu a posilnenia úlohy OSN, vrátane potrebných reforiem riadenia a financovania organizácie.

    Slovensko podporuje reformu systému OSN a jej orgánov, o ktorej prebiehajú dlhodobé diskusie. Ich cieľom je zefektívniť a nastaviť fungovanie organizácie na súčasnú modernú dobu. Rovnako sa bude naďalej aktívne podieľať na procesoch revitalizácie Valného zhromaždenia a zlepšenia jeho pracovných metód, pričom aktívne sa zapojí do diskusie o reforme Bezpečnostnej rady OSN. O týchto zmenách sa hovorí už niekoľko rokov. Existuje niekoľko návrhov, ktoré hovoria napríklad o zvýšení počtu súčasných piatich stálych členov Bezpečnostnej rady či o zmene princípu uplatňovania ich práva veta.

    Späť na obsah

  5. Nezaplatený živnostník

    [Téma: VŠEOBECNÉ; Markíza, 17:25; 29/07/2015; Reflex; z domova; Andrej Gajdošík]

    Viktor Vincze, moderátor: "Má šťastie na rodinu, no nešťastie na prácu. Slavo pracoval ako drak, no zaplatené nedostal, a to hneď trikrát za sebou. Zdieranie živnostníkov je na Slovensku trendy. Kvôli nevyplateným faktúram ale niektorí ďalej nedokážu živiť svoje rodiny a končia na ulici."

    (začiatok archívneho záznamu, repríza z 15.01.2015)

    Slavomír Šurc: "Murujeme, stierkujeme, opravujeme byty. Betónovanie, šalovanie, veškeré stavebné práce. Mne to vychádzalo. Ja keď som to prepočítal, mne to vychádzalo, že by som mohol normálne uživiť rodinu, aj tento nájom. To bola moja predstava, moja idea."

    Andrej Gajdošík, redaktor: "Sám o sebe hovorí, že je šikovný murár a ľudia sú s jeho prácou spokojní. Aj napriek tomu už mesiace čaká na svoj zárobok."

    Slavomír Šurc: "Ten prvý kšeft bol taký, že som si našiel na internete firmu, ktorá mi sľúbila, že mi vyplatí hneď, ako bude všetko spravené. Takže ja som bol rád, že som mal robotu, tak som to robil, až pokiaľ som nedopadol tak."

    Andrej Gajdošík: "Prerábal jednoizbový byt v Bratislave. A keď bol po vyše dvoch týždňoch s prácou hotový, poslal objednávateľovi faktúru."

    Slavomír Šurc: "Mi zatelefonoval, že mám počkať chvíľu, že všetko bude vyplatené. Čakám doteraz."

    Martina Matúšová, partnerka: "On to akože ťažko znášal, že je chlap a nemôže si uživiť rodinu."

    Slavomír Šurc: "A keď im ja ako otec nedokážem zaplatiť nič a nedokážem im ani to vysvetliť, lebo oni to nepochopia, že vlastne to stal sa podvod, že ma chceli iba využiť a oklamať, aby som teda, no tak je to strašné, je to zdrcujúce, ja som z toho psychicky na dne."

    JUDr. Ivan Syrový, PhD., advokát: "Naozaj niekedy aj u nás živnostníci sa porovnávajú a čudujú sa, prečo jeden má zaplatené za svoju robotu a niekedy nie. Niekedy naozaj to spôsobuje iba ten klient, ktorý sa rozhodne, že jeden zaplatí a druhý nie. Často ale tá situácia je taká všeobecnejšia, že je spôsobená aj samotným tým živnostníkom, že nie je dostatočne obozretný."

    Andrej Gajdošík: "Vy ste mali s tou firmou podpísanú nejakú zmluvu, že pre nich budete robiť?"

    Slavomír Šurc: "Nie, k tomu sme sa tiež nedopracovali. To bolo všetko sľúbené, že hneď, akonáhle všetko sa spraví, že sa podpíše."

    Andrej Gajdošík: "Azda aj toto bol dôvod, prečo nám objednávateľ mohol dať takúto odpoveď."

    Objednávateľ prác (telefonát): "Pán Šurc si navyberal viacej záloh ako odrobil. A, viete, nám dneska môže fakturovať do vetra hocičo. Proste pán Šurc je jedna veľmi, veľmi nevydarená story."

    Andrej Gajdošík: "Slávo proste dôveruje a predpokladá, že to, čo sa dohodne, to aj bude platiť. Svedčia o tom aj ďalšie kšefty, tentoraz na stavbách diaľnic."

