Asociácia zamestnávateľ. zväzov a združení

Dátum exportu: 29.07.2015 09:07


  1. Problém so zvýšením miezd

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; TA3, 18:30; 28/07/2015; Hlavné správy; Daniel Horňák]

  2. Zvyšovanie platov vo verejnej správe a v súkromnom sektore

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; TA3, 15:00; 28/07/2015; Žurnál]

  3. Pomoc regiónom s najvyššou nezamestnanosťou

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; Rádio Slovensko, 18:00; 28/07/2015; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; z domova; Gabriela Kajtárová]

  4. Fico chce bojovať proti korupcii. Ďalším úradom

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; hn.hnonline.sk; 29/07/2015; HNonline, Slovensko; Martin Sliz]

  5. Čo ak prečerpáte viac dní dovolenky, ako máte nárok?

    [Téma: VŠEOBECNÉ; webnoviny.sk; 29/07/2015; Podnikám; Redakcia]

  6. Odchádzate na dôchodok? Môžete dostať naspäť zaplatené dane

    [Téma: VŠEOBECNÉ; Pravda; 29/07/2015; 174/2015; s.: 15,16,17,18,19; užitočná pravda poradňa; Peter Csernák]


  1. Problém so zvýšením miezd

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; TA3, 18:30; 28/07/2015; Hlavné správy; Daniel Horňák]

    Natália Fónod Babincová, moderátorka: "Zatiaľ čo platy vo verejnej správe by sa mali zvýšiť na budúci rok o niečo viac ako percento, minimálna mzda by mala vzrásť až o 5 percent. Zástupcovia zamestnávateľov v tom vidia ale problém. Mzdové náklady firiem by totiž podľa nich po výraznom zvýšení minimálnej mzdy neprimerane vzrástli."

    Daniel Horňák, redaktor: "Štátni úradníci, učitelia a všetci zamestnanci vo verejnej správe by si mali na budúci rok polepšiť. Vláda ide do kolektívnych vyjednávaní s návrhom na zvýšenie mzdových taríf."

    Beatrice Szabóová, hovorkyňa predsedu vlády: "Štát už v tomto prvom kole navrhuje zvýšenie o 1,3 percenta, čo je predpokladaná výška inflácie v roku 2016."

    Daniel Horňák: "Zamestnávatelia takéto zdôvodnenie akceptujú, prekáža im ale, že štát nepoužíva rovnakú argumentáciu aj pri rokovaniach o výške minimálnej mzdy. Tú chce totiž vláda zvýšiť až o 5 percent."

    Robert Fico, (Smer-SD), predseda vlády: "Aby minimálna mzda dosiahla úroveň 400 eur."

    Daniel Horňák: "Takýto krok podľa zástupcov zamestnávateľov ovplyvní celé odvetvia negatívnym spôsobom. Od minimálnej mzdy sa totiž odvíjajú mzdové nároky aj ďalších šiestich mzdových tried zamestnancov."

    Branislav Masár, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR: "Pre zamestnávateľov by to znamenalo zvýšenie nákladov, ktoré ni všetky firmy môžu rovnako dobre znášať a môže to znamenať prepúšťanie."

    Daniel Horňák: "Podľa odborníkov tento trend už môžeme vidieť. Celková miera nezamestnanosti síce klesá, avšak v regiónoch s najväčšou mierou nezamestnanosti, v ktorých aj najviac ľudí pracuje za minimálnu mzdu, toto zlepšenie nie je veľmi cítiť. Dôvodom môže byť aj neustále zvyšovanie minimálnej mzdy."

    Michal Páleník, Inštitút zamestnanosti: "Ak sa pozrieme na Rimavskú Sobotu, Revúcu, tak za ten rok sa tam, myslím, počet nezamestnaných zmenil o 14 ľudí, čo pri tom počte 20-tisíc dlhodobo nezamestnaných naozaj nie je veľké číslo."

    Daniel Horňák: "Ministerstvo práce takéto vplyvy odmieta a naďalej poukazuje na čoraz lepšie podmienky pracujúcich a situáciu na trhu práce."

    Ján Richter, (Smer-SD), minister práce, sociálnych vecí a rodiny: "Trend znižovania nezamestnanosti a naopak zvyšovania zamestnanosti pokračuje."

    Daniel Horňák: "Konkrétny návrh vlády na výšku minimálnej mzdy v roku 2016 by sme mali spoznať už do konca júla. Daniel Horňák, TA 3."

    Späť na obsah

  2. Zvyšovanie platov vo verejnej správe a v súkromnom sektore

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; TA3, 15:00; 28/07/2015; Žurnál]

    Natália Fónod Babincová, moderátorka: "Na budúci rok by malo dôjsť k ďalšiemu nárastu platov vo verejnej správe, aj v súkromnom sektore. V rámci kolektívneho vyjednávania navrhujú zástupcovia verejnej správy zvýšenie mzdových taríf o 1,3 percenta. Vláda chce zároveň zvýšiť minimálnu mzdu o 5 percent, teda na úroveň 400 eur.

