Asociácia zamestnávateľ. zväzov a združení

Dátum exportu: 21.07.2015 09:07


  1. Zrušiť minimálnu mzdu? Pomôcť by to mohlo nezamestnaným

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; aktualne.sk; 21/07/2015; Ekonomika; Radovan Kopečný]

  2. Nové rekondičné pobyty dôchodcov budú stáť 5,4 mil. eur

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; webnoviny.sk; 21/07/2015; Podnikám; Redakcia]

  3. O vývoji nezamestnanosti

    [Téma: VŠEOBECNÉ; TA3, 12:30; 20/07/2015; Ekonomika; Daniel Horňák]

  4. Nezamestnanosť ovplyvnili vysokoškoláci

    [Téma: VŠEOBECNÉ; STV Jednotka, 19:00; 20/07/2015; Správy RTVS; z domova; Iveta Gombošová]

  5. S diplomom na úrad práce

    [Téma: VŠEOBECNÉ; Markíza, 19:00; 20/07/2015; Televízne noviny; z domova; Zuzana Fečová]


  1. Zrušiť minimálnu mzdu? Pomôcť by to mohlo nezamestnaným

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; aktualne.sk; 21/07/2015; Ekonomika; Radovan Kopečný]

    Zrušiť minimálnu mzdu? Pomôcť by to mohlo nezamestnaným

    BRATISLAVA - Večný spor odborárov a zamestnávateľov oživili nedávno opätovným návrhom výšky minimálnej mzdy. Kým odborári stále trvajú na zvýšení na 410 eur zo súčasných 380, zamestnávatelia pristúpili na kompromis 399. Existuje však aj tretia možnosť - zrušiť minimálnu mzdu úplne. Vo vyspelých krajinách Európy to funguje.

    Ilustračné foto. Zdroj - shutterstock.com

    Ak máme produktivitu na úrovni 80 percent najvyspelejších európskych štátov, nemôžeme mať minimálnu mzdu na úrovni 30 alebo 40 percent, zasadzujú sa tvrdo odborári. Podľa viceprezidenta Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Slavomíra Mangu by mala minimálna mzda ešte rásť.

    "Minimálna mzda na Slovensku by mala byť minimálnou mzdou európskeho štátu," hovorí Manga. Dlhodobo známy návrh odborárov prekračujúci vládny plán o desať eur sa opiera o dve kritéria.

    Ak sa minimálna mzda očistí od odvodov, mala by byť vyššia ako hranica chudoby - ak očistíme 380, dostaneme 339, čo je o dve eurá menej než je hranica chudoby.
    Minimálna mzda by mala byť 60 percent priemernej mzdy, navrhovaných 410 je stále len 45 percent, v dlhodobom horizonte KOZ chce aspoň 50 percent

    Odborári argumentujú viac ako trojpercentným rastom HDP, čo umožňuje ekonomike robiť systémové opatrenia. Zvýšením minimálnej mzdy by sa podľa Mangu mal rozbehnúť aj vnútorný trh, kde domáca spotreba je podľa neho otázkou rastu miezd. Tretím argumentom je, že slovenské náklady na prácu sú viac ako trojnásobne nižšie než napríklad v Nemecku.

    Migrujúci špekulanti
    "Je nemorálne vytvárať zisk na úkor pracujúcich. Sme európsky štát, musíme mať nejaký rešpekt. Zoberte si závod Volkswagen u nás a v Nemecku - naši ľudia robia tú istú prácu, ešte lepšie a mzdy sú rôzne," vysvetľuje Manga.

    Nebojí sa ani toho, že po zvýšení minimálnej mzdy by zahraničné firmy odišli do lacnejších krajín.

    "Slovensko nemôže stále fungovať na princípe najlacnejšej pracovnej sily v Európe. Už musí začať fungovať aj EÚ a prijímať legislatívu, aby takíto špekulanti nemigrovali po Európe a nezdierali ľudí donekonečna," dodáva.

    Prístup zamestnávateľov, ktorí podali kompromisnú ruku v podobe výšky minimálnej 399 eur odborári kvitujú a nazývajú posunom v poznaní a prístupe, no radi by videli sumu ešte vyššiu. Možnosť, že by sa tak zvýšili podnikateľom náklady odmietajú – takýto argument dokonca nazývajú zavádzaním.