    Slavomír Šurc: "Robili sme v zime vo výškach, fakt v krutých výškach od pondelka do nedele dva týždne v kuse. Oni mi strhli že vraj nejaké zálohy, ktoré som nepobral, potom nejaké ubytovanie, ktoré vôbec nebolo na pláne, a mne došla nulová výplata, ja som nedostal nič."

    Andrej Gajdošík: "On tvrdí, že má nejaké faktúry nezaplatené od vás."

    Objednávateľka prác (telefonát): "No to nie je pravda, on dostal všetko vyplatené. Bohužiaľ."

    Andrej Gajdošík: "Vy ste ta mali podpísanú zmluvu?"

    Slavomír Šurc: "No tam tiež nie."

    Andrej Gajdošík: "Objednávatelia tvrdia, že zaplatili, živnostník, že mu dlhujú. Slovo proti slovu. Ktoré má však väčšiu váhu? Podľa právnika je alfou a omegou zmluva, na ktorej by mal živnostník nástojiť vopred."

    JUDr. Ivan Syrový, PhD.: "Niekedy stačí úplne jednoduchá písomná zmluva, kde budú jasne definované zmluvné strany, kto je objednávateľ, kto je zhotoviteľ, jasne si definujú rozsah prác, dohodnú si odmenu, či už nejakú hodinovú, úkolovú, alebo cenu celkového diela, dohodnú si aj spôsob, ako sa bude táto cena platiť."

    Andrej Gajdošík: "V tomto prípade je lepšie dohodnúť si priebežné vyplácanie na základe zálohových faktúr. Nestane sa vám tak to, že odvediete kompletnú prácu a nik vám za ňu nezaplatí."

    Martina Matúšová: "Keby boli tieto vyplatené peniaze, tak sme sa nemuseli teraz pred Vianocami sťahovať."

    Slavomír Šurc: "Ja som im aj písal esemesky, že preboha živého, fakt prosím vás, dajte mi aspoň niečo, aspoň štvrtku z toho, čo ste mi dlžní. Povedali, že my všetci sa budeme asi sťahovať, že my máme takisto svoje problémy, nám nevyplatili, asi budeme všetci na ulici, lebo im takisto nevyplatili a oni nemajú z čoho nás zaplatiť."

    JUDr. Ivan Syrový, PhD.: "Ak on všetko riadne vykonal, tak ten, kto si ho objednal, je povinný mu zaplatiť. Jeho nemusí zaujímať to, či tá firma sa dostane do problémov kvôli iným veciam."

    Andrej Gajdošík: "Lenže zase sme pri tom najdôležitejšom - zmluvy zmluvy, zmluvy. Tu totiž nepomôže inšpekcia, ani Zákonník práce. Živnostník totiž nie je zamestnanec a jedinou jeho zbraňou je o svoje peniaze bojovať pred súdom. Dôležité je len prebiť dôkazmi objednávateľa. Právo totiž patrí obozretným."

    JUDr. Ivan Syrový, PhD.: "Stačí naozaj mať jasnú objednávku, aj mailovú, potvrdenie objednávky, ale je dobré mať aj odsúhlasené tie ceny a tak ďalej. Takže čo najviac vecí vedieť preukázať písomne. Pretože to, čo na začiatku fungovalo, že sa dohodli ústne, treba si uvedomiť, ak vám niekto nezaplatí, je veľký predpoklad, že na súde ten človek to poprie a potom je na vás preukázať, že aká bola tá skutočná dohoda na počiatku, čo sa preukazuje veľmi ťažko bez nejakých písomných dokladov."

    Andrej Gajdošík: "Uvidíme, či má Slávo dostatok dôkazov. Aktuálne je však rozhodnutý so živnosťou skončiť."

    Slavomír Šurc: "Musím to položiť, lebo ja som skrachoval. Na plnej čiare. Nemám kde bývať, nemám zaplatené všetky výdavky zdravotné, sociálne, a ešte ma čaká v marci aj daň platiť."

    (koniec archívneho záznamu, repríza z 15.01.2015)

    Späť na obsah

  6. Veľké porovnanie platov v Európe

    [Téma: VŠEOBECNÉ; JOJ, 17:00; 29/07/2015; Noviny o 17:00; zo zahraničia; Dárius Haraksin, Klaudia Suchomel Guzová]

    Dárius Haraksin, moderátor: "O tom, že na Slovensku máme nižšie platy ako v západnej Európe, všetci dobre vieme."

