Asociácia zamestnávateľ. zväzov a združení

Dátum exportu: 27.07.2015 10:07


  1. Čo vám musí poskytnúť zamestnávateľ

    [Téma: VŠEOBECNÉ; Pravda; 25/07/2015; 171/2015; s.: 26; užitočná pravda; Redakcia]

  2. ŠTEFANEC: Pre daňové licencie vlani na Slovensku zaniklo 50.000 firiem

    [Téma: VŠEOBECNÉ; teraz.sk; 24/07/2015; TASR]

  3. Eseročka za 1E možno bude, legislatívu chystá Európsky parlament

    [Téma: VŠEOBECNÉ; webnoviny.sk; 25/07/2015; Podnikám; Redakcia]

  4. Dovolenku vám môže určiť zamestnávateľ

    [Téma: VŠEOBECNÉ; Pravda; 25/07/2015; 171/2015; s.: 26; užitočná pravda; Redakcia]

  5. Rekordná produkcia áut

    [Téma: VŠEOBECNÉ; TA3, 12:30; 23/07/2015; Ekonomika]

  6. Silnejšia eurozóna

    [Téma: VŠEOBECNÉ; Pravda; 27/07/2015; 172/2015; s.: 1,10,11; Titulná strana; Lenka Buchláková]

  7. Zamestnanosť bude rásť pomaly

    [Téma: VŠEOBECNÉ; SME; 27/07/2015; 172/2015; s.: 4; Ekonomika; Michaela Kušnírová]


  1. Čo vám musí poskytnúť zamestnávateľ

    [Téma: VŠEOBECNÉ; Pravda; 25/07/2015; 171/2015; s.: 26; užitočná pravda; Redakcia]

    Dohodári

    Zamestnávateľ im musí vyplácať aspoň minimálnu mzdu. V tomto roku je hodinová minimálna mzda vo výške 2,184 eura.

    Majú nárok na voľno v prípade dôležitých osobných prekážok v práci. Zamestnávateľ im preto musí poskytnúť voľno napríklad na návštevu lekára. Na rozdiel od riadnych zamestnancov však majú nárok len na neplatené voľno. Zamestnávateľ im naďalej nemusí poskytnúť voľno na presťahovanie ani na nájdenie nového pracovného miesta, ak dostanú výpoveď.

    Týkajú sa ich aj ustanovenia o pracovnom čase. Počas 24 hodín nemôžu ľudia pracujúci na dohodu odpracovať viac ako 12 hodín.

    Pracujúci na zmluvu

    Dovolenka

    Zákonník práce priznáva všetkým zamestnancom minimálne štyri týždne platenej dovolenky do roka. Kto do konca daného kalendárneho roku dovŕši 33 rokov veku, má nárok najmenej na päť týždňov dovolenky. Nárok na dovolenku majú ľudia, ktorí u toho istého zamestnávateľa odpracujú minimálne 60 dní.

    Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina z celoročnej dovolenky.

    Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. Priemerný zárobok sa počíta z platov v kalendárnom štvrťroku, ktorý predchádza štvrťroku, v ktorom si zamestnanec berie dovolenku. Ak by si chcel niekto zobrať dovolenku v júli, bude sa mu náhrada mzdy počítať z platu, ktorý poberal od apríla do júna. Dovolenku sa preto oplatí brať po tom, čo zamestnanec dostane odmeny.

    Stravné lístky

    Po odpracovaní viac ako štyroch hodín musí zamestnávateľ aj pracujúcemu dôchodcovi zabezpečiť jedlo alebo mu dať stravný lístok. Minimálna hodnota stravného lístka je vo výške 3,15 eura. Zamestnávateľ z toho musí zaplatiť 55 percent, čo je 1,73 eura. V mesiaci, ktorý má 21 pracovných dní, si tak zamestnanec vďaka stravným lístkom polepší o 36,33 eura.

    Ďalšie voľno

    Zamestnanec má nárok na voľno aj pri plnení občianskych povinností, napríklad: činnosť svedka, pri poskytnutí prvej pomoci, pri povinných lekárskych prehliadkach, pri mimoriadnych udalostiach alebo v prípadoch, keď povinný poskytnúť osobnú pomoc.

    Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na účasť na rekondičných pobytoch, na povinných lekárskych prehliadkach a na účasť zástupcov zamestnancov na vzdelávaní.

    Zamestnávateľ ďalej poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na účasť na darovaní krvi a ďalších biologických materiálov.

    Zamestnanec, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie, má nárok na pracovné voľno 5 dní v priebehu roka na sústavné vzdelávanie a náhradu mzdy.

    Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno v prípade dôležitých osobných prekážok, ktorými sú napríklad:

    vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

    sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie (najviac na sedem dní v kalendárnom roku)

    pri úmrtí manžela alebo dieťaťa má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni a na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb, pri úmrtí súrodenca alebo rodiča patrí pracovné voľno na jeden deň a na ďalší deň, ak zamestnanec zabezpečuje ich pohreb

    znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa zamestnanec so zdravotným postihnutím

    nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy

    presťahovanie zamestnanca, ktorý má vlastný byt

    vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru.