    Zamestnávatelia argumentujú logikou
    Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) vidí zvýšenie nákladov ako základný argument proti zvyšovaniu minimálnej mzdy. RÚZ zastupuje viac než 1,3-tisíc firiem, od malých podnikateľov cez celý bankový sektor, až po tri veľké automobilky - všetky firmy zhodne tvrdia, že minimálna mzda má negatívny vplyv na ich podnikanie.

    "Ak ju zvýšite, tak to má vplyv na náklady a rozpočet firmy, a teda firma musí tento zvýšený náklad niekde premietnuť," objasňuje Hošták.

    Problém vyšších nákladov kvôli valorizácii minimálnej mzdy môže firma riešiť dvojako. Buď to bude na úkor zvyšovania miezd iných, alebo to premietne do konečnej ceny tovaru - ten však stráca konkurencieschopnosť oproti ostatným tovarom. Vláda i odbory však naďalej razia rovnakú rétoriku - aj napriek zvýšeniu minimálnej mzdy na 380 vznikli nové pracovné miesta - minimálna mzda a jej rast nemá vplyv na podnikanie.

    "Niekedy až rozum stojí nad argumentáciou, že nemá vplyv - veď zvýšenie nákladov je zvýšenie nákladov," vysvetľuje Hošták. Dodáva, že ak firma pôsobí v danom prostredí, má nejakú štruktúru nákladov. Navyše, už teraz trápi firmy komplex vysokých cien energií. A nielen to - minimálna mzda predstavuje prekážku pri zamestnávaní nezamestnaných a nezamestnateľných.

    Prekážka pre nezamestnaných
    "Nikto sa nepýtal nezamestnaných. Ak by mali svoje odbory, bojovali by za zrušenie minimálnej mzdy. Práve jej rast im bráni nájsť si prácu," tvrdí Hošták.

    Ako príklad uvádza slovenskú firmu na východnom Slovensku, ktorá poskytuje služby s nízkou pridanou hodnotou za minimálnu mzdu. Ak by sa tá zvýšila, nemohlo by sa vytvoriť ďalšie miesto. Minimálna mzda navyše nezohľadňuje, čo znamená 410 eur na západe, strede a východe Slovenska.

    "Už dnes sme v situácii, že minimálna mzda v Krompachoch je vyššia ako v Prahe či Budapešti," hovorí analytik INESS Martin Vlachynský.

    Pri hrubej mzde 410 predstavujú celkové náklady firmy na zamestnanca 522 eur. To v prípade niektorých regiónov Slovenska predstavuje už privysoké číslo. Ide o prekážku v zamestnávaní pre určité skupiny obyvateľstva - dlhodobo nezamestnaných, ľudí s nižšou produktivitou, ale aj absolventov či ľudí s nízkym vzdelaním po celom Slovensku.

    "Nezamestnaným by skôr pomohlo odstránenie minimálnej mzdy alebo aspoň regionalizácia minimálnej mzdy podľa výkonnosti jednotlivých regiónov," dodáva Vlachynský. Zrušenie minimálnej mzdy takisto predstavuje jednu z možností vyriešenia sporu odborárov a zamestnávateľov.

    Zrušiť minimálnu mzdu
    V rámci EÚ nie je minimálna mzda povinnosťou – má ju iba 22 štátov. Nenájdeme ju v Dánsku, Taliansku, Rakúsku, Fínsku, Švédsku či na Cypre. Navyše, podľa amerického ekonóma Paula Wolfsona z Tuck School of Business v Darthmouthe nie je štatisticky jasné, čo robí minimálna mzda so sociálnou nerovnosťou - tento problém nebol dostatočne skúmaný.

    "Zvýšením nominálnej minimálnej mzdy sa tí, ktorí sú pod hranicou chudoby, nedostanú nad jej hranicu," uviedol v rozhovore pre International Labour Organisation (ILO).

