Asociácia zamestnávateľ. zväzov a združení

Dátum exportu: 23.06.2015 09:06


  1. Západný štandard príde skôr. Platy ľuďom rastú

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; pravda.sk; 22/06/2015; Spravodajstvo; Branislav Toma Pravda]

  2. V automobilke sa zatiaľ nedohodli

    [Téma: VŠEOBECNÉ; Plus jeden deň; 23/06/2015; 143/2015; s.: 6B; SLOVENSKO; sita]

  3. Draxler bude rokovať s učiteľmi a odborármi o voľbe riaditeľov škôl

    [Téma: VŠEOBECNÉ; teraz.sk; 22/06/2015; TASR]

  4. Tisícky úradníkov môžu prísť o prácu

    [Téma: VŠEOBECNÉ; Týždenník pre Záhorie; 22/06/2015; 24/2015; s.: 13; SERVIS; JANA TREBULOVÁ]

  5. Rozširujeme výskum. Chceme prijať ďalších sto ľudí

    [Téma: VŠEOBECNÉ; HN; 23/06/2015; 118/2015; s.: 2; INFOGRAFIKA DŇA; Martin Kele]


  1. Západný štandard príde skôr. Platy ľuďom rastú

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; pravda.sk; 22/06/2015; Spravodajstvo; Branislav Toma Pravda]

    Kedy budeme zarábať a žiť tak dobre ako ľudia vo vyspelejších západných krajinách? Predpovede začínajú byť konečne relatívne optimistickejšie.

    Predpovede, že Rakúšanov by sme mohli dobehnúť o 30 rokov, sa môžu zmeniť k lepšiemu.

    Autor - Ivan Majerský, Pravda

    Naposledy sa odhadovalo, že slovenské platy by mohli priemer EÚ dosiahnuť asi o 30 rokov. Kým na Slovensku je priemerná cena práce podľa Eurostatu 9,7 eura za hodinu, v celej EÚ je priemer 24,6 eura.

    Slovenské platy však začínajú podľa ekonómov rásť tak, ako to bolo naposledy pred krízou v roku 2009. Ministerstvo financií aj nezávislí analytici očakávajú, že dobré časy vydržia najmenej do roku 2018. V takom prípade by sme v životnej úrovni napríklad Rakúšanov mohli poraziť o niekoľko rokov skôr.

    Aj očakávania z roku 2012 o dobehnutí Čechov za desať rokov sa ukazujú ako pesimistické, keďže vo väčších firmách sa na Slovensku už teraz zarába viac ako v Česku. Môže za to silný, asi 3–percentný, rast exportne orientovanej ekonomiky, ktorý je a má byť jeden z najvyšších v únii.

    Firmy majú priestor na rast platov a inflácia je aktuálne nulová, teda ceny nerastú. Očakáva sa, že od roku 2013 do 2018 priemerná mzda v krajine stúpne z 824 na 999 eur mesačne a reálne platy súhrnne vzrastú až o 15 percent.

    V takom prípade by zamestnanec mal v obchodoch každý mesiac reálne k dispozícii viac takmer o 150 eur. Viac rodín by si napríklad mohlo dovoliť dlhšiu letnú dovolenku a posilnila by sa takzvaná stredná vrstva obyvateľstva.

    Predpovede zároveň hovoria o tom, že počet zamestnancov stúpne z 2,2 milióna takmer na 2,3 milióna a nezamestnanosť za sledované obdobie klesne zo 14,2 na 9,7 percenta.

    Slovensko sa vezie na vlne oživenia ekonomického rastu v EÚ. Rizikom scenára je vývoj okolo možného vystúpenia zadlženého Grécka z eurozóny, situácia na Ukrajine či tlačenie inflačných peňazí v USA.

    "Rast reálnych platov zvyšuje odvahu ľudí minúť viac peňazí v obchodoch. Pre nás obchodníkov je to dobrá správa. A aj pre ľudí, lebo im rastie životná úroveň," povedal Pavol Konštiak, prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu SR.

