Asociácia zamestnávateľ. zväzov a združení

Dátum exportu: 20.07.2015 09:07


  1. Chcú uľahčiť firmám život

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; TA3, 12:30; 17/07/2015; Ekonomika]

  2. 16 hodín denne, 7 dní v týždni. Pracovné peklo na seba berie rôzne podoby

    [Téma: VŠEOBECNÉ; hn.hnonline.sk; 17/07/2015; HNonline, Svet; Peter Ivanič]

  3. Členovia strany SKOK trávia leto v regiónoch: Riešia aj nezamestnanosť

    [Téma: VŠEOBECNÉ; cas.sk; 18/07/2015; Čas.sk; TASR]

  4. Ako reštartovať podnikanie

    [Téma: VŠEOBECNÉ; etrend.sk; 17/07/2015; eTREND; Alexander Birčák]

  5. Automobilky hlásia rast

    [Téma: VŠEOBECNÉ; TA3, 18:30; 19/07/2015; Hlavné správy; Andrej Horváth]

  6. Slováci majú vyšší záujem o kúpu nehnuteľnosti

    [Téma: VŠEOBECNÉ; TA3, 12:30; 17/07/2015; Ekonomika]


  1. Chcú uľahčiť firmám život

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; TA3, 12:30; 17/07/2015; Ekonomika]

    Marek Mašura, moderátor: "Prehľadnejšie prijímanie zákonov, rýchlejšie súdy, ale aj trestnoprávna zodpovednosť firiem. To sú len niektoré z pripravovaných opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, na ktorých sa ešte minulý týždeň dohodla vláda so zamestnávateľmi. Čo tieto opatrenia konkrétne prinesú firmám, o tom sa teraz bude rozprávať s Branislavom Masárom z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, ktorého už vítam u nás v štúdiu. Pán Masár, prajem príjemný deň."

    Branislav Masár, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, (hosť v štúdiu): "Dobrý deň."

    Marek Mašura: "Pán Masár, ja môžem na začiatok nášho rozhovoru divákom prezradiť, že vy ste tieto opatrenia uvítali, tak povedzme si konkrétnejšie, čo budú znamenať pre podnikateľské prostredie."

    Branislav Masár: "Tento akčný plán, ktorý minulý týždeň schválila vláda, vychádza z iniciatívy podnikateľov, ktorá pod názvom Rule of Law bola prijatá v minulom roku. Štrnásť zamestnávateľských a podnikateľských organizácií prijalo taký súbor princípov, zásad a takých téz, ktoré by sa mali začať realizovať, aby sa podnikateľské prostredie zlepšilo, a vláda sa chopila iniciatívne tejto našej témy a nakoniec z toho vznikol teda akčný plán, vládny akčný plán na posilnenie postavenia Slovenska ako právneho štátu, kde treba povedať, že väčšina tých našich návrhov je pretavená, väčšina z nich sa tam nachádza, a už len dúfame teda, že sa budú dôsledne realizovať, a že naozaj sa v týchto troch oblastiach, o ktorých tento akčný plán je, sa tá situácia zlepší."

    Marek Mašura: "Firmy najprv vítajú opatrenie, ktoré by malo zabrániť zmenám zákonov na poslednú chvíľu v Národnej rady. Povedzme si o tom viac, aká je situácia dnes a čo by sa malo zmeniť?"

    Branislav Masár: "No, častokrát je situácia taká, že niekoľko týždňov, alebo mesiacov prebieha legislatívny proces, do ktorého sú prizvaní, zahrnutí odborníci z rôznych sfér v danej tej oblasti, a nakoniec sa stane, že na poslednú chvíľu je v Národnej rade prijatý taký pozmeňovací návrh, ktorý ide o 180 stupňov voči tomu, čo bolo dovtedy komunikované, a voči tej línii, ktorá v tom návrhu mala dominovať."

    Marek Mašura: "A na čo sa podnikatelia aj dlhodobo pripravovali."

    Branislav Masár: "Povedzme, na čom bola nejaká širšia dohoda toho odborného zázemia, čo je škoda, pretože potom tá energia vychádza navnivoč, to na jednej strane sa toto deje, na druhej strane si ale musíme uvedomiť, že Národná rada Slovenskej republiky je jediný ústavodarný zákonodarný orgán, a teda poslanci majú právo zákonodarnej iniciatívy, nespochybniteľné. Našou snahou ale je, aby sa nejakým spôsobom toto právo nastavilo tak, aby tu ešte stále ostal nejaký priestor pre verejnosť, najmä pre tú odbornú verejnosť, sa k tomu pozmeňovacieho návrhu vyjadriť. Čiže dať tam trošku väčší časový priestor."

    Marek Mašura: "Viete byť aj trochu konkrétnejší, ako by sa to mohlo zmeniť, aby to bolo v poriadku zo všetkých strán?"

    Branislav Masár: "No, pokiaľ by sa to zmenilo tak, aby tam zostali aspoň tri, štyri pracovné dni na to, aby odborná verejnosť sa k tomu mohla vyjadriť, aby teda aj tá politická verejnosť, tí voliči si mohli, tí, ktorí o to majú zájem, urobiť o tom názor, že teda bolo toto navrhnuté a takto sa to má meniť v tom druhom čítaní, alebo na poslednú chvíľu, tak keby tam aspoň dva, tri, štyri pracovné dni bol priestor, to je jedna vec. Druhá vec, aby to bolo zverejnené tak, aby bola možnosť sa s tým oboznámiť, tak to by bolo aspoň aké-také zachránenie tej situácie."

    Marek Mašura: "Pán Masár, poďme sa posunúť ďalej. Firmy sa často sťažujú aj na pomalé súdy. Čo sa má v tejto oblasti zmeniť?"

    Branislav Masár: "No, možno ešte povedzme divákom, že tento akčný plán je o troch oblastiach - súdnictvo, korupcia a legislatívny proces. K tej legislatíve sme hovorili, ale samozrejme je tam ešte niekoľko ďalších vážnych opatrení, alebo zaujímavých opatrení, ktoré by mohli v tej veci pomôcť. Čo sa týka súdnictva, vieme, že vymožiteľnosť práva niekoľko rokov dominuje v tých problémových oblastiach, na ktoré podnikatelia upozorňujú, preto je dobré, že teda tento akčný plán sa venuje tejto téme. Rýchlosť súdneho konania momentálne sa nám javí ako najväčší problém, ako samozrejme musia súdy rozhodovať kvalitne, ale rýchlo, aby sa teda ten užívateľ toho rozhodnutia v nejakom rozumnom, reálnom čase dostal k tomu rozhodnutiu, k tomu výstupu. Takže sú tam opatrenia, ktoré by tomu mali dopomôcť. Samozrejme, jedna vec je, čo je na papieri, druhá vec je, aká bude realita. Počkáme si na to, ako sa to bude realizovať, sú tam nastavené termíny nejakého hodnotenie, bude sa to môcť pripomienkovať, majú byť podnikatelia prizvaní k tej pripomienkovacej činnosti, takže budeme to pozorne sledovať."