    Zrušiť minimálnu mzdu môže pomôcť zamestnať sa tým, ktorí sa pre nízku kvalifikáciu nedokážu zamestnať, alebo je príliš nákladné platiť ich prácu, ale aj mladým. Zamestnávatelia by sa navyše mohli adaptovať na regionálne platové rozdiely. Mzdy ľudí vyplácané zo súkromných firiem do súkromných rúk by však nesmeli byť predmetom vládnych opatrení. Stačí diskusia medzi tými, ktorých sa to týka.

    Platy ľudí slúžia vláde ako argument
    "Minimálna mzda nemusí existovať, ak sú zamestnanci a ich odbory v súkromnom sektore schopní dohodnúť sa so zamestnávateľmi. Nepotrebujú vládu a vychádzajú z toho, že tento vzťah stačí," vysvetľuje ekonóm Vladimír Bačišin z Paneurópskej vysokej školy.

    Minimálna mzda by nemala byť predmetom politického boja, stačili by silné odbory. Ohraničenie platov by mohlo platiť iba v štátnej sfére.

    "Vláda by sa mala zaujímať o vzťah k vlastným zamestnancom. Kvôli tomuto vzťahu nepotrebuje súkromný sektor," dodáva Bačišin.

    Zrušenie minimálnej mzdy predpokladá diskusiu, najmä medzi odbormi a podnikmi, ale aj v rámci celej spoločnosti. Zatiaľ, ako tvrdí Hošták, by to z politického hľadiska nebolo možné.

    "Ak spoločnosť nie je pripravená na diskusiu o zrušení minimálnej mzdy, tak ju nezvyšujem minimálne do doby, kým miera nezamestnanosti na Slovensku neklesne aspoň na priemer Európskej únie," dodáva Hošták.

    Späť na obsah

  2. Nové rekondičné pobyty dôchodcov budú stáť 5,4 mil. eur

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; webnoviny.sk; 21/07/2015; Podnikám; Redakcia]

    Pobyty seniorov na Slovensku bude poskytovať odborárska hotelová spoločnosť SOREA, jedným z jej konateľov je predseda OZ KOVO Emil Machyna.

    SOREA získala podobné zákazky KOZ aj v predchádzajúcich troch rokoch

    Konfederácia odborových zväzov SR (KOZ) plánuje vynaložiť na nové rekondičné pobyty dôchodcov počas takmer troch rokov zhruba 4,5 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty, resp. 5,4 mil. eur vrátane dane.

    Pobyty seniorov na Slovensku bude poskytovať odborárska hotelová spoločnosť SOREA, spol. s r. o. vo svojich zariadeniach. Vyplýva to z výsledku verejnej súťaže, vyhlásenej vo februári tohto roku, odborári dostali ponuky dvoch uchádzačov.

    - eBook: Odvody podnikateľa počas poberania predčasného a starobného dôchodku

    Odbory uhradia dôchodcom 25 800 rekondičných pobytov v rokoch 2015 až 2017 s využitím štátnej účelovej dotácie na podporu týchto aktivít. Časť nákladov zaplatia odbory a účastníci pobytov. Predpokladaná cena za poskytovanie týchto služieb bola 5,63 mil. eur bez dane (6,76 mil. eur s daňou).

    SOREA získala podobné zákazky KOZ aj v predchádzajúcich troch rokoch. Zmluvná cena za maximálne 6 600 rekondičných pobytov dôchodcov v minulom roku na šesť mesiacov mala hodnotu takmer 1,2 mil. eur bez dane (vyše 1,4 mil. eur s daňou).

    Odbory vlani vyberali z ponúk štyroch uchádzačov. Zákazka na deväť mesiacov v roku 2013 stála vyše 2 mil. eur bez dane (2,42 mil. eur s daňou).

    Vysúťažená cena za rekondičné pobyty dôchodcov v roku 2012 na deväť mesiacov dosiahla tiež viac ako 2 mil. eur bez dane (2,46 mil. eur s daňou). V rokoch 2012 a 2013 predložila ponuku iba SOREA.

