Asociácia zamestnávateľ. zväzov a združení

Dátum exportu: 17.08.2015 02:08


  1. Minimálna mzda bude 400 eur, navrhuje rezort práce

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; Pravda; 15/08/2015; 189/2015; s.: 4; správy Slovensko; (SITA)]

  2. Boj o výšku minimálnej mzdy

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; Rádio Slovensko, 18:00; 15/08/2015; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; z domova; Jaroslav Barborák]

  3. Žiakov čakajú nové odbory

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; TA3, 12:00; 14/08/2015; Žurnál; Miroslav Kohút]

  4. Nedostali ste výplatu načas? Zákon vás ochráni, no je to beh na dlhé trate

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; aktualne.sk; 15/08/2015; Ekonomika; Radovan Kopečný]

  5. Hospodárska a sociálna rada bude 24. augusta rokovať o zvýšení minimálnej mzdy na 400 €

    [Téma: VŠEOBECNÉ; Rádio Regina BA, 14:00; 14/08/2015; Regionálne správy z Bratislavy; z domova; Branislav Heldes]

  6. Čo ak prečerpáte viac dní dovolenky, ako máte nárok?

    [Téma: VŠEOBECNÉ; 24hod.sk; 14/08/2015; Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR]

  7. Dotácie pre Jaguar môžu byť nižšie ako pre Kiu či PSA

    [Téma: VŠEOBECNÉ; pravda.sk; 14/08/2015; Spravodajstvo; Linda Nagyová Pravda]

  8. Slovenskí europoslanci sa venovali migrácii aj ľudským právam

    [Téma: VŠEOBECNÉ; sme.sk; 14/08/2015; Z domova; Redakcia]

  9. Zoznam siedmich štátov, ktoré majú najbližšie k bankrotu

    [Téma: VŠEOBECNÉ; tvnoviny.sk; 16/08/2015; TVnoviny; NEW YORK/TASR]

  10. Zachráni euro politická únia?

    [Téma: VŠEOBECNÉ; pravda.sk; 17/08/2015; Názory; Brigita Schmögnerová ministerka financií SR v rokoch 1998 až 2002]

  11. Nevzdelaní rodičia svoj problém posúvajú deťom

    [Téma: VŠEOBECNÉ; SME; 15/08/2015; 189/2015; s.: 5; Ekonomika; Michaela Kušnírová]

  12. Miest na stredných školách je viac ako detí, všimol si štát

    [Téma: VŠEOBECNÉ; SME; 17/08/2015; 190/2015; s.: 3; Spravodajstvo; Annamária Ondrejková]

  13. Stredné školy majú veľa voľných miest

    [Téma: VŠEOBECNÉ; STV Jednotka, 19:00; 14/08/2015; Správy RTVS; z domova; Daniela Hajčáková]

  14. Lepšie časy ako sa čakalo

    [Téma: VŠEOBECNÉ; Pravda; 15/08/2015; 189/2015; s.: 1,10; Titulná strana; Lenka Buchláková]

  15. Silný rast slovenskej ekonomiky

    [Téma: VŠEOBECNÉ; TA3, 12:30; 14/08/2015; Ekonomika; Marek Mašura]


  1. Minimálna mzda bude 400 eur, navrhuje rezort práce

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; Pravda; 15/08/2015; 189/2015; s.: 4; správy Slovensko; (SITA)]

    Ministerstvo práce a sociálnych vecí navrhuje zvýšiť od začiatku budúceho roka minimálnu mzdu zo súčasných 380 eur na 400 eur. Išlo by o nárast o 5,26 percenta. Toto zvýšenie minimálnej mzdy je podľa rezortu o 1,16 percentuálneho bodu vyššie, ako jej minimálny nárast vyplývajúci z valorizačného mechanizmu.

    "Navrhnutý rýchlejší rast sumy minimálnej mzdy, ku ktorému sa zaviazala aj vláda vo svojom programovom vyhlásení, ministerstvo považuje za zodpovedajúci relatívne priaznivej makroekonomickej situácii," uviedlo ministerstvo. O jeho návrhu by mala rokovať 24. augusta tripartita.

    Sociálni partneri sa podľa rezortu do zákonom stanoveného termínu 15. júla na mesačnej minimálnej mzde na rok 2016 nedohodli. Republiková únia zamestnávateľov prišla so sumou 399 eur, to však odmietla Konfederácia odborových zväzov. Tá navrhla zvýšiť minimálnu mzdu od začiatku budúceho roka na 410 eur.

    Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení chcela sumu minimálnej mzdy na rok 2016 nezvyšovať. Odôvodnila to vysokým počtom dlhodobo nezamestnaných, nepriaznivým stavom zamestnanosti v regiónoch a problémami absolventov a mladých ľudí s uplatnením sa na trhu práce.