    Marek Mašura: "Pán Masár, ale povedzme si predsa len trošku bližšie viac k tomu, že prečo vlastne dnes súdy rozhodujú podľa firiem pomaly a čo by sa teda malo konkrétne zmeniť?"

    Branislav Masár: "No, odborníci hovoria, že je malý počet sudcov, že je nízky počet tej administratívy pomocou, ktorá má teda robiť ten servis pre sudcov, že sú sudcovia, súdy, stále zavalení tou činnosťou, teda tými spismi, ktoré sú tu z minulosti. Na druhej strane treba povedať, že urobilo sa aj v tejto oblasti za posledné obdobie dosť pozitívnych krokov, boli by sme nespravodliví, keby sme stále len upozorňovali na nejaké negatíva. Myslím si, že v porovnaní s obdobím pred piatimi, desiatimi rokmi nastal posun aj aj v tejto oblasti, a čo sa týka výkonu spravodlivosti a súdnictva ako takého, ale stále to nie je optimálne. Stále je tu dosť problémov a stále je čo meniť.

    Veľmi pozitívne môžme hodnotiť napríklad postupné zavádzanie elektronizácie súdneho spisu, kde sa bude môcť veľmi ľahko každá strana súdneho konania dozvedieť to, čo je s súdnom spise, tými modernými dnešnými prostriedkami. Zmeny sa dejú v doručovaní, proste, robia sa veci, ale stále to nestačí, stále je veľký počet prípadov, aj my máme informácie od našich členov, že vyše desať rokov sú niektoré spory na súdoch ešte stále nerozhodnuté, v pracovnoprávnych veciach, v takých veciach, v ktorých človek sa chce dožiť aj toho výsledku niekedy, takže je tu ešte veľa práce, a sme teda ochotní byť aj súčasťou nejakých pracovných skupín, alebo toho procesu, ktorý by mohol pomôcť to zlepšiť."

    Marek Mašura: "Pán Masár, my samozrejme budeme podrobne sledovať, či všetky tieto vami žiadané opatrenia budú aj teda pretavené do praxe. Poďme sa ešte posunúť ďalej. Chystá sa aj trestnoprávna zodpovednosť pre firmy. Vysvetlime našim divákom trošku konkrétnejšie, za aké priestupky môžu byť, alebo mali by byť firmy potrestané."

    Branislav Masár: "Táto téma tu bola, veľmi rezonovala teda aj minulý rok. Bol predložený návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, treba povedať, že sme sa ako firmy voči tomu unisono postavili negatívne. Sme presvedčení, že ten návrh, ktorý tu bol, bol zbytočne široký, že by to veľmi komplikovalo situáciu, že by sa zaviedla miesto individuálnej zodpovednosti kolektívna zodpovednosť. Vieme, že trestné konanie je typické pre trestanie a postihovanie fyzických osôb, proste vždy je potrebné nájsť konkrétneho vinníka, kto spáchal tú trestnú činnosť, a toho potrestať. Tu by sa mal tento princíp nejak prelomiť a mala by sa tá zodpovednosť preniesť na celú firmu, alebo na celú právnickú osobu, lebo nie je to len o obchodných spoločnostiach, ale o právnických osobách ako takých, pričom sú tam..."

    Marek Mašura: "Môžete byť konkrétnejší, akým spôsobom by to tá firma pocítila?"

    Branislav Masár: "Poviem taký extrém, jeho z opatrení, alebo jeden z tých trestných, následkov z tých trestných činov je zrušenie firmy, čo je, môžme to porovnať ako trestu smrti medzi fyzickými osobami, tak tam to nie je možné, a pri zrušení firmy by sme si to vedeli predstaviť. No tak samozrejme proti tomuto sme vystúpili, aj toto sme pripomienkovali, a máme za to, že zrušenie firmy je úplne extrém, a potom sa tam samozrejme nedajú realizovať ďalšie opatrenia v rámci nejakého odvolacieho konania, keď už firma bude zrušená, lebo tam už nie je možné nejak ďalej s tým pracovať. Takže je tam veľa miest, ktoré sú problematické, preto sme na to upozorňovali, preto sme radi, že sa ten návrh zákona, ktorý bol minulý rok predložený, zastavil, že sa prerušilo rokovanie o tom, a teraz má byť vypracovaná nejaká štíhla verzia len nevyhnutných vecí, ktoré vyplývajú z našich záväzkov, ktoré máme voči OECD, túto oblasť nejakým spôsobom realizovať, tieto opatrenia, ale len v tej nevyhnutnej miere, a má práve budúci týždeň začať rokovanie na úrovni ministra spravodlivosti s podnikateľskými organizáciami na túto tému, asi sa vytvorí, predpokladáme, nejaká pracovná skupiny, kde budú mať jednotliví aktéri zastúpenie, a kde sa potom narodí nejaký spoločne priechodný návrh zákona v tejto oblasti."

    Marek Mašura: "Viete aj povedať, v akej nevyhnutnej miere by teda firmy mohli byť postihované, možno opäť na konkrétnom príklade?"

    Branislav Masár: "Možno by sme si mohli urobiť taký prehľad, ako to je v iných krajinách, Prikláňame sa k tomu, že by to mohlo fungovať ako v Nemecku, že by to bol teda nie trestnoprávna zodpovednosť, alebo by to patrilo do správneho súdnictva ako administratívna zodpovednosť, a firmy by mohli byť postihované v rámci správneho konania, že by to teda nebolo včlenené do trestného práva, ale ako administratívne konanie. Podobne je to v Nemecku spravené, mohli by sme sa s tým inšpirovať a ísť touto cestou, lebo ak urobí niekto z firmy konkrétny chybu, proste spôsobí škodu, tak aby sa to potom prejavilo negatívne na všetkých, aj zamestnancov, proste tých, ktorí s tým nič nemajú, a bez toho, aby sa to zosobnilo tomu konkrétnemu, máme pocit, že toto nie je správna cesta."

    Marek Mašura: "Pán Masár, my sme tu hovorili o tom, že zmeny sa týkajú legislatívneho procesu, k tomu sme si niečo povedali. Takisto sme si hovorili o tom, že zmeny sa týkajú aj súdnictva, aj k tomu sme si niečo povedali. Tretím bodom je korupcia, na tú sa firmy často sťažujú, tak povedzme si opäť, čo by sa malo zmeniť a čo sa teda od budúceho roka zmení."