    Späť na obsah

  2. ŠTEFANEC: Pre daňové licencie vlani na Slovensku zaniklo 50.000 firiem

    [Téma: VŠEOBECNÉ; teraz.sk; 24/07/2015; TASR]

    Upozornil, že zvyšovanie záťaže pre podnikateľov je v rozpore s dlhodobou stratégiou Európskej únie, ktorá naopak ráta s ich odstraňovaním.

    Ivan Štefanec, archívne foto Foto: Archív TASR

    Bratislava 24. júla (TASR) - Daňové licencie brzdia rozvoj podnikania na Slovensku a likvidujú začínajúce firmy. Len v minulom roku zaniklo už viac ako 50.000 podnikateľských subjektov. Tvrdí to slovenský europoslanec Ivan Štefanec.

    Podľa neho by sa preto mali daňové licencie zrušiť. "Nielenže sa nedosiahol požadovaný cieľ, teda vybrať na daniach viac ako pred zavedením daňových licencií, ale tvrdé dáta dokazujú, že tento prvok je pre podnikateľské prostredie vyslovene škodlivý," skonštatoval Štefanec s tým, že v minulom roku zaniklo už viac ako 50.000 podnikateľských subjektov a ďalšie tisíce si tento rok posúvali daňovú povinnosť, pretože neboli schopné zaplatiť licenciu.

    Štefanec je zároveň presvedčený, že daňové licencie ohrozujú najviac malé a začínajúce spoločnosti. "Vláda síce deklarovala, že start-upy budú mať od povinnosti ročný odklad, no rok je na vybudovanie stabilnej firmy vykazujúcej zisk príliš málo. Je vidieť, že v súčasnej vláde sedia ľudia, ktorí nemajú s reálnym podnikaním žiadne skúsenosti a nepoznajú každodenné problémy, s ktorými musia zápasiť malí podnikatelia a živnostníci," myslí si europoslanec.

    Upozornil, že zvyšovanie záťaže pre podnikateľov je v rozpore s dlhodobou stratégiou Európskej únie, ktorá naopak ráta s ich odstraňovaním. Podľa neho môže zhoršovanie podnikateľského prostredia Slovensku v budúcnosti výrazne poškodiť a okolité krajiny ho v hospodárskom raste predbehnú. "V Európskom parlamente presadzujeme zavádzanie progresívnych foriem podnikania, napríklad jednoosobových s. r. o., ktoré bude možné založiť za jedno euro cez internet," priblížil Štefanec. Junckerov investičný plán podľa jeho slov priamo počíta s rozsiahlym zapojením malých a stredných podnikov. "Profit z otvorenia amerických trhov po ratifikácii zmluvy TTIP je podmienený dobrým podnikateľským prostredím. Súčasná vláda robí všetko pre to, aby Slovensko na tieto výzvy nebolo pripravené," dodal Štefanec.

    Späť na obsah

  3. Eseročka za 1E možno bude, legislatívu chystá Európsky parlament

    [Téma: VŠEOBECNÉ; webnoviny.sk; 25/07/2015; Podnikám; Redakcia]

    Zvyšovanie záťaže pre podnikateľov na Slovensku je podľa podľa europoslanca Ivana Štefanca v rozpore s dlhodobou stratégiou EÚ.

    Štefanec sa vyjadril aj za zrušenie daňových licencií

    Aj napriek doteraz neúspešnej snahe slovenských legislatívcov uzákoniť na Slovensku možnosť založiť spoločnosť s ručením obmedzeným so základným imaním 1 E sa tejto formy možno preda len dočkáme. V pláne ich má totiž v celej EÚ zavieť Európsky parlament (EP).

    Podľa informácií europoslanca Ivana Štefanca by malo ísť o jednoosobové s.r.o., ktoré sa budú môcť založiť cez internet za jedno euro. Návrhom smernice sa v tejto chvíli zaoberal v EP Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa.

    Europoslanec sa vyjadril aj situácii na Slovensku. Zvyšovanie záťaže pre podnikateľov je podľa neho v rozpore s dlhodobou stratégiou EÚ. Zhoršovanie podnikateľského prostredia nás môže v budúcnosti výrazne poškodiť a okolité krajiny nás v hospodárskom raste predbehnú.

    Podľa europoslanca sa čoraz jasnejšie ukazuje, že daňové licencie, ktoré zaviedla v roku 2013 vláda Roberta Fica, brzdia rozvoj podnikania a likvidujú začínajúce firmy. Je preto najvyšší čas podľa Štefanca ich zrušiť.

    eBooky:

    - Ako založiť živnosť. Praktické rady ako to zvládnuť sám
    - Ako zriadiť prevádzkareň
    - Automobil v podnikaní živnostníka 2015

    "Nielenže sa nedosiahol požadovaný cieľ, teda vybrať na daniach viac ako pred zavedením daňových licencií, ale tvrdé dáta dokazujú, že tento prvok je pre podnikateľské prostredie vyslovene škodlivý. V minulom roku zaniklo už viac ako 50 tisíc podnikateľských subjektov a ďalšie tisíce si tento rok posúvali daňovú povinnosť, pretože neboli schopné zaplatiť licenciu," vysvetlil.

    Vláda síce podľa Štefanca deklarovala, že začínajúce firmy - startupy, budú mať od povinnosti ročný odklad, no rok je na vybudovanie stabilnej spoločnosti vykazujúcej zisk príliš málo.

