Asociácia zamestnávateľ. zväzov a združení

Dátum exportu: 25.06.2015 09:06


  1. Práca, KTORÁ NIE JE LEN PRÁCOU

    [Téma: VŠEOBECNÉ; Profit; 24/06/2015; 13/2015; s.: 29,30,31,32,33; Chránené dielne; Štefánia Kačalková]

  2. Zákon o odmeňovaní zdravotníkov sa posúva do legislatívneho procesu

    [Téma: VŠEOBECNÉ; sme.sk; 24/06/2015; Slovensko; sita]

  3. Čislák núti VšZP platiť, hoci jej nedal, čo sľúbil

    [Téma: VŠEOBECNÉ; sme.sk; 24/06/2015; Z domova; Redakcia]

  4. Ilúzia bezplatného zdravotníctva naráža na realitu

    [Téma: VŠEOBECNÉ; Parlamentný Kuriér; 22/06/2015; 242/2015,243/2015; s.: 14; SLOVENSKÉ ZDRAVOTNÍCTVO; Redakcia]

  5. Čo prekáža podnikateľom

    [Téma: VŠEOBECNÉ; Profit; 24/06/2015; 13/2015; s.: 6; AKTUALITA; EDUARD ŽITŇANSKÝ]

  6. Homo biznisus: KREATÍVNY, VYTRVALÝ, ČESTNÝ

    [Téma: VŠEOBECNÉ; Profit; 24/06/2015; 13/2015; s.: 27,28; Mladý inovatívny podnikateľ 2015; Vladimíra Bukerová]

  7. Štefanec podporil Junckerov investičný balík, ktorý oživí ekonomiku EÚ

    [Téma: VŠEOBECNÉ; topky.sk; 25/06/2015; topky.sk; TASR]

  8. Prípravy na ostrý štrajk v PSA

    [Téma: VŠEOBECNÉ; Nový Čas; 25/06/2015; 145/2015; s.: 16; SLOVENSKO; šiš]

  9. Veľvyslanec USA Theodore Sedgwick: Na Slovensku som sa cítil ako doma

    [Téma: VŠEOBECNÉ; teraz.sk; 24/06/2015; TASR]

  10. Kľúčovým faktorom spolupráce je jazyková výbava

    [Téma: VŠEOBECNÉ; Parlamentný Kuriér; 22/06/2015; 242/2015,243/2015; s.: 33; SLOVENSKO RAKÚSKA SPOLUPRÁCA; Redakcia]

  11. Lesk a bieda cestovného ruchu SK

    [Téma: VŠEOBECNÉ; STV Dvojka, 16:45; 24/06/2015; Fokus; Spotrebiteľ; J. Mesiariková, Gabriela Tomajková]


  1. Práca, KTORÁ NIE JE LEN PRÁCOU

    [Téma: VŠEOBECNÉ; Profit; 24/06/2015; 13/2015; s.: 29,30,31,32,33; Chránené dielne; Štefánia Kačalková]

    V Profite radi píšeme o podnikavých ľuďoch a inšpirujúcich nápadoch. Tentoraz sme si posvietili na podnikateľské aktivity niekoľkých neziskových organizácií chránených dielní. Hoci to nemajú ľahké (v priebehu písania tohto článku jedna, kedysi úspešná, zanikla), našťastie na Slovensku stále fungujú firmy, ktoré ponúkajú prácu a podporu hendikepovaným ľuďom.

    Text - Štefánia Kačalková

    Igor Jurkovič chodí každý všedný deň do práce. Má už päťdesiat rokov, ale vek preňho nie je hendikep. V práci si uviaže okolo pása zásteru a v keramickej dielni spolu s kolegami vyrába predmety z hliny. Túto prácu už robí niekoľko rokov a poškuľuje po inej. Predsa len, zmena je život. Nebolo by na tomto príbehu nič neobyčajné, keby... Igor totiž trpí Downovým syndrómom. Napriek tomu zdedil niečo z vášne k umeniu od svojho slávneho predka, architekta Dušana Jurkoviča. Jeho aktuálnym pracoviskom je chránená dielňa v neziskovej organizácii Lepší svet v Bratislave-Petržalke. ,,Rád pracujem v dielni, veľmi ma to baví. Vyrábame také malé sošky a všeličo iné. V zariadení máme aj kaviareň a ja veľmi túžim obsluhovať ľudí. Už sa zaúčam, aby som mohol robiť čašníka. Dáte si kávu?" Pýta sa ma s očakávaním v tvári. Vyzerá spokojne, keď prikývnem a s radosťou mi ju prinesie. Je vidieť, že Igora práca napĺňa, poskytuje mu možnosť byť aktívny, a keby bol stále iba doma, asi by nebol taký spokojný. V chránenej dielni môže pracovať aj sa stýkať s ľuďmi. S ostatnými tu tvoria tím, sú kolegovia. ,,Pracujem iba štyri hodiny, potom máme obed a po ňom voľný čas," opisuje svoj deň Igor, ktorého do dielne denne vozí otec. V práci si dokáže zarobiť aj nejaké peniaze.

    CHCÚ PRACOVAŤ. Nezisková organizácia Lepší svet patrí v Bratislave medzi najväčších súkromných poskytovateľov sociálnych služieb. Pred dvanástimi rokmi ju založil Dušan Mikulec, vtedy ešte študent druhého ročníka vysokej školy. A keďže je zvykom, že pri takýchto zariadeniach vznikajú chránené dielne, funguje aj tu. Nie jedna, ale hneď dve. Vo výtvarnej dielni ľudia s mentálnym postihnutím vyrábajú dekoračné predmety. Druhou je kaviareň, kde pracujú pod vedením pracovných asistentov. Obe sídlia v bratislavskej Petržalke a zastrešuje ich občianske združenie Lepšosvetko. ,,Práca pre našich klientov znamená zvýšenie sociálneho statusu. Pri ostatných klientoch, ktorí nie sú zamestnaní v chránenej dielni, sa cítia dôležitejší," hovorí riaditeľ neziskovky D. Mikulec. Ľudia s mentálnym postihnutím sa môžu zamestnávať podľa Zákonníka práce, ale nedokážu pracovať denne osem hodín. Vyhovuje im viac polovičný úväzok. Za prácu dostávajú plat, ktorý predstavuje polovicu minimálnej mzdy alebo jej adekvátnu časť, podľa odpracovaného času. Práca v chránených dielňach pre nich znamená veľa. ,,Je to možnosť rozprestrieť krídla. U nás by všetci chceli byť zamestnaní, ale nemáme také možnosti. Keď naši klienti spoja zarobené peniaze v chránenej dielni s príspevkom v hmotnej núdzi alebo nízkym invalidným dôchodkom, dostanú sa už k slušnej sume a môžu si všeličo sami kúpiť, napríklad oblečenie," vysvetľuje D. Mikulec. Podľa neho téma mentálne znevýhodnených dospelých dnes pre spoločnosť nie je veľmi zaujímavá. Bytostne zaujíma tých, ktorí majú takého človeka v rodine alebo v blízkom okolí. ,,Podpora detí s postihnutím je v spoločnosti bežná, ale dospelí na tom nie sú veľmi dobre, aj peniaze na zariadenia pre nich sa zháňajú ťažšie," dodáva.

    JE TO O PREŽITÍ. Tak vníma situáciu s fungovaním chránených dielní na Slovensku D. Mikulec a neoponujú mu ani ďalší, ktorí pracujú v sociálnej oblasti. Problematika financovania chránených dielní zo strany štátu je komplikovaná. ,,Skomplikovala sa aj novelou zákona o službách zamestnanosť i v roku 2013. Ide o to, že finančné prostriedky, kedysi nárokovateľné, sú teraz každý polrok schvaľované komisiou, ktorá môže alebo nemusí príslušnú aktivitu podporiť," opisuje situáciu D. Mikulec. Keď zamestná ľudí, musí ich zamestnať minimálne na rok. ,,Keď nám po polroku povedia, že nám na výplatu pracovného asistenta nedajú peniaze, tak ich musíme niekde inde zarobiť," vysvetľuje. Zákon uvádza, že po zriadení chránenej dielne či pracoviska môže zamestnávateľ na miestom úrade práce požiadať o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov, za ktoré sa považujú napríklad aj náklady na mzdy a odvody. Príspevok sa vypláca štvrťročne a je určený na konkrétneho zamestnanca so zdravotným postihnutím. Výška príspevku závisí od miery postihnutia a rozsahu týždenného pracovného času. ,,Maximálna výška príspevku na jedného zamestnanca je v tomto roku 236 eur mesačne, ak je miera postihnutia nad štyridsať percent, a 472 eur mesačne, ak je miera postihnutia nad sedemdesiat percent," upresňuje František Brezovský, vedúci oddelenia aktívnych opatrení na trhu práce a štátnej pomoci Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Podľa riaditeľa organizácie Lepší svet štát navonok proklamuje, že sa snaží a chce, aby chránené zamestnávanie fungovalo. ,,Pravda je však taká, že ide o veľkú byrokraciu a peniaze sa nedajú získať ľahko. Z roka na rok je fungovanie chránených dielní ťažšie," konštatuje. Systém bol podľa neho pred novelou zákona lepší. ,,Kedysi fungoval fond, do ktorého išli všetky odvody firiem nad dvadsať zamestnancov, ktoré nezamestnávali žiadnych ľudí s postihnutím. Z týchto peňazí fungovali chránené pracoviská. Dnes sa takzvané pokuty zamestnávateľov strácajú v systéme," tvrdí D. Mikulec a dodáva, že ani predaj výrobkov z chránených dielní tieto pracoviská nedokáže zachrániť. Ide totiž o veci, ktoré nie sú nevyhnutné pre život, ako malé keramické sošky, látkové bábiky a podobne. D. Mikulec však nehádže flintu do žita a chránené dielne vo svojej organizácii nemieni zrušiť.

    NAUČILI SA ŠETRIŤ. V prosperujúcej chránenej dielni neziskovej organizácie Dom svitania v Jakubove v okrese Malacky majú tri dielne - krajčírsku, kníhviazačskú a montážno-baliacu. Riaditeľka StefiNováková je energetická žena s pozitívnym prístupom. Aj ona však pripúšťa, že súčasnosť chráneným pracoviskám nepraje. Bojuje na všetkých frontoch a o každé euro. ,,Sme neziskovka a rovnako ako všetky organizácie tretieho sektora získavame financie z viacerých zdrojov," hovorí S. Nováková. Prvý je z verejných financií, druhým sú výnosy z vlastných činností, teda zisk z predaja výrobkov z chránených dielní. Tretím zdrojom sú projekty, granty a dve percentá z dane. ,,Občas pomôžu aj menšie sponzorské dary. Ale keby čo len jeden zdroj financovania vypadol, nevedeli by sme ho nahradiť," opisuje. Hovorí, že za tie roky fungovania sa naučili šetriť. Napríklad tým, že na výrobu produktov používajú najmä odpadový materiál, ktorý zachránili pred vyhodením na smetisko, zbierajú a recyklujú všetko možné - zátky z vína, koráliky, bižutériu, papierový odpad z tlačiarní, zvyšky z textilnej výroby, kreatívne pomôcky a mnoho iných vecí. Azda aj vďaka tomu sa ich ,,firme" finančne ako-tak darí.

    MÁLO DIELNÍ. Človek so zdravotným postihnutím má oveľa menej možností uplatniť sa na trhu práce. Chránených dielní a pracovísk je u nás málo a nové takmer nevznikajú. ,,Niektoré sa dokonca zatvárajú, lebo nevedia zabezpečiť prevádzku," konštatuje S. Nováková. Dodáva, že veľa mladých ľudí s postihnutím tak zostáva doma bez možnosti mať prácu, zmysel života a kamarátov. Našťastie chráneným dielňam v Dome svitania v Jakubove sa aj vďaka húževnatosti ich šéfky darí. ,,Bez našich odberateľov by to však nešlo, preto je veľmi dôležité, aby sme v dielni vyrábali originálne a kvalitné výrobky," opisuje S. Nováková. Tiež musia dať výrobkom takú cenu, za ktorú si ich zákazník bude ochotný kúpiť. ,,Niekedy cena asistovanej práce vysoko prevyšuje cenu výrobku," dodáva. Ako šéfka organizácie je dosť prísna a má vysoké nároky na kvalitu a funkčnosť produktov. A možno aj to je jeden z dôvodov ich úspechu. S. Nováková je presvedčená, že sociálne firmy, chránené dielne, majú zmysel a treba ich udržať. V troch dielňach Domu svitania momentálne pracuje spolu sedemnásť mladých dospelých s mentálnym a kombinovaným postihnutím. ,,Ak sa mi podarí získať zdroj stabilnej práce v spolupráci s nejakou firmou, tak rada zoberiem do pracovného pomeru ďalších," zdôrazňuje. V Jakubove fungujú už sedemnásť rokov a S. Nováková je tu riaditeľkou trinásť. ,,Neboli to pokojné roky, museli sme si vybojovať miesto a pozíciu v našom regióne. Budovali sme si meno a značku, dnes si na základe dobrého mena vieme zohnať prácu a predať produkt zákazníkovi," opisuje. Je to však proces, ktorý stále beží. ,,Ak by sme z nejakého dôvodu ten proces zastavili, asi by sme sa ťažko rozbiehali znovu. Ja vždy hovorím priamo: je to ťažké, ale dá sa to. Musíte veľa, veľa robiť a výsledky prídu," usmieva sa energická žena.

    VEĽKÉ POSLANIE. Odbyt pre výrobky z kreatívnych chránených dielní je napríklad aj v P(l)utošope, predajni, ktorá vznikla pred štyrmi rokmi v Bratislave. ,,V súčasnosti spolupracujeme s 23 dielňami, domovmi sociálnych služieb a občianskymi združeniami, a ich výrobky prezentujeme v charitatívnom obchodíku, ktorý vznikal na filozofii sociálneho podnikania," hovorí jeho zakladateľka Kristína Timková Baluchová. Vyštudovaná psychologička, ktorá vždy mala k tejto téme blízko, sa k myšlienke dostala v jednom domove sociálnych služieb. ,,Mnoho času som s klientmi trávila v kreatívnej dielni a zistila som, že práca a pocit užitočnosti sú často účinnejšie ako psychoterapia. Mrzelo ma, že krásne výrobky, ktoré vznikali pod rukami ľudí v neľahkej životnej situácii, možno nikdy k nikomu nepoputujú," rozpráva K. Timková Baluchová. To ju vedie k odhodlaniu bojovať za sociálnu inklúziu s jednoznačným motívom - nestavať na ľútosti, ale na kráse. Misiou Plutošopu je spájať organizácie, ktoré pomáhajú mentálne, telesne či sociálne hendikepovaným ľuďom, a podporovať ich v produktívnej činnosti. ,,Manažérska stránka môjho ja prišla s návrhmi, čo, ako a kde predávať, čo by sme mohli ešte ušiť a ako by sme to mohli dostať k zákazníkovi," dodáva. Výrobky mali vznikať pod taktovkou profesionálneho dizajnéra a prvý veľký projekt urobili práve v chránenej dielni Dom Svitania v Jakubove, kde podľa návrhu Borisa Hanečku vznikli prvé naozajstné šaty. ,,Verím, že zákazkou Šaty robia človeka sme im aspoň trochu pomohli a určite priniesli radosť z dobre vykonanej práce a spolupráce s jedným z najznámejších slovenských módnych návrhárov," prízvukuje mladá psychologička. Podobných projektov urobili viacero, v súčasnosti vyrábajú ponožky podľa dizajnu od značky Puojd, ktoré klienti chránenej dielne Aliis v Nemšovej dozdobia voňavým vrecúškom. ,,Áno, život berieme s humorom," smeje sa na margo tejto akcie Kristína. Jej kamenný obchodík, ktorý si občianske združenie Pluto prenajíma za lacný peniaz v centre Bratislavy, si na seba nedokáže zarobiť. Predaj výrobkov z chránených dielní má však šancu na internete. ,,V súčasnosti pripravujeme e-shop, na ktorom budú mať návštevníci možnosť získať informácie o chránenej dielni a klientoch, ktorí ten či onen výrobok zhotovili, aby vedeli, kam ich peniaze putujú. Verím, že sa staneme útočiskom pre lovcov darčekov a príbehov," hovorí a ďalej sa usmieva.

