Asociácia zamestnávateľ. zväzov a združení

Dátum exportu: 29.06.2015 01:06


  1. AESP: Snahu nahradiť gastrolístky príspevkom hodnotíme ako krátkozrakú

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; 24hod.sk; 26/06/2015; Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR]

  2. Zrušiť gastráče? Zamestnávatelia sú proti, ostatné štáty to vyriešili inak

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; aktualne.sk; 27/06/2015; Ekonomika; Radovan Kopečný]

  3. Bez gastrolístkov by zamestnanci obedovali menej

    [Téma: VŠEOBECNÉ; sme.sk; 26/06/2015; Slovensko; sita]

  4. Ľudia by bez gastrolístkov jedli menej, kúpili by iný tovar

    [Téma: VŠEOBECNÉ; webnoviny.sk; 27/06/2015; Ekonomika; SITA]

  5. Zamestnanci by mali dostávať buď gastrolístky alebo finančný príspevok

    [Téma: VŠEOBECNÉ; 24hod.sk; 26/06/2015; Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR]

  6. Ivan Štefanec: Investičný plán pomôže aj malým podnikom

    [Téma: VŠEOBECNÉ; europskenoviny.sk; 26/06/2015; ram]

  7. Štrajk v Trnave stopli plnšie peňaženky

    [Téma: VŠEOBECNÉ; etrend.sk; 26/06/2015; eTREND; TREND.sk]

  8. Na založenie eseročky nebudete musieť vložiť vklad do banky

    [Téma: VŠEOBECNÉ; etrend.sk; 26/06/2015; eTREND; Zuzana Kollárová]


  1. AESP: Snahu nahradiť gastrolístky príspevkom hodnotíme ako krátkozrakú

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; 24hod.sk; 26/06/2015; Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR]

    Návrh opozičných poslancov nahradiť stravné lístky finančným príspevkom hodnotí Asociácia emitentov stravovacích poukážok (AESP) ako krátkozrakú iniciatívu, ktorá ...
    Ilustračné foto. Foto: Teraz.sk/JD

    Bratislava 26. júna (TASR) - Návrh opozičných poslancov nahradiť stravné lístky finančným príspevkom hodnotí Asociácia emitentov stravovacích poukážok (AESP) ako krátkozrakú iniciatívu, ktorá je navyše súčasťou predvolebného zviditeľňovania sa. Uviedol to v reakcii predseda AESP Štefan Petrík.

    Schválenie takejto zmeny môže podľa AESP viesť k zhoršeniu zdravotného stavu ľudí. Podľa štúdií by ľudia finančný príspevok na stravovanie využívali aj na iné účely, ako je nákup alkoholu či cigariet.

    Stravné lístky neslúžia len na prilepšenie pre zamestnancov. Sú účelovo viazané na nákup stravy, vďaka čomu vie štát zabezpečiť, že príspevok zamestnávateľa bude použitý práve na stravovanie. Existuje tak kontrola nad stravovaním zamestnancov, a tým aj ich zdravotným stavom.

    Petrík pripomenul, že stravovacie poukážky sa používajú v 42 štátoch sveta. Táto forma zabezpečenia stravovania sa vo svete využíva už vyše 50 rokov a ešte ani jeden štát nepristúpil k tomu, že by ju zrušil. "Je totiž výhodná pre všetky zúčastnené strany - zamestnávateľov, zamestnancov aj štát. Dokazujú to štúdie renomovaných medzinárodných organizácií, ako sú Svetová zdravotnícka organizácia či Medzinárodná organizácia práce," podčiarkol Petrík.

    Snahy opozície na zavedenie finančného príspevku namiesto gastrolístkov sa nepáčia ani Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR. "Obávame sa, že finančný príspevok, ktorý navrhuje zaviesť skupina opozičných poslancov (I. Matovič, E. Jurinová, M. Fecko, J. Viskupič, M. Kadúc a J. Droba), sa minie účelu, ktorým je stravovanie zamestnancov. To sa neskôr môže negatívne odraziť na ich zdravotnom stave, znížení pracovných výkonoch a v konečnom dôsledku na zvýšení nákladov pre zamestnávateľov, napríklad z dôvodu vyššieho čerpania práceneschopnosti zamestnancami," vysvetlil generálny sekretár AZZZ SR Oto Nevický.

    "Rovnako sa obávame, že administratíva na strane zamestnávateľov neklesne, naopak, v súvislosti so zavedením novej možnosti poskytnutia finančného príspevku ešte stúpne. Možnosť výberu prináša aj nové nároky na mzdové účtovníčky, mzdový softvér a ďalšie veci," dodal Nevický.