    "Je vidieť, že v súčasnej vláde sedia ľudia, ktorí nemajú s reálnym podnikaním žiadne skúsenosti a nepoznajú každodenné problémy, s ktorými musia zápasiť malí podnikatelia a živnostníci," vyhlásil slovenský europoslanec.

    Školenie: Mzdy pre začiatočníkov - 17.08.2015

    Zdroj - Podnikam.SK, IT

    Späť na obsah

  4. Dovolenku vám môže určiť zamestnávateľ

    [Téma: VŠEOBECNÉ; Pravda; 25/07/2015; 171/2015; s.: 26; užitočná pravda; Redakcia]

    O tom, kedy si zamestnanec zoberie dovolenku, rozhoduje jeho zamestnávateľ. Podľa Zákonníka práce mu môže určiť aj celú dovolenku, musí to však s ním vopred prerokovať.

    Pri určovaní dovolenky má zamestnávateľ prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca. To znamená, že ak má napríklad deti, mal by mu umožniť, aby si väčšinu dovolenky vyčerpal cez prázdniny. Ak zamestnávateľ rozdelí dovolenku na viacero častí, musí aspoň jedna trvať minimálne dva týždne. Zvyšok dovolenky môže zamestnancovi určiť aj po jednotlivých dňoch.

    Kedy má ísť zamestnanec na dovolenku, mu musí zamestnávateľ oznámiť minimálne dva týždne vopred. Túto lehotu možno skrátiť len so súhlasom zamestnanca. Ak napríklad v piatok zamestnávateľ zamestnancovi oznámi, že od pondelka si má zobrať dva týždne dovolenky, zamestnanec to nemusí akceptovať.

    Zamestnávateľ nemôže určiť čerpanie dovolenky na termín, v ktorom je zamestnanec práceneschopný alebo keď je na materskej či rodičovskej dovolenke. V prípade, že niekto má dovolenku a počas nej ochorie a lekár ho vypíše, dovolenka sa preruší. Do dovolenky sa nepočítajú ani sviatky, ktoré pripadnú na pracovný deň. Napríklad ak je v stredu sviatok a zamestnanec si zoberie celý týždeň dovolenku, postačia mu na to štyri dni dovolenky. V praxi to väčšinou funguje tak, že zamestnanci si berú dovolenku podľa plánu dovoleniek. Ak nie je celozávodná dovolenka, tak sa navzájom dohodnú, kto kedy pôjde na dovolenku, tak aby neohrozili prevádzku firmy.

    Zamestnávateľ môže zamestnanca z dovolenky aj odvolať. V takom prípade mu musí uhradiť náklady, ktoré mu vznikli. Rovnako musí zamestnancovi uhradiť náklady aj vtedy, ak mu zmení termín dovolenky. Napríklad ak by mal dovolenkovať prvé dva augustové týždne a zaplatil by si na tento termín už zájazd, v prípade, že mu firma termín dovolenky zmení, musí zaňho uhradiť storno poplatok za zrušenie zájazdu.

    Zamestnávateľ by mal určiť čerpanie dovolenky tak, aby si ju zamestnanec stihol celú v danom roku vyčerpať. Ak to nestihne, musí mu ju určiť na nasledujúci kalendárny rok. Do ďalšieho roku už nie je možné dovolenku preniesť. Na zaplatenie základných štyroch týždňov dovolenky má zamestnanec nárok len vtedy, ak si ju nemôže vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru. V takom prípade mu musí zamestnávateľ vyplatiť náhradu mzdy na základe jeho priemerného zárobku.

    Zaplatiť možno aj dovolenku, ktorá presahuje základné štyri týždne a zamestnanec si ju nestihne vyčerpať do konca nasledujúceho roka. Napríklad ak mal niekto vlani nárok na päť týždňov dovolenky a nevyčerpal z nej ani jeden deň, celých päť týždňov sa mu prenesie do tohto roka. Štyri týždne z tejto dovolenky musí tento zamestnanec v tomto roku aj v skutočnosti vyčerpať a zvyšný týždeň mu môže zamestnávateľ zaplatiť.

    Späť na obsah

  5. Rekordná produkcia áut

    [Téma: VŠEOBECNÉ; TA3, 12:30; 23/07/2015; Ekonomika]

    Daniel Horňák, moderátor: "Slovensko je v náraste výroby áut od začiatku krízy na špičke v regióne strednej a východnej Európy. Kým v roku 2008 automobilky u nás vyrobili 575-tisíc osobných a úžitkových automobilov, v roku 2014 to bolo už 993-tisíc. Ide o nárast o 72 percent.

    No a teraz sa pozrieme na produkciu automobilového priemyslu podrobnejšie. Do štúdia prijal pozvanie Marek Gábriš, analytik ČSOB. Dobrý deň, vitajte v štúdiu."

    Marek Gábriš, analytik ČSOB, (hosť v štúdiu): "Dobrý deň."

    Daniel Horňák: "Pán Gábriš, ak sa pozrieme na uplynulých pár rokov od vypuknutia krízy a toho útlmu, ako hodnotíte produkciu automobilového priemyslu, tej kľúčovej časti hospodárstva v regióne strednej a východnej Európy?"