    Minimálna mzda na Slovensku sa od začiatku tohto roka zvýšila z pôvodných 352 eur na 380 eur. Išlo o nárast o 7,95 percenta. Súčasne sa však od začiatku tohto roka zaviedla odpočítateľná položka na zdravotné odvody v sume 380 eur. Zamestnanci, ktorých hrubý príjem je nižší ako 570 eur mesačne, tak majú vyššiu čistú mzdu. Odpočítateľná položka na zdravotné odvody sa zaviedla práve vzhľadom na to, že minimálna mzda stúpla na 380 eur.

    (SITA)

    Späť na obsah

  2. Boj o výšku minimálnej mzdy

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; Rádio Slovensko, 18:00; 15/08/2015; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; z domova; Jaroslav Barborák]

    Oto Görner, moderátor: "Ministerstvo práce navrhne na rokovaní tripartity dvadsiateho štvrtého augusta zvýšiť minimálnu mzdu zo súčasných tristoosemdesiat na štyristo eur. Odborári pritom žiadali ešte viac a so zamestnávateľmi sa v júli nedohodli. Podľa ekonomických analytikov účinnou alternatívou k zvyšovaniu minimálnej mzdy by bolo aj úspešnejšie potieranie ekonomickej kriminality."

    Jaroslav Barborák, redaktor: "Minulý rok nárast o dvadsaťosem eur, tento rok minimálne o ďalších dvadsať. Taký je doterajší stav rokovaní o náraste minimálnej mzdy. Najprv sa mali dohodnúť odbory so zamestnávateľmi a hoci sa ich návrhy blížili až na úroveň štyristodesať k tristodeväťdesiatdeväť eur, dohodu nenašli. Na rad tak prichádza vláda a premiér hovorí o minimálne štyristoeurovom náraste. Robert Fico."

    Robert Fico, predseda vlády SR (Smer-SD): "Bol by som rád, keby sa nám opäť podaril výrazný skok z tristoosemdesiat na štyristo."

    Slavomír Manga, viceprezident KOZ SR: "Samozrejme konfederácia toto víta."

    Jaroslav Barborák: "Túto spokojnosť odborárskeho vyjednávača Slavomíra Mangu však nezdieľajú zamestnávatelia. Slovensko dnes podľa nich nemá na to, aby zvyšovalo minimálne pracovné ohodnotenie. O dôvodoch hovorí Martin Hošták z ich republikovej únie."

    Martin Hošták, Republiková únia zamestnávateľov: "Pretrvávajúca vysoká miera nezamestnanosti."

    Jaroslav Barborák: "Ekonóm Ronald Ižip tvrdí, že rast minimálnej mzdy berie ľuďom prácu. Namiesto zvyšovania by ju naopak znížil, čo by pomohlo najmä mladým, tvrdí."

    Ronald Ižip, ekonóm: "Mladí ľudia majú problém sa uplatniť a pri zvýšenej minimálnej mzde budú mať ešte väčší problém sa uplatniť. Takže ak chceme riešiť ich nezamestnanosť, tak je dobré skôr minimálnu mzdu znížiť ako zvýšiť."

    Jaroslav Barborák: "Podľa Milana Šikulu z Ekonomického ústavu SAV sa vzťah medzi zvyšovaním minimálnej mzdy a stratou práce preháňa. Výrazne by však podľa neho pomohol systémový boj s korupciou, ktorá štát oberá o veľké peniaze."

    Milan Šikula, Ekonomický ústav SAV: "Nepatrné zníženie toho rozsahu by možno urobilo túto otázku boja o tú mzdu bezpredmetnou v tom zmysle, že by bolo možné, by som povedal, dôstojnú úroveň tej mzdy zabezpečiť."

    Jaroslav Barborák: "Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti vidí problém aj v nedodržiavaní existujúcich pravidiel."

    Michal Páleník, Inštitút zamestnanosti: "Na Slovensku sú tie prípady, že sa ticho toleruje zamestnávanie na živnosti, sa toleruje zamestnávanie na dohodu, v tej situácii výrazne zvyšovať minimálnu mzdu určite nie je strategicky dobrý krok."

    Jaroslav Barborák: "Tripartita sa k minimálnej mzde zíde už o týždeň, dvadsiateho štvrtého augusta."

    Späť na obsah

  3. Žiakov čakajú nové odbory

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; TA3, 12:00; 14/08/2015; Žurnál; Miroslav Kohút]

    Zuzana Straková Wenzlová, moderátorka: "Dosť bolo pseudoodborov, vyučujme to, čo pracovný trh skutočne potrebuje. Týmto heslom sa zrejme riadi rezort školstva a stredným školám rozširuje paletu študijných odborov o osem noviniek. Zamestnávatelia nové odbory schvaľujú, najväčší záujem bude pravdepodobne o štúdium informačných technológií."