    Zamestnanci by mali dostávať buď stravné poukážky, alebo im zamestnávateľ vyplatí tú istú sumu ako finančný príspevok. S takýmto návrhom prišli opoziční poslanci na záver ôsmeho rokovacieho dňa 53. schôdze Národnej rady (NR) SR.

    Opozícia je presvedčená, že gastrolístky v súčasnosti zamestnanci viac využívajú na zaplatenie rodinného nákupu potravín v supermarkete ako na zaplatenie obeda v reštaurácii. Tiež sú presvedčení, že predajne potravín často robia s takouto formou platby obštrukcie, keďže povoľujú platbu stravovacími poukážkami za jeden nákup len do určitej hodnoty. "Pre bežného človeka tento systém neprináša žiadne uľahčenie života," tvrdia poslanci.

    Zdroj - Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

    Späť na obsah

  2. Zrušiť gastráče? Zamestnávatelia sú proti, ostatné štáty to vyriešili inak

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; aktualne.sk; 27/06/2015; Ekonomika; Radovan Kopečný]

    Zrušiť gastráče? Zamestnávatelia sú proti, ostatné štáty to vyriešili inak

    BRATISLAVA - Opozícia sa znovu snažila stravné poukážky zrušiť. Zamestnávatelia si ich bránia, v Európe sa naďalej tešia obľube. Na Slovensku stále viac ako 750-tisíc zamestnancov dostáva "gastráče" a nie všetky sa používajú na nákup obedov. Riešením by mohla byť aj staronová technológia, v ktorej zaostávame.

    Zdroj - Aktuálne.sk/ Ondrej Kubovič

    Rušiť gastrolístky chcela už vláda Ivety Radičovej. Poslanci NR SR prišli s nápadom premietnuť 55-percentný príspevok od zamestnávateľa do výplaty. S podobným návrhom prišli aj poslanci Juraj Droba (SaS) a Miroslav Kadúc (OĽaNO) aj pred mesiacom v máji.

    "Buď si za to kúpi obed ako doteraz, alebo tieto peniaze využije inak. Dnes nie je výnimkou, že za tzv. gastrolístky si zamestnanci nekupujú obedy, ale napríklad za ne nakupujú v predajniach potravín a podobne," vyjadrili sa pre TASR vtedy Droba a Kadúc.

    Cieľom bolo, okrem iného, okresať biznis sprostredkovateľských firiem. Tie podľa nich zarábajú na tom, čo prikazuje zákon, hoc pritom sú to súkromné subjekty. Na gastrolístku však "prerobí" oveľa viac ľudí.

    Účtujú si viackrát
    Podľa zákona prispieva na gastrolístok 55 percent z ceny zamestnávateľ a 45 percent zaplatí zamestnanec. Zároveň si však účtujú aj firmy, takzvaní emitenti stravných poukážok. Zákon ich obmedzuje trojpercentným stropom v prípade zamestnávateľov. Svoje si nakoniec zaplatia aj reštaurácie, ktoré takisto musia uhradiť podobnú časť emitentovi.

    Opoziční poslanci tentoraz navrhli, aby si zamestnávateľ mohol vybrať. Buď gastrolístok, alebo sumu pridanú do mzdy.

    "Tému stravných lístkov si pár poslancov opäť vybralo za nástroj politického boja a predvolebnej kampane. Navyše k tejto téme neviedli žiadnu odbornú diskusiu a prezentujú len svoj osobný názor," argumentuje Štefan Petrík, predseda Asociácie emitentov stravných poukážok (AESP).

    Emitenti tvrdia, že ide o krátkozrakú iniciatívu a snahou zviditeľniť sa, zamestnávatelia si myslia, že by rušiť stravné poukážky nebude správny krok.

    Pre zamestnancove dobro?
    Podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti sa treba zaoberať otázkou, či a ako sa to premietne do mzdy.

    "Ak sa pozrieme na gastrolístky a celú mzdu, je to nezanedbateľné množstvo, najmä v prípade nízkopríjmových vrstiev," hovorí Páleník. Dodáva, že takúto sumu nemožno ľuďom len tak odobrať, chýbala by im.

    Ak by sa to naozaj premietlo do mzdy, problém môže nastať v pochopení tejto zložky. Podľa Páleníka je otázne, či by dokázali zamestnávatelia a zamestnanci akceptovať navýšenie mzdy ako navýšenie kvôli strave – na oboch stranách by to mohlo vyvolávať nedorozumenia ohľadom výšky platu. Za prípustnú alternatívu považuje zmluvy s priľahlými reštauráciami.