    A ČO ZA HRANICAMI? D. Mikulec má dlhoročné skúsenosti s riadením zariadenia sociálnych služieb a k nemu pripojených chránených dielní na Slovensku, ale počas mnohých ciest v zahraničí videl, ako funguje sociálne podnikanie inde. ,,V Nemecku existujú mestečká, kde sú bývanie aj chránené dielne na jednom mieste. Niektoré fungujú ako farmy, kde si sami ľudia s postihnutím vypestujú ovocie a zeleninu. Nielen pre vlastnú spotrebu, ale aj na predaj," vysvetľuje D. Mikulec. Zahraničné organizácie sa tiež vo väčšej miere snažia aj v prostredí chránených dielní vyrábať užitočné produkty, ktoré človek skutočne potrebuje. U nás je to podľa D. Mikulca iné. Ako hovorí, väčšina dielní vzniká na kolene, pretože tu nie je možnosť získať príspevok na zakúpenie strojov, ktoré by vyrábali užitočné veci. ,,V zahraničí to funguje dokonca tak, že štát uprednostňuje pri verejnom obstarávaní chránené dielne," zdôrazňuje. Aj K. Timková Baluchová od partnerov vie, že prevádzkovanie chránených dielní na Slovensku je v súčasnosti veľmi náročné a podpora štátu chýba. ,,Verím však v lepšiu budúcnosť. Pozrite sa na príklad dobrovoľníctva, pred piatimi rokmi sme určite nemali o jeho možnostiach a výhodách také povedomie ako dnes. Preto dúfam, že pôjdeme v šľapajach niektorých krajín Európskej únie ako Holandsko či Dánsko, kde majú chránené dielne etablovanú pozíciu," hovorí Kristína. Budúcnosť chránených dielní a pracovísk vidí takto: ,,Chránená dielňa by mohla slúžiť ako prechodná stanica, kde sa ľudia naučia potrebným zručnostiam a posunú sa ďalej. Verím, že nás v blízkej budúcnosti čaká veľa zmien, ktoré prinesú podnikateľskému prostrediu čerstvý vietor do plachiet. A ten zas pomôže pootvoriť dvere i novým nápadom či formám pracovných úväzkov."

    ---

    ČO JE CHRÁNENÁ DIELŇA?

    Na trhu práce sa chcú uplatniť aj ľudia so zdravotným znevýhodnením. Na Slovensku majú možnosť pracovať v chránených dielňach a pracoviskách, ktorých je v súčasnosti 6 791 (hoci ešte v decembri 2013 ich bolo 7 360). Podmienky, v ktorých môžu pracovať, určuje zákon o službách zamestnanosti z roku 2004, ktorý sa v máji 2013 mierne upravil. Chránené pracovisko musí povoliť úrad práce. Ďalej funguje ako firma, ktorá musí viesť osobitnú evidenciu nákladov, výkonov a hospodárskeho výsledku.

    ---

    CHRÁNENÁ DIELŇA BY MOHLA SLÚŽIŤ AKO PRECHODNÁ STANICA, KDE SA ĽUDIA NAUČIA POTREBNÝM ZRUČNOSTIAM A POSUNÚ SA ĎALEJ

    MUSELI SME SI VYBOJOVAŤ POZÍCIU V REGIÓNE. BUDOVALI SME ZNAČKU A DNES SI NA ZÁKLADE MENA VIEME ZOHNAŤ PRÁCU FOTO : ARCHÍV S. NOVÁKOVEJ Stefi Nováková, Dom svitania

    KEĎ NAŠI KLIENTI SPOJA ZAROBENÉ PENIAZE V CHRÁNENEJ DIELNI S PRÍSPEVKOM V HMOTNEJ NÚDZI ALEBO NÍZKYM INVALIDNÝM DÔCHODKOM, DOSTANÚ SA UŽ K SLUŠNEJ SUME

    PRÁCA V CHRÁNENÝCH DIELŇACH IM DÁVA ROZLET Dušan Mikulčík, Lepší svet

    FOTO: MILAN DAVID

    FOTO:

    KOLEGOVIA Z DOMU SVITANIA FOTO: ARCHÍV DOMU SVITANIA

    FOTO : ARCHÍV S. NOVÁKOVEJ

    IGOR JURKOVIČ S KAMARÁTKOU Z LEPŠIEHO SVETA FOTO: MILAN DAVID

    CHRÁNENÁ DIELŇA DOM SVITANIA FOTO: ARCHÍV DOMU SVITANIA

    KRISTÍNA TIMKOVÁ BALUCHOVÁ FOTO: ARCHÍV K. TIMKOVEJ BALÚCHOVEJ

    LEPŠÍ SVET FOTO: MILAN DAVID

    Späť na obsah

  2. Zákon o odmeňovaní zdravotníkov sa posúva do legislatívneho procesu

    [Téma: VŠEOBECNÉ; sme.sk; 24/06/2015; Slovensko; sita]

    Sestry trvajú na tom aby zákon odmeňoval aj zamestnancov neštátnych zariadení.

    BRATISLAVA. Návrh zákona o odmeňovaní zdravotníckych pracovníkov ide po dlhých mesiacoch do legislatívneho procesu, stať sa tak má budúci týždeň. Informovalo o tom ministerstvo zdravotníctva (MZ) po odvetvovej tripartite.

    Ide tak urobiť aj keď tvrdí, že nie všetky veci sú vyjasnené najmä so sestrami. Tie totiž trvajú na tom, aby zákon platil na zdravotníkov pracujúcich nielen v štátnych, ale aj neštátnych zdravotníckych zariadeniach, s čím MZ nesúhlasí, keďže ako tvrdí, platy môže garantovať len v nemocniciach, na ktoré má dosah.

    Marián Petko, prezident Asociácie nemocníc Slovenska, ktorá združuje regionálne nemocnice hovorí, že legislatíva by sa ich mala dotknúť len nepriamo. Dokonca trvali na tom, aby bolo v zápisnici na tripartite uvedené, že sa bude vzťahovať len na štátne zdravotnícke zariadenia.

    "Na druhej strane, samozrejme, keď sa budú upravovať platy v štátnych zdravotníckych zariadeniach, logicky vznikne tlak od odborárov aj od samotných zamestnancov, aby sme sa tomu priblížili aj my," povedal Petko.

    "Zákon predkladáme tak, ako bol pôvodne navrhnutý, čiže sa preratúvajú koeficienty súčasných platov zdravotníckych povolaní v štátnych zdravotníckych zariadeniach. Platy určite nikomu dole nepôjdu, skôr naopak, niektorým kategóriám sa mierne zvýšia," povedala riaditeľka komunikačného odboru na MZ Zuzana Čižmáriková.

    Podotýka, že koeficienty reflektujú každoročnú valorizáciu a zvyšovanie minimálnej mzdy. Ako tvrdí, je tak garancia, že mzdy každý rok porastú.

    Presne vyčíslené finančné dopady legislatívy budú známe až po jej predložení do pripomienkového konania. Čižmáriková konštatuje, že teraz sa robia nové prepočty koeficientov. Tie pôvodné boli robené pred viac ako rokom a pol. Vtedy rezort predstavil zákon po prvýkrát. Legislatíva o odmeňovaní sa netýka lekárov, ktorí majú vlastnú zákonnú úpravu miezd.

    Späť na obsah

  3. Čislák núti VšZP platiť, hoci jej nedal, čo sľúbil

    [Téma: VŠEOBECNÉ; sme.sk; 24/06/2015; Z domova; Redakcia]

    Stále čakáme na sľúbené peniaze od štátu, zhodne tvrdia všetky tri zdravotné poisťovne.

    BRATISLAVA. Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) musí zachovať po 1. júli zvýšené platby nemocniciam za ukončené hospitalizácie, hoci minister zdravotníctva Viliam Čislák (Smer) nezabezpečil dodatočné peniaze do verejného zdravotného poistenia, ktoré prisľúbil vo februári.

    Balík 60 miliónov eur, ktorý vyčíslila VšZP, treba naliať do systému, aby nielen štátna, ale aj súkromné zdravotné poisťovne Dôvera a Union mohli nemocniciam pokryť zvýšené náklady. Tie im vznikli januárovým zákonným zvýšením platov zdravotníkov.

    Poisťovne zvýšili nemocniciam platby v nádeji, že im štát čoskoro náklady vykompenzuje. Zatiaľ sa tak nestalo.

    Odsunutie problému

    Fakty

    Platby špitálom

    v januári stúpli nemocniciam náklady pre zvýšenie platov lekárov a vyššiu minimálnu mzdu,
    na ňu nadväzujú platy ostatných zdravotníkov, ktorým tak stúpli tiež,
    v nádeji na peniaze od štátu poisťovne zvýšili platby nemocniciam na pokrytie platov zdravotníkov,
    potrebné financie VšZP vyčíslila na 60 miliónov eur,
    z nich 20 miliónov si nárokuje 67 nemocníc z Asociácie nemocníc Slovenska,
    najnovšie by mal štát dať peniaze na jeseň cez percentuálne zvýšenie platieb za svojich poistencov.

    Po utorňajšej odvetvovej tripartite na ministerstve zdravotníctva šéfka jeho komunikácie Zuzana Čižmáriková uviedla, že platby VšZP 67 nemocniciam združeným v Asociácii nemocníc Slovenska budú zachované.

    Jej vyjadrenie bolo reakciou na minulotýždňové vyhlásenia predstaviteľov asociácie, ktorí tvrdili, že ak štátna poisťovňa zníži od júla platby ich nemocniciam, nevylučujú prepúšťanie zdravotníkov, delenie ich úväzkov ani rušenie či zlučovanie oddelení.

    Späť na obsah

  4. Ilúzia bezplatného zdravotníctva naráža na realitu

    [Téma: VŠEOBECNÉ; Parlamentný Kuriér; 22/06/2015; 242/2015,243/2015; s.: 14; SLOVENSKÉ ZDRAVOTNÍCTVO; Redakcia]

    Poplatky u lekárov, e-Health, nedostatok mladých všeobecných lekárov, služba prvej pomoci a potreba jednotného zväzu ambulantných poskytovateľov, to sú aktuálne otázky, ktorých riešenie hľadá Asociácia súkromných lekárov SR (ďalej ASL SR) na čele s prezidentom MUDr. Ladislavom PÁSZTOROM, MSc.

    * Ako hodnotíte prínos novelizácie zákona o zdravotnej starostlivosti?

    Je zaujímavou skutočnosťou, že slovenský občan dopláca na zdravotníctvo viac než napríklad občan Nemecka. Na jednej strane máme vysoké odvodové zaťaženie a na druhej strane si pacienti doplácajú za starostlivosť. Kým však na doplatky za lieky si poistenci celkom zvykli, poplatky vyberané lekármi stále vyvolávajú negatívne emócie. Z tohto dôvodu sme ešte s exministerkou Zvolenskou rokovali o odstránení, povedal by som, niektorých bizarných poplatkov a snažili sme sa dať jednotnú podobu poplatkom, ktoré mali svoje jasné opodstatnenie. De facto sme chceli novelizovať nariadenie vlády Zoznam chorôb, pri ktorých sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia. Žiaľ, celá táto otázka sa v proces prijímania novelizácie začala politizovať akoby pod heslom ,,v slovenskom zdravotníctve má byť všetko zadarmo".

    Účinok ,,poplatkového zákona" spôsobil skutočný rozruch, pretože namiesto toho, aby občania vedeli, za čo majú platiť, lekári poznali, za čo môžu poplatky vyberať, a kontrolné orgány získali jasný rámec, čo a na základe čoho majú kontrolovať, dospeli sme k veľmi nešťastným formuláciám zákona, ktoré v budúcnosti prinesú ďalšie problémy. Zrušenie poplatku za prednostné vyšetrenie, o ktorom sa počas riadneho prijímania zákona vôbec nediskutovalo, predstavuje len špičku ľadovca.

    * Aký má vplyv na lekárov zrušenie poplatku za prednostné vyšetrenie?

    Za neobvyklý považujem už len fakt, že účinok na verejné financie nebol pri prijímaní zákona vyčíslený. Novela v praxi prinesie lekárom výpadok na úrovni približne dvadsať miliónov eur ročne, pričom väčšinu tejto sumy tvoria poplatky za prednostné vyšetrenie. Pritom išlo jednoznačne o službu, po ktorej bol dopyt, a myslím si, že aj samotných predkladateľov zákona prekvapil negatívny ohlas, ktorý toto opatrenie vyvolalo.

    Aj my by sme boli najradšej, keby lekári mohli všetkých pacientov objednávať na konkrétny čas, žiaľ, takéto riešenie nie je v súčasných podmienkach možné. Pri dodržaní príslušných časových limitov by v špecializovaných ambulanciách by bolo ošetrených približne 20 a v ambulanciách všeobecných lekárov približne 30 pacientov. Tieto čísla predstavujú len asi polovicu reálnej potreby.

    * Ako lekári vyriešia výpadok financií z poplatkov?

    Samozrejme, ideálne by bolo, keby nám výpadok kompenzovali zdravotné poisťovne, o čom už intenzívne rokujeme, avšak neočakávame, že sa nám podarí dosiahnuť náhradu v plnej sume. Je preto nutné hľadať ďalšie možnosti. Niektoré spoločnosti sa napríklad rozhodli založiť si paralelne inú firmu, ktorá pacientom sprostredkováva termíny na prednostné vyšetrenie, poplatok tak nevyberá poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. My nad touto možnosťou tiež rozmýšľame, ale nepovažujeme za praktické pracovať súbežne so stovkami objednávacích kalendárov. Reálnejšia sa nám preto zdá možnosť ambulovať vo vymedzenom čase mimo zdravotného poistenia, kedy by si občan na základe vlastnej žiadosti mohol objednať a zaplatiť požadovaný výkon. Ten by následne nebol účtovaný zdravotnej poisťovni... Jednoducho povedané, tváriť sa, že je slovenské zdravotníctvo bezplatné, je veľký omyl. Keďže neočakávame, že sa v tejto oblasti do parlamentných volieb udeje zásadná zmena, je otázkou budúcej vlády, ako bude prakticky riešiť rozsah a dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

    * Ako pokračujú vaše snahy o profesionalizáciu lekárskej služby prvej pomoci (LSPP)?