    Miroslav Kohút, reportér TA 3: "Požiadavky trhu práce sa neustále menia a rezort školstva nechce prešľapovať na mieste. Toto je osmička nových odborov, ktoré sa budú vyučovať na stredných odborných školách, doteraz ich testovalo len niekoľko škôl a experiment sa vraj osvedčil."

    | Nové študijné odbory pre stredoškolákov

    | - informačné a sieťové technológie | - logistika | - scénické výtvarníctvo | - masmediálna tvorba | - technik energetických zariadení budov | - fotografia | - odevný a textilný dizajn | - výtvarné spracúvanie skla

    Beáta Dupaľová-Ksenzsighová, hovorkyňa ministerstva školstva: "Ministerstvo školstva takto reagovalo na požiadavky jednak pracovného trhu, na druhej strane aj na požiadavky stredných odborných škôl a veríme, že to zvýši atraktivitu odborného vzdelávania."

    Martin Hošták, Republiková únia zamestnávateľov: "Mnohé z odborov, ktoré sú navrhnuté ako nové odbory ministerstvom školstva, sú skutočne odbory, po ktorých je aj reálny dopyt na trhu práce."

    Miroslav Kohút: "Takým sú napríklad IT technológie, o ktoré bol najväčší záujem aj medzi školami. Zamestnávateľov to neprekvapuje a jednohlasne tvrdia, že odborníci na IT nám jednoducho chýbajú."

    Roman Conorto, zástupca AZZZ pre odborné vzdelávanie: "Myslím si, že kvalitných itečkárov je nedostatok."

    Martin Hošták: "Dopyt na Slovensku po absolventoch IKT smerov je skutočne veľký."

    Roman Conorto: "IT segment je veľmi dôležitý, pretože je to veľmi dynamický odbor, rozvíja sa vo svete. Samozrejme Slovensko nemôže zaostávať."

    Miroslav Kohút: "IT pozície pritom patria k najlepšie plateným, čo by mohlo žiakov motivovať, problém je však niekde inde."

    Martin Hošták: "Študovať akýkoľvek technický smer je omnoho náročnejšie než spoločensko-vedný smer. Tým pádom aj ten dopyt zo strany študentov po študovaní technických smerov je nižší."

    Miroslav Kohút: "Teraz je na rozhodnutí škôl, či nové odbory zaradia do svojej siete. Nových žiakov na ich štúdium budú môcť prijímať od školského roku 2016/2017. Žiaci, ktorí doteraz študovali tieto odbory v testovacej prevádzke, budú v štúdiu pokračovať ďalej bez akýchkoľvek zmien."

    Späť na obsah

  4. Nedostali ste výplatu načas? Zákon vás ochráni, no je to beh na dlhé trate

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; aktualne.sk; 15/08/2015; Ekonomika; Radovan Kopečný]

    Nedostali ste výplatu načas? Zákon vás ochráni, no je to beh na dlhé trate

    BRATISLAVA - Zamestnanec, ktorý nedostal mzdu načas, nie je až taký bezbranný. V prípade, že neprišla výplata, možno zamestnávateľa žalovať, podať trestné oznámenie, ale aj podnet na inšpektorát práce. Zákonných nástrojov je niekoľko. Pomocnú ruku môžu podať aj odbory, ktoré zamestnancov chránia.

    Zdroj - shutterstock.com

    "Môžu sa na nás obrátiť a aj sa v takomto prípade obracajú," povedala hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov SR Martina Némethová. Dodáva však, že treba byť členom odborov, čo nie je na Slovensku povinnosťou.

    "Ak je zamestnanec členom odborovej organizácie, vie mu byť KOZSR nápomocná poradenstvom alebo právnym zastupovaním," povedala Némethová.

    Na Slovensku je 27 odborových zväzov združených pod konfederáciou na profesijnom princípe. Ak sa niekto z konkrétnej profesie chce stať členom odborov, mal by si zistiť, či u zamestnávateľa odborová organizácia pôsobí. Ak nie, vyhľadať, či profesiu spája nejaký zväz takýto zväz existuje alebo ho založiť.

    V opačnom prípade musí jednotlivec konať sám. Právne kroky však nie sú jednoduché a často zdĺhavé.

    Termíny a pojmy
    V prvom rade treba rozlišovať medzi pojmami splatnosť mzdy a výplatný termín.

    Splatnosť mzdy určuje deň, ku ktorému najneskôr musí zamestnanec dostať mzdu, inak by prišlo k omeškaniu.

    "Ak dohoda o splatnosti chýba (zvyčajne sa nešpecifikuje a ponecháva sa zákonná úprava), zamestnávateľ je povinný mzdu vyplatiť najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca," uvádza právnička spolupracujúca s advokátskou kanceláriou DT Legal Natália Kiššová.

    Druhý pojem - výplatný termín - špecifikuje deň, keď zamestnanec výplatu "fyzicky" (na účet alebo osobne) dostane mzdu. Ten býva štandardnou súčasťou pracovných a kolektívnych zmlúv, no jeho určenie automaticky neznamená skrátenie splatnosti mzdy. Ak ani tak zamestnávateľ nezaplatí a výplata neprichádza, treba začať konať.