    Marek Gábriš: "Na Slovensku sa od krízových rokov 2008, 2009 počet vyrobených kusov zvýšil v desiatkach percent, bolo to niečo viac ako 70 percent, a zároveň za ostatných desať rokov prišlo v regióne strednej a východnej Európy k výraznému nárastu produkcie. V prípade celého regiónu to bol zhruba dvojnásobný nárast, v prípade niektorých konkrétnych krajín, napríklad Slovenska alebo Česka, ešte prišlo k výraznejšiemu zrýchleniu produkcie, ten nárast v prípade Slovenska bol dokonca viac ako štvornásobný za ostatných desať rokov."

    Daniel Horňák: "Faktom však je, že napríklad v Slovinsku, Poľsku alebo Maďarsku ešte nedosiahli ani tie predkrízové úrovne, to znamená, že nenapredujú tak rýchlo, ako napríklad my tu na Slovensku. Čím to je, že práve automobilový priemysel na Slovensku sa tak rýchlo podarilo dobehnúť a ešte vlastne predbehnúť ten stav, ktorý bol pred krízou."

    Marek Gábriš: "Pravdepodobne tu našiel veľmi dobré, priaznivé podmienky, zároveň netreba zabúdať aj na to, že vlastne tí producenti tie značky, ktoré sú na Slovensku, sú globálni lídri, ktorí sú správne tak geograficky, ako aj produktovo diverzifikovaní, vyrábajú od malých úsporných značiek až po luxusné značky, a dokázali si poradiť aj s krízovými výkyvmi na trhoch. Zároveň sú to veľmi moderné závody, ktoré dokážu veľmi flexibilne reagovať, čo je v rámci koncernov, v ktorých operujú, si Slovensko udržalo veľmi solídne, veľmi priaznivé postavenie, z čoho mohlo ťažiť aj pri ďalších investíciách za ostatných desať rokov, ktoré prilákalo v rámci koncernu, z čoho potom ťažilo Slovensko aj v oblasti zamestnanosti, aj v oblasti produkcie."

    Daniel Horňák: "Čo ste presne mysleli tým, že našli tu veľmi dobré podmienky? Často sa hovorí, že to podnikateľské prostredie na Slovensku nie je úplne ideálne, alebo mohlo by byť lepšie. Takže vlastne čím to je, čo ste tým mysleli?"

    Marek Gábriš: "V prípade Slovenska, strojárenského alebo automobilového priemyslu, sa dá povedať, že asi automobilky tu našli veľmi priaznivé prostredie, a tak ako si vlastne ohmatávali to prostredie a podnikali za ostatných desať, niektoré za ostatných viac ako dvadsať rokov, tak pravdepodobne tu našli veľmi dobrú prácu, a mix v podstate rôznych faktorov, jednak tradíciu strojárenského priemyslu ešte z bývalého Československa, čo asi hralo veľmi významnú úlohu, takisto ako aj podpora vlády pri realizácii jednotlivých investičných krokov, alebo v budovaní infraštruktúry, no a potom už tieto priaznivé skúsenosti, ako aj subdodávateľská sieť, ktorá sa v podstate potom nabaľovala, tak vytvárala priaznivé podmienky pre rozvoj týchto automobiliek, týchto producentov na Slovensku."

    Daniel Horňák: "Hovoríte teda, že v automobilovom priemysle na Slovensku sa darí. Čo to znamená pre ekonomiku ako celok, akú úlohu zohráva táto časť hospodárstva v rámci celej slovenskej ekonomiky?"

    Marek Gábriš: "V rámci Slovenska je to kľúčová, veľmi dôležitá časť. V podstate slovenská ekonomika je postavená na dvoch, možno troch významných pilieroch, a tie hlavné dva sú elekrotechnický priemysel a automobilový priemysel. Význam a dôležitosť automobilového priemyslu sa s tým, ako rastie počet vyrobených automobilov, ako už v existujúcich závodoch prichádza k ďalších investíciám, tak jeho význam sa ešte viac posilňuje, a to tak v oblasti podielu na exportu, alebo podielu na pridanej hodnote, podielu na priemyselnej výroby, alebo aj podielom na celkovej zamestnanosti. Podiel priemyslu je významný na celkovom HDP a v rámci neho tvorí podstatnú zložku rátanú v desiatkach percent, najmä automobilový priemysel, ktorý už nie je dnes iba čisto, povedzme, o strojárenstve, ale vlastne prierezovom spektre rôznych odvetví, ktoré spolupracujú pri výrobe automobilov."

    Daniel Horňák: "Máme tu teda niekoľko veľkých automobiliek, veľkú sieť subdodávateľov. V tejto súvislosti sa hovorí, že o nejaký mesiac, dva, by sa malo rozhodnúť o ďalšom veľkom investorovi práve z prostredia automobilového priemyslu, o tom, či príde a zainvestuje na Slovensku. Čo by, ak by to takto dopadlo, čo by to mohlo znamenať pre ďalší vývoj či už tohto sektora, alebo celej ekonomiky?"

    Marek Gábriš: "Slovensko je malá otvorená ekonomika a v prípade ďalšieho takéhoto významného investora by to určite malo vplyv tak na celkový ekonomický rast, rozvoj prostredia, na zamestnanosť v danom regióne, a určite by sme to pocítili či už v danom regióne, alebo z celoslovenského pohľadu takisto."