    Zástupcovia zamestnávateľov upozorňujú na dvojaký meter pri zvyšovaní miezd. Zatiaľ čo pri zvyšovaní miezd vo verejnej správe konanú rozumne a navrhujú zvýšenie na základe predpokladanej miery inflácie o približne percento, pri minimálnej mzde navrhujú až 5 percent. Takýto nepomer môže podľa zamestnávateľských združení negatívne zasiahnuť firmy najmä v slabších regiónoch Slovenska."

    Branislav Masár, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR: "Pre zamestnávateľov by to znamenalo zvýšenie nákladov, ktoré nie všetky firmy môžu rovnako znášať a môže to znamenať v niektorých prípadoch nejaké korekcie, čo sa týka zamestnanosti, môže to znamenať prepúšťanie a proste nejaký organizačný zásah smerom k tomu, aby tá firma bola ďalej konkurencieschopná."

    Späť na obsah

  3. Pomoc regiónom s najvyššou nezamestnanosťou

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; Rádio Slovensko, 18:00; 28/07/2015; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; z domova; Gabriela Kajtárová]

    Jaroslav Barborák, moderátor: "Okresom s najvyššou nezamestnanosťou má pomôcť nový zákon. Verejné a súkromné investície budú môcť vďaka nemu získať väčšie výhody ako dnes. Podpora sa bude financovať z už existujúcich programov, európskych peňazí, ale aj zo štátnych zdrojov. Odborník a zamestnávatelia pomoc schvaľujú, ale s dôverou v jej účinnosť sú opatrní."

    Gabriela Kajtárová, redaktorka: "Pomoc regiónom s najvyššou nezamestnanosťou avizoval premiér Robert Fico koncom mája v rámci druhého vládneho balíka."

    (začiatok archívneho záznamu, máj 2015)

    Robert Fico, predseda vlády SR (Smer-SD): "Na tieto okresy bude platiť automatický systém, ktorý sa naštartuje, ako náhle bude v okrese vyššia miera nezamestnanosti ako dvadsať percent. Pôjde o špeciálny prístup k investorom, špeciálny prístup k infraštruktúre, daňovým a odvodovým úľavám."

    (koniec archívneho záznamu, máj 2015)

    Gabriela Kajtárová: "Z predloženého zákona ale vyplýva, že na spomínané výhody by dostalo šancu zatiaľ len päť okresov - Rimavská Sobota, Revúca, Kežmarok, Rožňava a pravdepodobne Poltár. Podmienkou je totiž takmer dvojnásobná nezamestnanosť oproti priemeru Slovenska po obdobie dlhšie ako dva roky. Túto podmienku nespĺňa napríklad Sabinov, Veľký Krtíš, Vranov nad Topľou, Trebišov, či Sobrance. Asociácia zamestnávateľských zväzov víta, že chce vláda podporovať rast v znevýhodnených regiónoch. Jej výkonný riaditeľ Branislav Masár je však čiastočne skeptický."

    Branislav Masár, výkonný riaditeľ Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení: "Je to vytvorenie určitého pozitívneho podhubia, nejakých dobrých podmienok, ale že ozaj príde k tým investíciám a k zlepšeniu situácie, tak k tomu je potrebná infraštruktúra."

    Gabriela Kajtárová: "Ako presne bude štátna pomoc vyzerať, ešte nie je isté. Každý okres najskôr potrebuje vlastný akčný plán. Takýto plán by mal byť šitý na mieru, ale tam to nekončí. Hovorí Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti."

    Michal Páleník, Inštitút zamestnanosti: "Je dôležité, aby ten akčný plán bol akčný, bol strategický a najmä aby sa dodržiaval a aby sa nestalo to, že tie akčné plány sa zvrhnú na to, že to bude dokument, ktorý nebude toho veľa hovoriť."

    Gabriela Kajtárová: "Zákon sa má prerokovať v skrátenom konaní, aby mohol platiť od decembra 2015."

    Späť na obsah

  4. Fico chce bojovať proti korupcii. Ďalším úradom

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; hn.hnonline.sk; 29/07/2015; HNonline, Slovensko; Martin Sliz]

    Bol hajtman a odsúdili ho za korupciu. Kauza Davida Ratha v Česku. Premiér Victor Ponta je z úplatkárstva obvinený. V Rumunsku. Slovenskom koncom roka 2011 otriasol údajný spis SIS Gorila a vyvolal masívne protesty. Výsledok? Jeho pravosť sa doteraz nepotvrdila a nikto nebol odsúdený. Faktom je, že na Slovensku dodnes nebol nikto z vysokých funkcionárov odsúdený za korupciu. Možnosti sú dve: buď sa u nás nekorumpuje, alebo sú na ňu naše orgány prikrátke.