    Žaloba aj trestné oznámenie
    Ako právnička radí, ak mzda nie je vyplatená v lehote splatnosti, treba najskôr skúsiť vyriešiť vec zmierlivou cestou, ideálne pomocou písomnej výzvy s potvrdeným doručením zamestnávateľovi. Ak ani to nepomôže, je tu možnosť žaloby i trestného oznámenia.

    V takomto prípade má zamestnanec možnosť podať žalobu o zaplatenie mzdy. Tá sa podáva miestne a vecne na príslušnom súde.

    "Odporúčame využiť tzv. skrátené konanie a podať návrh na vydanie platobného rozkazu. Okrem samotnej mzdy môže zamestnanec požadovať aj úroky z omeškania," radí Kiššová.

    Slovenské súdy však nemusia pracovať tak promptne, ako by zamestnanec chcel – aj skrátené konanie sa môže zmeniť na beh na dlhé trate. Ak však uspejete, zamestnávateľa môže čakať aj exekúcia.

    Radikálnejšou formou je trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy. Tá však má dva háčiky. Prvým sú peňažné prostriedky potrebné na fungovanie.

    Pozor na trestné oznámenie
    "Trestného činu nevyplatenia mzdy sa dopustí ten, kto ako zamestnávateľ nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu v deň jej splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti zamestnávateľa," hovorí Kiššová.
    Druhým háčikom je samo trestné oznámenie.

    Treba si dávať pozor, či naozaj boli splnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu – v opačnom prípade sa môže situácia obrátiť proti zamestnancovi. Nielenže nedostane mzdu, ale môže sa dopustiť trestného činu krivého obvinenia.

    Naskytajú sa aj ďalšie dve možnosti. Jednou z nich je podnet na príslušný inšpektorát práce.
    "Zamestnanci, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov môžu podať podnet na príslušnom orgáne inšpekcie práce," vysvetľuje advokátka Kiššová z DT Legal.
    Dodáva však, že inšpektorát nemá oprávnenie vymôcť peniaze, iba zamestnávateľovi nariadi nápravu alebo mu uloží pokutu.

    Okamžitý koniec
    Poslednou z možností je okamžité skončenie pracovného pomeru.

    "Podľa Zákonníka práce zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti," vysvetľuje právnička.

    Taký zamestnanec má potom nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú lehotu dvoch mesiacov. Podľa zákona sa tak má stať v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Potom už zamestnanca nič neviaže.

    "Dňom, keď zamestnanec doručí písomné okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľovi, pracovný pomer končí," dodáva.

    Späť na obsah

  5. Hospodárska a sociálna rada bude 24. augusta rokovať o zvýšení minimálnej mzdy na 400 €

    [Téma: VŠEOBECNÉ; Rádio Regina BA, 14:00; 14/08/2015; Regionálne správy z Bratislavy; z domova; Branislav Heldes]

    Branislav Heldes, moderátor RTVS: "Ministerstvo práce navrhuje zvýšiť od začiatku budúceho roka minimálnu mzdu zo súčasných 380 na 400 €. O návrhu rezortu by mala rokovať 24. augusta Hospodárska a sociálna rada."

    Späť na obsah

  6. Čo ak prečerpáte viac dní dovolenky, ako máte nárok?

    [Téma: VŠEOBECNÉ; 24hod.sk; 14/08/2015; Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR]

    Tagy:

    Bratislava 14. augusta (OTS) - V letných mesiacoch si zamestnanci zvyčajne vyčerpajú najväčšiu časť dovolenky. Avšak, ak by sa zamestnanec rozhodol pred ukončením kalendárneho roka od zamestnávateľa odísť, je možné, že bude musieť časť už vyčerpanej dovolenky vrátiť. Spoločnosť Accace, ktorá poskytuje služby v oblasti spracovania miezd a personalistiky, prináša informácie, ktoré by ste o čerpaní dovolenky mali vedieť.

    Na koľko dní dovolenky máte nárok?

    Ak zamestnanec odpracuje v kalendárnom roku aspoň 60 dní nepretržite u jedného zamestnávateľa, automaticky mu vzniká nárok na celoročnú dovolenku, t.j. 4 týždne. V prípade, že zamestnanec dovŕšil 33 rokov, má zo zákona nárok na 5 týždňov dovolenky. Avšak, ako upozorňuje Monika Berežňáková, mzdová metodička spoločnosti Accace "to, že zamestnancovi vznikol nárok na celoročnú dovolenku ešte neznamená, že mu ju zamestnávateľ nemá nárok krátiť."

    Ak zamestnanec nezotrvá u zamestnávateľa do konca kalendárneho roka, bude mať nárok na dovolenku iba za mesiace, počas ktorých mu trval pracovný pomer u daného zamestnávateľa.