    Do volieb zrejme nedosiahneme úpravu ordinačných hodín LSPP, veľmi nám preto záleží na tom, aby sme presadili aspoň zlepšenie postavenia lekára tým, že zmluva medzi poskytovateľom LSPP a lekárom bude v súlade so zákonníkom práce. Vďaka tomu by bolo lepšie chránené zdravie nielen pacienta, ale aj samotného lekára. Okrem toho by mal lekár garantovanú aspoň minimálnu mzdu.

    * Na dvere klope aj spustenie e-Healthu. Sú doriešené otázky lekárov, bez ktorých si moderný zdravotný systém nemožno predstaviť?

    Naša asociácia vždy podporovala myšlienku elektronizácie zdravotníctva. Teší nás aj projekt poisťovne Dôvera, v rámci ktorého už dnes asi 30 % lekárov predpisuje recepty online. Avšak stojí pred nami jednak otázka softvérovej a hardvérovej vybavenosti našich lekárov, no najmä otázka zvýšených nákladov, spojených okrem iného s napĺňaním informačných kariet pacientov alebo prevádzkou internetových služieb. Otázka personálneho prístupu naráža predovšetkým na starších lekárov, ktorí nepoužívajú počítač na komplexnú zdravotnú dokumentáciu.

    * Na alarmujúce starnutie lekárov upozorňujete dlhodobo. Zachovávate si optimizmus v tejto otázke?

    Teší nás rezidentský program, do ktorého je dnes zapojených okolo 120 mladých lekárov. Realita je však taká, že potrebujeme sedemsto až osemsto nových všeobecných lekárov, preto dúfame, že tento program bude dotiahnutý dokonca a dokáže novej generácii poskytnúť atraktívnu prax aj na širokom slovenskom vidieku. Určite sa nevyhneme ani otázke kupovania praxe a zabezpečeniu potrebnej výšky miezd.

    Projekt integrovaných zdravotných stredísk má potenciál zatraktívniť povolanie všeobecného lekára, avšak na riešenie vekovej štruktúry všeobecných lekárov nepostačí. Dôležité je, aby financie vyčlenené na tento účel neposlúžili len na výstavbu infraštruktúry. Vítame možnosť vyjadriť naše stanovisko v rámci rokovaní za okrúhlym stolom na ministerstve zdravotníctva ako aj fakt, že koncept integrovaných centier sa mení a dnes už nie je taký rigidný ako v minulosti.

    * Ako pokračujú prípravy zväzu ambulantných poskytovateľov a čo môže priniesť nášmu zdravotníctvu?

    Ambulantný sektor by mal nájsť spoločného menovateľa, pretože v poslednom čase sa javí značne rozdrobený, čo sťažuje presadzovanie našich požiadaviek. Aj naďalej preto pokračujeme pri zakladaní zväzu ambulantných poskytovateľov podľa vzoru podobnej nemeckej organizácie. Významnú úlohu v ňom má hrať tzv. zmiešaný výbor so zastúpením ambulantného sektora, ministerstva, poisťovní aj pacientských organizácií. Zväz má potenciál priniesť značnú stabilizáciu situácie v slovenskom zdravotníctve, aby poistenec nemusel riešiť, či má alebo nemá jeho lekár uzavretú zmluvu s jeho poisťovňou.

    Späť na obsah

  5. Čo prekáža podnikateľom

    [Téma: VŠEOBECNÉ; Profit; 24/06/2015; 13/2015; s.: 6; AKTUALITA; EDUARD ŽITŇANSKÝ]

    - Podnikateľom prekáža predovšetkým nedôsledné uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom a zlá vymožiteľnosť práva. Nespokojnosť vyjadrili aj s nízkou efektívnosťou hospodárenia štátu a takisto s častými zmenami, so slabou kvalitou a neprehľadnosťou právnych predpisov. Vyplýva to z hodnotenia kvality podnikateľského prostredia, ktoré pravidelne publikuje Podnikateľská aliancia Slovenska vo forme indexu podnikateľského prostredia. Za prvý štvrťrok si pripísala najväčší prepad položka princípu rovnosti pred zákonom. Na tom mala podľa vyjadrení podnikateľov veľký podiel prebiehajúca debata o reštrukturalizácii Váhostavu. Jej cena totiž zostala na pleciach dodávateľov, zatiaľ čo sa na verejnosť dostávali informácie o vlastníckej štruktúre, na pozadí ktorej sa okrem iných subjektov nachádzali aj schránkové firmy v daňových rajoch. Druhou položkou s najväčším poklesom bola vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva, čo podnikatelia pri svojom hodnotení odôvodnili predovšetkým tým, že nebadať žiadne reálne zlepšenia v tejto oblasti, aj napriek minuloročným zmenám. Efektívnosť hospodárenia štátu a prístup k štátnej pomoci bol treťou najhoršie hodnotenou položkou indexu. Hodnoteniu určite neprospelo ani ohlásenie prípravy sociálnych balíčkov strany Smer. Podnikatelia by uprednostnili, keby sa takto vynaložené finančné prostriedky použili na zníženie daňového a odvodového zaťaženia.

    EDUARD ŽITŇANSKÝ

    FOTO: MAŇO ŠTR AUCH

    Späť na obsah

  6. Homo biznisus: KREATÍVNY, VYTRVALÝ, ČESTNÝ

    [Téma: VŠEOBECNÉ; Profit; 24/06/2015; 13/2015; s.: 27,28; Mladý inovatívny podnikateľ 2015; Vladimíra Bukerová]

    Mladým podnikateľom na Slovensku chýba väčšia podpora v začiatkoch, ale tí kreatívnejší si poradia aj bez nej. To bez irónie, ktorá by azda mohla naznačovať kreativitu v obchádzaní pravidiel. Skutočnú nápaditosť a energiu v podnikaní odhaľuje súťaž Mladý inovatívny podnikateľ, ktorú vyhlasuje organizácia Junior Chamber International Slovensko s magazínom Profit.

    Text - Vladimíra Bukerová

    Foto: Zuzana Halvoníková/archív JCI Slovensko

    Sestry Bianka a Rita Bodnárové z Veľkých Kapušian na východe Slovenska priniesli na trh prírodnú kozmetiku značky Soaphoria. Vlastne sa to celé začalo na dovolenke v Chorvátsku, kde ich očarila ručne vyrábaná kozmetika.

    INŠPIRÁCIA SPOZA HRANÍC. Pokračovanie tohto príbehu je však čisto slovenské. Inšpirovali sa, vrátili sa domov a začali podnikať. Čaro výrobkov z lokálnych manufaktúr sa pokúsili zmaterializovať doma. Stálo ich to nemálo úsilia pri štúdiu a tvorbe receptúr, pátraní po najlepších dodávateľoch a budovaní celej infraštruktúry svojho podniku. Tvorivú energiu pretavili do sympatickej značky, ktorá pomaly dobýja nielen Slovensko, ale aj susedné krajiny. ,,Chceli sme vyskúšať niečo nové a zistiť, kde sú naše hranice. Teraz máme veľmi variabilnú prácu, ktorá každý deň prináša niečo nové. Prežívame dobrodružstvo a je to pre nás forma sebarealizácie," hovorí Bianka Bodnárová, ktorá si zo súťaže Mladý inšpiratívny podnikateľ 2015 odniesla hlavnú cenu poroty. Podnikať sa rozhodli už na vysokej škole, a tak sa vo veľmi mladom veku museli potýkať s mnohými výzvami, keď sa snažili preraziť na kozmetickom trhu. Nielen vo forme počiatočných investícií, dodávateľských vzťahov, ale aj prísnych legislatívnych požiadaviek. A k tým si sestry pridali ešte vlastný súbor hodnôt a etických zásad, ktorými sa snažia bez výnimky riadiť. Je v ňom okrem iného používanie čistých prírodných surovín, recyklovaných obalov či podpora slovenských dodávateľov.

    POCTIVOSŤ NAD ZLATO. B. Bodnárová bude teraz našu krajinu reprezentovať na celosvetovej súťaži kreatívnych podnikateľov v USA. Spomedzi piatich finalistov ju vybrala odborná porota, v ktorej už dlhšie ,,slúži" aj spolumajiteľ cestovnej kancelárie Bubo a EY Podnikateľ roka 2011 Ľuboš Fellner. ,,Áno, na Slovensku potrebujeme podnikateľov ako soľ. Ale potrebujeme tu čestných podnikateľov," hovorí. Trápi ho vysoká úroveň korupcie, ktorú sa podľa medzinárodných prieskumov u nás nedarí dôraznejšie vykoreniť. ,,Preto želám týmto mladým podnikateľom, aby išli vlastnou cestou a nedali sa na nej
    ,zviklať'. Viem, že je možné podnikať čestne, a verím, že v tomto smere dôjde na Slovensku k zmene klímy. Veľmi to potrebujeme, ak chceme ako krajina niečo dokázať," hovorí L. Fellner. Cenu ministra hospodárstva SR za najinšpiratívnejší podnikateľský príbeh získal Michal Andrejco z kliniky Medante v Bratislave. O podnikaní hovorí: ,,Vidím v tom najväčšiu možnosť sa realizovať a odovzdať ďalej niečo, čomu ako človek - nie iba ako podnikateľ bytostne verím." Ideu na jeho súčasný biznis mu priniesol sám život. ,,A keďže to tu ešte nikto predo mnou nezrealizoval, povedal som si, že to urobím sám," naznačuje začiatok podnikania. Rozpráva, že vďaka chorobe, ktorú nevedel vyriešiť prostredníctvom klasickej medicíny, prišiel na myšlienku prepojiť modernú lekársku vedu s alternatívnou na jednom mieste. Tak sa začala rodiť prvá klinika celostnej medicíny. Spočiatku chýbal štvorčlennému tímu najmä čas a peniaze. ,,Naivne som si myslel, že keď prídem do banky ako nový podnikateľský subjekt s mojou ideou, tak peniaze dostanem. Bolo by mi pomohlo, keby bol finančný sektor nastavený inak, ako je dnes. Na druhej strane ma to naučilo narábať len s vlastnými zdrojmi. Rástli sme síce pomalšie, ale opatrnejšie a silnejšie," zveruje sa po dvojročnom podnikaní v tejto sfére.

    DÁŠ, DOSTANEŠ. Eugen Česnák z Bratislavy získal namiesto úveru pre svoj inovatívny nápad investorov. Pravda, po čase. S kolegami vyvinul objednávkový systém Camarero, ktorý môžete vidieť v mnohých reštauráciách a baroch po celom Slovensku. Ich prácu pomohol zjednodušiť a urýchliť, ale sám takú pomoc v systéme nenachádza. ,,Pomohlo by zjednodušenie legislatívy, aby sa podnikateľ mohol viac venovať svojmu produktu, zákazníkom a iným veciam, na ktorých podnikanie stojí," vysvetľuje E. Česnák. Rovnako ako ostatní z tejto skupiny, aj on si s výzvami slovenského podnikateľského prostredia poradil, hoci sa tiež musel poučiť na vlastných chybách. Ako v momente, keď podcenili nástup smartfónov a rýchlosť konkurencie. Podnikanie E. Česnákovi prinieslo dôležité poznanie: ,,Prišiel som na to, že ma teší vytvárať kvalitný produkt, najlepšie ako dokážem. A myslím si, že to ostatné, ako sú úspech a peniaze, potom príde samo." Podobne rozmýšľa Miroslav Kráľ, napriek mladému veku už ostrieľaný bratislavský podnikateľ. Začínal pred desiatimi rokmi s internetovým obchodom a investíciou od mamy. Aj on vníma ako najväčšiu prekážku efektívneho rozvoja biznisu vysokú administratívnu záťaž. K uľahčeniu života slovenských podnikateľov (a ostatných spotrebiteľov) sa snaží prispieť svojou troškou do mlyna - realizáciou internetovej platobnej brány Besteron, ktorá by mala urýchliť platby v e-shopoch a rozšíriť ich možnosti. Podnikanie vo vlastnej firme by však nemenil, pretože ,,človek buduje niečo vlastné a všetko, čo do toho dáva, sa mu vracia". Najskúsenejší z pätice finalistov je Prešovčan Peter Dorčák, ktorý sa v rodinnej firme stará o portfólio kúpeľových solí a kozmetických výrobkov pod značkou EZO. Tá sa na trhu pohybuje už 25 rokov. Z tejto pozície by si okrem iného želal, aby sa obchodné reťazce na Slovensku viac zameriavali na predaj slovenských produktov. Podobne ako v mnohých iných európskych krajinách, ktoré podporujú domácu produkciu a malých podnikateľov. Aby sa mohli sústrediť na to najlepšie, čo dokážu.

    VIEM, ŽE JE MOŽNÉ PODNIKAŤ ČESTNE, A VERÍM, ŽE V TOMTO SMERE DÔJDE NA SLOVENSKU K ZMENE KLÍMY

    POMOHLO BY, KEBY BOL FINANČNÝ SEKTOR NASTAVENÝ INAK. NA DRUHEJ STRANE MA TO NAUČILO NARÁBAŤ LEN S VLASTNÝMI ZDROJMI Michal Andrejco, Medante

    ČLOVEK BUDUJE NIEČO VLASTNÉ A VŠETKO, ČO DO TOHO DÁVA, SA MU VRACIA

    FOTO:

    (ZĽAVA) PETER DORČÁK, MIROSLAV KRÁĽ, BIANKA BODNÁROVÁ, MICHAL ANDREJCO A EUGEN ČESNÁK

    Späť na obsah

  7. Štefanec podporil Junckerov investičný balík, ktorý oživí ekonomiku EÚ

    [Téma: VŠEOBECNÉ; topky.sk; 25/06/2015; topky.sk; TASR]

    Pošlite nám tip BRUSEL/BRATISLAVA – Európsky parlament (EP) schválil v stredu zriadenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI). Toto nariadenie podporil aj slovenský europoslanec Ivan Štefanec (nezávislý/Európska ľudová strana), ktorý v Junckerovom balíku vidí šancu na oživenie európskej ekonomiky.

    "Investičný balík, ktorý predstavila Európska komisia, má za cieľ opäť naštartovať európsku ekonomiku a do budúcnosti zabezpečiť našu konkurencieschopnosť voči zvyšku sveta. Hospodárska kríza spôsobila, že chuť investorov vkladať kapitál do rizikovejších projektov, sa rapídne znížila," skonštatoval slovenský europoslanec. Spresnil, že pokles investícií zasiahol najmä malých a stredných podnikateľov, ktorí tvoria až 99 percent všetkých podnikov v Európe a dlhodobo trpia nedostatkom kapitálu.

    Štefanec upozornil, že nový fond tým, že na seba preberie riziko, otvorí priestor pre rozvoj podnikateľských aktivít a zároveň pre nárast zamestnanosti. Podľa jeho slov je významným posunom oproti predchádzajúcim programom fakt, že vďaka multiplikačnému efektu nebude mať investičný plán veľký dopad na európske financie. Na druhej strane však riziko vidí v stave slovenského podnikateľského prostredia.