    Úrad nemusí pomôcť

    Slovenská vláda chce najnovšie proti korupcii bojovať vytvorením nového úradu. Otáznik dnes visí nad tým, či nepôjde len o ďalší z radu bezzubých nástrojov na potlačenie úplatkárstva. Bezpečnostný analytik Milan Žitný si myslí, že ide o zbytočný krok:"Je to iba výroba byrokratických a marketingových trikov."

    Naopak, viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka vytvorenie úradu víta. Podľa neho asociácia vníma korupciu ako zásadný problém Slovenska. "Takéto opatrenia môžu čiastočne prispieť k jeho riešeniu," povedal Machunka.

    Snímka: FotoHN/Peter Mayer

    Vláda na júlovom zasadnutí schválila takzvaný Akčný plán na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu. V ňom zaviazala rezort vnútra, aby do konca tohto roka spracoval návrh na zriadenie spoločného analytického pracoviska. Pracovisko by malo pomáhať Národnej protikorupčnej jednotke, Národnej jednotke finančnej polície, Finančnej spravodajskej jednotke a Finančnej správe zefektívniť represívny boj proti korupcii, ako aj s trestnými činmi súvisiacimi s verejným obstarávaním.

    Milan Žitný hovorí, že dnes už Slovensko mohlo mať profesionálne vybudovaný Úrad boja proti korupcii, ktorý však bol začlenený pod Národnú kriminálnu agentúru. "Policajný zbor mal špecializovaný útvar, ale rozbili ho. Nezostalo z neho prakticky nič," kritizuje bezpečnostný analytik.

    Rovnako skeptický je aj riaditeľ Transparency International Slovensko Gabriel Šípoš, ktorý za preskupovaním vyšetrovateľov a úradníkov nevidí žiadny efekt. "Vytvárajú sa špeciálne útvary, ale výsledky v boji proti veľkej korupcii sú stále mizerné," myslí si Šípoš.

    Rozpačitý boj proti korupcii

    Pravdou je, že hoci sa Ficova vláda pokúša bojovať proti korupcii, v máji tohto roku sa poslanci vládnej strany Smer-SD, ktorá má väčšinu v parlamente, zdržali hlasovania o sprísnení majetkových priznaní verejných funkcionárov. Návrh vyšiel z opozície a mal dôslednejšie postihovať zneužívanie verejnej funkcie. Smer sa rozhodol, že príde s vlastnou novelou, no dodnes ju neukázal. Jej protikorupčnou ponukou je teda vytvorenie nového analytického pracoviska. Komisia na jeho zriadenie by, podľa ministerstva vnútra, mohla začať fungovať na jeseň. Návrh na jeho zriadenie by mal byť vypracovaný do konca roku 2015. Vyzerá to teda tak, že špeciálne pracovisko už bude zrejme zriaďovať až nová vláda po voľbách v roku 2016.

    Zuzana Wienk z Aliancie Fair-play hovorí, že Ficova vláda aktivitu pri boji proti korupcii iba predstiera. "V skutočnosti robí iba to, čo má marketingový efekt a upokojí situáciu," myslí si Wienk. Podľa nej by podobné pracovisko mohlo pomôcť, keby malo odborné zázemie a politicky rozviazané ruky. Či ich teda aj dostane, bude záležať na komisii, ktorá bude vytvárať koncepciu fungovania pracoviska.

    Opatrenia proti korupcii na Slovensku

    1. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám, od roku 2001 majú verejné inštitúcie povinnosť sprostredkovať informácie, ak nie sú tajné

    2. Povinné zverejňovanie zmlúv na internete, podmieňuje platnosť zmluvy verejného sektora jej uverejnením

    3. Ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti – zákon by mal viac chrániť oznamovateľov korupcie

    Späť na obsah

  5. Čo ak prečerpáte viac dní dovolenky, ako máte nárok?

    [Téma: VŠEOBECNÉ; webnoviny.sk; 29/07/2015; Podnikám; Redakcia]

    V letných mesiacoch si zamestnanci zvyčajne vyčerpajú najväčšiu časť dovolenky. Avšak, ak by sa zamestnanec rozhodol pred ukončením kalendárneho roka od zamestnávateľa odísť, je možné, že bude musieť časť už vyčerpanej dovolenky vrátiť. Prinášame informácie, ktoré by ste o čerpaní dovolenky mali vedieť.

    Na koľko dní dovolenky máte nárok?

    Ak zamestnanec odpracuje v kalendárnom roku aspoň 60 dní nepretržite u jedného zamestnávateľa, automaticky mu vzniká nárok na celoročnú dovolenku, t.j. 4 týždne. V prípade, že zamestnanec dovŕšil 33 rokov, má zo zákona nárok na 5 týždňov dovolenky. Avšak, ako upozorňuje Monika Berežňáková, mzdová metodička spoločnosti Accace "to, že zamestnancovi vznikol nárok na celoročnú dovolenku ešte neznamená, že mu ju zamestnávateľ nemá nárok krátiť."