    V praxi sa ale často stáva, že si zamestnanci neuvedomujú, že sa im môže krátiť nárok na dovolenku a vyčerpajú si všetku dovolenku počas letného obdobia napriek tomu, že plánujú dať výpoveď. Potom pri ukončený pracovného pomeru musia zamestnávateľovi vrátiť vyplatenú náhradu mzdy, na ktorú im nevznikol nárok, t.j. zamestnanec je podľa Zákonníka práce povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku, alebo jej časť, na ktorú stratil nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol.

    "Zamestnancovi sa vypláca náhrada mzdy v hrubom a rovnako v hrubom ju aj vracia - ak je to možné vzhľadom na jeho príjem pri skončení pracovného pomeru. Ak zamestnanec vráti náhradu mzdy v hrubom, ponížia sa mu o túto sumu aj odvody a daň," vysvetľuje M.Berežňáková.

    Kedy vám môže zamestnávateľ krátiť z dovolenky?

    Ak zamestnanec v danom kalendárnom roku nepracoval z dôvodu:

    rodičovskej dovolenky

    neplateného alebo plateného voľna na žiadosť zamestnanca

    dočasnej práceneschopnosti (okrem pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania)

    výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu

    dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej funkcie a na výkon odborovej funkcie môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi (ktorému vznikol nárok na celoročnú dovolenku) dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných dní rovnako o jednu dvanástinu.

    Zamestnancovi, ktorý nepracoval pre výkon trestu odňatia slobody, sa za každých 21 takto zameškaných pracovných dní kráti dovolenka za kalendárny rok o jednu dvanástinu. Rovnako sa kráti dovolenka za výkon väzby, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený alebo ak bol zamestnanec spod obžaloby oslobodený, prípadne ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný alebo že mu bola udelená milosť, alebo že trestný čin bol amnestovaný.

    Príklady z praxe

    Príklad č. 1: Zamestnanec má celoročný nárok na dovolenku 25 dní. So zamestnávateľom sa dohodli na ukončení pracovného pomeru dohodou k 30.9.2015, no zamestnanec už vyčerpal všetkých 25 dní dovolenky. Zamestnanec bude mať upravený nárok na dovolenku - nakoľko neodpracuje celý kalendárny rok - na 19 dní dovolenky. Znamená to, že je povinný vrátiť náhradu mzdy za 6 dní dovolenky, ktoré už vyčerpal. Ak by zamestnanec mal hodinový priemerný zárobok 5 EUR a pracoval by 8 hodín denne, musel by vrátiť pri odchode zo zamestnania náhradu mzdy v sume 240 EUR.

    Príklad č 2: Zamestnanec má celoročný nárok na dovolenku 20 dní. V priebehu roka bol 121 pracovných dní dočasne práceneschopný. Pred nástupom na PN vyčerpal všetkých 20 dní dovolenky. Zamestnancovi sa bude krátiť dovolenka o 2/12 z dôvodu práceneschopnosti, čo znamená, že jeho upravený nárok bude 16,5 dňa dovolenky. Zamestnanec tak bude musieť vrátiť zamestnávateľovi náhradu mzdy za 3,5 dňa dovolenky.

    Môže vám zamestnávateľ nariadiť čerpanie dovolenky?

    Zamestnávateľ určuje zamestnancovi čerpanie dovolenky po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek. Ak má zamestnávateľ zástupcov zamestnancov, musí prerokovať čerpanie dovolenky spolu s nimi. Pri pláne dovoleniek sa prihliada na to, aby si zamestnanec mohol čerpať dovolenku v celku a stihol ju vyčerpať do konca kalendárneho roka. Ak sa dovolenka poskytuje vo viacerých častiach, musí byť aspoň jedna časť 2 týždne.

    Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov.

    Napriek tomu, že zamestnancovi má zamestnávateľ právo dovolenku nariadiť, v praxi si o dovolenku zamestnanec žiada a zamestnávateľ mu ju schváli podľa prevádzkových možností. Zamestnávateľ musí myslieť na to, že si zamestnanec má dovolenku do konca roka celú čerpať, čo sa v praxi často zanedbáva.

    Čo ak vás odvolajú z dovolenky?

    Ak sa zamestnávateľ rozhodne zamestnancovi zmeniť čerpanie dovolenky, alebo ho z dovolenky odvolá, je povinný nahradiť mu všetky náklady, ktoré mu v tejto súvislosti vznikli.

    Zdroj - Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

    Tagy:

    Späť na obsah

  7. Dotácie pre Jaguar môžu byť nižšie ako pre Kiu či PSA

    [Téma: VŠEOBECNÉ; pravda.sk; 14/08/2015; Spravodajstvo; Linda Nagyová Pravda]

    Britská automobilka Jaguar Land Rover môže od Slovenska v prípade investície na Slovensku získať maximálnu štátnu pomoc približne vo výške 126 miliónov eur. Vyplýva to zo zákona o investičných stimuloch, podľa ktorého nitrianska lokalita spadá pod zónu C. Maximálna intenzita pomoci tu môže byť na úrovni dvadsiatich piatich percent z hodnoty investície, čo by v prípade 1,4 mld. eur bolo 350 miliónov eur.