    "Počet podporených projektov nie je pre jednotlivé krajiny dopredu daný. Tok financií sa bude odvíjať od množstva aktivít realizovaných cez súkromný sektor. Malé a stredné podniky sú však súčasnou vládou dlhodobo zanedbávané," upozornil Štefanec. Tento stav spolu s viacerými prepojeniami veľkých firiem na vládnucu stranu podľa neho môže spôsobiť, že potenciál Slovenska nebude dostatočne využitý a EFSI bude mať v našej krajine podobne smutný osud ako eurofondy.

    Slovensko by sa podľa Štefanca malo okrem veľkých infraštruktúrnych projektov sústrediť hlavne na energetiku, vrátane využívania obnoviteľných zdrojov, a investície do vedy a výskumu.

    Späť na obsah

  8. Prípravy na ostrý štrajk v PSA

    [Téma: VŠEOBECNÉ; Nový Čas; 25/06/2015; 145/2015; s.: 16; SLOVENSKO; šiš]

    Automobilka ponúka kompromis, odborári chcú pridať 9 %

    Autor - šiš Foto: anc, tasr

    TRNAVA - Ostrý štrajk v trnavskej automobilke ohrozí výrobu natoľko, že PSA bude zrejme v strate. Napriek štrajku ohlásenému na pondelok vedenie firmy stále rokuje s odbormi. Automobilka je pripravená hľadať kompromis. Ak však k dohode nedôjde, PSA musí v tom čase zabezpečiť zamestnancov na výrobných linkách, ktoré nemôžu za žiadnych okolností stáť. Dôvodom sporu sú platy. Po dvoch rokoch zmrazenia odborárski predáci požadujú ich zvýšenie.

    Situácia je v PSA Peugeot Citroën naďalej napätá. K dohode stále nedošlo a fabrika hľadá riešenia, ako zabezpečiť výrobu na výrobných linkách, ktoré pracujú nonstop. Väčšina zamestnancov sa pritom chystá na ostrý štrajk, ktorý je naplánovaný na pondelok v skorých ranných hodinách. Zamestnávateľ tak stojí pred neľahkou úlohou. ,,Musíme zabezpečiť linky, ako napríklad lakovne, na ktorých sa pracuje nonstop, tak, aby bežali aj v čase štrajku. Zamestnancov nebudeme držať v práci násilím, ale vysvetlíme im, že výrobná linka musí fungovať a prípadne sa zamestnanci na týchto postoch vystriedajú," povedal hovorca automobilky Peter Švec. Vo fabrike podľa jeho slov rozhodne nemôže zostať všetko stáť. ,,O všetkom stále rokujeme. Naša pripravenosť hľadať kompromisné riešenia naďalej platí. Už odvčera je naplánované na štvrtok spoločné rokovanie, na ktorom sa napriek vyhláseniu štrajku zúčastníme," povedal hovorca automobilky Peter Švec. Vedenie automobilky však zároveň aktivuje procedúru prípravy na ohlásený štrajk. Odborová organizácia požaduje zvýšenie platov o deväť percent. Ochotní sú však ísť o jedno či dve percentá nižšie.

    VOLKSWAGEN PLATY ZVÝŠIL

    Kolektívne vyjednávanie sa uskutočnilo i v minulom roku v spoločnosti Volkswagen Slovakia. Ohlásený bol tiež i výstražný štrajk, no 24 hodín predtým sa zamestnávateľ s odbormi nakoniec dohodol. Tarifné mzdy zamestnancov Volkswagenu sa od 1. apríla minulého roka zvýšili o 2,4 % a o ďalšie 2,3 % vzrástli od 1. januára tohto roka.

    KIA MOTORS

    počet zamestnancov: ..............3 800 priemerná hrubá mzda: ....... 1 400 eur

    VOLKSWAGEN

    počet zamestnancov: ..............9 400 priemerná hrubá mzda: ....... 1 540 eur

    PSA PEUGEOT

    počet zamestnancov: .............. 3 500 priemerná hrubá mzda: 700 - 800 eur

    foto:

    Zamestnanci za lepšie pracovné podmienky pochodovali minulý týždeň.

    Vedenie automobilky má nadnes naplánované rokovanie s odborármi.

    Späť na obsah

  9. Veľvyslanec USA Theodore Sedgwick: Na Slovensku som sa cítil ako doma

    [Téma: VŠEOBECNÉ; teraz.sk; 24/06/2015; TASR]

    V rozhovore pre TASR veľvyslanec priblížil, ako sa mu počas jeho misie spolupracovalo s vládami Ivety Radičovej či Roberta Fica.

    Theodore Sedgwick Foto: TASR/Pavel Neubauer

    Bratislava 24. júna (TASR) - Americký veľvyslanec na Slovensku Theodore Sedgwick sa po piatich rokoch pôsobenia na Slovensku vracia na začiatku júla späť do vlasti. V bilančnom rozhovore pre TASR veľvyslanec priblížil, ako sa mu počas jeho misie spolupracovalo s vládami Ivety Radičovej či Roberta Fica, rozhovoril sa o ukrajinskej otázke, ekonomickej perspektíve Slovenska a vzťahoch Slovákov k USA, ale aj o tom, na čo môžu byť Slováci hrdí.

    Ako hodnotíte misiu na Slovensku zo svojho osobného pohľadu?

    "Bolo mi veľkým potešením tu byť. Slovensko mi bude chýbať. Našiel som si tu veľa priateľov a zo svojho osobného pohľadu sa tu na Slovensku naozaj cítim ako doma. Všetky veci, ktoré rád robím v USA, som mohol robiť aj tu – lyžovať, bicyklovať sa, hrať tenis... Okrem toho Bratislava je veľmi dobré miesto na život. Myslím, že New York Times mal článok o Bratislave, kde ju popísali ako Viedeň bez húfu ľudí. Je to výborný popis – máte tu pocit, že ste v historickom habsburskom meste, ktoré je zároveň 'user-friendly'. Želal by som si však viac turistov – pre dobro Slovenska. My, čo tu žijeme, tu ľahko nájdeme čokoľvek; môžeme ľahko zájsť do symfónie alebo do kaviarne či peknej reštaurácie. Je to veľmi priateľské a útulné mesto. Mal som možnosť cestovať po celej krajine, sú v nej nádherné miesta. Napríklad tento víkend idem do Starej Ľubovne. Je to jedna z mnohých mojich obľúbených lokalít. Strávil som tu na Slovensku päť rokov – to je kus života, takže naozaj bude ťažké odísť."

    Ktorým oblastiam ste sa profesionálne venovali najviac?

    "Jedným z dôvodov, prečo som mal radosť z tejto práce, je, že naše aktivity na Slovensku sú naozaj veľmi široké. Venoval som sa napríklad ekonomike. Máme tu 125 amerických firiem, americká obchodná komora (AmCham) je takisto veľmi aktívna, úzko s ňou spolupracujeme. Potom tu máme aj tradičnú diplomaciu. Sú samozrejme aj veci, na ktorých sa občas naše názory rozchádzajú, ale Slovensko ako člen NATO a EÚ je veľmi spoľahlivý partner. Ďalej je tu vojenská stránka. Spoluprácu v tejto oblasti sme dostali na vyššiu úroveň najmä dodávkou vrtuľníkov Black Hawk. Tu pritom nejde len o stroje samotné, ale aj o výcvik a celkové spôsobilosti Black Hawkov. Som rád, že sme zaznamenali pokrok vo všetkých týchto oblastiach. Stáva sa, že nesúhlasíme vo všetkom s tunajšou vládou, ale s oboma vládami sme mali veľmi dobré vzťahy – či už s terajšou alebo aj tou predchádzajúcou. Ministri boli veľmi prístupní. Samozrejme, občas sa na niečom nezhodneme, ale spolupracovalo sa mi s nimi dobre. Takže si myslím, že sa nám podarilo posilniť vzťahy vo všetkých týchto oblastiach."

    Na Slovensko ste prišli v čase, keď sa formovala vláda Ivety Radičovej, s ktorou ste spolupracovali počas jej celého skráteného funkčného obdobia. Terajšia vláda Roberta Fica je posledný rok v úrade. Môžete teda porovnať spoluprácu s oboma vládami – zaznamenali ste nejaké rozdiely medzi nimi?

    "Určite tu bol rozdiel vo filozofii. Vláda Ivety Radičovej bola veľmi centristicko-pravicová s mnohými princípmi, ktoré sú typické pre európsku pravicovú vládu. Ficova vláda má zasa stredoľavú orientáciu. Avšak podľa mňa sme mali dobré vzťahy s oboma vládami, rovnako ako aj s tými predchádzajúcimi. Dokonca aj s Vladimírom Mečiarom. S Mečiarom to bolo veľmi ťažké, ale – ako mi povedal veľvyslanec, čo tu vtedy pôsobil – aj keď sa môžete nazdávať o opaku, my sme s tou vládou pracovali a zaznamenávali sme pokrok. Ako misia Spojených štátov sme sa snažili mať priateľské vzťahy so všetkými tunajšími vládami."

    S kým sa vám v slovenskej politike najlepšie spolupracovalo?

    "Poznám sa s lídrami všetkých strán. Spomedzi ministrov som momentálne najviac vecí riešil s ministrom vnútra Róbertom Kaliňákom, samozrejme aj s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom, taktiež s ministrom financií Petrom Kažimírom a s ministrom obrany Martinom Glváčom. S ním sme úzko spolupracovali na dodávke vrtuľníkov. Títo ministri boli veľmi profesionálni, vnímaví a dobre sa s nimi pracovalo. Z predchádzajúcej vlády som mal dobré vzťahy s ministrom obrany Ľubomírom Galkom, ministrom vnútra Danielom Lipšicom a, samozrejme, s Mikulášom Dzurindom, ktorý bol veľmi proamerický. Minister zahraničných vecí Lajčák je momentálne považovaný za jedného z vážnych kandidátov na post generálneho tajomníka OSN. Je ohromujúce, že taká malá krajina má dvoch potenciálnych kandidátov na túto funkciu. (Druhým je osobitný predstaviteľ OSN v Iraku a vedúci misie OSN v tejto krajine Ján Kubiš. – pozn. TASR) Je to neuveriteľná česť. Neviem, či niektorý z nich uspeje, ale úžasné je už to, že obaja sú všeobecne považovaní za vážnych kandidátov. Veľmi dobrú reputáciu má aj minister Kažimír. Ten má vari najťažšiu prácu na Slovensku – keďže na fiškálnu konsolidáciu je potrebná disciplína, musí často hovoriť 'nie'. Má za sebou však veľmi profesionálny tím, do ktorého patril aj štátny tajomník Vazil Hudák, ktorý sa teraz stal ministrom hospodárstva. Je to veľmi skúsený odborník, pôsobil v Citigroup a taktiež bol predsedom Karpatskej nadácie. Títo ľudia sú veľmi kvalifikovaní profesionáli."

    Ako sa pozeráte na zahraničnú politiku premiéra Roberta Fica a jeho vlády? Napríklad premiér sa viackrát kriticky vyjadroval o sankciách voči Rusku, zúčastnil sa aj osláv konca druhej svetovej vojny v Moskve. Vy sám ste v marci vyhlásili, že západní lídri by sa nemali zúčastniť osláv, na ktoré USA poslali iba veľvyslanca. Váš výrok z marca tohto roku o prípadnej účasti vrcholných západných predstaviteľov na moskovských oslavách znel: Agresia by nemala byť odmeňovaná takýmito cestami do Moskvy.

    "S premiérom som mal veľa rozhovorov na túto tému, dokonca aj dnes ráno (rozhovor sa uskutočnil v utorok 23.6.). Podľa mňa je dôležité, že Slovensko je veľmi spoľahlivý partner, čo sa týka Ukrajiny – zabezpečilo spätný tok plynu, pripojilo sa k sankciám. Rétorika je možno iná, ale podpora jednotného sankčného režimu v Bruseli je totálna. Takže nie rétorika, ale skutky sú naozaj dôležité. Zhováral som sa o tomto s premiérom a podľa môjho názoru sankcie mali na Slovensko veľmi malý dopad. Pritom sú však dôležité, pretože ak poviete Rusku, že sa nemienite angažovať vojensky a zároveň mu nedáte najavo, že bude pykať ekonomicky, tak mu v podstate hovoríte, že jeho postup je v poriadku. Rusko by to mohlo pochopiť, že Západ nebude nijak reagovať, a tak ono môže pokračovať v agresii. Fico neverí, že sankcie sú skutočne efektívne. Podľa mňa je hlavné, že Európa je v tomto zjednotená a Slovensko sa nachádza v jadre európskeho konsenzu. Takže sme veľmi radi, že Slovensko bude v Bruseli naďalej pokračovať v podpore sankčného režimu."

    Ako veľvyslanec v krajine, ktorá susedí s Ukrajinou, poskytli ste svojej vláde nejaké špeciálne postrehy k situácii, prípadne odporúčania?

    "Keď sme sa zaoberali Slovenskom počas Mečiara, celkom v tom rannom období, naše vzťahy boli naozaj bilaterálne. Snažili sme sa pomôcť Slovensku dostať sa na nohy a podporovať demokratický kurz spoločnosti. V súčasnosti sú vzťahy Slovenska a USA viac o snahách urobiť niečo pre iné krajiny, najmä pre Ukrajinu. Ale aby som sa vrátil k otázke, som veľvyslancom na Slovensku, takže aj keď som sa zaoberal mnohými vecami týkajúcimi sa Ukrajiny, sám som na Ukrajine nikdy nebol. Máme tam svoje veľvyslanectvo a je jeho úlohou radiť vláde, ako pristupovať k Ukrajine. Vy ako Slovensko ste zabezpečili spätný tok plynu, ktorý zohral obrovskú úlohu v udržaní Ukrajiny pri živote počas predchádzajúcej zimy. Prostredníctvom Vyšehradskej štvorky máte veľa mimovládnych organizácií, ktoré sú veľmi aktívne v podpore Ukrajiny, napríklad čo sa týka energetickej efektívnosti. Potom máte poradcov ukrajinskej vlády – bývalého premiéra Dzurindu a bývalého ministra financií Ivana Mikloša. Tí majú naozaj dobrú pozíciu, aby Ukrajine v mnohom poradili – možno dokonca lepšie ako USA, keďže oni vykonali tu na Slovensku rovnaký reformný proces, ktorý teraz potrebuje aj Ukrajina. Hovoril som s nimi o tom veľakrát a poskytli mi veľmi cenné postrehy o tom, čo sa deje na Ukrajine."

    V ktorých oblastiach by sa mohli vzťahy Slovenska a USA zlepšiť?

    "Jednou z oblastí, kde musíme viac zabrať, je čeliť množstvu anonymnej propagandy o tom, čo sa deje na Ukrajine, konšpiračným teóriám a množstvu sfalšovaného spravodajstva. Takže musíme vyjsť von z Bratislavy a vysvetľovať ľudom západný uhol pohľadu na Rusko a na to, čo sa deje na Ukrajine. Demokracia je krehká, takže k výčinom pravicových skupín tu a aj inde v Európe kvôli imigrácii musíme my predstaviť našu skúsenosť s imigráciou. Toto je humanitárna záležitosť, nie je to o delení ľudí na základe ich etnickej alebo náboženskej príslušnosti. Je to veľmi citlivé obdobie pre Európu a stáva sa z toho veľká téma. My nejdeme hovoriť Európe, čo má robiť, Európania sa musia sami rozhodnúť. My v USA sme prijali tri milióny imigrantov, takže máme isté skúsenosti. Sme národom imigrantov, takže musíme hlásať posolstvo multikulturalizmu, tolerancie a zdôrazňovať, že netreba sa báť iných ľudí pre ich náboženskú či etnickú identitu. Takže v týchto oblastiach by sme mali pridať."