    Napriek tomu tvrdí, že gastrolístky by mohli zostať aspoň kvôli motivácii. Ťažšie sa na alkohol premieňajú gastrolístky, než bežná výplata. V prípade stravných poukážok existuje aj predpoklad, že si zamestnanec pôjde za ňu kúpiť obed, čím opustí prácu a využije obednú prestávku na prestávku od pracovnej činnosti. Podobný názor zastáva aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR.

    "Obávame sa, že finančný príspevok, ktorý navrhuje zaviesť skupina opozičných poslancov sa minie účelu, ktorým je stravovanie zamestnancov, čo sa neskôr môže negatívne odraziť na ich zdravotnom stave, znížení pracovných výkonov a v konečnom dôsledku na zvýšení nákladov pre zamestnávateľov, napríklad z dôvodu vyššieho čerpania práceneschopnosti," uvádza sa v stanovisku generálneho sekretára AZZZ SR Ota Nevického.

    Podľa Nevického zrušenie gastrolístkov neuľahčí ani administratívnym pracovníkom vo firmách. Ak by si zamestnanci vybrali financie, stúpnu náklady na mzdové účtovníctvo, softvér a podobne.
    Hoci AZZZ uvádza, že pre zamestnancov sú gastrolístky krokom k zdravšiemu životnému štýlu (pravidelnou teplou stravou), dodávajú, že zároveň zvyšujú ich kúpnu silu.

    Tú však aplikujú aj v prípade rovnakom, ako uvádzali opoziční poslanci – v lepšom prípade na bežné nákupy.

    "Podľa štúdií by ľudia finančný príspevok na stravovanie využívali aj na iné účely, ako je nákup alkoholu, či cigariet," uvádza Petrík.

    Páleník z Inštitútu zamestnanosti prízvukuje, že ak chceme mať gastrolístky aj naďalej, obchodná inšpekcia by mala sprísniť pravidlá na nákup pomocou gastrolístkov a aktívne kontrolovať, či neboli na nákup alkoholu a cigariet. Riešením by mohlo byť napríklad ich digitalizovanie.

    Digitálne obedy
    Elektronické gastrolístky nájdeme napríklad v Anglicku, ale aj Maďarsku, Poľsku, Česku či ďalších európskych krajinách už od roku 2008. Na Slovensku máme elektronickú formu gastrolístkov od roku 2009, uviedla ju na trh firma Ticket Restaurant.

    Napríklad v Taliansku preberajú miesto gastrolístkov EMV karty, teda karty štandardu Europay, MasterCard a Visa, rovnaké ako kreditné či debetné. Výhodou je ľahká administrácia, menej papierov a lepšiu kontrolu využívania kariet. Takzvaný e-voucher zaviedli napríklad aj v Palestíne – práve tento prípad slúži ako možné riešenie prídavkov ľudí na okraji spoločnosti.

    Dobročinná organizácia Wood Food Programme distribuovala v roku 2011 ľuďom takéto karty zadarmo v rámci charitatívnej akcie. Krajinu už dlhé roky sužuje konflikt, ale aj zložitá politická situácia v pásme Gazy. Za elektronické stravné poukážky si mohli kúpiť vybrané potraviny, ktorých výber mal zodpovedať výživovým kritériám aj pre zdravý vývoj dieťaťa.

    V Belgicku už tradičné gastrolístky končia – definitívne. Do septembra 2015 musia Belgičania minúť posledné papierové stravné poukážky. Od 1. januára 2016 sa definitívne prechádza na elektronické. Napríklad v Rumunsku a Francúzsku existuje od roku 2014 duálny systém – možno si zvoliť medzi lístkami či kartou.

    Firmy poskytujúce elektronické stravné lístky sa chvália nielen miliónmi používateľov, ale aj jednoduchšou manipuláciou či automatickým obmedzením nákupu alkoholu a cigariet. Napríklad v prípade Rumunska trh s elektronickými gastrolístkami plne aj vrátane cien reguluje a sleduje ministerstvo práce.

    Späť na obsah

  3. Bez gastrolístkov by zamestnanci obedovali menej

    [Téma: VŠEOBECNÉ; sme.sk; 26/06/2015; Slovensko; sita]

    Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus, ktorý agentúra vykonala pre agentúru SITA v dňoch 16. až 19. júna tohto roka na vzorke 2 026 respondentov vo veku 18 až 64 rokov.

    BRATISLAVA. Ak by gastrolístky nahradil finančný príspevok, až 72,7 % zamestnancov by využilo tento príspevok aj na iné potreby ako kúpu teplého obeda. Viac ako 35 % opýtaných by takúto náhradu minulo na úplne iné účely, ako je stravovanie.