    Branislav Masár: "No, treba povedať, že tento materiál je práve v tejto oblasti taký najmenej konkrétny, pokiaľ ide o výpočet tých opatrení v tej prvej časti, aj v tej tretej časti, teda v legislatíve, aj v súdnictve je tam spolu vyše, myslím, tridsať opatrené, ktoré majú proste konkrétnu definíciu, majú konkrétneho nositeľa zodpovednosti, aj termín, a pri tejto oblasti je to riešené rezortne, to znamená, že do nejakého času majú jednotlivé rezorty vypracovať svoje návrhy opatrení v tejto oblasti. Samozrejme týka sa to rozhodovania orgánov verejnej správy, a týka sa to, to sú dve také oblasti, rozhodovania orgánov verejnej správy a v čerpaní eurofondov. Tieto dve oblasti sú najviac spojené s korupčným konaním, a tam majú rezorty práve nájsť tie najproblematickejšie situácie a voči nim pohľadať nejaké riešenia. Takže tam je to zatiaľ také najmenej konkrétne, ale tam práve budeme najviac sledovať, čo bude navrhnuté, ako to bude potom realizované."

    Marek Mašura: "Tak uvidíme, s akými riešeniami dané rezorty prídu. Ja sa ešte na záver opýtam, kedy tieto opatrenia prinesú svoje prvé ovocie?"

    Branislav Masár: "No, pokiaľ sa k tomu pristúpi aktívne, tak už budúci rok by sme mohli toto ovocie prvé mať na stole. Budeme to sledovať. Budeme to pripomienkovať, a teraz také to prvé kolo pripomienkovacie má byť koncom októbra, takže je to tu už za chvíľku, pár mesiacov."

    Marek Mašura: "Pán Masár, to bola moja už posledná otázka. Ďakujem vám veľmi pekne, že ste si našli čas pre našich divákov."

    Branislav Masár: "Prosím. Pekný deň."

    Späť na obsah

  2. 16 hodín denne, 7 dní v týždni. Pracovné peklo na seba berie rôzne podoby

    [Téma: VŠEOBECNÉ; hn.hnonline.sk; 17/07/2015; HNonline, Svet; Peter Ivanič]

    Predstavte si, že máte malý biznis, napríklad so zmrzlinou pri horskom jazere v Nízkych Tatrách. Ako správny podnikateľ zaiste chcete, aby bol váš biznis životaschopný. To znamená, aby ste v ňom mohli pokračovať aj v ďalšej sezóne, neskôr postaviť ďalší stánok na druhej strane jazera a ešte o čosi neskôr pri kúpalisku na Táloch.

    V reči čísiel musíte dosiahnuť "ten správny", zdravý rast. Ak by ste rástli prirýchlo, mohli by vám chýbať zdroje na ďalší postup alebo nepredvídateľné udalosti. A mohli by ste dopadnúť ako Baumax pri expanzii na východný Balkán. Naopak, ak rastiete pomaly, nielenže sa nepohnete od jazera, ale možno nepokročíte ani k stracciatelle.

    S klapkami na očiach
    Takéto chápanie rastu môžeme aplikovať na celé komunity, štáty, ekonomické bloky a vlastne na celý svet. Ľudia sa na ekonomický rast často pozerajú očami zmrzlinára, ktorý má síce dočasne rastúce príjmy, no zároveň vyhadzuje škatule od kornútkov na nelegálnu skládku vedľa pláže a večer čo večer si čistí stánok a jeho obsah v jazernej zátoke. Spôsobené škody si do vlastnej obchodnej bilancie nevkladá. Nech už ide o náklady za odstraňovanie škôd, alebo trebárs odlev návštevníkov.

    A práve takéto úzke nazeranie na ekonomický rast by sa malo zmeniť, hovorí Pingfan Hong, vedúci analytického oddelenia Odboru ekonomických a sociálnych vecí sekretariátu OSN. Hong pripomína, že environmentálne škody ako vedľajší dopad ekonomického rastu boli v mnohých rozvojových krajinách neraz také vysoké, že zámer znížiť rastom chudobu sa vlastne často stal kontraproduktívnym. "Environmentálne škody si v mnohých krajinách vyžiadali tri až desať percent ich hrubého domáceho produktu (HDP). Ak rástli ekonomicky menej než to, reálny prírastok to nebol," vysvetľuje na stránke OSN.

    Práve Spojené národy si dali za cieľ, aby krajiny rástli tak, že to nepôjde na úkor budúcich generácií. Ekonomický rast by teda mal byť udržateľný, avizuje jeden z Cieľov udržateľného rozvoja, ktoré budú svetoví lídri schvaľovať na veľkom samite v New Yorku už v septembri tohto roka.

    Nedôstojné pracovné podmienky
    Nejde však iba o to, aby sme napredovali bez ničenia životného prostredia. Svet sa zameriava aj na sociálny rozmer udržateľného rastu. Cieľ OSN tak počíta aj so zaistením dôstojných pracovných podmienok pre všetkých. Čo to znamená? Náš zmrzlinár by poskytoval nedôstojnú prácu napríklad vtedy, ak by načierno zamestnával neplnoletú dievčinu, platil by jej málo peňazí, pracovala by 16 hodín denne, prípadne by jej nezabezpečil pitný režim či dostatok prestávok.

    Myšlienka o dôstojnej práci či dôstojných pracovných podmienkach vychádza z presvedčenia, že prácu nemáme len k zaisteniu živobytia. Je pre nás aj prostriedkom k plnohodnotnému zaradeniu sa do spoločnosti a naplneniu nášho potenciálu. Stránka globálnej iniciatívy za dôstojnú prácu v textilnom priemysle s názvom Clean Clothes Campaign vymenúva perspektívy, cez ktoré sa dá na (ne)dôstojnú prácu pozerať. Sú to nízke mzdy, veľké a neraz neplatené nadčasy, málo alebo žiadne prestávky, zakázané či obmedzované odbory, zlé bezpečnostné a hygienické podmienky a rodová nerovnosť.

    No ciele, ktoré Spojené národy pripravujú, sa mnohými týmito rozmermi nezaoberajú, prízvukuje Petr Mareš z českej pobočky Clean Clothes Campaign. "V cieli, ktorý sa týka výhradne práce, nie je ani len zmienka o mzde. Rovnako sa nespomínajú ani odbory, ktoré sú kľúčové pri jednaniach so zamestnávateľom, a teda pri zaisťovaní optimálnych pracovných podmienok," povedal pre HN. Obáva sa tiež, aby cieľ nedopadol podobne ako viac než desaťročná diskusia producentov textilu o zavedení tzv. dôstojnej mzdy. Firmy sa totiž nesústredia na hľadanie cesty, ako túto mzdu zaviesť, ale na to, ako obhájiť, že tak neurobia.

    Kto ťahá za kratší koniec
    Nedôstojná práca je všednou realitou napríklad textiliek v juhovýchodnej Ázii, ale aj baní v strednej či západnej Afrike, pripomína Danica Víznerová z neziskovej organizácie Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj.