    Daniel Horňák: "Nevidíte tam aj nejaké riziká, či už z pohľadu prílišnej orientácie na jeden typ priemyslu, alebo opäť sa hovorí, že by mal byť niekde na západnej, resp. v okolí Nitry sa rokuje o tom priemyselnom parku, čiže zvýraznenie rozdielov medzi východom a západom, teda dvoma časťami Slovenska, alebo tá orientácia na automobilový priemysel, nevidíte tam niekde aj nejaké riziká?"

    Marek Gábriš: "Tieto riziká tu určite sú, v prípade toho rozdelenia východ - západ, tak celkom určite by sa posilnili tie regionálne disparity, ale myslím, že toto nie je úplne v rukách čisto iba vlády, vo veľkej miere to závisí od preferencií daného investora, ktorý si vyberá danú lokalitu. V prípade tej závislosti na jednom odvetví, je to takisto pravda, dá sa na to pozerať z rôznych uhlov pohľadu. Slovensku to prináša hrozby, ale aj príležitosti. Tie hrozby sú v tom zmysle, že tá závislosť na tomto odvetví sa ešte viac posilní, prehĺbi, na druhej strane stále máme pomerne vysokú mieru nezamestnanosti, aj tak celkovú, ako aj pri mladých ľuďoch, čiže dáva nám to príležitosť riešiť zamestnanosť a nezamestnanosť, takisto nám to dáva príležitosť vyrásť, jednotlivých subdodávateľom to dáva možnosť vyrásť na ďalšej prípadnej automobilke, ďalšej investícii.

    Z pohľadu zamestnancov to bude príležitosť rozšíriť spektrum pracovných príležitostí, eventuálne si vyberať potom medzi rôznymi zamestnávateľmi, v podstate v takom prípade by vznikol trojuholník, automobilový trojuholník Bratislava - Trnava - Nitra, kde by vlastne sa kumulovali tie výrobné možnosti a zároveň pracovné príležitosti pre zamestnancov, a pre tých subdodávateľov, ako som povedal, teda je to príležitosť vyrásť tým, že vlastne začnú dodávať pre toho jedného svojho významného subdodávateľ a častom rozšíriť spektrum výroby do ostatných oblastí.

    Pokiaľ sa pozrieme na tú históriu v iných krajinách, tak v podstate odchádzali tie značky z tých západoeurópskych krajín po desiatkach rokov. V prípade Slovenska možno ten vývoj bude podobný, aj keď možno sa bude akcelerovať, možno to nebude trvať tak dlho, takže Slovensko by určite na to malo myslieť, že v budúcnosti takýto problém eventuálne môže nastať. Momentálne však asi nie je veľa možností, ako riešiť či už prílev investícií, ako aj zamestnanosť na Slovensku."

    Daniel Horňák: "Ešte problém odbytu. V podstate z tých stotisícov vozidiel, ktoré sú každoročne vyprodukované, ide drvivá časť na export zo Slovenska. Ako vidíte budúcnosť či už aj to poučenie z minulosti, keď odpadol trošku odbyt v súvislosti s Ruskom a s krízou tam, teraz sa hovorí o problémoch s Gréckom, jednoducho či nie je Slovensko príliš závislé a nehrozia z toho riziká, že dopyt po automobiloch mu bude možno klesať, že aj naša ekonomika na to doplatí."

    Marek Gábriš: "Automobilový priemysel je v princípe cyklické odvetvie, takže v prípade výkyvov vo svetovej ekonomike to Slovensko celkom určite pocíti, pretože sme malá otvorená ekonomika, závislá na exporte, nemáme prakticky žiadne nerastné bohatstvo, žiadne suroviny, takže musíme niečo doviezť, spracovať a následne vyviezť, čiže my sme závislí na exporte, v prípade cyklických odvetví samozrejme my budeme pociťovať tie výkyvy na oboch stranách, v prípade akcelerácie nárastu svetovej ekonomiky budeme veľmi pravdepodobne rásť rýchlejšie, v prípade príchodu recesie nás to pravdepodobne zasiahne, keďže sme malá otvorená ekonomika, životne závislá na exporte, prepojená na západoeurópske trhy.

    Čo sa týka tých jednotlivých trhov, tak samozrejme cítili sme aj ten vplyv, negatívny vplyv ruských trhov, ktorý sa ale vlastne, dá sa povedať, začal do veľkej miery kompenzovať silou oživovaním ostatných západoeurópskych trhov, kým v predchádzajúcich rokoch to boli niektoré veľké trhy, možno dva, najmä Veľká Británia, tak v tomto roku sa k nim pridávajú ďalšie tradičné trhy, ktoré ožívajú, a za prvý polrok tohto roku predaj automobilov na západoeurópskych trhoch Európskej únie vzrástol medziročne o 8 percent, čo je teda pozitívna správa, keďže Slovensko drvivú väčšinu tých vyprodukovaných automobilov vyváža, keďže sa tu vyrobí ročne takmer milión automobilov, ale počet predaných kusov na Slovensku rátame v desiatkach tisíc."

    Daniel Horňák: "Pán Gábriš, v tejto chvíli vám už veľmi pekne ďakujem za rozhovor a prajem príjemný zvyšok dňa."

    Marek Gábriš: "Ďakujem."