    Teplú stravu počas dňa pritom považuje pre svoje zdravie za dôležitú takmer 93 % respondentov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus, ktorý vykonala pre agentúru SITA v dňoch 16. až 19. júna tohto roka na vzorke 2 026 respondentov vo veku 18 až 64 rokov.

    "Zavedenie finančného príspevku by sa vo väčšej miere dotklo aj majiteľov reštaurácií. Podľa výsledkov prieskumu by prišli o veľkú časť svojich zákazníkov," uviedol výkonný riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik.

    Ak by totiž zamestnávateľ namiesto gastrolístkov poskytoval zamestnancom finančnú náhradu, 33,4 % opýtaných by chodilo na obedy do reštaurácií menej často, ako keď mali gastrolístky.

    Ak by sa uvedené odpovede prepočítali len z tých, ktorí odpovedali, že chodili do reštaurácií aj doteraz, tak pri poskytovaní finančnej náhrady namiesto gastrolístkov, by až 43,3 % ľudí chodilo obedovať do reštaurácií menej často.

    Panujú obavy

    Podľa výsledkov prieskumu sa zároveň ľudia obávajú, že nahradenie gastrolístkov by mohlo viesť k úplnému zrušeniu príspevku zamestnávateľa na stravovanie na Slovensku.

    "Takáto situácia hrozí podľa 52,4 % opýtaných. Po úplnom zrušení stravného by 38 % opýtaných jedlo teplé obedy menej často ako doteraz," upozorňuje Slosiarik. Zo vzorky ľudí, ktorí chodia obedovať do reštaurácií, ide až o 48 % ľudí.

    Prieskum sa zaujímal aj o to, či by ľudia chodili do reštaurácie, ak by v nich prestali brať gastrolístky. Do reštaurácie, ktorá by prestala brať gastrolístky, by na teplý obed úplne prestalo chodiť, alebo by do nej chodilo menej často 38 % opýtaných a 21,8 % oslovených by si vybralo inú reštauráciu nablízku, kde gastrolístky berú.

    "Len 17,6 % ľudí by chodilo do reštaurácie rovnako často ako doteraz aj v prípade, že by si nemohli kúpiť obed za gastrolístky," uviedol Slosiarik.

    Bez dane

    Prieskum si objednala agentúra SITA v súvislosti s návrhom novely Zákonníka práce od skupiny poslancov za OĽaNO a poslanca Juraja Drobu (SaS), o ktorom by mali poslanci rokovať na aktuálnej schôdzi parlamentu.

    Pracovný kódex chcú opoziční poslanci novelizovať tak, aby umožňoval zamestnancom vybrať si, či chcú dostávať od zamestnávateľa gastrolístky alebo finančnú náhradu ako príspevok na stravovanie.

    Takáto možnosť by bola zakotvená buď v kolektívnej zmluve, alebo by sa umožnilo zamestnávateľovi uzavrieť písomnú dohodu so zamestnancom o poskytovaní finančného príspevku.

    Poslanci tiež navrhujú, aby bol finančný príspevok na stravovanie oslobodený od dane z príjmu, čím by sa zrovnoprávnili nároky zamestnancov pri poskytovaní akejkoľvek formy finančného príspevku na stravovanie.

    Späť na obsah

  4. Ľudia by bez gastrolístkov jedli menej, kúpili by iný tovar

    [Téma: VŠEOBECNÉ; webnoviny.sk; 27/06/2015; Ekonomika; SITA]

    Väčšina zamestnancov by si za príplatok na stravu kúpila aj iný tovar. Ľudia sa však obávajú toho, že zastavenie systému gastrolístkov by v praxi znamenalo koniec príplatkov na stravu.

    Foto: ilustračné, SITA/Ľudovít Vaniher

    BRATISLAVA 27. júna (WEBNOVINY) - Ak by gastrolístky nahradil finančný príspevok, až 72,7 percenta zamestnancov by využilo tento príspevok aj na iné potreby ako kúpu teplého obeda. Viac ako 35 percent opýtaných by takúto náhradu minulo na úplne iné účely, ako je stravovanie.

    Teplú stravu počas dňa pritom považuje pre svoje zdravie za dôležitú takmer 93 percent respondentov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus, ktorý vykonala pre agentúru SITA v dňoch 16. až 19. júna tohto roka na vzorke 2026 respondentov vo veku 18 až 64 rokov.