    Nedôstojná práca na seba berie v rozvojových krajinách rôzne podoby. Napríklad šičky v Ázii pracujú dlhé nadčasy, často robia aj 16 hodín denne bez prestávky, keď je vrchol sezóny, pracujú aj 18 hodín denne, sedem dní v týždni. International Labor Rights Forum zas poukazuje na temnú stránku kakaového priemyslu. V Pobreží Slonoviny pracujú na kakaových plantážach v najťažších pracovných podmienkach desaťtisíce detí. Sú vystavené prachu, nebezpečným chemikáliám, dlhé hodiny trávia prácou na slnku a namiesto chodenia do školy prenášajú ťažké náklady.

    Najviac ohrozené nedôstojnou prácou sú dva typy krajín, hovorí riaditeľ odboru výskumu v Medzinárodnej organizácii práce (ILO) Raymond Torres. "Prvú skupinu tvoria krajiny, ktoré utrpeli krízou a ich ekonomický rast nie je dostatočný, aby prial zlepšovaniu pracovných podmienok. Často sú to krajiny južnej Európy. Druhú skupinu tvoria štáty, ktoré síce neraz výrazne hospodársky rástli, no ich politiky dôstojnej práce tomu nezodpovedali. Ide najmä o časti rozvojovej Ázie, subsaharskej Afriky a arabských štátov," povedal Torres pre HN.

    Aj keď musia ľudia v mnohých kútoch sveta pracovať v katastrofálnych podmienkach, v niektorých krajinách sa veci hýbu vpred. Zo zlepšenia pracovných podmienok sa tešia viaceré štáty Latinskej Ameriky, ktoré rýchlo rástli a zároveň sa im darilo potláčať nerovnosť, hovorí Torres z ILO. Krajiny podľa neho dokázali prekonať aj búrlivé časy krízy, no dnes ich ohrozujú ceny komodít, ktoré sú pre ďalší udržateľný rast týchto krajín kľúčové.

    Ak by sme si chceli nedôstojnú prácu ukázať na mape, jej výskyt by do značnej miery kopíroval rozdelenie na globálny Sever a Juh. "Krajiny, trochu zastarane nazývané rozvojové, ponúkajú dostatok extrémne lacnej pracovnej sily a rôzne ´investičné´ stimuly. Preto sú zaujímavou destináciou pre mnohé spoločností globálneho Severu," dáva nedôstojnej práci zemepisný rozmer Mareš.

    Platí jednoduché pravidlo, že mnohé firmy z rozvinutých krajín sa snažia presúvať svoj biznis tam, kde nájdu čo najlacnejšiu pracovnú silu. Reportáž Wall Street Journal z júla tohto roka opisuje prípady producentov textilu, ktorým sa zdala bangladéžska 67-dolárová minimálna mzda a zvyšujúce sa bezpečnostné a ďalšie štandardy pridrahé, a tak skúšajú šťastie v Etiópii. Tam sa príjem pracovníka textilky pohybuje tesne nad 20 dolármi mesačne.

    Ako sú na tom Slováci
    Aj Slováci sa môžu stretnúť s nedôstojnou prácou. Kto je ňou u nás najviac ohrozený?

    Podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti sa to rôzni, neplatí napríklad vždy regionálne delenie. "Určite aj v Bratislave sú segregované trhy, ktoré sa tvária rovnako ako tie, ktoré sú v Rimavskej Sobote či Revúcej," vysvetľuje. No potvrdzuje, že s potenciálom meniť zamestnávateľa stúpa pracovníkovi nielen mzda, ale perspektívne sa mu zlepšujú aj pracovné podmienky. V mikropohľade sú najviac ohrození najchudobnejší, ľudia s nízkym vzdelaním, v prípade rozvojových krajín sú to často ľudia z vidieka, ktorí sa sťahujú za prácou do miest.

    Oproti rozvojovým krajinám sa majú slovenskí zamestnanci dobre. "U nás nie sú také vypuklé problémy s nedôstojnou prácou, máme dané štandardy Zákonníkom práce, máme legislatívu minimálnej mzde," hovorí Páleník.

    Rezort práce odkazuje, že túto agendu pokrývajú vývažene, vrátane dôstojného mzdového ohodnotenia. "Medzinárodné inštitúcie nevyjadrili nespokojnosť s pracovnoprávnou úpravou v Slovenskej republike," skonštatovala Veronika Husárová z tlačového odboru ministerstva.

    Ficova vláda sa chváli najmä tým, že zvyšuje minimálnu mzdu. Tá ešte donedávna na Slovensku nedosahovala ani úrovne štátom definovanej hranice chudoby - 60 percent mediánnej mzdy. Dnes sa minimálna mzda v čistom pohybuje okolo tejto hranice. Rast najnižších miezd však kritizujú firmy a niektorí ekonómovia, ktorí sa obávajú, že prinesie rast nezamestnanosti.

    Aj keď majú slovenskí zamestnanci neporovnateľne lepšie pracovné podmienky ako tretí svet, aj u nás je čo zlepšovať. Podľa Páleníka by mal dobrý príklad dávať verejný sektor, ktorý je najväčším zamestnávateľom. "Ide aj o to, aby štát nemohol hodiť zákazku súkromníkovi a potom sa tváriť, že je v poriadku, že vyváža odpady do rieky alebo že zamestnancov platí načierno," dopĺňa.

    Čo môžeme urobiť my
    Udržateľnému rastu sa venuje aj slovenská rozvojová spolupráca. Okrem podpory projektov v zahraničí spolufinancuje aj európske projekty zamerané na osvetu našej verejnosti. Takéto projekty realizujú niektoré slovenské neziskovky. Ich cieľom je osloviť spotrebiteľov, aby zmenili svoje správanie, a tým vplývali aj na prístup veľkých korporácií či príslušných úradov, hovorí Danica Víznerová, ktorá pracuje pre jednu z mimovládok, ktorá šíri osvetu o týchto témach. Dopyt spotrebiteľov totiž zásadne ovplyvňuje správanie firiem.

    Nie vždy treba posielať do rozvojových krajín peniaze na ich rozvoj. Celkom by stačilo, keby tam firmy z bohatej časti sveta dodržiavali pri svojich investíciách rovnaké pracovné či environmentálne štandardy ako u seba doma. Ak to však necháme len na ne, dôsledky sa podľa Mareša nedostavia.

    Mareš tiež pripomína, že o dôstojnej práci nestačí len hovoriť a popritom ďalej kupovať tovar vyrobený v nedôstojných podmienkach. Čo teda môžu spraviť spotrebitelia? Napríklad si priplatiť za tovar, ktorého výroba nezničila životné prostredie či niekoho život, alebo si takýto tovar nekúpiť vôbec. Zjednodušene povedané: nemali by sme si kupovať zmrzlinu od neporiadneho zmrzlinára. Tým ho môžeme primäť k tomu, aby sa správal lepšie k životnému prostrediu a dievčinu zamestnal legálne.

    Tento článok je deviaty z 20-dielneho seriálu o Cieľoch udržateľného rozvoja, ktoré budú svetoví lídri schvaľovať na samite v New Yorku v septembri tohto roka. Seriál vzniká v rámci Európskeho roka rozvoja 2015 v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií.