    Jaguar Land Rover by mal vyrábať autá v priemyselnom parku západne od Nitry.

    Autor - Ivan Majerský

    Keďže je však investícia väčšia ako 50 miliónov eur, suma sa podľa vzorca stanoveného európskou komisiou znižuje. Hoci len napríklad živnostníci na dani z príjmu ročne zaplatia 150 miliónov eur, niektorí ekonómovia považujú takúto štátnu pomoc v prípade silnej automobilky za investíciu, ktorú si Slovensko môže dovoliť. Má totiž šancu vrátiť sa na daniach a odvodoch.

    Len napríklad automobilka Kia Motors v minulom roku zaplatila štátu na daniach 104 miliónov eur. Spolu aj so subdodávateľmi by Jaguar Land Rover mohol vytvoriť až 8-tisíc nových pracovných miest a ide preto na Slovensku o investíciu desaťročia. Investor uprednostnil Slovensko pred Poľskom aj Českom.

    Presné rozdelenie dotácií zo strany štátu stále nie je úplne jasné. Podľa neúspešného uchádzača o závod z poľskej strany je podpora príliš vysoká. Aká vysoká však v skutočnosti bude, nehovorí automobilka, premiér Robert Fico ani rezort hospodárstva. Vláda podpísala s automobilkou zatiaľ predbežnú zmluvu, podľa ktorej by sa výroba mohla začať v roku 2018.

    "Obsah dokumentu, ktorý bol podpísaný, je po dohode oboch strán dôverný. Teraz budú pokračovať rokovania a ďalšie detaily k predmetnej investícii zverejníme vtedy, keď to bude možné," znie teraz z rezortu hospodárstva.

    Minister tohto rezortu Vazil Hudák však len pred pár týždňami pripustil, že pri dotácii pôjdu na maximum, čo podľa neho znamenalo približne deväť percent z hodnoty investície. Pri investícii vo výške 1,4 mld. eur je to práve približne 126 miliónov eur.

    Naposledy v roku 2004 Dzurindova vláda prilákala do Žiliny kórejskú Kiu. Stimuly boli dohodnuté na úrovni 233 mil. eur a priamo v automobilke pracuje 3 800 ľudí. Predtým v prípade trnavského PSA Peugeot Citroën mali stimuly dosiahnuť 166 mil. eur.

    Podľa Jaguar Land Roveru v prospech Slovenska rozhodol najmä silný reťazec dodávateľov, dobrá logistická infraštruktúra, ale aj to, že krajina je sídlom automobilového priemyslu. Minister financií Peter Kažimír za úspechom vidí aj menu euro. Euro totiž nie je ani v Poľsku, Maďarsku či Česku, ktoré sa o Jaguar Land Rover takisto uchádzali.

    Pre Nitru je 25 % z hodnoty investície strop
    Na základe zákona o investičných stimuloch však má každý región presnú maximálnu štátnu pomoc už určenú. V prípade západného Slovenska a špeciálne Nitry je to dvadsaťpäť percent z hodnoty investície. Ak však táto presahuje 50 miliónov eur, na základe vzorca stanoveného európskou komisiou sa dotácia znižuje.

    "Výška intenzity podpory znamená maximálnu podporu z celkovej investície. Môžu ju tvoriť rôzne formy podpory. V prípade, že je investícia nad 50 miliónov eur, táto pomoc sa podľa vzorca Európskej komisie znižuje," potvrdzuje Miriam Žiaková z rezortu hospodárstva.

    V prípade nitrianskej lokality pritom štát na základe zákona nemôže udeliť príspevok na nové pracovné miesto. Môže udeliť iba úľavu na dani z príjmu alebo uskutočniť prevod štátneho či mestského majetku na investora za zvýhodnenú cenu. Podľa zákona o investičnej pomoci nemôže navrhovať vlastné dotácie na pracovné miesto ani rezort práce.

    "Slovenské orgány môžu udeliť len také stimuly, aké pripúšťa zákon. Vzhľadom na posledné úpravy je ten zákon pripravený na to, čo bolo rokované s automobilkou," uviedol Andrej Leontiev, partner advokátskej kancelárie TaylorWessing.

    Investícia sa môže rýchlo vrátiť
    Napriek tomu, že výška presnej štátnej pomoci ešte nie je známa, niektorí ekonómovia investíciu vítajú. "Aj Volkswagen dostal za desaťročie veľké úľavy na daniach, ale určite už dávno zaplatil všetko, čo dostal," hovorí ekonóm SAV Vladimír Baláž, ktorý tvrdí, že automobilky preferujú hlavne úľavy na daniach.