    Klaudia Suchomel Guzová, moderátorka: "Aké sú asi ceny v obchodoch v zahraničí, to si tiež vieme porovnať, najmä keď napríklad vyrazíme na dovolenku."

    Dárius Haraksin: "Ale aký je v skutočnosti rozdiel medzi priemerným platom u nás a inde v Európe, to vieme vďaka prieskumu Eurostatu."

    Klaudia Suchomel Guzová: "Áno a treba povedať, že už na prvý pohľad to vôbec nevyzerá veselo. Najlepšie si to ukážeme na mape. Napríklad ak by sme si chceli zarobiť na mesačný plat Švajčiarov (5131 eur), my by sme na Slovensku museli pracovať približne osem mesiacov."

    Dárius Haraksin: "To naozaj nevyznieva úplne najlepšie. Švajčiari sú podľa tohto na tom absolútne najlepšie."

    Klaudia Suchomel Guzová: "Presne tak. Švajčiari v Európe vedú, hneď za nimi v rebríčku sa umiestnili Nóri, kde mesačne zarábajú tritisíc osemstopäťdesiat eur. Treba povedať, že tu hovoríme o čistej mzde. Pozrime sa kde sme vlastne my v tom celom. Tu je Slovensko, u nás mesačne priemerná mzda v čistom šesťstošesťdesiatpäť eur. Horšie od nás už sú, ja si pomôžem papierom, aby som povedala správne poradie, sú Poliaci (634) eur), Lotyši, Maďari (532 eur), Litva, Rumunsko a Bulharsko. Čo myslíš, prečo také rozdiely už na prvý pohľad? Ja som sa na to pre istotu opýtala analytika a ten mi aj odpovedal."

    Stanislav Pánis, analytik J&T banky: "Stojí za tým niekoľko dôvodov. Tým prvým je, že Slováci nemajú takú vysokú produktivitu práce v porovnaní s niektorými inými krajinami, ďalším dôvodom je to, že daňovo-odvodové zaťaženie na Slovensku je výrazne vyššie ako je napríklad priemer krajín OECD a tým tretím dôvodom je to, že na Slovensku je aj nižšia cenová hladina alebo cenová úroveň."

    Dárius Haraksin: "Všetkým je ale jasné, že nejde iba o plat, ale aj o to aké dane v podstate platíme, aké drahé potraviny nakupujeme a podobne. Môžu si napríklad Rakúšania alebo Belgičania si Slovinci kúpiť viac ako my?"

    Klaudia Suchomel Guzová: "Áno, aj keď v týchto krajinách, ktoré si teraz menoval, sú tie náklady na život vyššie ako u nás, ľudia v týchto krajinách si môžu dovoliť viac ako my, dokonca aj analytik mi dnes prezradil, že ak by sme napríklad chceli dobehnúť Nemecko, tak by sme museli, tak na to potrebujeme približne dvadsať rokov a nastaviť ekonomiku samozrejme."

    Dárius Haraksin: "Ale vraj sme na tom lepšie aspoň ako tí Gréci."

    Klaudia Suchomel Guzová: "Áno, v rebríčku sú síce Gréci vyššie ako my, ich priemerná mzda je mesačne tisíc dvestošesťdesiatdva eur, ale situácia sa zmenila. Viac opäť povedal analytik."

    Stanislav Pánis: "Slováci si môžu dovoliť, napriek tomu, že nominálne majú nižšiu mzdu, už viac ako Gréci s tou vyššou mzdou."

    Klaudia Suchomel Guzová: "No, z našich susedov nás ale predbehli nielen Rakúšania, ale aj Česi."

    Stanislav Pánis: "Áno, v Česku zarábajú mesačne asi o šesťdesiat eur viac, v Rakúsku je už ten rozdiel väčší, tam je mzda za mesiac dvetisíc tristodvadsať eur."

    Dárius Haraksin: "Je aspoň nejaká pozitívna správa z tohto prieskumu?"

    Klaudia Suchomel Guzová: "Predstav si, že je. Povedal mi to opäť analytik."

    Stanislav Pánis: "Pozitívna vec je to, že v ostatných rokoch platy rastú rýchlejšie ako ceny v obchodoch, to znamená, že dochádza k rastu životnej úrovne a predpokladáme, že v roku 2015 bude ďalej prichádzať k rýchlejšiemu rastu nominálnych miezd a v porovnaní s infláciou, ktorá by mala prakticky stagnovať alebo dokonca by mala byť mierne záporná."

    Späť na obsah