    Ciele udržateľného rozvoja

    1. Odstrániť chudobu vo všetkých jej podobách kdekoľvek na svete

    2. Odstrániť hlad, podvýživu a dosiahnuť potravinovú bezpečnosť

    3. Zaistiť zdravý život a podporiť blahobyt

    4. Zabezpečiť vzdelanie v rovnakej kvalite pre všetkých a podporiť celoživotné vzdelávanie

    5. Dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien a dievčat

    6. Zaistiť dostupnosť vody, udržateľný vodný manažment a sanitáciu

    7. Zabezpečiť prístup k dostupnej a udržateľnej energii

    8. Podporiť udržateľný ekonomický rast, zamestnanosť a dôstojnú prácu

    9. Stavať odolnú infraštruktúru a podporiť udržateľnú industrializáciu a inovácie

    10. Znížiť nerovnosť v rámci krajín a medzi nimi

    11. Vytvárať bezpečné a odolné mestá a ľudské osídlenia

    12. Zabezpečiť udržateľnú spotrebu a výrobu

    13. Vykonať okamžité kroky v boji s klimatickou zmenou

    14. Zachovať a udržateľne využívať oceány a moria

    15. Chrániť pevninské ekosystémy, podporovať udržateľný lesný manažment, bojovať proti rozširovaniu púští

    16. Zabezpečiť prístup k spravodlivosti pre všetkých, vytvoriť efektívne a zodpovedné inštitúcie

    17. Posilniť globálne partnerstvo pre udržateľný rozvoj

    Späť na obsah

  3. Členovia strany SKOK trávia leto v regiónoch: Riešia aj nezamestnanosť

    [Téma: VŠEOBECNÉ; cas.sk; 18/07/2015; Čas.sk; TASR]

    Daniel Krajcer naštartoval program obnovy slovenských hradov.

    | Členovia mimoparlamentnej strany SKOK trávia celé leto v regiónoch Slovenska medzi ľuďmi na rôznych verejných akciách.
    Riešia nezamestnanosť aj podnikateľské prostredie. "Daniel Krajcer prechádza slovenské hrady, na ktorých naštartoval úspešný program ich obnovy s využitím dlhodobo nezamestnaných, ktorý dnes prináša svoje ovocie. Juraj Miškov a Martin Chren sa aj z opozície stále venujú aj podnikateľom a snahe prilákať na Slovensko nových zahraničných investorov a vytvoriť nové pracovné miesta," uviedla pre TASR hovorkyňa strany Martina Medzayová.

    Jozef Kollár zase rieši aktuálne problémy s gréckou krízou. "Chceme navštíviť čo najviac miest, v rámci všetkých regiónov Slovenska a ukázať občanom, že ich niekto naozaj počúva a následne rieši problémy, ktoré ich trápia," povedala hovorkyňa.
    Desiatky aktivistov strany SKOK pokračujú aj v zbere podpisov za odluku cirkvi od štátu a venujú sa dokončovaniu volebného programu.

    "Čo sa týka našich billboardov, orientujeme sa výlučne na komunikáciu hodnôt strany SKOK, keďže sme novým politickým subjektom. Tiež vzhľadom na obmedzený priestor strany v médiách využívame aktuálne platený priestor na komunikáciu hodnôt a nášho programu," uviedla Medzayová. V júni a v júli SKOK nemá objednané žiadne billboardy, tie, ktoré sú stále v uliciach, sú ešte z mája. Strana zároveň spustila nový web, na ktorom môže každý nájsť všetkých členov strany SKOK, ako aj jej financovanie za každý uplynulý štvrťrok.

    Späť na obsah

  4. Ako reštartovať podnikanie

    [Téma: VŠEOBECNÉ; etrend.sk; 17/07/2015; eTREND; Alexander Birčák]

    17.07.2015 | Alexander Birčák

    Vostatných rokoch veľa podnikateľov zistilo, že veci, ktoré predtým fungovali, odrazu neprinášajú očakávané výsledky. Dnes často pracujú viac a za menej peňazí.

    Konjunktúra v dobrých časoch zvádza ľudí a firmy k vytváraniu optimistických bublín – či už ide o nákup tovarov a služieb alebo o predaj vlastných produktov. Ak má klient dosť peňazí, často si kúpi aj veci, ktoré momentálne nepotrebuje, a to aj za vyššiu cenu. Aj pri predaji sú firmy veľkorysejšie. Viac investujú do marketingu a predaja.

    Pokles hospodárskych výsledkov, nech už príde z akéhokoľvek dôvodu, núti firmy prehodnocovať podnikanie – spôsoby, ako svoje výrobky či služby predávajú, ako nakupujú, aké činnosti robia a aké nie. Nemusí to byť iba hodpodárska kríza, ktorá manažérov prinúti zmeniť spôsob myslenia. Niekedy môže naštartovať zásadné zmeny aj prírodná pohroma.

    Prebytoční pracovníci

    Napríklad v Přerovskom pivovare bola takýmto impulzom povodeň na rieke Morava. Voda zaplavila aj dvojposchodovú administratívnu budovu pivovaru. Keď opadla, v miestnostiach na prvom poschodí sa pre vlhkosť a bahno nedalo pracovať. Vedenie podniku muselo zabezpečiť kontinuitu biznisu, a tak vybrali pracovníkov, bez ktorých firma nemohla fungovať, a nasťahovali ich na druhé poschodie. Ostatní dostali nútenú dovolenku.

    Renovácia zaplavených priestorov trvala zhruba štyri mesiace. Potom si niekto vo vedení položil otázku – keď sme bez ľudí na nútenej dovolenke dokázali fungovať štyri mesiace, prečo by sme ich mali ďalej zamestnávať? A tak tretina administratívnych pracovníkov dostala výpoveď.

    V "dobrých zlatých časoch" mal každý z prepustených pracovníkov okolo seba bublinu dôležitosti a nenahraditeľnosti. Povodeň im tieto bubliny popraskala. Podobne núti firmy prehodnocovať priority aj kríza.

    Zmeny v správaní

    Pri reštarte podnikania, nech sa už udeje z akejkoľvek príčiny, je dobré vedieť, prečo sa stroj zasekol. Môže to byť intenzívnejšia konkurencia či iná zmena podnikateľského prostredia alebo napríklad aj demotivácia a sklamanie podnikateľa z pretrvávajúceho obdobia neúspechov. Prípadne znížená morálka a motivácia zamestnancov – spoločnosť Engage Hill prieskumom zistila, že zamestnanci začali v zlých časoch viac podvádzať, klamať a flákať sa.

    Istý podnikateľ napríklad pred desiatimi rokmi prevádzkoval úspešný katalóg firiem. Za poplatok sprostredkoval klientom kontakty na nových zákazníkov a dodávateľov. Rozvoj internetu jeho podnikanie postupne zlikvidoval. Zákazníci už viac túto službu nepotrebovali, pretože si potrebné informácie našli sami na internete.