    Pre obchodníkov boli najhoršie roky tesne po vypuknutí krízy, keď sa ľudia pre neistú budúcnosť báli brať úvery a viac šetrili. Podľa ekonómov zlom v správaní ľudí prišiel v roku 2014. Vtedy totiž po prvý raz od krízy výrazne vzrástli reálne mzdy, až o 4,2 percenta, a zároveň prišlo k poklesu nezamestnanosti.

    "V najbližších rokoch čaká slovenskú ekonomiku obdobie nízkej inflácie a slušného rastu reálnych miezd," povedal Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank. No tieto čísla automaticky nezlepšujú životnú úroveň všetkých ľudí.

    "Rast miezd sa týka len zamestnaných ľudí. Tiež si treba uvedomiť, že ide o priemerné čísla, čo znamená, že niektorým zamestnancom v tomto roku fi rmy vôbec nezvýšia platy a iným zas oveľa viac ako o nami očakávané 2,4 percenta," pokračoval Koršňák.

    V priemyselných podnikoch ťahajú platy smerom nahor aj odbory. "Aj dlhé roky ziskové firmy robia všetko pre čo najnižšie zvyšovanie platov zamestnancov. Z ich pohľadu totiž prichádzajú o peniaze slúžiace na výplatu dividend prípadne realizovanie investícií," povedal šéf Odborového zväzu KOVO Emil Machyna.

    Súčasný ekonomický rast tak vôbec neuľahčuje rokovania zamestnancov o zvyšovaní platov. "Prvým argumentom firiem pre nezvyšovanie platov je nízky až nulový rast cien. Dohodnúť sa na zvyšovaní platov tak nikdy nie je ľahké," povedala Martina Nemethová, hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov SR.

    Napríklad trnavská automobilka PSA Peugeot Citroën dosiahla v roku 2013 zisk 32,48 milióna eur. Napriek tomu sa so zamestnancami nevie dohodnúť na tohtoročnom zvyšovaní platov. "Máme už vyzbieraných dostatok podpisov na vyhlásenie ostrého štrajku. Samozrejme, vždy je lepšie sa so zamestnávateľom dohodnúť, ako štrajkovať. No ak nebudeme mať inú možnosť, pristúpime aj k tomuto krajnému riešeniu," povedal Machyna. Odbory pritom žiadajú o sto eur vyššie odmeny, ako ponúka firma. Podľa odborov automobilka zamestnancom v závislosti od pracovného pomeru ponúka vyplatenie jednorazovej odmeny 300 až 400 eur. "My žiadame pre všetkých vyplatenie odmeny 500 eur," dodal Machyna.

    Na druhej strane celý francúzsky automobilový koncern napriek výraznému zlepšeniu aj minulý rok uzatvoril so stratou 555 miliónov eur. No zamestnanci ziskovej slovenskej fabriky majú nižšie platy ako ľudia pracujúci pre stratové závody na Západe.

    Reálny rast platov tak bude veľmi individuálny. Za prvé mesiace tohto roku najrýchlejšie, až o 11,2 percenta, vzrástli platy ľudí pracujúcich v energetike. Naopak, o 4,6 percenta klesli mzdy ľudí pracujúcich vo financiách.

    No vo všeobecnosti by sa ľuďom malo dariť. Ministerstvo financií očakáva, že terajšie priemerné platy na úrovni asi 840 eur do roku 2018 stúpnu na 999 eur mesačne. "Tento rast platov by mal byť udržateľný, keďže postupne sa opäť bude viac zvyšovať aj produktivita práce," priblížil Koršňák.

    Z tohto pohľadu bol rok 2014 výnimočný, keďže počas neho reálne mzdy ľudí vzrástli o 4,2 percenta, ale produktivita práce v podnikoch stúpla len o 1,0 percenta. No už v roku 2016 by mala produktivita práce rásť výrazne rýchlejšie ako reálne mzdy.

    Viac eur v peňaženkách však Slováci využívajú hlavne na rekordné zadlžovanie. Národná banka Slovenska preto začína varovať pred zvyšujúcim sa pomerom úverov domácnosti k ich príjmu. Priemerné slovenské domácnosti dávajú už takmer polovicu pravidelných príjmov na splátky úverov napriek varovaniam, aby nešli nad 30 percent. Ekonómovia zároveň ľuďom radia mať vytvorené úspory minimálne vo výške ročného príjmu. Ľudia s úsporami totiž aj v prípade straty zamestnania dokážu pokračovať v splácaní hypotéky a neprídu o strechu nad hlavou.