    Ak zamestnanec nezotrvá u zamestnávateľa do konca kalendárneho roka, bude mať nárok na dovolenku iba za mesiace, počas ktorých mu trval pracovný pomer u daného zamestnávateľa.

    V praxi sa ale často stáva, že si zamestnanci neuvedomujú, že sa im môže krátiť nárok na dovolenku a vyčerpajú si všetku dovolenku počas letného obdobia napriek tomu, že plánujú dať výpoveď.

    Potom pri ukončení pracovného pomeru musia zamestnávateľovi vrátiť vyplatenú náhradu mzdy, na ktorú im nevznikol nárok, t.j. zamestnanec je podľa Zákonníka práce povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku, alebo jej časť, na ktorú stratil nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol.

    "Zamestnancovi sa vypláca náhrada mzdy v hrubom a rovnako v hrubom ju aj vracia - ak je to možné vzhľadom na jeho príjem pri skončení pracovného pomeru. Ak zamestnanec vráti náhradu mzdy v hrubom, ponížia sa mu o túto sumu aj odvody a daň," vysvetľuje M.Berežňáková.

    Školenie: Mzdový účtovník špecialista – modulový kurz ukončený testom a certifikátom - 14.10.2015

    Školenie: Mzdy pre začiatočníkov - 17.08.2015

    Kedy vám môže zamestnávateľ krátiť z dovolenky?

    Ak zamestnanec v danom kalendárnom roku nepracoval z dôvodu:

    - rodičovskej dovolenky
    - neplateného alebo plateného voľna na žiadosť zamestnanca
    - dočasnej práceneschopnosti (okrem pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania)
    - výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu
    - dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej funkcie a na výkon odborovej funkcie

    môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi (ktorému vznikol nárok na celoročnú dovolenku) dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných dní rovnako o jednu dvanástinu.

    Zamestnancovi, ktorý nepracoval pre výkon trestu odňatia slobody, sa za každých 21 takto zameškaných pracovných dní kráti dovolenka za kalendárny rok o jednu dvanástinu. Rovnako sa kráti dovolenka za výkon väzby, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený alebo ak bol zamestnanec spod obžaloby oslobodený, prípadne ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný alebo že mu bola udelená milosť, alebo že trestný čin bol amnestovaný.

    Príklad č. 1

    Zamestnanec má celoročný nárok na dovolenku 25 dní. So zamestnávateľom sa dohodli na ukončení pracovného pomeru dohodou k 30.9.2015, no zamestnanec už vyčerpal všetkých 25 dní dovolenky. Zamestnanec bude mať upravený nárok na dovolenku - nakoľko neodpracuje celý kalendárny rok - na 19 dní dovolenky. Znamená to, že je povinný vrátiť náhradu mzdy za 6 dní dovolenky, ktoré už vyčerpal. Ak by zamestnanec mal hodinový priemerný zárobok 5 EUR a pracoval by 8 hodín denne, musel by vrátiť pri odchode zo zamestnania náhradu mzdy v sume 240 EUR.

    Príklad č. 2

    Zamestnanec má celoročný nárok na dovolenku 20 dní. V priebehu roka bol 121 pracovných dní dočasne práceneschopný. Pred nástupom na PN vyčerpal všetkých 20 dní dovolenky. Zamestnancovi sa bude krátiť dovolenka o 2/12 z dôvodu práceneschopnosti, čo znamená, že jeho upravený nárok bude 16,5 dňa dovolenky. Zamestnanec tak bude musieť vrátiť zamestnávateľovi náhradu mzdy za 3,5 dňa dovolenky.

    Môže vám zamestnávateľ nariadiť čerpanie dovolenky?

    Zamestnávateľ určuje zamestnancovi čerpanie dovolenky po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek. Ak má zamestnávateľ zástupcov zamestnancov, musí prerokovať čerpanie dovolenky spolu s nimi. Pri pláne dovoleniek sa prihliada na to, aby si zamestnanec mohol čerpať dovolenku v celku a stihol ju vyčerpať do konca kalendárneho roka. Ak sa dovolenka poskytuje vo viacerých častiach, musí byť aspoň jedna časť 2 týždne.

    Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov. Napriek tomu, že zamestnancovi má zamestnávateľ právo dovolenku nariadiť, v praxi si o dovolenku zamestnanec žiada a zamestnávateľ mu ju schváli podľa prevádzkových možností. Zamestnávateľ musí myslieť na to, že si zamestnanec má dovolenku do konca roka celú čerpať, čo sa v praxi často zanedbáva.

    Čo ak vás odvolajú z dovolenky?