    Späť na obsah

  6. Silnejšia eurozóna

    [Téma: VŠEOBECNÉ; Pravda; 27/07/2015; 172/2015; s.: 1,10,11; Titulná strana; Lenka Buchláková]

    Grécko eurozónu najprv delilo, ale napokon ju posilňuje. Nik nechce ďalšiu drámu

    Lenka Buchláková Bratislava

    Silnejšia a jednotnejšia eurozóna má byť odpoveďou na grécku drámu. Grécko sa napokon vyhlo krachu, ale niekoľko mesiacov mátalo celú Európu. Aby sa podobný scenár nezopakoval, eurozóna má mať vlastné ministerstvo financií, ktoré bude strážiť primeranosť dlhov. Pri väčšej integrácii sa budú musieť niektoré krajiny vzdať svojich kompetencií, ale bloku 19 krajín eurozóny sa má potom dariť lepšie.

    Slovensko sa v histórii integrovalo viackrát a má sa z čoho poučiť. Spoločný štát s Čechmi pomohol po vojne vybudovať priemysel, ale neskôr sme naň aj doplácali. Vstup do EÚ nám prináša eurofondy, z ktorých sa financuje 70 percent investícií, nepriamou podmienkou však bola privatizácia, a tá nebola pre krajinu finančne výhodná. S eurom prišla ďalšia vlna zahraničného kapitálu, ale s dlhovou krízou aj nutnosť pomáhať niektorým krajinám.

    Pri silnejšej eurozóne si teraz kladieme podmienky. "Slovensko podporuje hlbšiu integráciu eurozóny, ktorá je potrebná na posilnenie jej celkového fungovania a dobudovania menovej únie," povedal pre Pravdu minister financií Peter Kažimír

    Ak by mal Brusel kľúčovú kontrolu nad sadzbami daní v Európe alebo daňovými základmi, pomohlo by to podľa slovenského rezortu financií európskemu biznisu, čo by znamenalo viac práce aj na Slovensku. Podnikatelia pôsobiaci vo viacerých krajinách majú totiž vysoké náklady na audítorov a daňových poradcov, ktorí musia poznať množstvo zákonov, ktoré sú v jednotlivých krajinách.

    Pokračovanie – s. 10

    Dokončenie – s. 1

    "Zjednotenie pravidiel, ktoré by sa mali vzťahovať k daňovému základu, považujem za dobrú vec. Téma je podľa môjho názoru nezvratná, je lepšie byť pri tom, ako strkať hlavu do piesku, že táto téma neexistuje. Samozrejme, táto téma musí byť rozdiskutovaná tak, aby takýto model, napríklad zdaňovania, nepoškodzoval Slovensko z hľadiska národných záujmov či modelov zdaňovania, v ktorých je Slovensko v mnohých oblastiach ďaleko vpredu dokonca pred starými členskými krajinami," doplnil slovenský minister financií Kažimír.

    Nová Európa, ako svoje plány na väčšiu ekonomickú a politickú spoluprácu európskych štátov nazval francúzsky prezident François Hollande, by mala byť súdržnejšia v prípade dane z príjmov firiem do roku 2020.

    Už dlhší čas sa na bruselskej pôde opakuje, že hlbšia integrácia smerom k politickej únii znamená nutnú podmienku na prekonanie ekonomických problémov. "Nutnosť pristúpenia k tomuto kroku je pre európskych politikov známa už od začiatku európskej krízy v roku 2008," povedal Jiří Čáslavka, ekonóm z pražského analytického centra Glopolis, kde sa zaoberá výskumom ekonomických, finančných a rozvojových politík.

    Budúcnosť Európskej únie je podľa ekonómov prepojená s úspechom spoločnej meny. "Keby EÚ nebola, tak to by ešte len nastal "koncert" európskych veľmocí. Najsilnejšie krajiny ako Nemecko a Francúzsko sú momentálne úniou zviazané. Musia hovoriť s menšími krajinami. Bez únie by boli debaty s menšími krajinami z ich strany len vo forme diskusií na úrovni akejsi susedskej politiky. Neboli by sme súčasťou rozhodovacieho procesu. Malé krajiny nášho typu, akými sú Slovensko či Česká republika, majú vďaka členstvu v EÚ možnosť hovoriť do vecí, do ktorých by za iných okolností nemali možnosť vôbec vstúpiť," doplnil Čáslavka.

    Hlbšou integráciou by sa pozícia Slovenska mohla posilniť. "V ideálnom prípade by mohlo byť posilnenie kompetencií spoločných európskych inštitúcií spojené s posilnením ich demokratickej legitimity. Dnes sme skôr svedkami toho, že zásadné rozhodnutia sa robia na medzivládnych rokovaniach, kde sú rozhodujúce najmä veľké štáty, vplyv reprezentatívnych inštitúcií – parlamentov sa tým zmenšuje," tvrdí analytik portálu euractiv.sk Radovan Geist.

    Obáva sa toho, či by Nemecko a chudobnejšie štáty eurozóny súhlasili s výraznejším presunom financií do zadlženejších krajín, napríklad do Grécka, Talianska či Španielska. Hlbšia integrácia znamená aj priliatie oleja do ohňa pred britským referendom o zotrvaní v EÚ. Británia uskutoční referendum o svojom zotrvaní v Európskej únii (EÚ) v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov. Informovala o tom v noci zo soboty na nedeľu agentúra Reuters s odvolaním sa na denník The Independent. Britom sa nepáči prebyrokratizovaný bruselský systém riadenia Európy. Dlhodobo odmietajú napríklad spoločnú daň z finančných transakcií, z ktorej sa mali financovať projekty v chudobnejších krajinách únie.