    Slovákov k braniu pôžičiek motivujú aj historicky najnižšie úroky na hypotékach. Zodpovednosť za lacné úvery nesie Európska centrálna banka, ktorá každý mesiac natlačí do ekonomík 19 krajín používajúcich spoločnú menu euro až 60 miliárd nových eur. Do septembra 2016 rotačky vytlačia až 1,1 bilióna nových eur. Najbližší rok sa z lacných pôžičiek môže tešiť až 338 miliónov obyvateľov eurozóny.

    © AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

    Späť na obsah

  2. V automobilke sa zatiaľ nedohodli

    [Téma: VŠEOBECNÉ; Plus jeden deň; 23/06/2015; 143/2015; s.: 6B; SLOVENSKO; sita]

    TRNAVA - Vedenie trnavskej automobilky a zástupcovia odborov včera opäť rokovali o dodatku ku kolektívnej zmluve na rok 2015, ale zatiaľ sa na ničom nedohodli. Pokračovať by mali vo štvrtok, respektíve v piatok alebo ďalej podľa dohody. (sita)

    Späť na obsah

  3. Draxler bude rokovať s učiteľmi a odborármi o voľbe riaditeľov škôl

    [Téma: VŠEOBECNÉ; teraz.sk; 22/06/2015; TASR]

    Dôvodom je pozmeňujúci návrh k novele školského zákona z dielne vládneho Smeru-SD, ktorý by mal dať od septembra zriaďovateľom kompetenciu dvakrát nesúhlasiť s nomináciou rady školy na riaditeľa.

    Na archívnej snímke minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Juraj Draxler Foto: TASR - Martin Baumann

    Bratislava 22. júna (TASR) – Školskí odborári spolu s učiteľmi budú v utorok (23.6.) s ministrom školstva Jurajom Draxlerom rokovať o voľbe riaditeľov škôl. Dôvodom je pozmeňujúci návrh k novele školského zákona z dielne vládneho Smeru-SD, ktorý by mal dať od septembra zriaďovateľom kompetenciu dvakrát nesúhlasiť s nomináciou rady školy na riaditeľa.

    Zriaďovateľ podľa pozmeňujúceho návrhu bude musieť svoj prvý nesúhlas s kandidátom na riaditeľa, ktorého vybrala rada školy, písomne zdôvodniť. Následne sa uskutoční druhé, úplne nové výberové konanie. Ak zriaďovateľ nebude akceptovať ani nového kandidáta, bude mať ešte možnosť obrátiť sa na miestne zastupiteľstvo s návrhom na vyslovenie nesúhlasu. Na to, aby riaditeľ vymenovaný nebol, budú potrebné minimálne tri pätiny hlasov poslancov príslušného zastupiteľstva. Ak ich primátor, starosta či predseda vyššieho územného celku nezíska, kandidáta na riaditeľa už bude musieť na päť rokov vymenovať. Ak však presvedčí dostatok poslancov, že kandidát nie je vhodný, ďalší výber riaditeľa už nebude v réžii rady školy, ale pôjde sa cez výberové konania na základe zákona o výkone prác vo verejnom záujme. Dnes zriaďovatelia právo veta pri voľbe nemajú.

    Učitelia ani odborári s takýmto postupom nesúhlasia. Dlhodobo upozorňujú, že takáto zmena závažným spôsobom popiera demokratické princípy rozhodovania školskej samosprávy a vytvára priestor pre stranícke nominácie riaditeľov škôl. Ministerstvo na utorok po rokovaní avizuje brífing.

    Školskí odborári sa chcú k téme voľby riaditeľov na ďalší deň stretnúť aj s predkladateľom návrhu Ľubomírom Petrákom (Smer-SD) a niektorými členmi výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. "Na oboch stretnutiach bude zväz presadzovať stiahnutie pozmeňujúceho návrhu z rokovania parlamentu a podporovať prijatie pôvodného návrhu ministra školstva, ktorý schválila Hospodárska a sociálna rada, ako aj vláda Slovenskej republiky," uviedol predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavel Ondek.