    "Mzdy, poistné, dane z príjmu, zamestnanci platia v potravinách za DPH, štátu sa znižuje nezamestnanosť, a tým aj výdavky z rozpočtu," dodáva Vladimír Baláž. Podľa odhadov Slovenskej sporiteľne by Jaguar Land Rover mohol prispieť k zníženiu nezamestnanosti na Slovensku pod desať percent.

    Analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský pripomína, že napríklad všetky firmy ročne odvedú na daniach 2,3 miliardy eur. "Kľúčovou je otázka, či sa má vybrať jeden víťaz, ktorý dostane výhody na úkor všetkých ostatných, alebo si kvalitné podnikateľské prostredie a nižšie dane zaslúžia všetci podnikatelia. Vláda sa rozhodla pre prvú možnosť, pre ekonomiku sú však dôležité aj malé a stredné firmy bez moci vylobovať si selektívne výhody," dodáva Vlachynský.

    Podľa Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu, ktorá zverejnila zámer o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v nitrianskej lokalite, by malo v závode pracovať na začiatku prevádzky 1 300 pracovníkov. Po zabehnutí výroby má vo výrobe a v montáži pracovať 2-tisíc až 4-tisíc ľudí do roku 2020 v dvoj-, troj- až štvorzmennej prevádzke. Ďalších až do štyritisíc ľudí by mohlo získať prácu v subdodávateľskom priemysle.

    Automobilka Jaguar Land Rover momentálne vstúpila do rokovaní so Slovenskom pri štúdii uskutočniteľnosti. Definitívne rozhodnutie má padnúť neskoršie v tomto roku. V súčasnosti u nás automobilový priemysel zamestnáva viac ako 70-tisíc ľudí. Nepriamo aj s nadviazanými odvetviami služieb a priemyslu výroba áut zamestnáva až 200-tisíc Slovákov. Vývoz áut sa 35 percentami podieľa na celkovom exporte.

    © AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

    Späť na obsah

  8. Slovenskí europoslanci sa venovali migrácii aj ľudským právam

    [Téma: VŠEOBECNÉ; sme.sk; 14/08/2015; Z domova; Redakcia]

    Počas prvého roka vo funkčnom období 2014 - 2019 boli slovenskí europoslanci spravodajcami alebo tieňovými spravodajcami k niekoľkým správam.

    BRATISLAVA. Slovenskí poslanci Európskeho parlamentu počas svojho prvého roka v tomto funkčnom období (2014 - 2019) pôsobili aj ako spravodajcovia alebo tieňoví spravodajcovia rôznych správ. Venovali sa témam ako migrácia, zahraničná politika, mestská mobilita, rozpočet či nezamestnanosť a ochrana ľudských práv.

    Kukan: Albánsko a Srbsko

    Eduard Kukan (SDKÚ) bol spravodajcom správy o financovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, správy o revízii európskej susedskej politiky, ktorá je súčasťou novej stratégie o susedstve a správy o implementácii, výsledkoch a hodnotení Európskeho roka pre aktívne starnutie a medzigeneračnú solidaritu.

    O tejto správe bude Európsky parlament hlasovať v septembri. Kukan pôsobil aj ako tieňový spravodajca pre správu o pokroku pre Albánsko, túto pozíciu bude zastávať päť rokov. Takisto je predsedom delegácie europarlamentu pre Srbsko.

    Smolková: Trasy pre cyklistov

    Tieňovou spravodajkyňou pre mestskú mobilitu je Monika Smolková (Smer). Jej pozmeňovacie návrhy sa týkali vyčlenenia samostatných trás pre cyklistov pri budovaní nových ciest a rekonštrukciách pôvodných ciest.

    "Do uznesenia som zapracovala aj požiadavku, aby sa členské štáty EÚ prioritne zamerali na rozvoj verejnej hromadnej a nemotorovej dopravy s cieľom zabezpečiť lepšie podmienky pre cyklistov, in-line korčuliarov alebo chodcov pohybujúcich sa v mestách," uviedla Smolková.

    Nariadenie bude parlament schvaľovať v septembri a ako dodala, malo by to pomôcť aj Slovensku, "pretože sme krajina s najmenej rozvinutou cestnou infraštruktúrou pre cyklistov".

    Škripek: Zásady subsidiarity

    Na porušovanie zásad subsidiarity, teda keď sa Európska únia snaží rozhodovať v oblastiach, ktoré prináležia členským štátom, sa snaží poukazovať Branislav Škripek (OĽaNO).

    Nemyslí si, že je potrebné zvyšovať kompetencie únie. Škripek vo svojom prvom roku ako europoslanec išiel na pracovnú cestu do Sýrie a Iraku. Je presvedčený, že ak v tejto oblasti nastane mier, v Európe bude menej utečencov.