    Pôsobili ste na Slovensku krátko po globálnej finančnej a hospodárskej kríze a v čase neistého vývoja v eurozóne. Ako z vášho pohľadu obstála v tomto období slovenská ekonomika?

    "Podľa mňa veľmi dobre. Pozrite sa na čerstvé štatistiky – slovenská ekonomika má tento rok narásť o 3,2 percenta a na budúci rok zrejme o 3,7 percenta. To je veľmi pozitívne. Samozrejme, rysuje sa tu nepríjemná otázka Grécka, pričom odchod Grécka z eurozóny by mal vplyv na celú eurozónu. To všetko sa však ešte len uvidí. Nemyslím si však, že by Slovensko v konečnom dôsledku vážnejšie utrpelo. Dúfam, že Grécko v eurozóne zostane, ale v súčasnosti je to určite veľmi kritické obdobie. Myslím si, že Slovensko sa s týmito problémami popasovalo veľmi dobre – máte veľmi disciplinovanú fiškálnu konsolidáciu, rastúcu ekonomiku, pričom ostatným sektorom sa tiež darí, napríklad startupom. Keď som sem pred piatimi rokmi prišiel, startupov tu bolo veľmi málo – no dnes je tento výraz moderný. Ľudia zakladajú firmy, nadväzujú kontakty so Silicon Valley. Slováci sú veľmi pracovití a tvoriví, mnohí sú dobrí v matematike, technológiách a programovaní. Slovensko rozvíja tieto zručnosti, ktoré sú tak potrebné v modernom svete, keďže ide o prácu založenú na vedomostiach. To je dobré pre ekonomiku. Zhováral som sa s jedným predstaviteľom veľkej americkej firmy, myslím, že to bola AT&T, a pýtal som sa ho, ako sa mu páči Slovensko. Povedal mi: 'Slovensko je skvelé, len by som si želal, aby tu bolo viac Slovákov.' AT&T má veľmi dobrú skúsenosť s pracovnou silou na Slovensku. Táto firma sa obzerá po celom svete, kam umiestni svoje zdroje, a o Slovensku má veľmi vysokú mienku. Je skvelé vidieť takú malú krajinu, že je jedným z európskych lídrov v ekonomickom raste. Počas obdobia desiatich rokov pred krízou z roku 2008 bolo Slovensko 'tatranským tigrom'. Zdá sa mi, že krajina znova začína naberať podobný dych."

    Dotkli ste sa problémov Grécka, ktoré obnovili obavy z budúcnosti eurozóny. Ako vidíte budúcnosť eura?

    "Som optimista, že eurozóna zostane silná a súdržná. Dúfam, že zúčastnené strany dosiahnu na poslednú chvíľu nejakú dohodu. Grécko tvorí iba malú časť európskej ekonomiky, nejakých 1,5 percenta – neviem toho dosť o monetárnej politike na to, aby som vedel posúdiť, aké by mal dôsledky prípadný odchod Grécka. Je to nepreskúmaný terén, dosiaľ žiadna krajina eurozónu neopustila, ale väčšina ekonómov, ktorých čítam, hovorí, že by to neznamenalo koniec sveta alebo nejakú vážnu krízu. Nemyslím si tiež, že po odchode Grécka by mohli nasledovať ďalšie krajiny. Väčšina z nich je podľa mňa na dobrej ceste, takže som vcelku optimista. Slovensko je veľmi zodpovedným členom eurozóny."

    Americké firmy tvoria významnú časť zahraničných investorov na Slovensku. Ako ste počas svojho pôsobenia vnímali slovenské podnikateľské prostredie? Aké sú silné stránky slovenskej ekonomiky a aké zmeny by ste privítali?

    "Myslím si, že celkové podnikateľské prostredie je dobré. Zo Slovenska neodchádza veľa firiem, sú tu spokojné. Vidím dve oblasti, ktoré vyvolávajú obavy – a to nielen pre podnikateľské prostredie. Sú to korupcia a súdnictvo. Ale aj tu si myslím, že veci idú pozitívnym smerom. Podľa štatistík 90 percent Slovákov vníma korupciu ako vážny problém a väčšina z nich sa nazdáva, že to škodí podnikateľskému prostrediu. Vedúcu úlohu v potieraní korupcie musí prevziať vláda, ale treba sa zamerať aj na výchovu. Mnohí ľudia, s ktorými som sa rozprával, hovorili: 'Každý to tak robí, každý dáva lekárovi darčeky, aby sa dostal na vyšetrenie, každý dáva peniaze profesorovi, aby sa dostal na vysokú školu alebo aby dostal lepšiu známku...' Takže musí vzniknúť ochota vykoreniť korupciu zo všetkých sfér spoločnosti, nielen na úrovni vlády. Korupcia naozaj škodí podnikateľskému prostrediu. Hodnotenie Slovenska vo viacerých indexoch podnikateľského prostredia vypracovaných Svetovou bankou, Svetovým ekonomickým fórom v Davose, Transparency International a ďalšími ukazuje, že Slovensko by v tomto malo pridať. Ďalšou znepokojujúcou oblasťou je súdnictvo. Nedávne zmeny na čele súdnictva hodnotím veľmi pozitívne. Stretol som sa s novým vedením Najvyššieho súdu a aj Súdnej rady a myslím, že títo ľudia rozumejú, že súdnictvu chýba dôveryhodnosť. Chcú to pohnúť správnym smerom a sú ochotní s nami spolupracovať. Nemáme všetky riešenia, keďže náš súdny systém je odlišný, ale pomáhame s etickým kódexom a podobnými vecami. Potrvá to určite dlhšie. Korupcia je však ešte horším problémom na Ukrajine. Tam nie je iba klasická vojna, krajina potrebuje podporu Západu aj v boji proti korupcii. Poľsko a Ukrajina boli na tom ekonomicky rovnako v čase, keď Ukrajina získala nezávislosť. Videl som štatistiky – poľský HDP narástol odvtedy šesťnásobne, kým Ukrajina zostala tam, kde bola. Všetko je to dôsledok korupcie. Slovensko na tom nie je tak vážne a navyše si myslím, že ide správnym smerom. Vláda plánuje prijať sériu reformných opatrení, ktoré navrhli AmCham a ďalšie zamestnávateľské organizácie a komory. Tento balík reforiem Slovensku veľmi pomôže, avšak kľúčové bude, aby ľudia, ktorí štát okradli o peniaze, za to aj pykali. Mnoho ľudí sa dopustilo viacerých porušení zákona, ale nikdy neboli trestne stíhaní. Toto sa už mení. Avšak je potrebné, aby boli stíhané aj veľké ryby, veľkí oligarchovia. Treba však dodať, že nie všetci bohatí ľudia sú zlí. Niekedy si ľudia myslia, že ak je niekto bohatý, musel to nakradnúť. Tak to určite nie je. Určite sa to napríklad netýka zakladateľov spoločnosti ESET či iných veľkých slovenských firiem. Sú tu však ľudia, ktorí naozaj kradli, napríklad počas privatizácie, alebo ľudia, ktorí sa dopustili humanitárnych zločinov počas komunizmu, avšak si naďalej pokojne chodia po slobode. Toto je škandál. Takže dúfame, že vláda to zoberie vážne a začne naozaj stíhať takýchto ľudí. Spomenul som súdnictvo. Ak máte firmu a príde k súdnemu procesu, tak nemôžete čakať na verdikt osem či deväť rokov. Myslím, že nové vedenie si to uvedomuje a prijíma opatrenia, aby sa to zrýchlilo. Bude to trvať istý čas, ale aj vláda, aj verejnosť na to musia zároveň tlačiť."

    Na snímke premiér Robert Fico (vpravo) a americký veľvyslanec na Slovensku Theodore Sedgwick, archívne foto Foto: TASR/Pavol Demeš

    Myslíte si, že Slovensko má nejaký potenciál, ktorý dostatočne nevyužíva?

    "Tunajší ľudia na mňa veľmi zapôsobili. Usporiadali sme recepciu s mladými ľuďmi z programu Young Politician’s Academy. Sú v nej mladí ľudia, ktorí sa chcú dozvedieť viac o politike, etike a podnikaní a o tom, ako tieto oblasti zreformovať. Majú veľmi dobrých učiteľov, sú to veľmi dobrí ľudia. Našou úlohou ako amerického veľvyslanectva je nájsť dobrých ľudí a podporiť ich, aby krajinu pohli správnym smerom. Mám mládežnícky poradný výbor, hovoril som s mnohými týmito mladými ľuďmi. Sú tu však aj iní ľudia, ktorých by som nazval cynikmi alebo pesimistami. Tvrdia: 'Je tu toľko problémov, že čokoľvek by som spravil, aj tak to nikam nepovedie, lebo celý systém je pokrivený. Do politiky nepôjdem, lebo je celá skazená.' Môj odkaz pre týchto ľudí je: Ak chcete, aby sa veci pohli k lepšiemu, nemôžete iba sedieť so založenými rukami a prizerať sa, ako krajina ide smerom, ktorý sa vám nepáči. Musíte sa stať súčasťou riešenia. Slovensko je veľmi mladá krajina, má iba 22 rokov a ja som ohromený z jeho úspechu – aj keď mnohí rozprávajú viac o problémoch. Dvadsaťdva rokov v podstate nie je nič. Pozrite sa na ekonomiku – je fantastická. V porovnaní s tým, čo tu bolo pred 22 rokmi, sú tu firmy, ktoré vtedy neexistovali, zamestnanosť dramaticky vzrástla, zvýšil sa HDP a zlepšili sa aj iné oblasti. Ak sa však pýtate, ktoré oblasti by sa mohli zlepšiť, tak hovorím, že vzdelávací systém by si zaslúžil viac pozornosti. Občas tu prevláda starý spôsob myslenia, spočívajúci iba v prednáškach bez podpory tvorivého myslenia. Mnohé vysoké školy nestavajú pred svojich študentov dostatočné intelektuálne výzvy."

    Na Slovensku ste mali viaceré nepolitické aktivity. Jednou z nich bolo účinkovanie v hudobnej skupine Diplomatic Immunity Band. Vnímali ste aj politický či diplomatický rozmer pôsobenia v skupine?

    "Najprv som si myslel, že to bude iba zábava. Avšak teraz sa nazdávam, že je to aj dobrý spôsob komunikácie s verejnosťou. Hudba spája ľudí z rozličných krajín, každý má rád hudbu. Zapôsobila na mňa kvalita hudby na Slovensku. Mám rád klasickú hudbu, chodím do opery či symfónie a úroveň hudby je tu naozaj vysoká. Skupina Diplomatic Immunity Band má ľuďom ukázať, že ako diplomat nie som nadradený obyčajným ľuďom, že som úplne normálny človek, ktorý má rád hudbu a rád sa zabaví s ostatnými členmi skupiny a s publikom. Myslím, že je to dobré posolstvo, že my diplomati sme priateľskí ľudia. Izraelský veľvyslanec Alex Ben-Zvi je napríklad tiež členom skupiny. Dostali sme takto príležitosť stretnúť mnohých ľudí. Na Slovensku sme mali asi 40 koncertov, boli sme napríklad na poľnohospodárskej výstave v Mútnom, kde sme sa stretli s tisíckami ľudí v publiku a s mnohými sme sa aj zhovárali. Usporiadali sme aj koncert pre pilotov na leteckom dni na Sliači, viackrát sme boli v Košiciach... Úlohou nás diplomatov je tiež cestovať po krajine, porozumieť jej a zároveň reprezentovať našu krajinu. Táto skupina bola v tomto dobrým nástrojom."

    Neobávate sa, že váš odchod naruší chod skupiny?

    "Viem, že Alex Ben-Zvi tu ešte nejaký čas zostane a už teraz zháňa pianistu. Minule som žartovne povedal Pavlovi Demešovi, že prezident Barack Obama zrejme preto otáľa s vymenovaním môjho nástupcu, lebo hľadá pianistu."

    Čo si myslíte o vzťahu bežných Slovákov k USA? Myslíte si, že USA sú na Slovensku populárne?

    "Máme dlhú históriu vzájomných vzťahov. Vyrastal som v Clevelande v štáte Ohio. Tohto roku si pripomíname sté výročie Clevelandskej dohody. V tom období - približne 20 rokov pred podpisom dohody - do USA emigrovalo mnoho Slovákov, možno až 30 percent. Išli najmä do priemyselných oblastí ako Pittsburgh, Cleveland či Chicago. Takže si myslím, že mnohí ľudia na Slovensku, najmä keď idem na východ, majú takéto dávne rodinné vzťahy s USA. Vo všeobecnosti si myslím, že postoje Slovákov k USA sú pozitívne, ale Slovensko zároveň ako slovanská krajina sympatizuje v ukrajinskej otázke s ruským náhľadom, s ktorým my nesúhlasíme. Takže sa musíme viac snažiť pri vysvetľovaní nášho postoja."

    Aký dojem zo Slovákov si odnášate domov?

    "Ako som povedal, veľmi na mňa zapôsobilo, koľko talentovaných ľudí som tu stretol. Ľudia na Slovensku sú podľa mňa veľmi priateľskí. Často počujem Slovákov hovoriť: 'Sme príliš malá krajina na to, aby sme mohli niečo reálne urobiť.' Ja si však myslím, že Slováci majú byť na čo hrdí. Nehovorím, že sa za Slovensko hanbia, ale že sú skôr plachí. Ako som však povedal predtým – koľko krajín má dvoch vážnych kandidátov na post generálneho tajomníka OSN? Máte aj iných talentovaných ľudí, napríklad eurokomisára Maroša Šefčoviča, ktorý je so svojím energetickým portfóliom jedným z najmocnejších ľudí v Európe. Pozrite sa tiež na lietajúce auto – dúfam v jeho úspech, lebo by to mohol byť veľmi dobrý symbol slovenskej vynaliezavosti. Máte tu operné hviezdy, športovcov – tenistov, či hokejistov. Slovensko sa naozaj má čím hrdiť."

    O vás je známe, že si na mape značíte miesta, ktoré ste na Slovensku navštívili. Zostalo nejaké miesto, ktoré ste nenavštívili a ktoré by ste chceli navštíviť? Alebo miesto, kam by ste ešte chceli zájsť predtým, než zo Slovenska o niekoľko dní odídete?

    "Mnoho miest by som rád navštívil ešte raz. Mám rád historické mestá – Banskú Bystricu, Banskú Štiavnicu, Košice, Levoču, Bardejov... Sú tu veľmi pekné miesta, krásne kostoly či kaštiele. Veľmi sa mi páčia drevené kostolíky na východnom Slovensku. Je to malá krajina a bol som tu päť rokov, počas ktorých som sa snažil veľa cestovať. Stále sú však miesta, ktoré som nenavštívil, avšak rád by som tam zašiel. Napríklad som cestoval cez Slovenský raj, ale nikdy som neliezol po tých známych miestach s vodopádmi. Musí to byť neuveriteľne krásne. Taktiež som nebol v jaskyniach, ktoré musia byť pôsobivé. Bol som sa párkrát v Tatrách lyžovať, ale nikdy som nevystúpil na ich končiare. Rád by som tak niekedy urobil. Bude toho veľa, kam budem môcť zájsť, keď sa sem raz vrátim."