    Podnikateľ zrušil firmu a začal hľadať iný spôsob obživy. Najprv sa zamestnal, ale po čase prišiel s nápadom, ako poskytovať služby v oblasti, v ktorej bol v minulosti dobrý. Jeho silnou stránkou vždy bolo spájanie ľudí. Dnes organizuje ochutnávky vína spojené s networkingom a vyzerá to, že by sa mohli stať jeho hlavným zdrojom príjmov.

    Stavy mysle

    Čo podnikateľovi bráni reštartovať biznis? Myseľ človeka sa môže pri riešení akéhokoľvek problému ocitnúť v rozličných stavoch. Prvým je tupé prázdno. Pri tomto stave je človeku veľmi zle a nevidí svetlo na konci tunela.

    Druhým je osvietené jasno. Je to stav mysle, keď má človek geniálny plán, ako vyriešiť všetky problémy. Nehľadá si cestu, ale sedí v buldozéri a razí si ju hlava-nehlava. Tento spôsob riešenia problémov funguje niekedy dobre – stačí "prevalcovať" iných ľudí aj prekážky, ktoré postavili. Ale funguje iba dovtedy, pokým sa pred buldozérom neobjaví skalná stena. Keď človek opakovane bez výsledku narazí do steny, hrozí, že sa zošmykne do prázdna.

    Najneskôr vtedy si treba uvedomiť, že existuje ešte tretí stav mysle – sloboda možností. Na to, aby sme mali pri riešení problému slobodu možností, potrebujeme nájsť minimálne tri riešenia.

    Kritické myslenie

    Keď ich nájdeme, potom treba použiť kritické myslenie na to, aby sme z nich vybrali to najlepšie. Znamená to pomenovať a zvážiť dôvody, prečo riešiť úlohu práve týmto spôsobom, aj dôvody, prečo ju týmto spôsobom neriešiť. Takúto analýzu je dobré urobiť pre všetky riešenia úlohy a potom si vybrať najvhodnejší variant: plán A. "Sloboda možností" má v porovnaní s "osvieteným jasnom" jednu veľkú výhodu. Keď si vyberiete plán A, ktorý vás privedie k skalnej stene, nie je to nič strašné. Ak plán A nefunguje, máte ešte stále v rukáve plán B a dokonca aj plán C.

    Pred pol rokom sa ocitol v tupom prázdne majiteľ firmy, ktorý podniká s kozmetikou. Po vypuknutí krízy išiel od roku 2009 jeho biznis dolu vodou. Musel obmedziť výrobu, prepustiť polovicu ľudí. Finančne sa podľa vlastných slov držal skôr pod hladinou: "Iba čas od času sa vynorím, aby som sa nadýchol," konštatoval. Dovolenky obmedzil, auto prestal meniť každé dva roky – to posledné mu slúži piaty rok.

    Čo je horšie, prestal sa tešiť do práce, z ktorej bol unavený a vystresovaný. V porovnaní s minulosťou sa oveľa viac narobil a menej zarobil. Cítil sa vyhorený. Čo sa vlastne v ostatných rokoch zmenilo? Poklesli ceny a tým aj tržby. Na trh prišla konkurencia a veľa zákazníkov firmy skrachovalo.

    Jeho odpoveď na otázku, aké má možnosti a čo mieni robiť s firmou ďalej, vystihovala tupé prázdno jeho mysle: "Buď firmu zavriem, alebo to budeme takto ťahať ďalej. Akurát neviem, dokedy to ešte vydržím."

    Vždy je cesta von

    Keď sa človek ocitne v podobnom rozpoložení, vždy je lepšie namiesto rezignácie hľadať východiská – napríklad pomenovaním možností, ktoré v danej chvíli prichádzajú do úvahy. Biznismen s kozmetikou napokon tiež dospel k týmto možnostiam. Po prvé, nechať firmu tak, ako bola. Po druhé, pokúsiť sa o inovácie. A po tretie, racionalizovať podnikanie.

    Následne si jednotlivé alternatívy rozobral detailnejšie. Ak by išiel cestou inovácií, mohol zaviesť nový sortiment výrobkov. Firma mala totiž nové receptúry, ktoré ešte neuviedla na trh. Na to však bol potrebný dostatok peňazí. Buď by si ich musel požičať, alebo by musel nájsť externé zdroje financovania. Z toho vyplynuli ďalšie možnosti – nájsť investora, ktorý by sa na uvedení nových výrobkov na trh podieľal peniazmi, prípadne aj skúsenosťami, alebo sa stať distribútorom niektorej globálnej značky na Slovensku.

    Aké možnosti sa črtali v prípade, že by chcel racionalizovať svoje podnikanie? Podľa Paretovho pravidla 20 percent činností prináša 80 percent príjmov. Mohol teda týmto spôsobom pomenovať najziskovejšie činnosti vo firme a v budúcnosti sa sústrediť najmä na ne.

    Podnikateľ sa napokon rozhodol pre otvorenie e-shopu a zracionalizovanie fungovania firmy. Mohol zvoliť aj iné riešenie a vždy sa dá iba domnievať, či by išlo o lepšiu alebo horšiu voľbu. Rozhodujúce však pre neho bolo získať presvedčenie, že sa situácia dá riešiť a že z nej dokáže nájsť východisko. Najzákladnejšou podmienkou reštartu podnikania je priznať si, že firma nefunguje tak, ako by mala, a že potrebuje zmenu.

    Autor je podnikateľský poradca, kouč a motivátor.

    Päť tipov na vytvorenie slobody možností

    Ak chcú biznismeni reštartovať svoje podnikanie, je dobré, ak si zodpovedia nasledujúce otázky, prípadne ich prekonzultujú aj so svojimi kolegami a podriadenými. Je vhodné zaznamenať si jednotlivé nápady a postrehy, potom si ich s odstupom času prečítať a kriticky sa nad nimi zamyslieť.

    1. Tri veci, v ktorých je vaša firma skvelá

    Poznanie silných stránok vám umožní prispôsobiť podnikanie tak, aby ste viac predávali to, v čom ste skutočne dobrý.

    2. Poučné riešenia

    Čo boli tri hlavné chyby, ktoré viedli k neúspechu dôležitého projektu? Čo ste nemali urobiť a čo treba urobiť, aby bol projekt úspešný? Dá sa ešte niečo urobiť pre jeho záchranu? Čo prestať robiť úplne, čo obmedziť a čo robiť inak? Podnikatelia sa často pre nejaký projekt nadchnú, no ak sa v dohľadnom čase nedostaví úspech, s pocitom sklamania ho zavrhnú. Úspech sa často ukrýva v detailoch. Niekedy stačí pre veľký zvrat aj malá zmena.

    3. Búrka mozgov (brainstorming)

    Stanovte si merateľný a dosiahnuteľný cieľ rozvoja vašej firmy, zvolajte malú skupinku aktívnych zamestnancov a vyzvite ich, aby spoločne hľadali spôsob, ako cieľ dosiahnuť. Brainstorming sa dá využiť aj na stanovenie cieľa rozvoja firmy.

