Asociácia zamestnávateľ. zväzov a združení

Dátum exportu: 22.07.2015 01:07


  1. Nezamestnanosť mladých je stále vysoká. Zmeniť treba školstvo aj dôchodky

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; aktualne.sk; 22/07/2015; Ekonomika; Radovan Kopečný]

  2. Konfederácia odborových zväzov chce zvýšiť platy štátnych zamestnancov

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; 24hod.sk; 21/07/2015; Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR]

  3. ÚV SR: Kolektívne vyjednávanie vyššieho stupňa v štátnej službe ...

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; openiazoch.zoznam.sk; 21/07/2015; openiazoch.zoznam.sk; Redakcia]

  4. Po prvom kole vyjednávania: Platy v štátnej a verejnej službe je vláda ochotná zvýšiť o 1,3 percenta

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; aktualne.sk; 21/07/2015; Ekonomika; SITA]

  5. Česi zápasia so silnou korunou

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; finweb.hnonline.sk; 22/07/2015; Finweb, Správy zo sveta financií; Jozef Ryník]

  6. Kabinet schválil nominantov do EHSV na roky 2015 až 2020

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; openiazoch.zoznam.sk; 21/07/2015; openiazoch.zoznam.sk; Redakcia]

  7. Slovensko je vo finále boja o Land Rover

    [Téma: VŠEOBECNÉ; Pravda; 22/07/2015; 168/2015; s.: 10; správy ekonomika; Linda Nagyová]

  8. V nemocniciach zarobia viac

    [Téma: VŠEOBECNÉ; TA3, 18:30; 21/07/2015; Hlavné správy; Jozef Šivák]


  1. Nezamestnanosť mladých je stále vysoká. Zmeniť treba školstvo aj dôchodky

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; aktualne.sk; 22/07/2015; Ekonomika; Radovan Kopečný]

    Nezamestnanosť mladých je stále vysoká. Zmeniť treba školstvo aj dôchodky

    BRATISLAVA - Katastrofické zobrazenia situácie v Grécku opakovane zahŕňajú aj nezamestnanosť mladých. Podľa Eurostatu ďaleko prekračuje priemer EÚ. Fenomén mladých bez práce však trápi aj Slovensko. Vyriešiť by sa mohol úpravou dôchodkového systému. Niekedy im dôchodcovia doslova sedia na mieste.

    Nezamestnanosť mladých je nielen fenomén, ale aj vážny problém - ilustračné foto Zdroj - shutterstock.com

    Nezamestnanosť mladých možno merať dvomi metodikami, no tak či onak, prekračujeme priemer EÚ. V prípade klasickej, to vychádza na 29,7 percenta nezamestnaných mladých Slovákov – teda takmer každý tretí človek do 24 rokov nemá prácu. Priemer EÚ za minulý rok predstavuje 22. Gréci (52,4 percenta) so Španielmi (53,2 percenta) ďaleko vedú, najmenší problém majú v Nemecku (7,7 percenta). Problémom týchto údajov však je, že nezohľadňujú mladých, ktorí študujú.

    Ukazovateľ NEET (neither in employment nor in education and training – ani v zamestnaní, ani v procese vzdelávania či prípravy) vyníma z celkového počtu ľudí na škole či s polovičným úväzkom. Ide tak o mladých, ktorí ani neštudujú, ani nepracujú. Priemer EÚ za minulý rok predstavuje 12,4 percenta, Slovensko prekračuje iba jemne (12,8 percenta), vedú Taliani (22 percent) s Grékmi (19,1), najlepšie sú na tom v Holandsku (päť percent).

    "Aj toto číslo je stále vysoké," reaguje na slovenských 12,8 percenta Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ). Za hlavný problém považuje neefektívne nastavený systém vzdelávania.
    Znalosti a kvalifikácia absolventov do značnej miery nekorešpondujú s požiadavkami trhu práce.

    "Inými slovami máme príliš veľa absolventov spoločenskovedných odborov," dodáva. Takí sú buď nezamestnaní, alebo siahnu po stredoškolskej pozícií, kde však generujú nezamestnanosť tak, že vytláčajú potenciálnych absolventov stredných škôl.

    Zároveň sa čoraz viac ľudí snaží študovať na vysokých školách, čo znižuje kvalitu absolventov ako celku.