    Ak sa zamestnávateľ rozhodne zamestnancovi zmeniť čerpanie dovolenky, alebo ho z dovolenky odvolá, je povinný nahradiť mu všetky náklady, ktoré mu v tejto súvislosti vznikli.

    Zdroj - Podnikam.SK, Accace

    Späť na obsah

  6. Odchádzate na dôchodok? Môžete dostať naspäť zaplatené dane

    [Téma: VŠEOBECNÉ; Pravda; 29/07/2015; 174/2015; s.: 15,16,17,18,19; užitočná pravda poradňa; Peter Csernák]

    Ľudia, ktorí v tomto roku prestanú pracovať, pretože chcú odísť na dôchodok, môžu dostať naspäť zaplatené dane, ktoré im z platu strhol zamestnávateľ. Koľko peňazí im štát vráti, závisí predovšetkým od toho, aký bol ich príjem.

    Peter Csernák

    Väčšine zamestnancov odpočítavajú zamestnávatelia z každej výplaty nezdaniteľnú časť základu dane. Každý mesiac si tak zamestnanec zníži svoj daňový základ o jednu dvanástinu z celoročného nezdaniteľného minima. Ak pracuje celý rok, zamestnávateľ mu postupne uplatní celé nezdaniteľné minimum. V prípade, že niekto nepracuje celý rok, môže mu vzniknúť daňový preplatok. Keďže zamestnávateľ mu nestihol odpočítať celé nezdaniteľné minimum, mal by po podaní daňového priznania alebo ročného zúčtovania dostať naspäť aspoň časť daní.

    "Daňovníci, ktorí nie sú na začiatku roka 2015 poberateľmi predčasného starobného dôchodku a starobného dôchodku zo Sociálnej poisťovne a starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo poberateľmi výsluhového dôchodku, alebo im takýto dôchodok nebol priznaný spätne k začiatku roka 2015, majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v plnej výške 3 803,33 eura, respektíve v nadväznosti na základ dane," vraví hovorkyňa Finančnej správy Patrícia Macíková. Ak niekto odíde počas roka do penzie, môže požiadať svojho posledného zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania daní. "Ak je výsledkom ročného zúčtovania preplatok na dani, tento preplatok vráti bývalému zamestnancovi zamestnávateľ, ktorý ročné zúčtovanie vykonal, najneskôr v termíne zúčtovania mzdy za apríl 2016. Ak zamestnanec o ročné zúčtovanie nepožiada, má povinnosť podať daňové priznanie," vraví Macíková.

    Pokračovanie - s. 19

    Dokončenie - s. 15

    V prípade, že niekto zarobí v tomto roku menej ako 1 901,67 eura, nemusí síce podávať daňové priznanie, ale oplatí sa mu ho podať dobrovoľne, pretože dostane naspäť všetky zaplatené dane. "V tomto prípade preplatok na dani vráti správca dane na základe žiadosti o vrátenie preplatku na dani, ktorá je súčasťou daňového priznania. Povinnou prílohou daňového priznania je potvrdenie zamestnávateľa o ním vyplatených príjmoch a zrazených preddavkoch na daň," informuje Macíková.

    Ľudia, ktorí odchádzajú do dôchodku, majú okrem vrátenia daní nárok aj na odchodné, ktoré im musí vyplatiť zamestnávateľ. Urobiť tak však musí len v prípade, ak ho o to včas požiadajú. Zákonník práce určuje, že o odchodné je potrebné požiadať buď pred skončením pracovného pomeru, alebo do desiatich dní od jeho skončenia. Výška odchodného pritom musí byť aspoň v sume jedného mesačného platu. Zamestnanci, ktorí končia pracovný pomer, môžu dostať aj odstupné, ale to len v prípade, že im výpoveď dá zamestnávateľ alebo skončia pracovný pomer dohodou. Ak niekto dá sám výpoveď, nárok na odstupné mu nevznikne. Výška odstupného závisí od toho, ako dlho zamestnanec v danej firme pracoval.
    © AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