    Školenie: Senior účtovník: Účtovanie vybraných účtovných tém, zostavenie účtovnej závierky v podvojnom účtovníctve a daňového priznania DzP PO - 28.10.2015

    KOZ združuje takmer tridsať výrobných a nevýrobných odborových zväzov. Spoločnosť SOREA, spol. s r. o. so sídlom v Bratislave vznikla začiatkom roku 1993. Poskytuje ubytovacie a ďalšie sprievodné služby vo svojich hoteloch vo Vysokých a Nízkych Tatrách, Ľubovnianskych kúpeľoch, Topoľčiankach, Piešťanoch a Bratislave.

    Spoločnosť má základné imanie 14,54 mil. eur, jej vlastníkom je Jednotný majetkový fond zväzov odborových organizácií v SR a jedným z jej konateľov je predseda OZ KOVO Emil Machyna.

    Zdroj - SITA, Podnikam.SK

    Späť na obsah

  3. O vývoji nezamestnanosti

    [Téma: VŠEOBECNÉ; TA3, 12:30; 20/07/2015; Ekonomika; Daniel Horňák]

    Daniel Horňák, redaktor: "Teraz sa o vývoji na trhu práce porozprávame podrobnejšie s odborníkom na túto oblasť, pozvanie do štúdia prijal Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. Dobrý deň, vitajte. Pán Páleník, tie údaje z júna hovoria o miernom medzimesačnom náraste, ale medziročnom poklese nezamestnanosti. Ako vnímate takýto vývoj na trhu práce?"

    Michal Páleník, Inštitút zamestnanosti: "Tak to je dobré, že medziročne tie počty nezamestnaných miernučko klesajú, čo je samozrejme pozitívne. Ak sa pozrieme na ten medzimesačný vývoj, tradične leto býva to dobré, ale zároveň práve v tom júni, v máji, v júni prichádzajú absolventi či stredných či vysokých škôl na trh práce, ktorí tam nárazovo zvýšia počet nezamestnaných. Otázka je, že ideálne ak by sa na trh práce, do zamestnania dostali behom najbližšieho mesiace, aby to netrvalo pol roka."

    Daniel Horňák: "V tomto júni sa zväčšila tá skupina, o ktorej ste teraz hovorili, mladí do 29 rokov, tam spadajú títo absolventi, o viac než 5 500 ľudí. Ako vnímate takéto číslo, či už v porovnaní s minulými rokmi, alebo samotné takéto číslo. Je to podľa vás taký nevyhnutný trend na trhu práce, ale dá sa s tým niečo robiť?"

    Michal Páleník: "Tak ak sa pozrieme na demografiu Slovenska, tak ten populačný ročník na konci vysokej školy je rádovo 60-, 70-tisíc ľudí v tom veku, čo by mali ísť na trh práce a do nezamestnanosti sa dostalo iba tých 5,5-tisíca. Samozrejme, ideálne by bolo, ak by to bolo ešte menej. Druhá otázka je, že či tých zbytných 65-tisíc sa dostalo do zamestnania, alebo si užívajú posledné prázdniny bez toho, aby boli na úrade práce."

    Daniel Horňák: "Podľa údajov ministerstva je však celkove to číslo tých nezamestnaných mladých do 29 rokov nižšie ako pred rokom. Minister na tlačovke hovoril, že teda vláde sa darí robiť niečo s touto oblasťou. Ako to vnímate, skutočne nejaké opatrenia fungujú, alebo skôr trh prirodzene sa takto vyvíja?"

    Michal Páleník: "Tak jednak je to dané aj demografickým vývoj, predsa len, do dôchodku idú veľmi silné povojnové ročníky a na trh práce prichádzajú už nie úplne Husákove deti, ale tie trošku slabšie populačné ročníky, takže demografia to čiastočne vyrieši. Potom boli tu tie určité opatrenia na dotované pracovné miesta pre absolventov, avšak tieto boli podľa môjho názoru určené na príliš širokú skupinu a na jednotkové ceny zase príliš, príliš štedré. Určite by nezaškodilo buďto ich zúžiť na určité špecifické skupiny, napríklad rozdeliť, že absolvent vysokej školy má dostať pri zamestnávaní inú dotáciu ako absolvent základnej školy, ktorý nešiel na strednú školu a je nezamestnaný. Takže toto tam určite pomohlo, samozrejme otázka je, ako by to bolo bývalo pomohlo, keby tieto nástroje neboli bývali a analýzy na tieto témy absentujú. Tie kontrafaktuálne analýzy alebo nejaké hlbšie tie o slovenskom trhu práce nie sú, bohužiaľ."