    "Priemerný absolvent vysokej školy má nižšie IQ ako ten pred rokmi," hovorí Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. Skutočné talenty chýbajú.

    Miesta sú, mozgy nie
    Situácia na trhu práce však nie je až tak zlá. Nezamestnanosť mladých nie je spôsobená len tým, že by jednoducho nebola práca.

    "Na Slovensku máme pomerne veľké množstvo voľných pracovných miest, ale nevieme nájsť na tieto pracovné miesta adekvátny počet zamestnancov," vysvetľuje Hošták.

    Chýbajúce talenty potvrdzuje aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR.

    "Odbory, po ktorých zamestnávatelia evidujú dopyt, najmä technického zamerania, nemá kto študovať," uvádza hovorkyňa AZZZ SR Miriam Špániková.

    Na problém nesprávnej prípravy poukazuje aj Slavomír Manga, viceprezident Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR.

    "Na jednej strane je to otázka prípravy ľudí pre prax, aby študovali, čo je pre nich využiteľné a zaručí im príjem. Na druhej strane treba zlepšiť ponuku pracovných pozícií a ponúknuť im dôstojnú prácu," hovorí Manga. Problémy tak nie sú len v školách, ale svoju vinu nesú aj zamestnávatelia.

    Odbory sú za to dať šancu
    "Ťažko nájdete návod šitý na mieru konkrétnemu človeku, treba mu vytvoriť šancu, aby ju dostal a mohol sa chytiť," vysvetľuje Manga. Verí, že ak je človek kvalitne pripravený a chce pracovať, má šancu sa presadiť.

    Podľa zamestnávateľov je však práve v tomto problém – vytvoriť šancu. Legislatíva je príliš prísna, vôľa zamestnávateľov prijímať nových ľudí je nižšia.

    "Máme príliš rigidný zákonník práce, je veľmi ťažké pracovné miesto vytvoriť," hovorí Hošták z RÚZ.

    Vláda však prijíma rôzne druhy opatrení preto, aby mohla mladých zamestnať. Podľa Mangu ide o pozitívnu iniciatívna, no aj tá má svoju druhú stranu. Opatrenia na prijímanie mladých majú v niektorých prípadoch za následok vytláčanie starších. V prípade "starších" sa však naskytá aj otázka pracujúcich dôchodcov – dokedy má byť "starší" v práci a či by na ňu nemal nastúpiť mladý človek. Inak povedané – či dôchodcovia nesedia na miestach mladým.

    Priveľmi aktívni dôchodcovia
    Celosvetový trend zvyšovania veku odchodu do dôchodku má pomôcť bojovať s demografickými vplyvmi starnutia populácie a odbremeniť už aj tak dosť zaťažený dôchodkový systém.
    "Stačí sa pozrieť na Grécko – chcú dôchodkovú reformu a vek odchodu do penzie bude 67 rokov," vysvetľuje Manga. Dodáva, že dnešní 30-roční Slováci budú už odchádzať do penzie pravdepodobne ako 68-roční.

    "Nemôžeme na jednej strane držať ľudí v práci čo najdlhšie a na druhej strane im hovoriť, že už majú byť na dôchodku," dodáva Manga. Slovenský systém pracujúcich dôchodcov nie je tak celkom košér.

    "Slovensko je jedna z mála krajín EÚ, kde je dovolené poberať plný dôchodok a ešte mať aj trvalý pracovný pomer," hovorí Páleník. Toto vytvára začarovaný kruh a zároveň to ťažko nájsť v iných krajinách. Nie je nič zlé privyrobiťsi popri dôchodku, obhajuje Páleník, no dodáva, že na západe majú dôchodcovia obmedzenie príjmu.

    Na Slovensku je asi ide o 50- až 60-tisíc pracujúcich dôchodcov, ktorí poberajú starobný dôchodok čisto len ako prilepšenie k platu. Štát im dotuje tento "sekundárny" príjem, čo v niektorých sférach deformuje platové i personálne podmienky. Štrajky učiteľov nie sú tak časté, nízke platy (spolu s dôchodkami) starším stačia – do školstva tak aj pri všetkej snahe vlády nedarí dostať mladých ľudí. V prípade zdravotníctva vplýva tento problém na personál – mladí sa oveľa ťažšie dostanú do tímu lekárov, keďže sa tam často "držia" pracujúci dôchodcovia.