    Ľudia sa obávajú úplného zrušenia stravných príspevkov

    "Zavedenie finančného príspevku by sa vo väčšej miere dotklo aj majiteľov reštaurácií. Podľa výsledkov prieskumu by prišli o veľkú časť svojich zákazníkov," uviedol výkonný riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik. Ak by totiž zamestnávateľ namiesto gastrolístkov poskytoval zamestnancom finančnú náhradu, 33,4 percenta opýtaných by chodilo na obedy do reštaurácií menej často, ako keď mali gastrolístky.

    Ak by sa uvedené odpovede prepočítali len z tých, ktorí odpovedali, že chodili do reštaurácií aj doteraz, tak pri poskytovaní finančnej náhrady namiesto gastrolístkov, by až 43,3 percenta ľudí chodilo obedovať do reštaurácií menej často.

    Podľa výsledkov prieskumu sa zároveň ľudia obávajú, že nahradenie gastrolístkov by mohlo viesť k úplnému zrušeniu príspevku zamestnávateľa na stravovanie na Slovensku. "Takáto situácia hrozí podľa 52,4 percenta opýtaných. Po úplnom zrušení stravného by 38 percent opýtaných jedlo teplé obedy menej často ako doteraz," upozorňuje Slosiarik. Zo vzorky ľudí, ktorí chodia obedovať do reštaurácií, ide až o 48 percent ľudí.

    Väčšina zamestnancov by pre gastrolístky zmenila reštauráciu

    Prieskum sa zaujímal aj o to, či by ľudia chodili do reštaurácie, ak by v nich prestali brať gastrolístky. Do reštaurácie, ktorá by prestala brať gastrolístky, by na teplý obed úplne prestalo chodiť, alebo by do nej chodilo menej často 38 percent opýtaných a 21,8 percenta oslovených by si vybralo inú reštauráciu nablízku, kde gastrolístky berú. "Len 17,6 percenta ľudí by chodilo do reštaurácie rovnako často ako doteraz aj v prípade, že by si nemohli kúpiť obed za gastrolístky," uviedol Slosiarik.

    Prieskum si objednala agentúra SITA v súvislosti s návrhom novely Zákonníka práce od skupiny poslancov za OĽaNO a poslanca Juraja Drobu (SaS), o ktorom by mali poslanci rokovať na aktuálnej schôdzi parlamentu. Pracovný kódex chcú opoziční poslanci novelizovať tak, aby umožňoval zamestnancom vybrať si, či chcú dostávať od zamestnávateľa gastrolístky alebo finančnú náhradu ako príspevok na stravovanie.

    Takáto možnosť by bola zakotvená buď v kolektívnej zmluve, alebo by sa umožnilo zamestnávateľovi uzavrieť písomnú dohodu so zamestnancom o poskytovaní finančného príspevku. Poslanci tiež navrhujú, aby bol finančný príspevok na stravovanie oslobodený od dane z príjmu, čím by sa zrovnoprávnili nároky zamestnancov pri poskytovaní akejkoľvek formy finančného príspevku na stravovanie.

    Späť na obsah

  5. Zamestnanci by mali dostávať buď gastrolístky alebo finančný príspevok

    [Téma: VŠEOBECNÉ; 24hod.sk; 26/06/2015; Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR]

    Zamestnanci by mali dostávať buď stravné poukážky, alebo im zamestnávateľ vyplatí tú istú sumu ako finančný príspevok. S takýmto návrhom prišli opoziční ...
    Ilustračné foto Foto: TASR/Pavel Neubauer

    Bratislava 26. júna (TASR) - Zamestnanci by mali dostávať buď stravné poukážky, alebo im zamestnávateľ vyplatí tú istú sumu ako finančný príspevok. S takýmto návrhom prišli opoziční poslanci na záver ôsmeho rokovacieho dňa 53. schôdze Národnej rady (NR) SR.

    Opozícia je presvedčená, že gastrolístky v súčasnosti zamestnanci viac využívajú na zaplatenie rodinného nákupu potravín v supermarkete, ako na zaplatenie obeda v reštaurácii. Tiež sú presvedčení, že predajne potravín často robia s takouto formou platby obštrukcie, keďže povoľujú platbu stravovacími poukážkami za jeden nákup len do určitej hodnoty. "Pre bežného človeka tento systém neprináša žiadne uľahčenie života," tvrdia poslanci.

    Podľa nich by tak mal mať zamestnanec na výber. Buď bude dostávať od zamestnávateľa gastrolístky, alebo im zamestnávateľ tú istú sumu vyplatí ako finančný príspevok. Takáto možnosť má byť zakotvená buď v kolektívnej zmluve, alebo sa umožní zamestnávateľovi uzavrieť písomnú dohodu so zamestnancom o poskytovaní finančného príspevku.