    Aké odvody platia zamestnanci a aké pracujúci penzisti

    - Riadny zamestnanec pracujúci v trvalom pracovnom pomere alebo na dohodu s pravidelným mesačným príjmom, ktorý nemá priznaný žiadny dôchodok, platí poistné na nemocenské poistenie, na starobné a invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti. Jeho zamestnávateľ zaňho platí poistné na nemocenské poistenie, starobné a invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, do rezervného fondu solidarity a poistné na garančné a úrazové poistenie.
    - Osoby s priznaným dôchodkom na niektoré druhy poistenia neplatia.
    - Ak osoba, ktorá má priznaný starobný dôchodok, pracuje na riadnu pracovnú zmluvu, platí poistné na nemocenské poistenie a starobné poistenie a jej zamestnávateľ za ňu platí poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity, poistné na úrazové poistenie a poistné na garančné poistenie. Ak pracuje na dohodu (akúkoľvek), platí poistné len na starobné poistenie a jej zamestnávateľ za ňu platí poistné na starobné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity, poistné na úrazové poistenie a poistné na garančné poistenie.
    - Pri osobe, ktorá má priznaný predčasný starobný dôchodok, je platenie poistného rovnaké v prípade riadnej pracovnej zmluvy (výplatu dôchodku má v tom čase pozastavenú) aj práce na dohodu s pravidelným príjmom. V oboch prípadoch platí poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie a jej zamestnávateľ za ňu platí poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity, poistné na úrazové poistenie a poistné na garančné poistenie. Pri dohode s nepravidelným príjmom neplatí dôchodca ani jeho zamestnávateľ poistné na nemocenské poistenie.
    - Ak osoba, ktorá má priznaný starobný alebo predčasný dôchodok, vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť a vznikne jej povinné poistenie, platí poistné na nemocenské, starobné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.
    - Ak pracuje na riadnu pracovnú zmluvu osoba, ktorá má priznaný invalidný dôchodok s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70 % a menej, platí poistné ako každý iný riadny zamestnanec. Pri poklese nad 70 % neplatí ani zamestnanec ani zamestnávateľ poistné na poistenie v nezamestnanosti. Pri práci na dohodu miera poklesu nerozhoduje, všetky osoby s akýmkoľvek priznaným invalidným dôchodkom platia poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a ich zamestnávateľ za ne platí poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity, poistné na úrazové poistenie a poistné na garančné poistenie (neplatia teda ani nemocenské poistenie, ani poistenie v nezamestnanosti).
    - Ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu s akýmkoľvek priznaným invalidným dôchodkom (nie je teda dôležitá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť), ktorej vznikne povinné poistenie, platí poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.

    Aké nezdaniteľné časti si možno odpočítať z príjmu

    Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

    Ak je základ dane daňovníka rovný alebo je nižší ako 19 809 eur, nezdaniteľná časť je 3 803,33 eura.

    Ak je základ dane daňovníka vyšší ako 19 809 eur, nezdaniteľná časť je rozdiel medzi sumou 8 755,578 a jednou štvrtinou základu dane daňovníka. Ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule. Keďže výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa odvíja od životného minima, zostanú aj v budúcom roku v platnosti rovnaké sumy nezdaniteľného minima ako tento rok.

    Ak daňovníkovi vznikne nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, môže ju uplatniť len od čiastkového základu dane z aktívnych príjmov (z príjmov zo závislej činnosti alebo z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu), a to v závislosti od vykázaného základu dane.

    Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)

    Nezdaniteľnú časť základu dane na manželku si môže daňovník uplatniť iba v prípade, že manželka žije s daňovníkom v domácnosti a spĺňa aspoň jednu z týchto podmienok: starala sa o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti v príslušnom zdaňovacom období, poberala peňažný príspevok na opatrovanie, bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

    Ak sú splnené uvedené podmienky iba jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže si znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane na manželku zodpovedajúcu 1/12 sumy nezdaniteľnej časti za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane.

    Ak daňovník dosiahne v zdaňovacom období roku 2015 základ dane rovnajúci sa alebo nižší ako 35 022,31 eura, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je: 3 803,33 eura, ak manželka (manžel) žijúca s ním v domácnosti nemala žiadny vlastný príjem

    rozdiel medzi sumou 3 803,33 eura a vlastným príjmom manželky (manžela) žijúcej s ním v domácnosti, ak manželka (manžel) mala vlastný príjem nepresahujúci sumu 3 803,33 eura

    nula, ak manželka (manžel) žijúca s ním v domácnosti mala vlastný príjem presahujúci sumu 3 803,33 eura

    Ak je jeho základ dane v zdaňovacom období roku 2015 vyšší ako 35 022,31 eura, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je:

    rozdiel medzi sumou 12 558,906 eura a jednou štvrtinou základu dane daňovníka, ak manželka (manžel) žijúca s ním v domácnosti nemala žiadny vlastný príjem; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule

    rozdiel medzi sumou 12 558,906 a jednou štvrtinou základu dane daňovníka zníženej o vlastný príjem manželky (manžela) žijúcej s ním v domácnosti, ak manželka (manžel) mala vlastný príjem; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule.

    Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa započítava akýkoľvek príjem, aj keď je od dane z príjmov oslobodený, okrem zamestnaneckej prémie, daňového bonusu, zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť a okrem štátnych sociálnych dávok, znížený o zaplatené poistné a príspevky na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré bola povinná platiť. Medzi štátne sociálne dávky patrí: príspevok pri narodení dieťaťa, príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá alebo viac detí súčasne, príspevok na pohreb, rodičovský príspevok, prídavok na dieťa, príplatok k prídavku na dieťa, vianočný príspevok dôchodcom, príplatok k dôchodku politickým väzňom.