    V tomto prípade ide o využívanie chyby v systéme, naplno pracovať pri poberaní dôchodku si vzájomne odporuje. Aj legislatívne.

    Prvý pilier nie je sporenie
    "Ich zvyčajný argument je, že však oni si to zaplatili. Dôchodok je poistenie. Neznamená to, že si sporím. Preto sa to volá dôchodkové sporenie a Sociálna poisťovňa," dodáva.
    Dôchodok je dobrovoľný – dôchodca podpíše, že vzhľadom na svoj vek už nie je schopný naplno pracovať, odchádza na penziu. Podobne ako invalidný dôchodok – poberá sa v prípade, že sa človek stane invalidom.

    "To je prvý semester poistnej matematiky – poistnú udalosť si nemôže vyrobiť človek sám. Je to niečo, čo neviem ovplyvniť a poisťujem sa na niečo, čo nechcem, aby sa stalo," vysvetľuje Páleník.
    Kto podpíše odchod na starobný dôchodok, nemal byť už naplno pracovať, logicky konštatuje Páleník. Dodáva, že niečo iné je možnosť privyrobiť si v prípade nízkeho dôchodku. To by však malo byť obmedzené.

    "Navrhovali sme napríklad možnosť pracovať za rovnakých podmienok ako mladiství," vysvetľuje Páleník z Inštitútu zamestnanosti. To sú však veci, v ktorých by zmena mala nastať zhora. Štát však nerieši ani problémy nezamestnanosti mladých efektívne.

    Projekty a opatrenia
    Štát do problému nezamestnanosti mladých vstupuje rôznymi projektmi. Z eurofondov sa využili financie na rôzne aktivity, rozšírila sa absolventská prax, dotujú sa niektoré pracovné miesta, aj keď podľa Páleníka zďaleka nie ideálne.

    "Z dlhodobého hľadiska nezamestnanosť mladých ľudí nevyriešia jednorazové dotácie na tvorbu pracovných miest, ale systémové zmeny v štruktúrach základného, stredného a vysokého školstva," hovorí Špániková z AZZZ.

    Prvým míľnikom by mal byť Zákon o odbornom vzdelávaní a príprave, ktorý schválila vláda v apríli tohto roku. Zamestnávateľom umožňuje zapojiť sa do duálneho systému vzdelávania – teda žiak dostane teóriu v škole a prax vo firme ešte počas štúdia.

    "Výhodou je, že ak sa žiak u zamestnávateľa osvedčí, je pravdepodobné, že po skočení štúdia ho u seba vo firme zamestná," dodáva Špániková.

    Pomôcť by mali aj národné projekty ako Národná sústava povolaní (NSP) a Národná sústava kvalifikácií (NSK), ktoré by mali pracovať ako systémové nástroje a pôsobiť na trh práce a zamestnanosť mladých pozitívne aj v budúcnosti.

    Okrem školstva by svoju úlohu mali zohrať aj rodičia. Mladí sa rozhodujú o svojom povolaní vo veku 14 – 15 rokov pred odchodom na strednú školu. "Uplatniteľnosť povolania by mali zvažovať rodiča už na základnej škole," dodával Hošták.

    Späť na obsah

  2. Konfederácia odborových zväzov chce zvýšiť platy štátnych zamestnancov

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; 24hod.sk; 21/07/2015; Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR]

    Platy štátnych zamestnancov a zamestnancov vo verejnom sektore by mali v budúcom roku vzrásť o 7 %. S takouto požiadavkou dnes prišla Konfederácia odborových ...
    Ilustračné foto Foto: TASR/František Iván

    Bratislava 21. júla (TASR) - Platy štátnych zamestnancov a zamestnancov vo verejnom sektore by mali v budúcom roku vzrásť o 7 %. S takouto požiadavkou dnes prišla Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR na prvé kolo kolektívneho vyjednávania so zástupcami vlády, Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a samosprávnych krajov. KOZ zároveň navrhla, aby zostali zachované všetky už nastavené benefity v aktuálne platných kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa s výnimkou zvýšenia prídelu do sociálneho fondu o 0,25 %.