    Budete udržiavať kontakty s ľuďmi zo Slovenska aj po odchode z krajiny?

    "Mám tu veľa dobrých priateľov, nielen v politike, ale aj v športe a v mimovládnej komunite. Hral som tu tenis a mám zoznam Slovákov, s ktorými si rád zahrám. Teraz som napríklad rozoslal e-maily s otázkou, kto má chuť si zahrať tento víkend dvojhru. Stali sme sa dobrými priateľmi. Takže dúfam, že oni tiež prídu za mnou do USA, aby sme si zahrali tenis. S mnohými ľuďmi sme si vymenili súkromné e-maily, aby sme ostali v kontakte."

    Čo plánujete robiť po návrate do vlasti?

    "Predtým som pôsobil v biznise, takže očakávam, že sa tam vrátim. Ale inak som vcelku otvorený príležitostiam. Nemám obavy, že by som si nič nenašiel – môžem robiť v biznise, politike, v mimovládnych organizáciách, je to dosť veľké spektrum, z ktorého mám skúsenosti. Alebo kombináciu týchto vecí. Uvidíme." (dodal veľvyslanec po slovensky).

    Späť na obsah

  10. Kľúčovým faktorom spolupráce je jazyková výbava

    [Téma: VŠEOBECNÉ; Parlamentný Kuriér; 22/06/2015; 242/2015,243/2015; s.: 33; SLOVENSKO RAKÚSKA SPOLUPRÁCA; Redakcia]

    Na Nový rok na predsedníckej stoličke Slovensko-rakúskej obchodnej komory SOHK (Die Slowakisch-österreichische Handelskammer) rakúskeho prezidenta Dkfm. Josefa Altenburgera vystriedala Ing. Mária BERITHOVÁ, dovtedajšia generálna sekretárka komory. Oslovila ju publicistka Mária Šišuláková.

    * Budúci rok uplynie už dvadsať rokov činnosti SOHK. Prosím o zhodnotenie doterajšej práce komory.

    Slovensko-rakúska obchodná komora bola založená v roku 1996 rakúskymi investormi na Slovensku. Je pravdou, že budúci rok už oslávime 20. výročie nášho vzniku, čo nás radí medzi jednu z najstarších zmiešaných komôr na Slovensku. SOHK sa počas týchto skoro už dvoch desaťročí vždy zasadzovala za podporu obojstrannej spolupráce medzi Rakúskom a Slovenskom a podporovala projekty nesúce cieľ: zlepšenie podnikateľského prostredia a prehĺbenie spolupráce oboch krajín tak v oblasti hospodárskej, ako aj infraštruktúry, cestovného ruchu, vzdelávania. Pri vzniku komory sme zastávali najmä funkciu platformy pre prichádzajúcich investorov, ktorých sme sprevádzali pri ich vstupe na slovenský trh v čase keď Slovensko ešte nebolo súčasťou EÚ. Bojovali sme za začlenenie Slovenska do európskych štruktúr aj za rýchlu výstavbu diaľničného prepojenia dvoch od seba najbližšie položených hlavných miest a to Bratislavy a Viedne. Po otvorení rakúskeho pracovného trhu vzrástol záujem slovenských subjektov o rakúsky trh. Tento trend má rastie a komora je tu, aby podala pomocnú ruku aj týmto smerom.

    * Fungujete ako neziskové nezávislé združenie fyzických a právnických osôb, ktoré spája spoločný cieľ - v najširšom zmysle podporovať rozvoj ekonomických vzťahov medzi podnikateľmi oboch krajín. Ako v tom pomáhajú vládne rezorty na oboch stranách?

    Ako neziskové nezávislé združenie si zachovávame svoju nezávislosť a apolitickosť, čo nám umožňuje objektívne posudzovať a upozorňovať na rôzne problémy, či už v oblasti legislatívy alebo podnikania na Slovensku aj v Rakúsku. Pravidelne organizujeme pracovné raňajky zo zástupcami politickej a hospodárskej sféry oboch krajín s cieľom viesť dialóg na aktuálne témy medzi podnikateľmi, ktorých združuje naša komora a vládnymi rezortmi. Sme veľmi radi, že naša komora bola viackrát oslovená o spoluprácu pri prípravách návrhov legislatívnych zmien a že mohli sme pomôcť pri implementácii rakúskeho know how do programu cestovného ruchu na Slovensku.

    * S akými prekážkami sa u nás najčastejšie stretávate?

    Rada by som sa podelila s výsledkami prieskumu spokojnosti zahraničných investorov na Slovensku, ktorý už dlhoročne realizujeme v spolupráci s DSIHK. Možno by som rada najprv vyzdvihla tunajšia pozitíva, ktorými sú dobrá lokalita, blízkosť Rakúska, no tiež Nemecka, členstvo v Únii, ale aj pracovitosť Slovákov. Toto všetko nás robí v očiach investorov atraktívnejšími pre investície. Co sa týka rozhodnutí vlády, pozitívne hodnotia poskytnutie daňovej úľavy firmám, ktoré sa rozhodnú investovať do výskumu. Negatívne tu investori hodnotia daňový systém či správu daní, právnu istotu, ale i zložitosť prístupu k podporným prostriedkom z EÚ, pri ktorých ľudia nie sú dostatočne vyškolení. Kritiku si vyslúžila aj dostupnosť pracovnej sily nezávisle od jednotlivých odvetví. Zle bola začiatkom roka vnímaná tiež netransparentnosť vo verejnom obstarávaní.

    * A v Rakúsku?

    Rakúsky trh je už len svojou blízkosťou a kúpyschopnosťou veľmi atraktívna lokalita, ktorá láka stále viac slovenských firiem. Rada by som odporučila všetkým, ktorí sa pre tento krok rozhodnú, dobre sa informovať o formalitách a povinnostiach, ktoré im z tohto kroku vyplývajú. Jednoznačne by som v tomto bode spomenula komplikovanú legislatívu na rakúskej strane, pri ktorej nedodržaní a odhalení môže pre subjekty vyplývať až likvidačná pokuta.

    * Rozšíreným negatívnym javom na Slovensku je korupcia. Stretli ste sa s ňou pri práci komory?

    Slovo korupcia sa žiaľ opätovne objavuje v popredných priečkach negatívnych hodnotení Slovenska z pohľadu aj rakúskych investorov na Slovensku. Ako komora sa snažíme bojovať proti korupcii a upozorňovať na jej negatívne dôsledky. Aktuálne v rámci iniciatívy Rules of Law, ktoré iniciovala Americká obchodná komora.

    * Spolupracujete tiež s inými zahraničnými komorami a v čom?

    Pred 14 rokmi bolo založené neformálne združenie Chamcham. ktoré združuje zmiešané obchodné komory na Slovensku a jeho členom je od začiatku aj SOHK. Je to platforma, ktorá nám umožňuje užšiu spoluprácu a výmenu skúseností a výstupom sú spoločné postupy, stanoviská a odporúčania ale aj semináre, konferencie a networkingové podujatia.

    * Vlani 14 podnikateľských združení, zamestnávateľských asociácií a obchodných komôr vytvorilo Iniciatívu za vládu (Rules of Law). Co je jej zámerom?

    Vlani sa podnikateľská komunita spojila z iniciatívy Americkej obchodnej komory, aby sa vyjadrila k otázkam súvisiacim s fungovaním Slovenska ako právneho štátu. Výsledkom je spoločná iniciatíva, ktorej prostredníctvom chce podnikateľská komunita odborne a vecne reagovať na zhoršujúci sa stav justície, vyššiu mieru a toleranciu voči korupcii a nedostatočne transparentný a systematický legislatívny proces na Slovensku. Do spolupráce sa zapojila aj SOHK. Hlavnú iniciatívu môžeme zhrnúť do troch oblastí: Transparentnosť a predvídateľnosť legislatívneho procesu. Korupcia ako negatívny a škodlivý faktor pre ,,značku Slovensko", Transparentná a efektívna justícia ako pevný základ pre domácich aj zahraničných investorov. Je veľmi dôležité spájať sa, konštruktívne sumarizovať a tak poskytnúť skúsenosti a odborné know how aj pohľad z praxe, ktoré sú v tejto platforme zastúpené. Naším cieľom je zlepšenie podmienok podnikania na Slovensku pre slovenských i zahraničných podnikateľov.

    * Začiatkom roka Iniciatíva odovzdala prezidentovi, predsedovi NR SR a premiérovi SR svoje návrhy, ktoré majú prispieť k systematickému zlepšovaniu stavu justície, odstraňovaniu korupcie a zvyšovaniu transparentnosti a predvídateľnosti legislatívneho procesu na Slovensku. Ako bola táto aktivita prijatá?

    Sme veľmi radi, že sa k Iniciatíve postavila vláda SR veľmi konštruktívne a mali sme možnosť ciele a návrhy Iniciatívy predstaviť aj na stretnutí s premiérom Robertom Ficom. Vláda sa zaoberala pozičným dokumentom. Pripomienky a návrhy odzrkadľuje aj akčný plán na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu.

    * Môžete spomenúť najzásadnejšie návrhy?

    Pozičný dokument je rozdelený do troch rovnocenne dôležitých pilierov.

    * Slovensko stále zápasí s vysokou nezamestnanosťou. Množstvo občanov chodí za prácou do zahraničia a Rakúsko je jedným z významných ,,chlebodarcov". Je stále o našich ľudí v Rakúsku záujem, aká je situácia recipročne?

    Vyše 40 000 Slovákov pracuje a podniká v Rakúsku. Predpokladá sa, že toto číslo bude naďalej rásť. Som presvedčená, že smerujeme k užšiemu prepojeniu a spolupráci či už hospodárskej alebo na úrovni pracovných príležitostí a migrácie pracovnej sily. No nedá mi nepodotknúť, že je dôležité aby školstvo produkovalo kvalitných absolventov a hlavne jazyková výbava je kľúčovým faktorom úspechu. Nemecký jazyk by mal byť z hľadiska štruktúry obchodu samozrejmosťou, čo sa často podceňuje. Úspešne sa na Slovensko implementuje duálny systém vzdelávania vďaka Rakúskemu veľvyslanectvu.

    Späť na obsah

  11. Lesk a bieda cestovného ruchu SK

    [Téma: VŠEOBECNÉ; STV Dvojka, 16:45; 24/06/2015; Fokus; Spotrebiteľ; J. Mesiariková, Gabriela Tomajková]

    Gabriela Tomajková, moderátorka: "Slovensko ako jediná krajina v Európe zaznamenala vlani pokles počtu zahraničných návštevníkov. Znížil sa aj počet ubytovaní domácich turistov. No a to sa prejavilo aj na poklese tržieb za ubytovanie, ktoré sa znížili o viac ako dvadsaťjeden miliónov eur. My sa práve o tejto téme budeme rozprávať v dnešnom Fokuse Spotrebiteľ z Banskej Bystrice. Budeme sa o tom rozprávať s našimi hosťami. Páni, vitajte, dobrí deň. Jeden hotelier, druhý novinár a odborník na cestovný ruch. No a budeme hovoriť aj o tom, v čom sú príčiny a aké sú východiská z tejto nelichotivej situácie. Sú navrhované dovolenkové poukazy dostatočným nástrojom pre podporu domáceho cestovného ruchu? Balíte kufre do zahraničia, no neviete, či si zobrať hotovosť alebo kartu? Tak sledujte druhú časť našej relácie. Poradíme vám, ako vhodne platiť na dovolenke v zahraničí. Vlani prišlo na Slovensko menej turistov. Prečo je to tak a aké sú možnosti podpory domáceho cestovného ruchu? O tom budeme hovoriť už o chvíľu. Najskôr sa ale pozrime, kde a ako radi trávia dovolenku Slováci."

    (začiatok reportáže)

    J. Mesiariková, redaktorka: "Našinci rozhodne nepatria k domasedom a na dovolenku cestujú vždy, keď sa dá. Ako hovoria, je to spôsob, ako sa odreagovať, prísť na iné myšlienky a aspoň na pár dní nemyslieť na prácu."

    (začiatok ankety)

    Opýtaná 1: "Väčšinou trávim dovolenku doma na Slovensku. Ale keď to vyjde, taj aj v zahraničí."

    J. Mesiariková: "Kde chodievate na dovolenky?"

    Opýtaný 2: "No väčšinou do Bulharska a takto, keď ostane čas. My sme ešte študenti, čiže nemôžeme si nejak dovoliť voľný čas tráviť niekde mimo preč. Väčšinou brigády."

    J. Mesiariková: "Snažíte sa trošku spoznať aj Slovensko?"

    Opýtaný 2: "No áno, teraz dosť cestujeme takto v okolí Tatry a tak skúšame to, keď je čas."

    Opýtaná 3: "Určite domácu dovolenku, pretože dovolenka na Slovensku sa dá veľmi dobre využiť. Slovensko je veľmi pekná krajina. A keď sú už aj takéto atrakcie, takže a dobré počasie tak si myslím, že aj na Slovensku sa dá krásna dovolenka tráviť."

    J. Mesiariková: "Zvyknete nejaký čas venovať aj dovolenkám na Slovensku?"

    Opýtaný 3: "V poslednom období len na Slovensku. Pokiaľ boli malé deti, tak to sme chodievali. A to z toho dôvodu na Slovensku, lebo chceme podporiť náš cestovný ruch."

    (koniec ankety)

    J. Mesiariková: "Keď sa Slováci rozhodnú cestovať po Slovensku, uprednostňujú kratšie dovolenky vo forme predĺžených víkendov. Radi ich trávia oddychom a relaxom, častokrát vo wellness a v akvaparkoch. Jednodňové pobyty využívajú na prehliadku miest, pamiatok, či na návštevu kultúrnych akcií. Za najatraktívnejšiu lokalitu našinci považujú Vysoké Tatry, za ktorými nasleduje Liptov, Orava, Slovenský raj, Banská Štiavnica a Kremnica. Čo sa týka návštevnosti Liptova, až šesťdesiat percent tvorí domáca klientela. Dvadsať percent predstavujú Poliaci, pätnásť percent českí turisti a zvyšok tvoria ostatné národnosti. Pokles návštevnosti v roku 2014 neminul ani Liptov. Stalo sa tak po šiestich úspešných rokoch."

    Ing. Darina Bartková, riaditeľa OO CR Region Liptov: "Ten pokles bol na úrovni siedmich percent. Celoslovenský priemer bol deväť percent. Musím povedať, že bol to historicky najhorší rok z hľadiska počasia. Liptov je destinácia, kde naozaj rozhodnutie o dovolenke toho klienta silne závisí od počasia, hlavne v zime, keď sa ľudia rozhodujú ad hoc na poslednú chvíľu podľa snehových podmienok a v lete zase bol extrémne daždivý august, ale samozrejme nielen toto, aj iné príčiny – výpadok ukrajinskej klientely, možnože zlý vývoj kurzu v Poľskej republike, a tak ďalej."