    Daniel Horňák: "Je možné, že niektoré firmy sa špeciálne orientujú aj na prijímanie absolventov, alebo skôr je na trhu taká nedôvera voči absolventom?"

    Michal Páleník: "Závisí ako je absolvent a absolvent, je predsa len rozdiel, či sa jedná o absolventa lekárskeho odboru, ktorý viac menej vie, do akého odboru ide nastúpiť alebo IT a potom sú tu samozrejme tie študijné odbory, u ktorých nie je jasné, kam ten človek by mal nastúpiť. Firmy si uvedomujú, že práve v tomto období prichádza na trh práce veľa ľudí, z nich veľa mladých ľudí nie je jednoducho použiteľný do zamestnania, tak už čiastočne prispôsobujú svoju najímaciu stratégiu, tak aby najímali v tomto období, lebo vedie, že ak budú najímať v neskoršom období, v decembri alebo v januári, tak tí najlepší absolventi už budú dávno zamestnaní."

    Daniel Horňák: "Pozrime sa teraz na trh práce z pohľadu regiónov. V štyroch regiónoch, nezamestnanosť rástla, naopak v ďalších štyroch klesla. V predchádzajúcich mesiacoch to bolo tak, že vo všetkých regiónoch sa to viac menej vyvíjalo rovnako, tá nezamestnanosť všade klesala, teraz teda v polovici regiónov vzrástla. Je tam možno nejaký dôvod, alebo ako vnímate takéto regionálne rozloženie vývoja nezamestnanosti?"

    Michal Páleník: "Tak ono tie rozdiely sú rádovo v jednotkách, desiatkach ľudí, takže nejaká sa o nejaké veľké rozdiely. Skôr je chyba to, že tie regióny, ktoré majú dlhodobý problém s nezamestnanosťou, či už juh Banskobystrického kraja, veľké časti Prešovského, Košického kraja, tak nezamestnanosť v týchto regiónoch stagnuje, možno mierne rastie, ak sa pozrieme na Rimavskú Sobotu, Revúcu, tak za ten rok sa tam myslím počet nezamestnaných zmenil o štrnásť ľudí, čo pri tomto počte 20-tisíc dlhodobo nezamestnaných naozaj nie je veľké číslo."

    Daniel Horňák: "Keď už spomínate dlhodobo nezamestnaných, tak dlhodobo najväčší problém alebo jeden z najväčších problémov toho pracovného trhu - ako sa vyvíja práve tento segment, či už v júni alebo v uplynulých mesiacoch. Darí sa nejakým spôsobom zlepšovať tú situáciu najmä ľudí s nízkym vzdelaním a ktorí sú dlhodobo bez práce?"

    Michal Páleník: "Tak ak zoberieme dlhodobo nezamestnaných, teda nezamestnaných viac ako jeden rok, tak ich počet mierne klesá, čo je samozrejme pozitívne. Avšak ak sa pozrieme na tie znevýhodnenejšie skupiny z tých dlhodobo nezamestnaných, nezamestnaných nad tri roky, medziročne to zostalo na úrovni 100-tisíc štyristo ľudí, kde tiež zmena bola nejakých dvadsať ľudí na celom Slovensku za rok, čo naozaj nie je veľká suma. Už som hovoril o tých nezamestnaných v Rimavskej Sobote, v Revúcej, kde bol štrnásť ľudí rozdiel za rok, podobne počet nízko vzdelaných dlhodobo nezamestnaných stagnuje, alebo mierne rastie, podľa ktoré regióny sa pozeráme. Takže je pozitívne, že celkový počet nezamestnaných mierne klesá, ale naozaj je negatívny pohľad, že všetky tie trošku znevýhodnené skupiny na trhu práce, tak ich počet rastie."