    Podľa prepočtov KOZ SR valorizácia platov zamestnancov verejného sektora o 7 % predstavuje sumu 317,7 milióna eur vrátane dane a odvodov za zamestnancov a zamestnávateľa. "Odhad reálneho dopadu valorizácie na verejné financie, teda očistený o odvody do poistných fondov, daní z príjmu a príjmov štátneho rozpočtu z tovarov a služieb zo zvýšenej spotreby, ktoré sa priamo alebo nepriamo vrátia späť do verejných financií, sa pohybuje na úrovni približne 136,7 milióna eur," vyčíslila v správe pre médiá hovorkyňa KOZ SR Martina Nemethová.

    Zároveň uviedla, že zo strany vlády bol prezentovaný návrh zvýšenia tarifných platov o predpokladanú mieru inflácie na rok 2016, teda o 1,3 %, s čím zástupcovia zamestnancov nesúhlasili. "Aj vzhľadom na ešte nezverejnený návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2016 pre obe kolektívne zmluvy zostali otvorené otázky zvýšenia tarifných platov, prídelu do sociálneho fondu a odchodného nad rozsah zákona o jeden funkčný plat. Návrh ostatných už platných sociálnych benefitov zástupcovia vlády akceptovali," doplnila Nemethová.

    Ďalšie kolo kolektívneho vyjednávania sa uskutoční po vzájomnej dohode pravdepodobne v auguste tohto roka.

    Zdroj - Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

    Späť na obsah

  3. ÚV SR: Kolektívne vyjednávanie vyššieho stupňa v štátnej službe ...

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; openiazoch.zoznam.sk; 21/07/2015; openiazoch.zoznam.sk; Redakcia]

    VYJADRENIE: ÚV SR: Kolektívne vyjednávanie vyššieho stupňa v štátnej službe a verejnej službe na rok 2016

    Bratislava 21. júla (TASR) - V utorok 21. júla sa v Zrkadlovej sále Úradu vlády SR oficiálne začalo kolektívne vyjednávanie o Kolektívnej zmluve vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme na rok 2016 a o Kolektívnej zmluve vyššieho stupňa v štátnej službe na rok 2016.

    Na prvom kole kolektívneho vyjednávania sa zúčastnili zástupcovia (vyjednávači) Konfederácie odborových zväzov SR, Nezávislých kresťanských odborov Slovenska, Všeobecného slovenského odborového zväzu a za štát vedúca služobného úradu Úradu vlády SR, štátni tajomníci rezortov práce, vnútra, zdravotníctva, školstva, financií, predstavitelia ZMOS a zástupcovia VÚC.

    V porovnaní s návrhmi na kolektívne zmluvy na rok 2015 odbory na rok 2016 navrhujú zmeny v dvoch z deviatich bodov: chcú zvýšiť platové tarify zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a zamestnancov v štátnej službe. Navrhujú aj navýšenie ďalšieho prídelu do sociálneho fondu.

    Vyjednávači dospeli k dohode týkajúcej sa odstupného, v dĺžke služobného a pracovného času, dĺžke dovolenky či príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré ostávajú na úrovni roku 2015. Návrh štátu v prípade platov je zohľadniť predpokladanú výšku inflácie v roku 2016, čo by predstavovalo navýšenie platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a zamestnancov v štátnej službe o 1,3 percenta.

    O výške tarifných platov, odchodného a ďalšieho prídelu do sociálneho fondu budú vyjednávači rokovať v druhom kole, ktoré sa opäť uskutoční na úrade vlády. Termín bude upresnený.TASR o tom dnes informovali z Úradu vlády SR.

    Späť na obsah

  4. Po prvom kole vyjednávania: Platy v štátnej a verejnej službe je vláda ochotná zvýšiť o 1,3 percenta

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; aktualne.sk; 21/07/2015; Ekonomika; SITA]

    Po prvom kole vyjednávania: Platy v štátnej a verejnej službe je vláda ochotná zvýšiť o 1,3 percenta

    BRATISLAVA - Tarifné platy v štátnej a verejnej službe by sa mali v budúcom roku podľa návrhu vlády zvýšiť o 1,3 percenta, čo je predpokladaná miera inflácie na rok 2016. Takýto návrh predstavili zástupcovia vlády počas prvého kola kolektívneho vyjednávania o návrhu Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov vo verejnej službe a návrhu Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v štátnej službe na rok 2016. Ako ďalej informovala hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov SR Martina Nemethová, odborári s takýmto návrhom nesúhlasili.