    Materské, nemocenské dávky, všetky druhy dôchodkov, výhry a podobne sa započítavajú do úhrnu príjmov manželky a majú vplyv na výšku nezdaniteľnej časti základu dane, ktorú si bude manžel uplatňovať na manželku.

    Ak daňovník dosahuje takzvané pasívne príjmy podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov (príjmy z prenájmu), podľa § 6 ods. 4 (z použitia diela a použitia umeleckého výkonu), podľa § 7 (kapitálové príjmy) alebo podľa § 8 (ostatné príjmy), nemôže od čiastkového základu dane vyčísleného z takto dosiahnutých pasívnych príjmov uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela).

    Zníženie základu dane o zaplatené dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie (druhý pilier)

    Túto nezdaniteľnú časť základu dane si môže daňovník odpočítať od základu dane vypočítaného v zdaňovacích obdobiach rokov 2013 až 2016.

    Odpočítať sumu preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie si môže daňovník najviac do výšky 2 % zo základu dane (čiastkového základu dane) zisteného z príjmov zo závislej činnosti alebo z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z ich úhrnov.

    Táto suma nesmie presiahnuť výšku 2 % zo 60–násobku priemer-nej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky.

    Zníženie základu dane o príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (tretí pilier)

    Môže sa uplatniť iba zo základu dane z príjmov zo závislej činnosti alebo základu dane z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z ich úhrnu v preukázateľne zaplatenej výške v úhrne najviac 180 eur za rok.

    Aby si daňovník mohol odpočítať túto nezdaniteľnú časť základu dane, musí spĺňať tieto podmienky: príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. 12. 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu, daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktorá nespĺňa podmienky stanovené novelou zákona o doplnkovom dôchodkom sporení.

    Kedy môžete požiadať o ročné zúčtovanie

    Zamestnanec, ktorý poberal zdaniteľné príjmy len zo zamestnania a nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, pričom túto daň sa rozhodol považovať za preddavok na daň, môže najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia písomne požiadať o vykonanie ročného zúčtovania z úhrnnej sumy zdaniteľnej mzdy od všetkých zamestnávateľov posledného zamestnávateľa, u ktorého si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus.

    Ročné zúčtovanie vykonáva zamestnávateľ na žiadosť zamestnanca. Ak zamestnanec v zdaňovacom období neuplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus u žiadneho zamestnávateľa, môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania ktoréhokoľvek z nich. Tento zamestnávateľ na ne prihliadne dodatočne pri ročnom zúčtovaní, ak zamestnanec preukáže, že na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na daňový bonus mal nárok.

    Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie len u zamestnanca, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie.

    Zamestnávateľ vykoná výpočet dane a súčasne prihliadne na zrazené preddavky na daň, na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela), na zamestnaneckú prémiu a na daňový bonus, ak zamestnanec do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia žiada o vykonanie ročného zúčtovania a podpíše žiadosť, ktorej vzor určí Finančné riaditeľstvo.

    Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie na základe údajov o zdaniteľnej mzde, ktoré je povinný viesť, dokladov preukazujúcich nárok na zníženie základu dane a na daňový bonus a potvrdení o úhrne zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti a o zrazených preddavkoch na daň z týchto príjmov, o nedoplatku dane z nepeňažných zdaniteľných príjmov a o priznanom a vyplatenom daňovom bonuse od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane.

    Zamestnanec je povinný tieto doklady predložiť zamestnávateľovi najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Ak zamestnanec požiada zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania a nepredloží požadované doklady v ustanovenom termíne, je povinný podať daňové priznanie.

    Ročné zúčtovanie a výpočet dane vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

    Zamestnávateľ po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však pri zúčtovaní mzdy za apríl, vráti zamestnancovi rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddavkov na daň v prospech zamestnanca a vyplatí zamestnaneckú prémiu a daňový bonus alebo jeho časť.

    Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania presahujúci sumu päť eur zráža zamestnávateľ zamestnancovi zo mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie.

    Ak zamestnanec poukáže dve percentá zo zaplatenej dane nadácii či inej organizácii, zamestnávateľ mu zrazí aj daňový nedoplatok v sume päť eur alebo nižšej najneskôr do 30. apríla.

    Ak zamestnanec nemôže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania z dôvodu zániku zamestnávateľa bez právneho nástupcu, je povinný podať daňové priznanie.

    Ak zamestnávateľ nevykonal ročné zúčtovanie zamestnancovi, ktorý ho o to požiadal a zamestnanec splnil všetky požadované podmienky, správca dane mu uloží pokutu najmenej 15 eur za každého takéhoto zamestnanca. Výška celkovej pokuty za príslušné zdaňovacie obdobie nemôže presiahnuť 30–tisíc eur za všetkých zamestnancov, ktorí požiadali o vykonanie ročného zúčtovania, splnili na jeho vykonanie všetky podmienky, ale zamestnávateľ týmto zamestnancom ročné zúčtovanie nevykonal.