    4. Búrka mysle (mindstorming)

    Mindstorming je mladší brat brainstormingu. Spočíva v tom, že si vy aj vaši kolegovia napíšete dvadsať odpovedí, ako napríklad v priebehu nasledujúceho roka zvýšiť predaj určitého výrobku o dvadsať percent.

    5. Dokončenie vety

    Skúste si zodpovedať alebo požiadajte kolegov a známych, aby zodpovedali otázky typu:

    – Zdvojnásobili by sme počet vyskladnených paliet, keby...

    – Znížili by sme náklady o pätinu, keby...

    – Naši predajcovia by boli o štvrtinu úspešnejší, keby...

    – Predali by sme viac výrobkov, keby naši zamestnanci nehovorili...

    – Prestali by sme strácať zákazníkov, keby...

    Späť na obsah

  5. Automobilky hlásia rast

    [Téma: VŠEOBECNÉ; TA3, 18:30; 19/07/2015; Hlavné správy; Andrej Horváth]

    Alfonz Šuran, moderátor: "Dobrá správa z ekonomiky. Predaj nových áut prudko vzrástol. V Európskej únii dosiahol najvýraznejšie tempo za vyše päť rokov. Darí sa aj našim automobilkám. Ekonomika sa pomaly zotavuje a ľudia si môžu dovoliť aj dlhodobejšie investície."

    Andrej Horváth, redaktor: "Predaj áut v Európskej únii medziročne vzrástol o takmer 15 percent. Ide o najlepší výsledok od konca roka 2009. Na Slovensku obchodníci predali o osem percent viac vozidiel ako vlani."

    Katarína Muchová, analytička Slovenskej sporiteľne: "Záujem o kúpu automobilov rastie, čomu napomáha lepšia ekonomická situácia na Slovensku, zlepšovanie sa situácie na trhu práce, nižšia nezamestnanosť a taktiež rastúce reálne mzdy."

    Pavol Prepiak, viceprezident Zväzu automobilového priemyslu (telefonát): "Tri roky poklesov museli vyústiť k tomu, že tie autá sa opotrebovali, zostarli. Prirodzene tá obnova toho vozidlového parku musela nastať. V júni sa podarilo na Slovensku zaregistrovať viac ako 8-tisíc vozidiel, čo je v zásade od roku 2011 najlepší mesačný výsledok."

    Andrej Horváth: "Najväčšími odberateľmi áut vyrobených na Slovensku sú Nemci, Briti a Francúzi. Dobieha ich ale Čína, ktorá získava čoraz väčší podiel na trhu. Časť zarobených peňazí investujú automobilky naspäť do výskumu a vývoja, napríklad elektromobilov."

    Jana Glasová, analytička Poštovej banky: "Slovenské automobilky ohlásili viaceré rozšírenie výroby a tak isto je tu ešte možnosť, že na Slovensko príde štvrtá automobilka. O tej sa stále diskutuje a rozhodnutie by malo prísť neskôr."

    Andrej Horváth: "Ekonómovia očakávajú pozitívny vývoj v predaji automobilov aj budúci polrok."

    Späť na obsah

  6. Slováci majú vyšší záujem o kúpu nehnuteľnosti

    [Téma: VŠEOBECNÉ; TA3, 12:30; 17/07/2015; Ekonomika]

    Marek Mašura, moderátor: "Nehnuteľnosti na Slovensku sú o niečo drahšie ako vlani. Ich ceny v prvom kvartáli síce poskočili iba o pol percenta, aj tak je to však najrýchlejší rast za posledné dva roky. Vyplýva to z údajov Národnej banky. Meter štvorcový nehnuteľnosti stál v úvode roka v priemere 1 200 eur. Domy a byty sú však naďalej o pätinu lacnejšie ako pred krízou.

    Najdrahšie nehnuteľnosti sú tradične v Bratislavskom kraji. Meter štvorcový tu v priemere stojí viac ako 1 600 eur. Na druhom mieste je Košický kraj, kde zaplatia o 700 eur menej ako na západe Slovenska. Najnižšie ceny nehnuteľností sú naopak v Nitrianskom regióne.

    O aktuálnych cenách nehnuteľností sa budem teraz rozprávať s Janou Glasovou, analytičkou Poštovej banky, ktorú už vítam u nás v štúdiu. Prajem príjemný dobrý deň."

    Jana Glasová, analytička Poštovej banky, (hosť v štúdiu): "Dobrý deň prajem."

    Marek Mašura: "Pani Glasová, tak povedzme si teda na začiatok, prečo ceny nehnuteľností rastú? Je za tým väčší záujem Slovákov?"

    Jana Glasová: "Áno, v prvom tohtoročnom kvartáli môžeme sledovať taký mierny rast cien nehnuteľností o tie spomínané štyri desatiny percenta. Dôvodom je určite aj vyšší záujem Slovákov o kúpu nehnuteľnosti, čo je dané tým, že našej ekonomike sa lepšie darí, evidujeme ekonomický rast, situácia na trhu práce, evidujeme aj nižšiu mieru nezamestnanosti, rastúce mzdy, takže toto sú všetko faktory, ktoré vlastne zvyšujú aj ten záujem Slovákov o kúpu nehnuteľnosti. A samozrejme ešte môžeme povedať, že tým záujemcom o kúpu bytov, alebo domov, hrá do kariet aj menová politika Európskej centrálnej banky, je nízka základná sadzba úroková, čo vedie aj k nižších sadzbám na úverových produktoch."

    Marek Mašura: "Ale môžeme teda dodať, že tento rast cien nehnuteľností má zdravší základ ako v prípad realitného boomu, ktorý pred niekoľkými rokmi spustil krízu."

    Jana Glasová: "Určite môžeme povedať, že má zdravší základ, pretože je to miernejší, taký racionálnejší rast, a práve pred krízou v tom roku 2008 sme evidovali veľmi výrazné rasty cien nehnuteľností."

    Marek Mašura: "V príspevku sme spomínali, že ceny v Bratislavskom kraji sú najvyššie. Poďme si zopakovať, prečo."

    Jana Glasová: "V Bratislave a okolí sú tie ceny nehnuteľností najvyššie. Je to samozrejme dané tým, že práve Bratislavský región je regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti, pohybuje sa iba na úrovni okolo 6 percent, a samozrejme aj tie zárobky sú tu najvyššie. Tá priemerná hrubá mzda sa pohybuje okolo 1 100 eur v prípade Bratislavského regiónu, takže to sú faktory, ktoré spôsobujú, že aj tie ceny nehnuteľností sú najvyššie. A samozrejme ešte môžme spomenúť aj to, že do Bratislavy sa sťažuje aj veľa ľudí z okolia, alebo z iných regiónov, a zvyšujú teda tým ten dopyt po nehnuteľnostiach."