    Ilustračné foto Zdroj - shutterstock

    KOZ SR prišla na rokovanie so zástupcami vlády, Združenia miest a obcí Slovenska a samosprávnych krajov s požiadavkou zvýšenia platových taríf pre štátnych zamestnancov a zamestnancov vo verejnom sektore o 7 percent a udržania už nastavených benefitov v aktuálne platných kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa, s výnimkou zvýšenia prídelu do sociálneho fondu o 0,25 percenta.

    Podľa prepočtov KOZ SR valorizácia platov zamestnancov verejného sektora o 7 percent predstavuje sumu 317,7 miliónov eur vrátane dane a odvodov za zamestnancov a zamestnávateľa.

    "Odhad reálneho dopadu valorizácie na verejné financie, teda "očistený" o odvody do poistných fondov, daní z príjmu a príjmov štátneho rozpočtu z tovarov a služieb zo zvýšenej spotreby, ktoré sa priamo alebo nepriamo vrátia späť do verejných financií - sa pohybuje okolo 136,7 miliónov eur," informovala hovorkyňa KOZ.

    Aj vzhľadom na ešte nezverejnený návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2016 pre obe kolektívne zmluvy zostali podľa Nemethovej otvorené otázky zvýšenia tarifných platov, prídelu do sociálneho fondu a odchodného nad rozsah zákona o jeden funkčný plat. Návrh ostatných už platných sociálnych benefitov zástupcovia vlády akceptovali.

    "Ďalšie kolo kolektívneho vyjednávania sa uskutoční po vzájomnej dohode pravdepodobne v auguste," uviedla.

    Od začiatku tohto roka sa zamestnancom v štátnej a verejnej službe zvýšili platy o 1,5 percenta a od júla tohto roka majú vzrásť o ďalšie 1 percento.

    Platové tarify pedagogických zamestnancov sa od začiatku tohto roka zvýšili o 5 percent. Od 1. januára minulého roka platové tarify štátnych zamestnancov stúpli o pevnú sumu 16 eur.

    K rovnakému dátumu vzrástli o 16 eur aj platy zamestnancov pracujúcich vo verejnej správe.

    Platové tarify pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov sa od začiatku vlaňajška zvýšili o 5 percent.

    Späť na obsah

  5. Česi zápasia so silnou korunou

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; finweb.hnonline.sk; 22/07/2015; Finweb, Správy zo sveta financií; Jozef Ryník]

    Českí centrálni bankári pokračujú v boji o slabšiu českú korunu, aby pomáhali domácim exportérom a udržali rast ekonomiky. Najnovšie Česka národná banka v tichosti vstúpila na trhy a na konci minulého týždňa predávala domácu menu za eurá. Tým chcela zabrániť jej posilneniu pod hranicu 27 korún za euro. Napriek tomu sa v pondelok koruna na krátko posilnila na 26,997 koruny za jedno euro. Neskôr sa vrátila nad 27 korún. ČNB má záväzok, že bude tento kurz držať až do polovice budúceho roka.

    Analytici predpokladajú, že centrálna banka bude intervenovať na trhoch v budúcnosti pomerne často, keďže tlaky na posilnenie meny budú rásť s úspechom českej ekonomiky. Tá za prvý štvrťrok tohto roka narástla až o 4,2 percenta. Ekonomika rastie najmä na exporte. "Dôvodom, prečo sa koruna posilňuje, je vysoko prebytková platobná bilancia Česka, keďže sa veľmi darí zahraničnému obchodu a do krajiny pritekajú eurá z eurofondov," hovorí pre HN Jan Čermák, analytik českej ČSOB.

    Na posilňovaní koruny majú svoj podiel aj vyššie úrokové sadzby, ktoré robia českú korunu atraktívnejšou oproti euru. Európska mena sa v tomto roku oslabila oproti českej korune o dve percentá. Pod jej pád sa podpísalo aj Grécko. Česko nie je v menovej únii, čiže grécke problémy sa ho týkajú menej. Navyše česká mena je pre investorov atraktívna. "Česká koruna je v prípade menovej krízy vnímaná skôr ako bezpečný prístav investorov," vysvetľuje Mario Blaščák, šéfredaktor portálu WBP online.