    Spoločná výška daní proti daňovým únikom

    Sporným bodom u politikov bude ešte jednotná sadzba korporátnej dane. Mnoho ekonómov upozorňuje, že súčasná daňová rôznorodosť v jednotlivých štátoch umožňuje slabším krajinám vytvárať vhodnejšie podmienky na podnikanie a na intenzívnejší rast. Ak by sa stanovila sadzba korporátnej dane na hranici priemeru EÚ, ktorý je na úrovni približne 21 percent, tak by harmonizácia sadzieb slovenským podnikateľom znížila daňové zaťaženie o jedno percento.

    Rizikom v tomto prípade je komplikovanosť jednotlivých daňových systémov, ako aj množstvo výnimiek, čo by mohlo znížiť efektivitu výberu daní a zamedzilo by úprave sadzby dane podľa situácie v ekonomike. Napríklad v čase hospodárskeho rastu a rastu daňových príjmov v štáte by tak vláda nemohla znížiť dane za účelom zrýchlenia dobiehania vyspelých ekonomík.

    "Nemôže predsa Bulharsko vyberať rovnakú daň ako Fínsko, keď v tomto štáte firma dostane úplne iné protihodnoty ako napríklad lepšiu vymožiteľnosť práva," povedal Jaroslav Brzoň, investičný stratég spoločnosti BBI. Týmto sa podľa jeho slov odbúrava konkurenčný boj o atraktívnosť sídla firmy a snahu štátov byť pre podnikateľov zaujímavejšími.

    Diskusie o zavedení minimálnej sadzby pre firemné dane sa v Bruseli začali ešte v roku 2010. V súčasnej situácii sa ako realistickejšie javí vytvorenie spoločného daňového základu. Mať spoločný základ pre firemné dane a lepší výber daní je cesta, akou by mala Európa podľa niektorých ekonómov financovať svoj sociálny systém. Európska komisia dlhodobo navrhuje čiastočnú harmonizáciu národných korporátnych daňových systémov, ale stretáva sa s odporom zo skupiny krajín, ako je Veľká Británia, Írsko, Lotyšsko, Litva, Malta a Cyprus.

    Francúzska rada ekonomických expertov (CEA) vypracovala nedávno štúdiu Daňová harmonizácia v Európe – Ako napredovať, v ktorej uvádza, že prípadný spoločný konsolidovaný daňový základ pre firmy by mal byť založený na "posilnenej spolupráci štátov ako Nemecko, Francúzsko, krajiny Beneluxu a Taliansko, čo by vytvorilo efekt snehovej gule v ostatných krajinách eurozóny", opisuje rada v štúdii. Harmonizácia daňových základov by znížila riziká daňovej optimalizácie, keď nadnárodné firmy presúvajú svoje zisky z jednej krajiny do druhej a využívajú výhodnejšie daňové režimy.

    Spoločný financmajster eurozóny

    Únia po vypuknutí krízy prijala viacero opatrení, ktoré majú zastaviť enormné zadlžovanie európskych krajín. Každý rok na jeseň hodnotí nezávislá bruselská komisia predložené rozpočty krajín eurozóny a ak nespĺňajú stanovené kritériá, pošle ich vládam späť na prepracovanie. Jej hodnotenie má však iba odporúčací charakter. Aktuálne nie všetky krajiny dodržiavajú pravidlá, podľa ktorých mali znížiť deficit verejných financií. Napríklad Francúzsko dostalo viackrát odklad na dosiahnutie 3–percentného deficitu verejných financií. Túto hranicu museli ostatné krajiny eurozóny dodržať do roku 2013, vrátane Slovenska.

    Francúzska vláda nedávno vyhlásila, že 3–percentný deficit nedosiahne do roku 2017. Preto sa čoraz častejšie ozývajú hlasy, že väčšia kontrola a prísnejšie dodržiavanie pravidiel by mali prísť so spoločným ministrom financií eurozóny.

    V súčasnosti má eurozóna predsedu euroskupiny, holandského ministra financií Jeroena Dijsselbloema. Jeho úlohou je však skôr koordinovať, hľadať kompromis a zabezpečiť administratívne fungovanie skupiny ministrov financií eurozóny. "Ak by mal mať minister financií eurozóny v budúcnosti kompetenciu rozhodovať o zásadných otázkach ako miera a spôsob redistribúcie, regulácia trhu práce či smerovanie verejných financií, musel by sa oprieť o omnoho silnejší demokratický mandát. Preto, ak by mala mať eurozóna "vládu", potrebuje aj "parlament"," konštatuje Geist.

    "Jediným bičom, ktorý by mohol mať minister financií eurozóny v ruke, by mohli byť eurodotácie, ktoré sú primárnou motiváciou politických zoskupení v dnešnej dobe, kvôli čomu sa ženú za politickou mocou, aby mohli prerozdeľovať eurodotácie. Keď by im minister pohrozil, že eurodotácie nebudú, kým nebudú štátne financie také, ako chce, do roka budú rozpočty krajín v poriadku. Otázka je, či by to bol systémový krok alebo by tie verejné rozpočty vyzerali dobre iba na papieri a v štatistikách pre ministra financií, aby náhodou politické skupiny a ich sponzori o eurofondy neprišli," dodal Brzoň.
    © AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

    FOTO:

    Hlbšia integrácia eurozóny by mohla predísť maratónu rokovaní, ako to bolo v prípade Grécka. Vľavo kancelárka Angela Merkelová, druhý sprava grécky premiér Alexis Tsipras.