    Taktiež navrhujú, aby takýto finančný príspevok na stravovanie bol oslobodený od dane z príjmu, čím by došlo k zrovnoprávneniu nárokov zamestnancov pri poskytovaní akejkoľvek formy finančného príspevku na stravovanie. "Žiadam vás o podporu tohto návrhu zákona. Uvoľnili by sme ruky zamestnávateľom aj zamestnancom," apeloval na poslancov v pléne Jozef Viskupič (OĽaNO).

    Plénum bude v rokovaní pokračovať v utorok (30.6.). Zaoberať sa bude vládnym návrhom zákona o významných investíciách v skrátenom legislatívnom konaní. Rozhodne sa aj o novele školského zákona, ktorá mení spôsob menovania riaditeľov škôl v prospech zriaďovateľa.

    Zdroj - Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

    Späť na obsah

  6. Ivan Štefanec: Investičný plán pomôže aj malým podnikom

    [Téma: VŠEOBECNÉ; europskenoviny.sk; 26/06/2015; ram]

    ram

    Európsky parlament schválil zriadenie Európskeho fondu pre strategické investície. Nariadenie podporil aj slovenský europoslanec Ivan Štefanec (Európska ľudová strana).

    "Investičný balík, ktorý predstavila Junckerova komisia má za cieľ opäť naštartovať európsku ekonomiku a do budúcnosti zabezpečiť našu konkurencieschopnosť voči zvyšku sveta. Hospodárska kríza spôsobila, že chuť investorov vkladať kapitál do rizikovejších projektov sa rapídne znížila. Týka sa to najmä malých a stredných podnikov, ktoré tvoria až 99 percent všetkých podnikov v Európe a dlhodobo trpia nedostatkom kapitálu. Tým, že Fond na seba preberie riziko, otvorí priestor pre rozvoj podnikateľských aktivít a tým aj nárast zamestnanosti," uvádza Štefanec.

    Podľa neho je významným posunom oproti predchádzajúcim programom fakt, že vďaka multipilikačnému efektu nebude mať investičný plán veľký dopad na európske financie.

    Slovenský europoslanec však vidí riziko v stave slovenského podnikateľského prostredia.

    "Počet podporených projektov nie je pre jednotlivé krajiny dopredu daný. Tok financií sa bude odvíjať od množstva aktivít realizovaných cez súkromný sektor. Malé a stredné podniky sú však súčasnou vládou dlhodobo zanedbávané. Toto, spolu s viacerými prepojeniami veľkých firiem na stranu Smer, môže spôsobiť, že náš potenciál nebude dostatočne využitý a Investičný fond bude mať na Slovensku podobne smutný osud ako eurofondy," myslí si Štefanec.

    Slovensko by sa podľa Štefanca malo okrem, veľkých infraštruktúrnych projektov, sústrediť hlavne na energetiku, vrátane využívania obnoviteľných zdrojov, a investície do vedy a výskumu.

    Malé a stredné podniky tvoria chrbtovú kosť európskej ekonomiky a kríza ich postihla najviac. Investičný mechanizmus je príležitosťou ako im pomôcť a zvýšiť tak zamestnanosť a hospodársky rast v celej únii. Bude však záležať od našej vlády, či jeho nástroje využije tak, aby splnil svoj účel.

    Späť na obsah

  7. Štrajk v Trnave stopli plnšie peňaženky

    [Téma: VŠEOBECNÉ; etrend.sk; 26/06/2015; eTREND; TREND.sk]

    Prečítajte si najdôležitejšie udalosti dňa v skratke TREND.24: Náklady na razenie tunela Višňové sú 80 miliónov eur

    - Lídri členských štátov Európskej únie na summite v Bruseli odmietli povinné kvóty. Ako na brífingu v Bruseli vyhlásil premiér Robert Fico, nikto nemôže povedať Slovenskej a Českej republike "toľkoto a toľkoto migrantov musíte teraz zobrať a v takejto kvalite". Spolu s predsedom českej vlády Bohuslavom Sobotkom sa zhodli, že rokovania boli mimoriadne ťažké a tvrdé.

    - Ostrý štrajk v trnavskej automobilke PSA Peugeot Citroën nebude, odbory sa s vedením závodu dohodli na mzdových podmienkach na roky 2015 - 2016, aj na ďalších podmienkach kolektívnej zmluvy. Zamestnanci dostanú v júli tohto roku jednorazovú odmenu 450 eur a na budúci rok zvýšené platy za určitých podmienok až o 70 eur mesačne. Po skončení rokovaní o tom informovali generálny riaditeľ automobilky Rémi Girardon, predseda OZ KOVO Emil Machyna a šéf odborov automobilky Milan Minárech.