    J. Mesiariková: "Pokles počtu domácich a najmä zahraničných návštevníkov znamená okrem iného aj to, že viac ako stotisíc cudzincov nebude svojim známym rozprávať zážitky zo Slovenska a robiť tak zadarmo reklamu, ale pôjde inam. Pritom výsledky, o ktorých hovorí správa Európskej komisie pre cestovný ruch, nie sú dôsledkom zlej kvality služieb alebo nezáujmu podnikateľov pôsobiacich v cestovnom ruchu."

    Beáta Lukáčová, Slovenská agentúra pre cestovný ruch: "Tento štvrťrok sa už vyvíja veľmi priaznivo a tu by som skôr povedala, nemáme čas a priestor na hĺbkovú analýzu vplyvov, ale cestovný ruch je také odvetvie, ktoré v podstate prináša osoh všetkým zainteresovaným. Ak prináša osoh, tak všetci musíme byť aj zaň zodpovední. Či sa to jedná na región miestnej úrovni, regionálnej úrovni alebo na úrovní štátu."

    J. Mesiariková: "Za kľúčovú úlohu v roku 2015 považuje Slovenská agentúra pre cestovný ruch aktívnu a najmä efektívnu propagáciu Slovenska a jeho regiónov v zahraničí. Zároveň kladie dôraz na podporu záujmu Slovákov o domáci cestovný ruch."

    Beáta Lukáčová: "Ťažisko je na národnom portáli www.slovakia.travel.sk, kde sú všetky možnosti a ponuky, novinky pre toto leto, všetky podujatia, typy na víkendy. Táto stránka www.slovakia.travel.sk ponúka nielen možnosti pre domácich účastníkov, ale je zároveň vytvorená v piatich jazykových mutáciách."

    (koniec reportáže)

    Gabriela Tomajková: "Slovenský cestovný ruch sa vlani dostal do vážnych problémov. Je vôbec jedinou krajinou v Európe, kde sa počet návštevníkov znížil. Do našich hotelov prestali chodiť nielen zahraniční, ale aj domáci klienti. Čo je príčinou poklesu záujmu turistov o Slovensko? Aké opatrenia by ho pomohli oživiť? A ako by k podpore domáceho cestovného ruchu prispeli navrhované dovolenkové poukazy? Tak o tom sa porozprávame s našimi hosťami. Marekom Harbuľákom generálnym sekretárom Zväzu hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky a s novinárom a odborníkom v cestovnom ruchu Ľubomírom Motyčkom. Páni, vitajte. Dobrý deň."

    Mgr. Marek Harbuľák, gen. Sekretár ZHRSR (hosť v štúdiu): "Dobrý deň."

    Ľubomír Motyčka, novinár a odborník v CR (hosť v štúdiu): "Dobrý deň."

    Gabriela Tomajková: "Verím, že táto diskusia osloví aj vás milí diváci. Pokojne sa do nej môžete zapájať už odteraz. Telefonujte nám na banskobystrické číslo 048/414 21 54, mailujte na fokus.spotrebitel@rtvs.sk a môžete nám písať aj na našu facebookovú adresu facebook.com/relaciaFokus. Povedzme najskôr aká je tá aktuálna situácia. Hovorili sme o tom, že pokles teda zahraničných návštevníkov výrazne poklesol, ale teda tí zahraniční návštevníci sa k nám nehrnuli minulý rok. Aký je ten reálny pokles a ako sa to prejavilo na poklese tržieb za ubytovanie?"

    Mgr. Marek Harbuľák: "Tak minulý rok bol naozaj veľmi zlý. A my to sledujeme cez tie prenocovania, pretože to prenocovanie, to je tá základná štatistika, ktorá nás aj živí. Takže minulý rok sme zaznamenali pokles celkovo o viacej ako päťstoosemdesiattisíc prenocovaní. Treba na jednej strane povedať, že to nie je len výpadok ako v tržbách pre hotelierov. Ale je to tak isto aj výpadok na dani z ubytovania pre obce a mestá. Ten výpadok najväčší podiel na tom mali práve zahraniční návštevníci, kde sme mali oproti predchádzajúcemu obdobiu pokles o desať percent. Vychádza to v tržbách okolo dvadsaťjedena miliónov v ubytovaní, ale znova treba k tomu prirátať aj tie ďalšie služby, ktoré tí hostia alebo návštevníci využívajú. Čiže odhadom to môže byť viac ako štyridsať miliónov eur v tržbách výpadok. Čo zase znamená stratu, alebo výpadok aj pre štát na dani z pridanej hodnoty, dane z príjmov a tak ďalej."

    Gabriela Tomajková: "Takže to bol vlaňajšok. Máme za sebou ten prvý kvartál tohtoročný. Koľko turistov prenocovalo teda počas toho prvého kvartálu, či už zahraničných, alebo aj tých domácich? Či sa teda niečo zmenilo oproti tomu vlaňajšku alebo je ten klesajúci trend naďalej."

    Mgr. Marek Harbuľák: "Treba to rozdeliť na dve časti. Na domácich a zahraničných návštevníkov. U domácich sme zaznamenali v prvom kvartáli mierny nárast, ale bohužiaľ, u tých zahraničných ešte stále pretrváva pokles. Čiže oproti tým zlým číslam z minulého roka ešte sme poklesli o jeden a pol percenta."

    Gabriela Tomajková: "Pán Motyčka, ako si vy ako novinár, ktorý sa dlhé roky venuje cestovnému ruchu a naozaj máte pochodených veľa krajín a poznáte veľmi dobre aj tie slovenské regióny, ako si vysvetľujete tento stav? Čím to je zapríčinené?"

    Ľubomír Motyčka: "V prvom rade Slovensko je neznáma krajina. Pravdupovediac u nás je propagácia Slovenska dosť zúžená len na niektoré oblasti, regióny, ale Slovensko ako také je úplne neznáme a ten počet záujemcov o niektoré regióny, ktoré sa neustále propagujú, sa vyčerpá."

    Gabriela Tomajková: "Dobre, ale pán Harbuľák hovoril o tom, že tu je istý pokles. To znamená, že my sme tých návštevníkov zahraničných v minulosti ako by mali viac?"

    Mgr. Marek Harbuľák: "Určite áno."

    Ľubomír Motyčka: "Áno."

    Gabriela Tomajková: "A vlani práve vlani ich prišlo menej. Čiže to znamená, že akoby tí, ktorí už u nás boli, sa nechceli vrátiť, aj?"

    Mgr. Marek Harbuľák: "Treba podotknúť jednu veľmi dôležitú vec. V cestovnom ruchu a hlavne v Európe, je vysoká konkurencia medzi jednotlivými krajinami. Čiže tu nestačí len jednorazovo niekde vyjsť, osloviť tých zákazníkov, ale neustále treba ich oslovovať, inovovať produkty, s novinkami oslovovať. Takže pokiaľ toto sa prestane, alebo nejakým spôsobom sa utlmí, hneď strácame. Na podporu toho môjho tvrdenia chcem len povedať to, že všetky krajiny v rámci Európy rástli v minulom roku. Jediná krajina, ktorá poklesla, bolo Slovensko."

    Ľubomír Motyčka: "Sme zabúdaní."

    Gabriela Tomajková: "No ale asi je to teda naša chyba."

    Mgr. Marek Harbuľák: "Určite áno."

    Gabriela Tomajková: "Dobre, povedzme, že do akej miery tam zohráva úlohu taký samotný nezáujem dlhodobý o podporu a rozvoj cestovného ruchu, pretože Slovensko je svojím spôsobom aj také roztrieštené, čo sa týka teda tých rôznych organizácií a tak ďalej. Je toto jeden z dôvodov?"

    Mgr. Marek Harbuľák: "Tu by som povedal, že nastala v posledných rokoch zmena. Nedá sa hovoriť, že by sme boli úplne roztrieštení. Práve to, že sa vytvorili oblastné organizácie cestovného ruchu alebo krajské organizácie. To primälo vlastne aj podnikateľov ale aj ďalšie subjekty, aby spolupracovali. Takže máme momentálne tuším tridsaťštyri oblastných organizácií, takže predsa tu len treba povedať, že tá spolupráca je."

    Gabriela Tomajková: "Dobre, zaznelo tu teda niekoľko argumentov. Pán Motyčka hovoril o tom, že sme neznáma krajina, že sme akoby zabúdaní. Vy ste hovorili aj o tom, že chýba nám ako by tá propagácia. Čiže toto sú také možno tri hlavné dôvody toho, prečo sa na Slovensko turisti nehrnú?"

    Mgr. Marek Harbuľák: "Môžeme to takto skonštatovať. Naozaj mnoho turistov, ktorí už k nám prídu, tak potom s úžasom hovoria, že čo všetko mi tu naozaj máme na Slovensku, aké služby, aké atraktivity, takže oni ešte pred tou návštevou, aj keď už nejaké informácie mali, netušili ani čo všetko ponúkame."

    Gabriela Tomajková: "Možno, áno, nech sa páči."

    Ľubomír Motyčka: "A sme aj demotivovaní, lebo teda podnikatelia sú mnohokrát demotivovaní množstvom prepisov, zákazov, príkazov. A jednoducho potom už sa aj boja vymýšľať, hľadať niečo nové, čím by mohli trebárs svoju ponuku ešte ozvláštniť."

    Gabriela Tomajková: "Možno také zaujímavé číslo v tejto súvislosti. Náš cestovný ruch zamestnáva vyše štyristodvadsaťtisíc ľudí a tí teda asi najlepšie vedia, čo by pomohlo naozaj oživiť ten cestovný ruch. Aké sú teda návrhy vašich kolegov, spolupracovníkov, možno aj zamestnancov? Určite sa stretávate na rôznych fórach."

    Mgr. Marek Harbuľák: "Čo sa týka toho čísla celkového počtu zamestnancov priamo v ubytovacích stravovacích službách, tam pracuje zhruba stodvadsaťtisíc ľudí. Tí ďalší zamestnanci, to sú práve tie nadväzujúce služby, ktoré vlastne ťažia z toho cestovného ruchu. Čiže my máme naozaj, je tu veľký multiplikačný efekt. Ak to mám tak zhrnúť do niekoľkých bodov, tak naozaj to, čo už spomínal pán Motyčka. Je tu vysoká miera regulácie, čo je pre nás jednoducho neúnosné. Treba si uvedomiť jednu vec, že tí, ktorí podnikajú v cestovnom ruchu, to sú prevažne mikro a malé podniky. To znamená, do desať zamestnancov a títo nemajú šancu ustriehnuť a sledovať všetky tie predpisy, legislatívy a tie povinnosti, ktoré by mali spĺňať. Takže ak to celé chcú akože naozaj splniť, potom naozaj nemajú čas venovať sa tým svojím hosťom. Ďalšia oblasť, to je vlastne vysoká miera daňového a odvodového zaťaženia. Tu naozaj takisto patríme k špičke. Samostatnou kategóriou je aj DPH. Slovensko je jednou z troch krajín v rámci Európy, ktorá neuplatňuje zníženú sadzbu DPH na služby v cestovnom ruchu."

    Gabriela Tomajková: "Ako Zväz hotelov a reštaurácií vyvíjate teda nejaké konkrétne kroky na to, aby sa tá situácia v najbližšej dobe zmenila? Aj je nejaká teda taká vízia, že áno, dajme tomu, že o rok to bude možno lepšie?"

    Mgr. Marek Harbuľák: "Tak my sa snažíme, dlhodobo vyvíjame rôzne aktivity. Z tej poslednej spomeniem výzvu, ktorú sme adresovali premiérovi Slovenskej republiky a teraz takisto po jarnom stretnutí hotelierov sme zaslali naše požiadavky, konkrétne námety, ktoré by sme chceli riešiť nášmu rezortnému ministrovi pánovi Počiatkovi."

    Gabriela Tomajková: "Aké?"

    Mgr. Marek Harbuľák: "No zhrnuli sme to do siedmych bodov. Nebudem ich tu všetky teraz detailne popisovať, ale súvisí to práve so znížením sadzby DPH, so znížením odvodového zaťaženia, aby sme motivovali viacej na prácu v cestovnom ruchu, aby sa aj tá priemerná mzda zvyšovala, vytvoriť nejaký systémový nástroj na podporu domáceho cestovného ruchu a množstvo ďalších nástrojov, ktoré si myslím, je to len v rukách štátu, aby si to naozaj pozreli a overili. My máme k tomu vypracované aj nejaké analýzy, nejaké čísla. Treba sa na to pozrieť, samozrejme, aj z druhej strany a ja si myslím, že akákoľvek investícia do cestovného ruchu sa štátu vráti mnohonásobne späť."

    Ľubomír Motyčka: "Vo všeobecnosti sa hovorí, že cestovný ruch je riadený zhruba sedemsto predpismi, zákonmi a normami. Ja tvrdím medzi tým už sedemsto päťdesiatimi ak nie osemsto a ak niečo potrebujeme, tak jedna z tých vecí, teda čo potrebujeme, je začať rušiť zákony, predpisy a normy, ktoré sú nezmyselné, ktoré sú nadbytočné a ktoré sú výsledkom nadpráce našich byrokratov. My sa nevyhovárajme na Európsku úniu. Keby sme mali len zákony Európskej únie, tak by sa našim podnikateľom v cestovnom ruchu darilo oveľa lepšie."

    Gabriela Tomajková: "Do akej miery k celému tomuto problému prispieva aj to, že Slovensko nemá pravidelné letecké spojenie so svetom? Vnímate to takisto ako veľmi negatívnu súčasť, alebo to až takú úlohu nezohráva?"

    Mgr. Marek Harbuľák: "Nie, samozrejme, má to veľmi negatívnu... zohráva teda veľmi negatívnu úlohu. Treba si uvedomiť jednu vec, že teda turisti alebo tí návštevníci, ktorí ku nám prichádzajú, alebo môžu prísť, sú už tak trošku rozhýčkaní, alebo pohodlní. To znamená, ak on má možnosť si sadnúť dneska do lietadla a za pár hodín precestovať, alebo prísť do úplne inej destinácie, tak sa rozhoduje, alebo sleduje, ktoré destinácie sú dostupné. Pokiaľ on nemá priame letecké spojenie na Slovensko, tak prečo by si mal to Slovensko vyberať? On sa tu nebude možno terigať vlakom niekoľko hodín, alebo autom. Proste je to už také pohodlie, na ktoré sú tí návštevníci zvyknutí."

    Gabriela Tomajková: "No potom by sme možno mohli spomenúť aj jednu dôležitú vec, teda najmä z vášho pohľadu, ktorá patrí medzi priority v tomto roku a je to zavedenie takzvaných dovolenkových alebo rekreačných poukážok. Tie však ešte stále nie sú. V akom je to štádiu? Ako sa to vyvíja? Kedy by mohli fungovať?"