    Penzisti môžu bez daní zarobiť 1 901 eur

    Väčšina dôchodcov nemá nárok na žiadnu sumu nezdaniteľného minima, pretože sa ich nezdaniteľná suma znižuje o vyplatený dôchodok. Všetci penzisti však môžu využiť to, že príjem nižší ako polovica nezdaniteľného minima sa vôbec nezdaňuje.

    V tomto roku sa výška nezdaniteľného minima nezmenila. Aj tento rok preto zostane od daní oslobodený príjem do výške 1 901,66 eura. Dôchodcovia tak môžu zarobiť priemerne 158 eur a nezaplatia žiadnu daň.

    O tom, či je príjem oslobodený od dane, rozhoduje vždy celkový hrubý zárobok pred odpočítaním odvodov. Nestačí preto, ak je základ dane nižší ako polovica nezdaniteľného minima, ale posudzuje sa vždy celý zárobok. Do úvahy sa pritom berú všetky príjmy spoločne.

    Penzisti, ktorí zarobia viac, ako je polovica nezdaniteľného minima, musia zaplatiť zvyčajne daň z celého príjmu. Ich nezdaniteľná suma sa totiž znižuje o vyplatený dôchodok. Počíta sa pritom iba riadny dôchodok, na vianočný príspevok sa neprihliada. V tomto roku tak môžu aspoň časť nezdaniteľného minima využiť penzisti, ktorých mesačná penzia nepresahuje 316,90 eura.

    Nezdaniteľná suma sa znižuje len tým ľuďom, ktorí poberajú dôchodok celý rok alebo im bol spätne priznaný k začiatku roku. V prípade, že niekto začne poberať dôchodok až počas tohto roku, môže si ešte uplatniť celé nezdaniteľné minimum. A to aj v prípade, že bude pracovať len niekoľko mesiacov. Novým dôchodcom môže vďaka tomu vzniknúť preplatok na dani, keďže zamestnávateľ im každý mesiac uplatňoval len jednu dvanástinu z celoročného nezdaniteľného minima a oni si v daňovom priznaní alebo ročnom zúčtovaní odpočítajú celú sumu.

    Pracujúci invalidní dôchodcovia si môžu odpočítať celú nezdaniteľnú sumu, bez ohľadu na to, aký invalidný dôchodok dostávajú. Majú preto nárok na nezdaniteľné minimum vo výške 3 803,33 eura.

    Odstupné dostanete, aj keď skončíte dohodou

    Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodu, že sa zamestnávateľ zrušuje, premiestňuje alebo z organizačných dôvodov, alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume:

    - jedného priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
    - dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
    - trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
    - štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

    Pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodu, že sa zamestnávateľ zrušuje, premiestňuje alebo z organizačných dôvodov alebo z alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume:

    - jedného priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky,
    - dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
    - trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
    - štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
    - päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

    Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. To neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť.

    Odstupné nepatrí zamestnancovi, u ktorého pri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach dochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iného zamestnávateľa.

    Pri odchode na dôchodok môžete požiadať o odchodné

    Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.

    Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.

    Odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa.

    Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Neplatí to však v prípade, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť.

    Ak by zamestnanec najprv čerpal dávku v nezamestnanosti a až následne požiadal o predčasný dôchodok alebo o starobný dôchodok, nesplní podmienky na priznanie odchodného.

    Odchodné nie je možné zaplatiť z garančného poistenia

    Dávkou garančného poistenia nahrádza Sociálna poisťovňa zamestnancovi príjem, ktorý mu nevyplatil jeho zamestnávateľ. Na priznanie tejto dávky je však potrebné, aby bol zamestnávateľ na účely sociálneho poistenia platobne neschopný a aby neuspokojené nároky zamestnanca mali taký charakter nárokov, ktoré zákon umožňuje dávkou garančného poistenia uspokojiť.

    Žiadateľovi o dávku garančného poistenia nemôžu byť zaplatené akékoľvek pracovnoprávne nároky, ktoré mu nevyplatil jeho zamestnávateľ, ale iba tie, ktoré sú v zákone výslovne uvedené. Sú medzi nimi napr. nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti, nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci, nárok na náhradu mzdy za dovolenku, nárok na odstupné, nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru a iné.

    Medzi týmito nárokmi však nie je uvedené, že by mal byť žiadateľovi zaplatený neuspokojený nárok na odchodné. Z tohto dôvodu nemôže byť odchodné zahrnuté do nárokov, ktoré sa uspokojujú dávkou garančného poistenia.

    Odchodné je podľa Zákonníka práce peňažné plnenie vyplácané zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Odchodné však nepatrí medzi výslovne vymedzené pracovnoprávne nároky, ktoré je možné ako súčasť dávky garančného poistenia uspokojiť.

    Späť na obsah