    Návrh ministra spočíval v tom, že ak zriaďovateľ nebude spokojný s kandidátom na riaditeľa, ktorého navrhla rada školy na základe výberového konania, písomne odôvodní svoj nesúhlas rade školy a na základe tohto sa uskutoční druhé, úplne nové výberové konanie. Z neho vzíde kandidát, ktorého rada školy navrhne zriaďovateľovi, pričom tento návrh je už pre zriaďovateľa záväzný.

    Poslanci Národnej rady SR budú o právnej norme hlasovať vo štvrtok 25. júna. Učitelia už avizovali, že plánujú v tento deň prísť do parlamentu.

    Späť na obsah

  4. Tisícky úradníkov môžu prísť o prácu

    [Téma: VŠEOBECNÉ; Týždenník pre Záhorie; 22/06/2015; 24/2015; s.: 13; SERVIS; JANA TREBULOVÁ]

    VO VEREJNEJ SPRÁVE PRACUJE 360-TISÍC ĽUDÍ

    Ministerstvá a im podriadené inštitúcie zisťujú, koľkých štátnych zamestnancov by mohli prepustiť.

    Štátnym úradníkom hrozí prepúšťanie. Podľa informácií denníka SME má každé ministerstvo vyčísliť, bez koľkých zamestnancov by sa zaobišlo. Počty možných úspor na pracovníkoch majú dať aj podriadené organizácie, ako sú Sociálna poisťovňa, úrady práce či vzdelávacie ústavy. Robia tak na príkaz rezortu financií, ktorý už dlhšie hovorí o zoštíhľovaní v štátnych úradoch. "V poslednom období sa čoraz intenzívnejšie hovorí o personálnom audite v štátnych organizáciách a ministerstvách. Cieľom je zistiť, ktoré úseky sú nadbytočné a bez ktorých ľudí by chod úradov nebol ohrozený. Výsledok zatiaľ nepadol," potvrdil aj náš zdroj blízky vedeniu Smeru, ktorý nechcel byť menovaný.

    Raj byrokracie

    Vo verejnej správe pracuje vyše 360-tisíc ľudí. Podľa medzinárodných rebríčkov patríme k rajom byrokracie. Spomedzi krajín Európskej únie má viac úradníkov na tisíc obyvateľov iba Luxembursko. Za nami sú aj Gréci a Francúzi, známi extrémnou byrokraciou, tvrdí Medzinárodná organizácia práce ILO. "Zo štátneho rozpočtu ide tento rok na mzdy a platy okolo jeden a pol miliardy eur. Prípadná úspora zo znižovania zamestnancov by sa vyčísľovala z tejto sumy," hovorí hlavný ekonóm VÚB Zdenko Štefanides. Ministerstvo financií o podrobnostiach nechce hovoriť. "Tak ako každý rok pri príprave rozpočtu rokujeme s jednotlivými kapitolami o ich finančných požiadavkách. Stým súvisia aj informácie o počte zamestnancov v jednotlivých rezortoch," reaguje. Na otázku, koľko ľudí by malo odísť a ako plánuje ušetrené peniaze použiť, tlačový odbor rezortu neodpovedal. Minister financií Peter Kazimír však koncom minulého roka hovoril o 5- až 10percentnom znižovaní počtu zamestnancov. "Sú to čísla za rezort financií. Ostatné rezorty majú svoje diétne režimy nastavené reformou verejnej správy. Je na nich, či znížia počet ľudí, alebo nebudú mať na odmeny či výplaty," uviedol v decembri Kazimír. Ak by sa verejná správa zoštíhlila o spomínaný počet percent, bez práce by ostalo 18až 36-tisíc ľudí. Prepúšťanie štátnych zamestnancov však môžu pribrzdiť sociálne balíčky z dielne vládneho Smeru. Oslovení analytici totiž nepredpokladajú, že by si Smer chcel pokaziť imidž prepúšťaním.

    Odbremeníme podnikateľov?