    Zdroj - Maňo Štrauch

    - Náklady na razenie tunela Višňové na rozostavanom úseku diaľnice D1 Lietavská Lúčka - Dubná Skala sú 80 miliónov eur, potvrdil zastupujúci projektový manažér v taliansko-slovenskom stavebnom konzorciu Salini Impregilo a Dúha, Prešov Milín Kaňuščák. Cena za razenie 7,5-kilometrového tunela Višňové, ktorý po dokončení bude najdlhším cestným tunelom na Slovensku, dosahuje v priemere na jeden kilometer zhruba 10,7 milióna eur. Na celkovej zmluvnej cene za výstavbu úseku D1 Lietavská Lúčka - Dubná Skala v dĺžke 13,5 kilometra vo výške 409,8 milióna eur bez DPH majú náklady na razenie tunela podiel 19,5 %.

    - Najmenej 28 obetí na životoch si vyžiadal útok na jeden z turistických hotelov na pobreží v blízkosti tuniského mesta Súsa (Souse). Obeťami sú turisti z Británie či Belgicka. Teroristické útoky dnes zaznamenali aj vo Francúzsku a v Kuvajte.

    - Ministerstvo SR v spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí pošle špeciál TU 154 po slovenských turistov v Tunisku, ktorí sa budú chcieť predčasne vrátiť z dovolenky domov.

    - Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble vidí 50-percentnú šancu na dohodu s Gréckom. Krach rokovaní by poškodil celú menovú úniu, napriek tomu však treba byť pripravený na vážne rozhodnutia, povedal minister. Grécko sa vo štvrtok nedohodlo s medzinárodnými veriteľmi na uvoľnení zadržiavanej pomoci. Rozhovory s cieľom odvrátiť platobnú neschopnosť Atén budú pokračovať v sobotu.

    - Pakistanský Taliban varoval, že zaútočí na hlavnú elektrárenskú spoločnosť v krajine, ak neskoncuje s výpadkami elektriny na juhu Pakistanu. Vlna intenzívnych horúčav tam usmrtila za posledný týždeň 866 ľudí. Vo vyhlásení hovorca pakistanského hnutia Tahrík-i-Taliban, Mohammad Chorásání, takisto vyjadril žiaľ a sústrasť nad úmrtiami spôsobenými horúčavami v juhopakistanskom meste Karáči. Časté výpadky elektriny uprostred rekordných horúčav už vyvolali v Karáči protesty verejnosti. Spoločnosť K-Electric vo vyhlásení pripísala vinu za situáciu technickým poruchám a prudko zvýšenému dopytu po elektrine.

    Prehľad kľúčových udalostí z ekonomiky a biznisu TREND.24 vychádza každý deň o 18:45 pred hlavnými TV správami.

    Objednajte si RSS feed a pozrite si staršie vydania.

    Späť na obsah

  8. Na založenie eseročky nebudete musieť vložiť vklad do banky

    [Téma: VŠEOBECNÉ; etrend.sk; 26/06/2015; eTREND; Zuzana Kollárová]

    Od januára sa pri zakladaní eseročiek opäť vraciame o dva roky späť. Novela Obchodného zákonníka vypúšťa povinnosť splatiť základné imanie vkladom na účet.

    Zdroj - Vlado Benko

    Ak teda budete od januára zakladať spoločnosť, vystačíte si iba s jednoduchým vyhlásením správcu vkladu o splatení vkladov, ktoré sa priloží k návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra.

    Nič vám teda nebráni založiť spoločnosť s fiktívnym vkladom tak, ako tomu bolo donedávna.

    V súčasnosti sa musia peňažné vklady pred vznikom spoločnosti vkladať na osobitný účet v banke. Výpis z tohto bankového účtu sa spolu s písomným vyhlásením správcu vkladu prikladá k návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra na preukázanie splatenia peňažných vkladov. Potom správca vkladu vyhotovuje písomné vyhlásenie o splatení vkladov alebo ich častí a pri peňažných vkladoch preukazuje ich splatenie výpisom z účtu v banke. Písomné vyhlásenie správcu vkladov a výpis z bankového účtu sa prikladajú k návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra.

    To, že rok sa musel peňažný vklad pred vznikom eseročky vkladať reálne na účet do banky nemalo podľa Jána Marôneka zo spoločnosti M2 Business význam.