    Snímka: FotoHN/Peter Mayer

    Boj podľa vzoru Švajčiarska

    Zúfalý boj českej centrálnej banky ekonómom pripomína snahu Švajčiarska, ktoré sa už roky snaží oslabovať svoju menu a jeho centrálna banka naň stanovila aj hranicu 1,20 eura za frank. "V momente, keď sa jej dotkol, banka nakupovala eurá do svojich rezerv. Frank sa oslabil, ale nie viac ako o jedno percento. Podobný vývoj očakávam aj pri korune v nasledujúcich týždňoch či mesiacoch," opisuje paralelu Čermák. Podľa neho by sa mohol férový kurz koruny, bez zásahu ČNB, pohybovať nižšie ako 25,70 koruny za euro.

    ČNB má teoreticky monopol na tlačenie vlastnej meny a môže ju predávať za eurá ešte dlho. Nemôže to však robiť donekonečna. "Skôr či neskôr každá centrálna banka pristúpi k znormálneniu menových podmienok, tak ako to urobila aj Švajčiarska centrálna banka," dodáva Blaščák.

    Hrozba deflácie a bubliny

    Centrálna banka však predávaním korún a nakupovaním eur nafukuje svoje devízové rezervy, a to môže spôsobiť problémy. Prvým rizikom je to, že ak dnes banka kupuje eurá za 27 korún, v budúcnosti, po posilnení domácej meny, ich môže predávať za menej a bude mať veľkú stratu. "Druhým rizikom je to, že umelý fixný kurz kopíruje expanzívnu politiku Európskej centrálnej banky, čo môže viesť k vzniku bublín na trhoch napríklad s nehnuteľnosťami," dodáva Čermák.

    Centrálna banka sa bojí hlavne deflácie, ktorá straší celú Európu. Jej základným cieľom je oslabovať vlastnú menu a zvýšiť infláciu, ktorá sa dnes stále pohybuje blízko nuly, čo je dosť pod dvojpercentným inflačným cieľom banky.

    Vplyv na slovenské firmy

    Umelo udržiavaný fixný kurz koruny k euru by nemal robiť väčšie problémy ani slovenským exportérom do Česka. Práve naopak. "Ak sa bude koruna naďalej posilňovať, budú výrobky a služby slovenských exportérov v Česku cenovo konkurencieschopnejšie," vysvetľuje Čermák. Na druhej strane na tom budú horšie slovenskí dovozcovia, ktorým český tovar zdražie. Dočasné kurzové výkyvy českej koruny by však na slovenský obchod s Českom nemali mať výraznejší vplyv. "Dlhodobé kontrakty tohto druhu sa medzi členskými krajinami EÚ uzatvárajú zväčša v eurách a prípadné kurzové pohyby, ak jedna zo strán kontraktu nepoužíva euro, sú pri dlhodobejších obchodoch väčšieho rozsahu zaisťované príslušnými zabezpečovacími nástrojmi," hovorí pre HN Branislav Masár, výkonný riaditeľ Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR.

    Späť na obsah

  6. Kabinet schválil nominantov do EHSV na roky 2015 až 2020

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; openiazoch.zoznam.sk; 21/07/2015; openiazoch.zoznam.sk; Redakcia]

    Vláda v utorok schválila návrh nominácie členov slovenskej delegácie v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore (EHSV) na roky 2015 až 2020. Nomináciu má schvaľovať Rada Európskej únie. Zamestnávateľov majú zastupovať predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Peter Mihók, projektová manažérka Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Martina Širhalová a riaditeľka odboru poľnohospodárstva a služieb Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jarmila Dúbravská.

    Ako zástupcov zamestnancov vláda nominovala predsedu odborového zväzu Kovo Emila Machynu, predsedu SOZ zdravotníctva a sociálnych služieb Antona Szalaya a predsedníčku Sloves Máriu Mayerovú. Zástupcami iných záujmových skupín majú byť podpredseda sociálnej komisie Jednoty dôchodcov na Slovensku Vladimír Báleš, riaditeľ ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied Juraj Sipko a predseda Slovenskej rektorskej konferencie Rudolf Kropil.