    Späť na obsah

  7. Zamestnanosť bude rásť pomaly

    [Téma: VŠEOBECNÉ; SME; 27/07/2015; 172/2015; s.: 4; Ekonomika; Michaela Kušnírová]

    Najviac nezamestnaných je bez práce dlhšie ako rok, ale mnohí sa do nej ani nehrnú

    Nové pracovné miesta budú pribúdať pomaly. Firmám chýbajú na výber ľudia nezamestnaní len krátkodobo.

    BRATISLAVA. V budúcom roku by mala zamestnanosť na Slovensku vzrásť o 0,8 percenta. To znamená, že nové pracovné miesta by sa mali vytvárať pomalšie ako tento rok či vlani. Tento fakt však nekorešponduje s rastom slovenskej ekonomiky, ktorý by mal byť najrobustnejší za posledných päť rokov. Hrubý domáci produkt by mal totiž vzrásť až o 3,7 percenta. Ráta s tým vláda vo východiskách štátneho rozpočtu na roky 2016 až 2018. Ide o paradox, pretože práve rast ekonomiky nad tri percentá sa dlhodobo považoval za jeden z najdôležitejších faktorov pri vytváraní nových pracovných miest. Ukazuje sa, že v súčasnosti táto poučka už neplatí.

    Roky na úrade práce

    "Medzi rozhodujúce okolnosti, ktoré budú mať negatívny vplyv na zamestnanosť v roku 2016, patrí predpokladaný pokles počtu zamestnancov vo verejnom sektore o 0,4 percenta a znižujúci sa počet krátkodobo nezamestnaných," objasňuje analytička Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií Lucia Šramková. Jedným z najdôležitejších faktorov, pre ktorý pracujúcich nebude pribúdať rýchlejšie, je teda fakt, že firmy si medzi nezamestnanými nevedia nájsť takých, akých by potrebovali. Viac ako polovica z nich je na úrade práce evidovaných dlhšie ako rok. Viac ako tretina, teda približne 135-tisíc ľudí, je dokonca bez práce dlhšie ako dva roky. To je už dlhodobo oveľa horšie, ako predstavuje priemer Európskej únie. "Zamestnávatelia musia prijímať aj ľudí, u ktorých môže byť problematickejšie zaradenie do pracovného pomeru," opisuje situáciu na trhu práce analytik INESS Róbert Chovanculiak. O väčšine dlhodobo nezamestnaných totiž platí, že im chýbajú pracovné návyky.

    Ľudí práca neláka

    Okrem toho, že s dlhodobo nezamestnanými majú firmy viac starostí, prax ukazuje aj to, že mnohí pracovať ani nechcú. Dokazuje to aj nedávna skupinová ponuka práce v Komárne. Firma z odvetvia autopriemyslu z priemyselného parku v Lozorne prišla do okresu s 15–percentnou nezamestnanosťou ponúkať prácu za 850 eur mesačne v hrubom. Zo 60 pozvaných prijali ponuku traja. Mnohým sa nepáčilo, že musia pracovať až 12 hodín, často postojačky. Pritom podľa miestnych pracovníčok úradu práce išlo po veľmi dlhom čase o najlepšie platenú ponuku za veľmi dobrých podmienok. Ľudia by pracovali štyri dni a ďalšie štyri dni by mali voľno. Približne 15 nezamestnaných si ani nevypočulo, čo im firma ponúka. Vstali a odišli z miestnosti hneď po výzve, že ak niekto nechce pracovať, môže okamžite odísť a nestrácať čas. "Je to ďaleko. Chcela by som skôr niečo v okolí," hovorí Olívia Kmeťková, ktorá je už dva roky nezamestnaná. Privyrába si len ako brigádnička. Niekedy si pozrie ponuky práce cez internet."

    Lenivosť či apatia

    V podstate negatívna reakcia ľudí na ponuku práce v Komárne podľa odborníkov nie je ničím výnimočná. Situácia sa opakuje bez ohľadu na región či ponuku práce. "Nízka mzda, cestovanie, zdravotný stav, starostlivosť o deti – to sú asi najčastejšie argumenty. Ale stretol som sa aj s takými extrémnymi dôvodmi, že 'ja už robím, ale načierno, kto by dával tomuto štátu'. Alebo 'mne stačí to, čo mám, nemám úvery, na dohodu zarobím, to mi stačí'. Je to akási životná apatia, žiadne ďalšie plány, zvyk," uvádza príklady z praxe manažér personálnej agentúry McROY Branislav Holík. A tak ľudia radšej ostávajú na úrade práce či pracujú načierno.

    Michaela Kušnírová © SME

    ----

    0,8 % o toľko má na budúci rok vzrásť zamestnanosť na Slovensku.

    ----

    FOTO:

    Dlhodobo nezamestnaným v okrese Komárno sa príliš nepáčila ponuka dodávateľa pre automobilový priemysel z Lozorna, ktorý ponúkol mesačne 850 eur v hrubom a striedanie štyroch dní práce so štyrmi dňami voľna. Zo 60 pozvaných prijali ponukulen traja. FOTO SME – GABRIEL KUCHTA

    Späť na obsah