    Mgr. Marek Harbuľák: "No ja to nazývam podpora domáceho cestovného ruchu. Dovolenkové šeky, tomu by som sa rád vyhýbal z viacerých dôvodov, ale v princípe tá požiadavka na podporu domáceho cestovného ruchu je tu už od roku 2003. Čiže už je to pomaly dvanásť rokov, ak nie trinásť a bohužiaľ, za ten čas mnoho krajín už v rôznej podobe prijalo nejaké nástroje na podporu domáceho cestovného ruchu, u nás sa nedeje nič. My sme dostali nejaký prísľub od štátneho tajomníka pána Palka myslím, že v závere minulého roka, že cieľom je tento rok pripraviť nejakú legislatívu, ktorá zavedie tento systémový nástroj tak, aby to bolo platné od prvého prvý 2016. Dneska sme už pomaly na konci mesiaca jún, ale zatiaľ naozaj ešte nevieme, ako by ten nástroj mal vyzerať."

    Gabriela Tomajková: "Problémom je ale aj fakt, že my domáci Slováci takisto odchádzame zo Slovenska a nezostávame teda na dovolenke tu, a jedným z argumentov je aj fakt, že tá dovolenka na Slovensku je drahá. Ľudia si povedia, že za tie peniaze, ktoré dám tu, možno týždeň pobyt v Tatrách, tak môžem ísť k moru. Pán Motyčka?"

    Ľubomír Motyčka: "Slovensko nie sú iba Tatry."

    Gabriela Tomajková: "To som uviedla ako príklad, hej, že..."

    Ľubomír Motyčka: "Lenže práve to je jeden z tých našich problémov. My propagačne cítime Tatry a niekoľko objektov a zariadení okolo Tatier. Slovensko je nesmierne rozľahlé, zaujímavé a rôznorodé. Počul som dokonca prirovnanie, že sme jedna z najrôznorodejších krajín sveta. Čo dolina to iný kraj. Takže toto je práve možno jedna z chýb, že my vôbec svoje Slovensko nepoznáme a jeho špecifiká."

    Gabriela Tomajková: "Čiže ani nechceme poznať? Akoby nás to ani nezaujímalo? Že nevieme, čo máme doma, ale chceme cestovať, chceme zisťovať, čo je inde vo svete?"

    Ľubomír Motyčka: "Dostávame pretlak informácií, obrovské množstvo informácií. Keby som bol majiteľom veľkej cestovnej kancelárie, ktorý potrebuje predať dvadsať-tridsaťtisíc zájazdov do niektorej krajiny v zahraničí, no tak spustím reklamnú kampaň veľmi silnú, výraznú. No a tá reklamná kampaň, samozrejme, prehluší také informácie, ktoré sa dostávajú človeku len okrajovo a vo veľmi malej miere. To je úplne logické. A zase nenahovárajme si. More je more, to človeka láka."

    Gabriela Tomajková: "Je to exotika."

    Ľubomír Motyčka: "My nebojujme proti moru, my sa snažme žiť s ním."

    Gabriela Tomajková: "Áno."

    Mgr. Marek Harbuľák: "Myslím si, že ani našou snahou nie je prijímať Slovákov, ani sa to myslím si, že nedá, aby všetci trávili dovolenku na Slovensku a necestovali do zahraničia. My však vidíme problém trošku inde, a to je vlastne nedostatok finančných prostriedkov. Viacej ako polovica Slovákov vôbec nevyužíva služby cestovného ruchu práve z dôvodu toho nedostatku finančných prostriedkov. Preto sa snažíme, aby sme naozaj na Slovensku zaviedli nejaký nástroj, ktorý trošku prilepší tým Slovákom a aby mohli cestovať. To neznamená, že budú cestovať na týždeň, ale aspoň na nejaký deň-dva, predĺžený víkend."

    Gabriela Tomajková: "Čiže k tomuto by mohli pomôcť tie dovolenkové poukazy, o ktorých sme hovorili?"

    Ľubomír Motyčka: "A ak môžem niečo ešte dodať, veľmi rád používam príklad Podhájskej, kde som s riaditeľom kúpaliska o tom debatoval. A počítali sme jedno kúpalisko koľko dokáže uživiť ľudí. Lebo to sú penzióny, pizzerie, cukrárne, to sú malé stavebné firmičky, ktoré stále opravujú. To sú softvérové firmy, každý chce mať internet. Dostali sme sa k číslu tisíc dvestopäťdesiat. Je to podľa mňa najväčšia fabrika v danom regióne."

    Gabriela Tomajková: "Na podporu zamestnanosti."

    Ľubomír Motyčka: "Áno. A takýmto spôsobom my cestovný ruch stále nevidíme. My sme ešte niekde na začiatku roku 1990, kde jeden z ministrov povedal, nič mi nehovorte o cestovnom ruchu. Ja to poznám, ja už som bol na dovolenke."

    Gabriela Tomajková: "Poďme doodpovedať teraz nášmu divákovi z Bratislavy, ktorý sa chce tiež zapojiť do našej diskusie. Dobrý deň vám želáme."

    Divák RTVS 1 (telefonát): "Dobrý deň, tu Peter z Bratislavy."

    Gabriela Tomajková: "Nech sa páči."

    Divák RTVS 1: "Chcel by som napríklad ja poukázať na jednu vec - na tie zákazy a príkazy. Zoberte si Bratislava je hlavné mesto. O desiatej záväzné nariadenie zrušiť terasy. Dôjdete hocikam už len do Viedne dôjdete, hocikam či do Španielska, do Talianska, všade do polnoci, do druhej do rána terasy. Tu o desiatej už meskáči vám klopú na podnik, prečo nemáte zavretú terasu. Podľa mňa ... tiež nepodporuje cestovný ruch si myslím. Toto je dosť veľký problém podľa mňa Bratislavy, aby sme o desiatej vyhadzovali ľudí z terás."

    Gabriela Tomajková: "Predpokladám, že nám teda voláte ako podnikateľ, ktorý sa v tom cestovnom ruchu funguje. A asi sa vám teda teraz ani veľmi nedarí. Cítite aj vy ten odliv tých zahraničných turistov?"

    Divák RTVS 1: "Tak problém je hlavne s tými terasami, ja si myslím. Lebo ľudia sa tešia na letnú sezónu, ako krčmári a reštaurácie. A máte o desiatej plnú terasu, aby som javyhadzoval o desiatej ľudí z terasy... Minule sa mi stalo napríklad desať desať som ešte nemal zbalenú terasu a už bola u mňa mestská polícia."

    Gabriela Tomajková: "Áno. Takže toto vníma Peter z Bratislavy, ako jeden z problémov. Ďakujeme veľmi pekne pekne, že ste sa zapojili."

    Divák RTVS 1: "A potom sa mi aj, viete, potom sa človek čuduje, dôjdete do Bratislavy, pod Michalskú bránu, alebo hocikde a tam o desiatej tam skapal pes. Takto sa asi nepodniká na Slovensku, ja si myslím. Ďakujem, dovidenia."

    Gabriela Tomajková: "Tak nechajme zareagovať hostí. Pekný deň."

    Ľubomír Motyčka: "To je napríklad jeden z príkladov, keď sa nerozdeľuje, nerozčleňuje, kde ktorá kaviareň a reštaurácia je. Ak je to na sídlisku pod oknami obytných domov, tak je jasné, že tá terasa po desiatej musí byť zavretá. Ale napríklad v centre mesta v rušných oblastiach, kde je veľké sústredenie turistov. Však to je proti zdravému rozumu takto postupovať."

    Mgr. Marek Harbuľák: "Je to presne príklad toho, ako to paušalizujeme. A to sa, bohužiaľ, v cestovnom ruchu nedá. Čiže naozaj treba na to prihliadať s citom."

    Gabriela Tomajková: "No my sme zatiaľ hovorili väčšinou o tom takom v úvodzovkách podkopávaní tých našich hotelierov a rozvojov cestovného ruchu, ale aj z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že je problém možno tak trošku aj v tých našich ľuďoch, ktorí ponúkajú tie služby a ubytovacie zariadenia a tak ďalej. Sama mám skúsenosť, že som hľadala ubytovanie a jeden, dvaja, traja ľudia normálne bolo problém proste nájsť, že áno poďte, ubytujeme vás. Nemajú čas, majú zatvorené, majú tam niečo iné, svadba, že ako keby naozaj si ani tí samotní ľudia, ktorí v tom podnikajú, neuvedomujú, aké je dôležité byť ochotní, odkázať nejakým spôsobom vyjsť tomu návštevníkovi v ústrety."

    Mgr. Marek Harbuľák: "Tak áno, treba povedať, že nie sme sto percentní, ale chyby sa nájdu všade, nielen na Slovensku. My sa snažíme preto aj edukovať, či už zamestnancov, či už študentov, ktorí sa pripravujú. Robíme to rôznymi spôsobmi. Ale možno to je aj spôsobené práve tým, že nemajú čas na tú svoju prácu, venovať sa hosťom, pretože sa musia venovať rôznym iným predpisom a reguláciám."

    Ľubomír Motyčka: "Čo je vlastne nezvládnuteľné. Ale máte pravdu. Chýba mnohokrát naozaj nápaditosť. To súvisí aj s tou demotiváciou ľudí. Ale ja už poznám pár penziónov, že prídete tam sa ubytovať v lete a v záhrade vám s úsmevom na tvári povedia, natrhajte si cibule, papriky, paradajok koľko chcete, alebo deti pošlite nech sa napasú, práve dozrievajú maliny, čučoriedky, černice. Dajte si pokojne pivo a v tech chvíli zrazu cítite, že áno, tu som hosť."

    Gabriela Tomajková: "Pán Motyčka, možno také porovnanie zo zahraničia so Slovenskom. Keďže vy naozaj máte precestovaných veľa krajín. Čo by ste povedali ako taký základný rozdiel možno v nejakom cítení, vnímaní, v tom nastavení tých ľudí, ktorí ponúkajú tie služby a podnikajú v tom cestovnom ruchu. S čím ste sa v zahraničí stretli ako s veľkým pozitívom a čo vám tu chýba?"

    Ľubomír Motyčka: "No je to veľmi ťažké, pretože vôbec nie sme nejakí zlí. Nie je to pravda, že by sme nejak veľmi zaostali, ale mám pocit, že by sme sa mali vrátiť k niečomu, čo tu už na Slovensku bolo, čo sme si držali a čo by vlastne sa mohlo stať akýmsi sloganom aj do budúcnosti. Hosť do domu, Boh do domu. Nech tí ľudia cítia, že sú vítaní, že nie, že sa im posluhujeme, podkladáme, ale poskytujeme služby s radosťou a tešíme sa z toho, že ľudia majú o nás záujem."

    Gabriela Tomajková: "Máme tu aj také zaujímavé ukazovatele. Niekoľko z nich – štruktúra návštevníkov v ubytovacích zariadeniach Slovenskej republiky za rok 2014 a myslím že o chvíľočku uvidíte ten graf aj na vašej obrazovke. Možno by sme k tomu mohli niečo povedať. Maďarsko jeden celých šesť percent. Rakúsko takmer dve percentá. Nemecko takmer štyri percentá. Poľsko vyše štyroch percent. Česká republika takmer dvanásť percent a Slovensko vyše šesťdesiat percent. Vidíme to aj tu."

    ŠTRUKTÚRA NÁVŠTEVNÍKOV V UBYTOVACÍCH ZARIADENIACH SR ZA ROK 2014

    SR/Slovakia 60,4 %
    Maďarsko/Hungary 1,6 %
    Rakúsko/Austria 1,8 %
    Nemecko/Germany 3,7 %
    Poľsko/Poland 4,2 %
    ČR/Czech republik 11,7 %
    ostatní/other 16,6 %

    Mgr. Marek Harbuľák: "No tak to sú, by som povedal, dlhodobo tie práve tie zdrojové krajiny. To sú naše susedné krajiny. Odkiaľ k nám najviac prichádzajú teda tí hostia. Ale čo je veľmi podstatné, je potrebné neustále pracovať aj na nových destináciách. A tu práve narážame na ten problém aj toho leteckého spojenia. Čiže z Poľska, z Maďarska, z Česka nie je problém sa dopraviť, ale pokiaľ my chceme osloviť klientov alebo turistov vo Veľkej Británii, Nemecku, tak už trošku problém máme."

    Gabriela Tomajková: "Prekvapuje ma inak, že v tom grafe nie sú Japonci, alebo Číňania, lebo mám pocit, že kam prídeme, tak tam sú všade, a že si v kuse niečo fotografujú. Ale v tom grafe nám chýbajú."

    Mgr. Marek Harbuľák: "Je to práve preto, že práve ázijskí návštevníci, bohužiaľ, len transferujú cez Slovensko. Čiže neostávajú tu, vo výnimočných prípadoch možno tu ostávajú, ale je to maximálne jedna noc."

    Ľubomír Motyčka: "Viete, ono to aj sa objavilo v štatistikách svojho času, prudký nárast čínskych turistov v Bratislave. No a potom to rýchlo akože zhaslo to nadšenie, lebo sa zistilo, že to oni sa na hodinu len zastavili na ceste z Viedne do Budapešti."

    Gabriela Tomajková: "No prosím, a je tu vysvetlenie. Ešte jedna informácia. Pred časom chcela vláda dotovať každého zahraničného hosťa, ktorý u nás strávi minimálne päť nocí. Štát nakoniec ale od plánov ustúpil. Prečo a do akej miery by to hotelierom pomohlo?"

    Mgr. Marek Harbuľák: "No treba zdôrazniť, že to bolo v rámci novely zákona o podpore cestového ruchu. Ten nástroj bol pripravený dosť narýchlo, si myslím, a ani nám ako odbornej verejnosti nebolo celkom jasné, ako by mal fungovať. Myslím si, že toto bol jeden z dôvodov, prečo sa nakoniec tento návrh stiahol. V každom prípade takáto podpora, si myslím, že je namieste. Znova treba zopakovať jednu vec, či to bude podpora domáceho cestovného ruchu, alebo podpora príjazdu zahraničných návštevníkov. My nechceme nič nové. Toto funguje vo všetkých vyspelých krajinách. To znamená, my ak zavedieme nejaký takýto nástroj. Tak len dobiehame znovu to, čo už niekde funguje."

    Gabriela Tomajková: "Pán Motyčka, budeme na záver optimistickí, alebo pesimistickí? Aké sú šance, že sa v najbližšej dobe niečo v prospech nášho cestovného ruchu zmení?"

    Ľubomír Motyčka: "Buďme optimistickí, ale neverme, že sa niečo zmení v najbližšej dobe, pretože keby sa hneď podarilo zrušiť tie nezmyselné zákony a opatrenia, ktoré platia a prijať niektoré múdre, ktoré potrebujeme, aj tak by to ešte pár rokov potrvalo, kým by to prinieslo efekt. Toto je práca s ľuďmi a práca s ľuďmi, to nie je že z mesiaca na mesiac sa niečo zmení."

    Gabriela Tomajková: "Je to nadlho. Ďakujem veľmi pekne za to, že ste prišli, že sme sa teda aj trošku hádam optimisticky porozprávali o tom našom cestovnom ruchu a o nejakých víziách. Ešte raz želám pekný zvyšok dňa, ale pán Harbuľák zostáva naďalej u nás. Môžete mu odteraz volať do zákulisia na číslo 0918 381 297, ak sa chcete pýtať niečo v súvislosti so slovenským cestovným ruchom. No a my ideme ďalej."

    Späť na obsah