    Súčasný päťročný mandát členov Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru delegovaných za Slovenskú republiku sa skončí v septembri tohto roka. Slovensko má v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore deviatich zástupcov, v každej skupine (zamestnávatelia, zamestnanci a rôzne záujmové skupiny) troch členov.

    Späť na obsah

  7. Slovensko je vo finále boja o Land Rover

    [Téma: VŠEOBECNÉ; Pravda; 22/07/2015; 168/2015; s.: 10; správy ekonomika; Linda Nagyová]

    Linda Nagyová Bratislava

    Už nasledujúce týždne by mali dať odpoveď na otázku, či Slovensko získa v medzinárodnej konkurencii investíciu v hodnote 1,85 miliardy dolárov, alebo nie. V závode na výrobu luxusných terénnych vozidiel Land Rover a v subdodávateľských spoločnostiach by prácu mohlo nájsť až osemtisíc ľudí. Okrem Slovenska a Poľska sú podľa ministra hospodárstva Vazila Hudáka v hre stále napríklad aj Spojené štáty americké, ktoré však pre investora nemusia byť výhodné pre vyššiu cenu práce.

    V stredoeurópskom regióne rebríčky hodnotenia podnikateľských prostredí síce mierne favorizujú Poľsko, odborníci však tvrdia, že oproti severnému susedovi máme výhodu v stabilite meny euro a v kvalitnej pracovnej sile. Vláda chce ísť pri investícii na maximum. Minister hospodárstva Vazil Hudák pripúšťa úľavy v hodnote ôsmich až deviatich percent. Vznikla tiež nová funkcia splnomocnenca pre strategické parky, ktorý má budúcim investorom pomáhať s infraštruktúrou."Ťažko sa hovorí o konkrétnych číslach, pretože to závisí od rozsahu investície, od konkrétnej investície, od druhu investície, ako sa reguluje európskymi normami, ale hovoríme niekde do ôsmich až deviatich percent z celkového rozsahu investície," odpovedal minister Hudák na otázku denníka Pravda, čo to znamená, ísť pri úľavách na maximum. Rokovania sú pritom podľa neho také horúce ako dnešné dni. "Naozaj sme vo finálnej fáze, kde sa rozhoduje medzi Slovenskom a ďalšími dvoma lokáciami," dodáva. Tou treťou lokalitou majú byť práve Spojené štáty americké. Hoci podľa dohody s investorom minister tvrdí, že sa má v tajnosti uchovať aj jeho meno, rokuje sa každý deň.

    "Každá investícia má špecifické požiadavky, dostatok kvalifikovanej pracovnej sily, geografia, sieť subdodávateľov, detaily pritom pozná len sám investor, preto je nemožné posúdiť šance jednotlivých krajín," hovorí analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský.

    Slovenskou výhodou je euro. "Pri mene euro je predpoklad vyššej stability, čo môžu podnikatelia vnímať veľmi pozitívne, ak plánujú vyrábať pre európsky trh," konštatuje riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina, ktorý vníma kladne aj relatívne dobrú infraštruktúru a kvalitnú pracovnú silu. Vzhľadom na to, že podnikateľské prostredie Poľska a Slovenska považuje za podobné, hlavnú rolu podľa neho zohrajú stimuly.

    Za najväčšiu nevýhodu Poľska, naopak, odborníci považujú slabo rozvinutý subdodávateľský priemysel. Slovensko zase pokročilo v kvalite pracovnej sily, keď prijalo zákon o odbornom vzdelávaní, čo by malo priniesť väčšie prepojenie vzdelávania s praxou. "Na Slovensku máme viac ako 320 subdodávateľov automobilového priemyslu, pre automobilový priemysel je to nesmierne dôležité," hovorí Jaroslav Holeček, viceprezident Zväzu automobilového priemyslu. "V prospech Slovenska môže hrať do karát aj silne etablovaný automobilový priemysel," dodáva Holeček.