    Daniel Horňák: "Na záver sa ešte pozrime na voľné pracovné miesta. Podľa údajov ústredia práce počet voľných pracovných miest vzrástol o 17-tisíc. To je vcelku pozitívny trend aj do budúcna. Ale prečo sa podľa vás nedarí obsádzať tieto voľné pracovné miesta efektívnejšie, prečo tá nezamestnanosť napríklad z tohto titulu neklesá rýchlejšie?"

    Michal Páleník: "Tak trh je trhom, tým pádom by sa ponuka a dopyt pracovných miest mali stretnúť v rovnakej štruktúre v rovnakom regióne a s rovnakou mzdou, čo je veľmi ťažké dosiahnuť. Tie regionálne rozdiely čiže ponuka práce je v iných častiach ako dopyt, dá sa vyriešiť nejakou mobilitou za prácou. Tie príspevky na dochádzanie sa trošku využívajú, majú sa trošku zjemniť podmienky na príspevky na presťahovanie, takže tam sa to miernučko, že už to nebudú desiatky ľudí, ale snáď stovky ľudí, čo sa takto budú sťahovať za prácou. Rovnako tá štrukturálna nezamestnanosť v zmysle toho, že ľudia majú nejaké znalosti a zamestnávatelia požadujú iné, tak tam by mala byť, mali byť školenia, kde po minulé roky boli, úrady práce robili školenia pre rádovo tisíc ľudí z tých 700-tisíc nezamestnaných, čo sa premlelo úradmi práce, takže veľmi malé promile. Za posledný rok to mierne stúplo, ale stále sa nejednalo o tisíce z tých rádovo trištvrte milióna, čo sa dostali cez úrady práce. Takže školenia nie sú, mobilita je veľmi nízka a zároveň sa aj treba pozrieť, že či tie ponúkané pracovné miesta dávajú adekvátnu odmenu, alebo to nie je len nejaký pokus, že čo ak chcem zobrať absolventa vysokej školy za minimálnu mzdu."

    Daniel Horňák: "Pán Páleník, v tejto chvíli vám veľmi pekne ďakujem za rozhovor, za komentáre k aktuálnej situácii na trhu práce a prajem vám príjemný zvyšok dňa."

    Späť na obsah

  4. Nezamestnanosť ovplyvnili vysokoškoláci

    [Téma: VŠEOBECNÉ; STV Jednotka, 19:00; 20/07/2015; Správy RTVS; z domova; Iveta Gombošová]

    Jana Košíková, moderátorka: "Nezamestnanosť na Slovensku v júni oproti máju vzrástla o sedem stotín percentuálneho bodu. Dostala sa na úroveň jedenásť celých päťdesiatpäť stotín percenta. V porovnaní so situáciou spred roka je ľudí bez práce menej."

    Ľubomír Bajaník, moderátor: "Štatistiky ovplyvnili najmä absolventi vysokých škôl, ktorí sa hneď po štúdiu nezamestnali. Na úradoch práce sa ich v júni zapísalo štyri a pol tisíc."

    Iveta Gombošová, redaktorka: "Časť absolventov vysokých škôl sa evidovala na úradoch práce už v máji. V júni do evidencie pribudlo ďalších štyritisíc päťstoosemdesiatšesť absolventov. Z ktorých odborov je ich najviac nezamestnaných, ministerstvo nekonkretizovalo."

    Marián Valentovič, generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR: "Bolo dohodnuté s ministerstvom školstva, že nebudeme zverejňovať len čísla, počty absolventov z jednotlivých škôl."

    Ján Richter, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR (Smer-SD): "My plus-mínus aj vieme, o ktoré univerzity ide. Pribudli aj absolventi technických univerzít. A to je len dôkazom toho, že možno potrebujú nejaký čas, pretože je na trhu práce potreba pre takéto profesie."

    Iveta Gombošová: "Analytik dodáva, že absolventi, ktorí sa zaevidovali na úrad práce, v evidencii zostávajú čoraz kratšie a prácu si mnohí z nich čoskoro nájdu."

    Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank: "Vysokoškolskí absolventi väčšinou do toho pol roka si tú prácu zvyčajne aj nájdu. Horšie je to potom už s absolventmi stredných škôl, ktorí sa registrujú v septembri, tam pri tých nízkokvalifikovaných je to hľadanie práce o niečo náročnejšie."