    "Zákonodarca zrejme chcel zabezpečiť, aby v eseročkách bolo reálne 5-tisíc eur. Čo pri zakladaní aj bolo, ale po založení už nie, nakoľko sa mohli vybrať a preúčtovať do pokladnice. Teda nič sa nezmenilo, len sa zaviedla prekážka bez reálneho efektu. Možno pri príprave tejto novely chýbal dotyk s praxou."

    Zavedenie povinnosti skladať imanie na účet v banke spôsobovalo podľa J. Marôneka v praxi len problémy. Na celý mechanizmus sa museli adaptovať banky, súdy a v neposlednom rade samotní podnikatelia, ktorí už majú z neustáleho kolotoča legislatívnych zmien chaos. Skladanie imania na účet nič neprinieslo, len administratívnu záťaž. Zákonodarca zrejme pochopil neefektívnosť tejto zmeny, tak vec vrátil na "začiatok".

    Základné imanie je len účtovná veličina

    Novela Obchodného zákonníka priniesla mnohé zmeny. Podnikateľské prostredie však podľa J. Marôneka najviac trápi vymožiteľnosť práva, teda to, aby sa podnikatelia dostali k svojim zaslúženým peniazom, ak dodali tovar či službu.

    "Zákonodarca stále lipne na základnom imaní, čo nepovažujem za správne, lebo je to len účtovná veličina, ktorá nevypovedá nič o majetku spoločnosti. Naviazanosť na základné imanie je možno vidieť aj na závislosti krízy spoločnosti od vlastného imania. Vyplýva mi to aj z poslednej novely, ktorou sa zaviedol práve inštitút krízy spoločnosti."

    Ak je spoločnosť v kríze, tak platia isté obmedzenia a "zabezpečuje" sa majetok pre prípadných veriteľov. Spoločnosť sa do krízy nedostane, ak navýši vlastné imanie, napríklad aj cez nepeňažný vklad v podobe nacenenia inak bezcennej ochrannej známky či domény. Nie je teda problém inštitút krízy obísť.

    J. Marônek by namiesto nového inštitútu krízy, zákazu vrátenia vkladu, plnenia nahradzujúceho vlastného zdroje zaviedol jednoduchú zmenu: spoločníci a konatelia eseročky by mali ručiť svojím osobným majetkom za záväzky spoločnosti do výšky základného imania (teda do 5-tisíc). Momentálne platí, že ručia len do výšky nesplateného vkladu zapísaného v registri, čo v praxi znamená, že 99 percent eseročiek má základné imanie splatené.

    J. Marônek hovorí, že je to prakticky "len o zmene jednej vety", pričom podnikateľ nestráca cash a s peniazmi môže podnikať, pričom kľudne môžu byť aj jednoeurové eseročky.

    "Prázdne eseročky bez majetku, schránky, ktoré slúžia len na prevádzku a toky, pričom sa na nich neukladá majetok by strácali na význame, nakoľko ich majitelia by tak či onak ručili za záväzky spoločnosti, a teda museli by ich dlhy tak či onak vykrývať z vlastného majetku. Keďže sa podnikateľovi neberie cash, len sa zvyšuje zabezpečenie, tak by sa mohlo ručiť aj vyššou sumou ako je 5-tisíc. Princíp eseročiek, a to obmedzenie ručenia = inak oddelenie rizika podnikania od súkromného majetku, by v podstate ostal, len by sa obmedzenie ručenia otupilo. Iný režim by sa však musel už zvoliť na úrovni akciovej spoločnosti."

    Ďalšie zmeny

    Zlúčenie, splynutie a rozdelenie spoločnosti

    Od januára bude treba dokladať pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení spoločnosti súhlas daňového úradu, ktorý doteraz vyžadovaný nebol. Zlúčenie sa tak natiahne o niekoľko dní.

    Vzdanie sa funkcie

    Od apríla platí, že vzdanie sa funkcie člena štatutárneho orgánu, respektíve dozorného orgánu spoločnosti musí byť písomné s úradne osvedčeným podpisom, pokiaľ sa táto osoba nevzdá funkcie na zasadnutí orgánu spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu. V prípade, ak ku vzdaniu sa funkcie dôjde na zasadnutí valného zhromaždenia s.r.o., pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia s.r.o. musí byť osvedčená.

    Jediný spoločník

    Od apríla sa spoločník, v prípade s.r.o. s jediným spoločníkom, nebude môcť domáhať zrušenia svojej účasti v spoločnosti, a vyhlásenie konkurzu na majetok spoločníka alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku spoločníka nebude mať účinky zrušenia jeho účasti v spoločnosti a rovnako v prípade vedenia exekúcie na majetok spoločníka, doručenie exekučného príkazu nebude mať účinky zrušenia jeho účasti v spoločnosti.

    Späť na obsah