    Prípadným investorom by mal pomáhať nový splnomocnenec vlády pre strategické parky, ktorým sa stal Viktor Stromček. Ten je aj štátnym tajomníkom ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Stromček má pomáhať s budovaním strategických parkov a so zlepšovaním infraštruktúry. Strategické parky majú byť jednou zo základných podmienok pre úspešné postavenie automobilového závodu aj podľa Zväzu automobilového priemyslu. "Našou snahou je získať každú potenciálnu investíciu," skonštatoval Stromček. Urýchliť procesy v prospech významných investorov sa vláda snažila aj prijatím novely zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií. Novela má urýchliť procesy spojené so stavebnými povoleniami či s územnými plánmi a ich zmenami.

    Vlastníkom britského Land Roveru je indická spoločnosť Tata Motors. Automobilka počas minulého roku prvýkrát postavila závod mimo Európy, keď vybudovala závod v Číne. Jeho ročná výroba môže dosiahnuť 130–tisíc vozidiel.
    © AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

    Rover láka Slovensko a Poľsko. Aké majú podmienky podnikania

    Poľsko Slovensko
    daň z príjmu 19 % 22 %
    mzda v automobilovom priemysle 8,79 eur/h 10,57 eur/h
    miera nezamestnanosti 11,2 % 11,5 %
    rebríček podnikateľského prostredia podľa Svetovej banky 32. miesto 37. miesto

    Späť na obsah

  8. V nemocniciach zarobia viac

    [Téma: VŠEOBECNÉ; TA3, 18:30; 21/07/2015; Hlavné správy; Jozef Šivák]

    Tomáš Novotný, moderátor: "Ministerstvo zdravotníctva po troch rokoch príprav prichádza so zákonom, ktorý má upraviť platy zdravotníckych zamestnancov v štátnych zariadeniach. Ich zástupcovia nie sú z neho nadšení a to aj napriek tomu, že s rezortom zdravotníctva o požiadavkách dlho rokovali."

    Jozef Šivák, reportér TA 3: "Zdravotná sestra má po skončení školy momentálne v štátnej nemocnici základný plat asi 608 eur, po novom zarobí o 87 eur viac."

    Peter Bubla, hovorca ministerstva zdravotníctva: "Nie je to konečná mzda, je to mzda niekde na úrovni 80 - 85 percent tej konečnej, pretože zvyšok je postavený zase na odmenách alebo iných dohodách v zmysle kolektívnych vyjednávaní."

    Jozef Šivák: "Zvýšené základné platy sa týkajú 23 zdravotníckych povolaní, výrazne si polepší napríklad začínajúci laboratórny diagnostik, ale aj sestra so špecializáciou."

    Iveta Lazorová, Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, (telefonát): "Podľa našich prepočtov budú mať nižšie platy zhruba o sto až dvesto eur. Bohužiaľ, ten návrh zákona, ktorý je v pripomienkovom konaní, o tomto určite nesvedčí."

    Peter Bubla: "Pokiaľ ide o výšku koeficientov a dosah na tú výslednú mzdu, nemôže byť reč o pohoršení."

    Jozef Šivák: "Zástupcovia zdravotných sestier majú problém aj s tým, že pripravovaný zákon nebude platiť pre všetkých."

    Iveta Lazorová: "Štátnych zdravotníckych zariadení je dnes zhruba tretina, dve tretiny zdravotníckych pracovníkov nebudú mať žiadnym spôsobom ošetrenú mzdu."

    Anton Szalay, Slov. odborový zväz zdravotníctva a soc. služieb: "My požadujeme, aby zákon platil na všetky typy zdravotníckych zariadení, to znamená bez ohľadu na ich právnu subjektivitu."

    Jozef Šivák: "Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že upraviť vo vúckarských alebo súkromných nemocniciach nemôže, opiera sa o rozhodnutie ústavného súdu, ktorý povedal, že zákon o mzdách sestier bol diskriminačný, pretože plošné zavedenie vyšších platov by súkromným zariadeniam spôsobilo finančné problémy."

    Anton Szalay: "Je to účelové tvrdenie podľa nás, pretože v prípade zákona o odmeňovaní lekárov a zubných lekárov tento zákon platil na základe memoranda podpísaného medzi vládou a Lekárskym odborovým združením na všetky typy zdravotníckych zariadení."

    Jozef Šivák: "Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb chce preto zákon pripomienkovať. Ten by mal vstúpiť do platnosti od nového roka."

    Späť na obsah