    Iveta Gombošová: "Ministerstvo školstva spustilo projekt VysokeSkoly.sk, ktorý má poskytovať komplexné informácie o vysokých školách z hľadiska platov, či uplatniteľnosti absolventov na trhu práce."

    Monika Hucáková, hovorkyňa Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR: "Portál je prioritne určený stredoškolákom, ktorí sa rozhodujú, kam na vysokú školu, poskytuje údaje o tom, v akých odboroch sa absolventi vysokých škôl dokážu zamestnať, kde majú problémy pri zamestnaní, údaje o platoch, ale aj prepojení štúdia a praxe."

    Iveta Gombošová: "Prognózy ministerstva školstva predpovedajú, že v horizonte desiatich rokov bude na trhu práce chýbať asi dvadsaťtisíc ľudí s inžinierskym technickým vzdelaním. Naopak, asi tridsaťtisíc absolventov spoločensko-vedných smerov si nenájde prácu vo svojom odbore."

    Späť na obsah

  5. S diplomom na úrad práce

    [Téma: VŠEOBECNÉ; Markíza, 19:00; 20/07/2015; Televízne noviny; z domova; Zuzana Fečová]

    Patrik Švajda, moderátor: "Zoznamy nezamestnaných sa v lete rozšírili. Pribudli absolventi vysokých škôl. S diplomom rovno na úrad práce prišlo v júli ďalších desaťtisíc mladých ľudí. Najviac v Prešovskom a Košickom kraji."

    Zuzana Fečová, redaktorka: "Nezamestnaných absolventov vysokých škôl máme cez štyridsaťdvatisíc. V júni školy vydali várku ďalších."

    Ján Richter, minister práce (Smer-SD): "Na úrade práce sa zaevidovalo desaťtisíc štyristosedemdesiat absolventov, ktorí skončili vysokú školu."

    Zuzana Fečová: "Najviac čerstvých absolventov sa prihlásilo na úradoch práce v Prešovskom (2 327) a Košickom (1 700) kraji. Opačná situácia je v Bratislave (760), kde nezamestnaných absolventov úrady evidujú o polovicu menej (TT - 857; NR - 1 102; TN - 1 119; ZA - 1 442; BB - 1 163). Odbory, z ktorých sa hneď mladí neuplatnia, vedie toho roku manažment, za ním ekonomika podniku. Problém s hľadaním práce však nemajú iba čerství absolventi. Na svoju príležitosť stále čakajú dve tisícky tých minuloročných. Doma však nesedia so založenými rukami. Minister práce vraví, že sú aktívni."

    Ján Richter: "Každý jeden absolvent, ktorý ukončil v minulom roku vysokú školu, skúsil prácu.."

    Zuzana Fečová: "Vo vysokoškolskom titule vidia mladí väčšiu šancu, že si nájdu prácu, no dnes to také jednoduché nie je."

    Michal Páleník, analytik Inštitútu zamestnanosti: "Za posledných desať-pätnásť rokov výrazne stúpol počet študentov na vysokých školách. Teraz sa to pohybuje na úrovni okolo šesťdesiat percent populačného ročníka."

    Zuzana Fečová: "Pribudli nielen študenti, ale aj školy. Stovky odborov však produkujú nezamestnaných."

    Ján Richter: "Je veľmi dôležité, aby mladý človek zvažoval, do akej miery má šancu a perspektívu sa s nejakým humanitným smerom na trhu práce uplatniť."

    Zuzana Fečová: "Lenže štát im v tom príliš nepomáha. Informácie o uplatnení po škole, či o reálnych platoch v odbore im pravidelne nepodá."

    Eugen Jurzyca, bývalý minister školstva (SDKÚ-DS, telefonát): "V roku 2012 boli poskytnuté tieto čísla. Dva roky sa na tomto projekte nepracovalo a teraz znova nejaké čísla boli poskytnuté."

    Ján Richter: "By mali byť do istej miery čísla, nechcem povedať, že regulované, ale objektivizované."

    Späť na obsah