    Marek Mašura: "A zrejme s tým súvisí aj výška hypotéky. Tie hypotéky v Bratislave budú asi o niečo vyššie ako na východe Slovenska."

    Jana Glasová: "Tým, že sú vyššie ceny nehnuteľností, tak samozrejme aj Bratislavčania, ktorí si chcú kúpiť byt, alebo dom v Bratislave a okolí, tak si musia brať aj vyššie nehnuteľnosti a vlastne splácať aj tie vyššie mesačné splátky."

    Marek Mašura: "Spomenul som východ krajiny, ten sa často používa ako protiklad k bohatému západu, ale Košice majú druhé najdrahšie nehnuteľnosti na Slovensku. Tak pýtam sa, prečo je to tak."

    Jana Glasová: "Áno, druhé najvyššie ceny nehnuteľností sú práve v Košiciach a v okolí, v Košickom regióne. Samozrejme, keď sa pozrieme na Bratislavu a Košice, tak rozdiely sú tu výraznejšie. V Bratislave sa viacej zarába, v Bratislave je nižšia miera nezamestnanosti. Keď sa zase pozrieme na ten Košický región, tak ten vývoj cien nehnuteľností je určite ovplyvnený aj samotným vývojom v meste Košice, v takej tej metropole východu, kam sa ľudia, môžme predpokladať, sťahujú za prácou, pretože nájsť si prácu je tam ľahšie, jednoduchšie, a tým pádom zvyšujú aj ten dopyt po nehnuteľnostiach, čo zvyšuje ceny nehnuteľností samozrejme."

    Marek Mašura: "Poďme sa teraz pozrieť na opačný koniec rebríčka. V príspevku sme spomínali, že nehnuteľnosti sú na Slovensku najlacnejšie v Nitrianskom kraji, opäť sa pýtam, prečo je to tak?"

    Jana Glasová: "Nitriansky región má najnižšie tie ceny nehnuteľností, a zase musíme sa obrátiť na tie mzdy, ktoré sú dôvodom takéhoto vývoja. Väčšinou zvykne platiť, že ten vývoj cien nehnuteľností ide nejakým spôsobom ruka v ruke aj s vývojom mzdovým v príslušnom regióne, a práve Nitra a okolie sú regiónom práve s takými tými tými nižšími zárobkami. Najmenej sa u nás zarába v Prešovskom kraji a potom je tu už ten Nitriansky kraj."

    Marek Mašura: "Rast cien nahráva do karát tým, ktorí chcú nehnuteľnosť predávať. Čo by ste teda poradili? Mali by tak urobiť, alebo prípadne počkať?"

    Jana Glasová: "My predpokladáme, že v tomto roku, alebo po zvyšok tohto roka bude ten realitný trh u nás ovplyvňovaný aj naďalej tou lepšou ekonomickou situáciou, lepšou situáciou na trhu práce, rastúcimi mzdami, čo bude všetko pôsobiť na vyšší záujem o kúpu nehnuteľností, bytov a domov, a zároveň aj pretrvávajúce nízke úrokové sadzby z úverov, čo bude tiež nahrávať tým záujemcom o kúpu nehnuteľností. Takže predpokladáme, že v tomto roku by mohlo dôjsť k určitému miernemu rastu cien nehnuteľností, ale naozaj, keď hovoríme o tom raste, tak mám na mysli mierny rast, žiadne výrazné zdražovanie nehnuteľností neočakávame, pretože tu si treba uvedomiť, že tá nezamestnanosť na Slovensku je stále pomerne vysoká, a teda mnohí Slováci nemôžu pomýšľať na nejakú kúpu nového bývania."

    Marek Mašura: "Vo vašej analýze ste k tomuto bodu aj skonštatovali, že ceny síce rastú, ale dostupnosť bývania sa zlepšuje, tak poďme si trochu viac povedať ešte, že čo k tomu vlastne prispieva."

    Jana Glasová: "K lepšej ekonomickej dostupnosti bývania prispieva samozrejme ten vývoj na realitnom trhu, to, že ceny nehnuteľností klesli a v súčasnosti buď stagnujú, ale naďalej ešte mierne klesali v predchádzajúcich kvartáloch. V podstate môžme povedať, že Slovák, priemerne zarábajúci Slovák si zo svojho platu mesačného mohol dovoliť kúpiť približne 0,68 metra štvorcového nehnuteľnosti."

    Marek Mašura: "Kde je bývanie najdostupnejšie a kde naopak najmenej dostupnejšie?"

    Jana Glasová: "Z tohto uhla pohľadu je tá dostupnosť bývania najvyššia v regiónoch, kde sú najlacnejšie nehnuteľnosti. To znamená, Nitriansky a Trenčiansky región, kde sú teda tie ceny nehnuteľností najnižšie, a tým pádom aj tá dostupnosť je najvyššia. Priemerne zarábajúci obyvateľ či už v Nitre, alebo Trenčíne, tak si môže zo svojho platu kúpiť 1,21 metra štvorcového nehnuteľnosti. Naopak, najnižšia je tá dostupnosť bývania z tohto uhla pohľadu v Bratislave a okolí, kde si z toho priemerného zárobku môžme dovoliť kúpiť iba 0,66 metra štvorcového nehnuteľnosti. Takže napriek tomu, že v Bratislave sa viacej zarába, tak vlastne v pomerne k platom tie nehnuteľnosti u nás vychádzajú najdrahšie.

    Ale ešte by sme tu mohli spomenúť aj to, že tá dostupnosť bývania v ostatných okrem Bratislavského, je teda vyššia, ale na druhej strane je tam vyššia nezamestnanosť, takže to znamená, že menej ľudí môže vlastne pomýšľať na kúpu tej nehnuteľnosti."

    Marek Mašura: "Pani Glasová, vy ste teraz hovorili o tých vysokých cenách nehnuteľností v Bratislavskom kraji, a toto ľudia v anketách často aj spomínajú, ako dôvod, prečo pokukujú po bývaní v Maďarsku alebo Rakúsku, tak poďme si ešte povedať, aké sú ceny u našich susedov a ako sa vyvíjajú."

    Jana Glasová: "Áno, práve obyvatelia Bratislavy a okolia často sa zameriavajú aj, alebo pozerajú pri rozmýšľaní pri novom bývaní aj za naše hranice, či už je to Maďarsko, Česká republika, alebo Rakúsko. V súčasnosti môžme konštatovať, že vývoj im nehrá úplne do kariet, pretože ceny nehnuteľností aj v Maďarsku, aj v Českej republike rastú v súčasnosti, a to od začiatku tohto roka, a čo sa týka Rakúska, tak tam sme zaznamenali skôr takú stagnáciu tých cien nehnuteľností."

    Marek Mašura: "Pani Glasová, to už bola moja posledná otázka. Verím, že sme poskytli cenné rady našim divákom. Prajem ešte príjemný deň."

    Jana Glasová: "Pekný večer. Dovidenia."

    Späť na obsah