    Denník SME oslovil aj vybrané ministerstvá. Rezort školstva vraj o žiadnom prepúšťaní nevie. Rezort pôdohospodárstva však pripustil, že o počte zamestnancov už rokoval. "V budúcom roku však neplánujeme radikálne meniť zamestnancov," uvádza Peter Hajnala, riaditeľ tlačového odboru rezortu pôdohospodárstva. Podľa informácií denníka SME sa ministerstvá a podriadené organizácie snažia vyrokovať čo najmenšie zoštíhľovanie. Analytici vnímajú možné šetrenie na úradníkoch pozitívne. "Je len dobré, ak sa štát zamýšľa nad efektívnym využívaním svojich peňazí a hľadá možnosti, ako ušetriť," myslí si Martin Reguli, analytik Nadácie F. A. Hayeka. "Priestor na zvyšovanie efektivity tu stále je. Ak chce vláda šetriť, musí siahnuť aj do vlastných radov a dotknúť sa počtu úradníkov. Na byrokraciu by sa míňať nemalo," hovorí Reguli. Podľa neho by štát mohol peniaze, ktoré získa zoškrtaním nadbytočných miest, využiť na zníženie verejného dlhu. "Alebo aj na zníženie daňového a odvodového zaťaženia, ktoré prekáža podnikateľom."

    JANA TREBULOVÁ

    Foto:

    Úradníkov máme veľa. LUSTRAČNÉ FOTO: JÁN KROŠLÁK

    Späť na obsah

  5. Rozširujeme výskum. Chceme prijať ďalších sto ľudí

    [Téma: VŠEOBECNÉ; HN; 23/06/2015; 118/2015; s.: 2; INFOGRAFIKA DŇA; Martin Kele]

    ROZHOVOR

    Martin Kele aj o tom, prečo sa firma rozhodla inovovať.

    Martin Kele, generálny riaditeľ Matador Holding

    Skupina Matador sa pred dvomi rokmi rozhodla masívne investovať do výskumu a vývoja. V Bratislave ste dokonca postavili centrum a sily ste spojili aj so Slovenskou akadémiou vied. Prečo?

    Jedným z našich hlavných cieľov je byť spoločnosťou, ktorá patrí medzi inovatívnych lídrov v Strednej Európe. Prostredníctvom investovania do výskumu a vývoja chceme dosiahnuť nielen potenciál na zvýšenie obratu, ale najmä zväčšenie technologických možností našej spoločnosti. Veríme, že v spolupráci s akademickými inštitúciami, ako aj s ostatými podnikateľskými subjektami, ktoré sa zameriavajú práve na výskum a vývoj dokážeme prispieť k technologickému rozvoju Slovenského priemyslu. Matador Group sa v zastúpení našej Automotive divízie podieľala na projekte Slovenskej akadémie vied. Ten sa zameriaval na vývoj kompetenčného centra pre priemyselný výskum v oblasti tvárnenia a spájania ľahkých materiálov a kompozitov. Základom tohto projektu bolo práve získanie kompetencií v oblasti simulácii napäťových polí na výliskoch po deformácii za studena a po zváraní.

    Ako to pomáha firme?

    Kompetencie v oblasti vývoja a výskumu neprinášajú len možnosti na zvýšenie profitability našej firmy. Prostredníctvom výskumu a vývoja investujeme taktiež do profesionálneho rozvoja našich zamestnancov, ktorí následne ďalej pomáhajú rozvíjať technologické možnosti spoločnosti. Táto synergia následne napomáha k zvýšeniu konkurencie schopnosti celej skupiny.

    Chystáte nové investície do výskumu a vývoja?

    V súčasnosti zamestnávame vo výskume a vývoji viac ako 300 ľudí. Z toho pracuje približne 100 na Slovensku a 200 v Českej republike. Jednou z našich priorít je aj byť aj naďalej aktívny v oblasti výskumu a vývoja. Matador Group plánuje v horizonte najbližších piatich rokov prijať približne 100 nových zamestnancov, ktorí sa budú zaoberať výskumom a vývojom. Samozrejme toto je priamo podmienené tým ako sa bude vyvíjať trh práce na Slovensku a v Česku.

    Späť na obsah