    Flašíková Beňová: Pomoc hendikepovaným

    Monika Flašíková Beňová (Smer) pripravila viacero materiálov týkajúcich sa zlepšenia podmienok pre hendikepovaných ľudí, európskej minimálnej mzdy, ochrane spotrebiteľa.

    "V prípade pomoci hendikepovaným ide o efektívnejšie nastavenie a koordináciu súčasne platných pravidiel a postupov, ako aj odstraňovanie byrokratických prekážok, ktoré týmto ľuďom nepomáhajú, ale naopak bránia v plnohodnotnom uplatnení sa," uviedla.

    Pôsobila aj ako tieňový spravodajca pri príprave nariadenia týkajúceho sa Európskej policajnej akadémie (CEPOL). Flašíková Beňová sa tiež venovala príprave protokolu zameraného na boj proti nelegálnemu obchodovaniu s tabakovými výrobkami.

    Maňka: Platby a faktúry

    Pozmeňujúci návrh o zmene systému financovania Európskej únie, ktorý už nebude závisieť od ekonomickej či politickej situácie v jednotlivých krajinách, podal Vladimír Maňka (Smer).

    "Cieľom zmeny financovania rozpočtu EÚ, za ktorú bojujem viac ako rok, je, aby obciam, mestám, samosprávnym krajom, nemocniciam, podnikom aj na Slovensku už nemeškali platby z európskeho rozpočtu," uviedol.

    EP takisto schválil ďalší Maňkov návrh, aby Európska komisia preskúmala dôsledky neplatenia faktúr, medzi ktoré patrí aj nedostatočné čerpanie eurofondov.

    Maňka sa venoval aj Energetickej únii a Transatlantickej obchodnej a investičnej dohode medzi EÚ a USA (TTIP). Podľa neho by táto dohoda mala priniesť milión nových pracovných miest pri zachovaní všetkých európskych štandardov.

    Žitňanská: Sloboda pohybu

    K trom správam, medzi nimi aj k správe o posilnení postavenia dievčat prostredníctvom vzdelávania v EÚ, bola tieňovou spravodajkyňou Jana Žitňanská (NOVA).

    Spravodajkyňou bola k dvom stanoviskám o podpore podnikania mladých ľudí prostredníctvom vzdelávania a o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2013 a politike EÚ v tejto oblasti.

    "Od začiatku môjho pôsobenia v Európskom parlamente sa zasadzujem o to, aby sloboda pohybu, ktorá je jednou z najväčších vymožeností EÚ, bola realitou naozaj pre všetkých. Aj pre 80 miliónov zdravotne znevýhodnených osôb, ktoré v EÚ žijú," uviedla Žitňanská.

    Chce, aby si znevýhodnení mohli uplatniť zľavu na cestovné v ktoromkoľvek členskom štáte, aby si napr. aj nevidiaci mohli hľadať prácu cez internet, a aby ľudia so zdravotným znevýhodnením mohli pracovať nielen v chránených dielňach, ale aj v štátnej správe či súkromnom sektore.

    Europoslankyňa spoluiniciovala aj vyhlásenie, v ktorom vyzývajú EK, aby ustanovila rok 2016 za rok Boja proti násiliu páchanom na ženách.

    Štefanec: Jednoosobové s.r.o.

    Ivan Štefanec (kandidoval za SDKÚ) pôsobil ako tieňový spravodajca na tvorbe legislatívy tzv. jednoosobových s.r.o. Aktívne podporuje dohodu TTIP, ale myslí si, že povolenie dovozu geneticky modifikovaných plodín by malo ostať v kompetencii národných štátov.

    Ako tieňový spravodajca sa podieľal na vytvorení Európskeho fondu pre prispôsobenie sa globalizácii v prípade prepúšťania v írskej firme Andersen Ireland Limited.

    Štefanec tiež nominoval doktorku Evu Sirackú na Cenu európskeho občana, ktorú za rok 2014 aj získala. Väznenú ukrajinskú poslankyňu Naďu Savčenkovú spolu s kolegami navrhol na tohtoročnú Cenu Andreja Sacharova.

    Táto cena sa udeľuje osobnostiam, ktoré prispeli k svetovému boju za ľudské práva a upozorňuje na porušenia týchto práv od roku 1988.

    Späť na obsah

  9. Zoznam siedmich štátov, ktoré majú najbližšie k bankrotu

    [Téma: VŠEOBECNÉ; tvnoviny.sk; 16/08/2015; TVnoviny; NEW YORK/TASR]

    Všetky majú stupeň úverovej dôveryhodnosti Caa1 a horší.
    Americký denník Wall Street Journal vychádzajúci z úverovej dôveryhodnosti, ktorú udáva pre krajiny ratingová agentúra Moody's Investors Service, uverejnil svoju analýzu siedmich krajín pred bankrotom. Všetky majú stupeň úverovej dôveryhodnosti Caa1 a horší. Hodnotenie amerického denníka prevzal portál msn.

    Najďalej od bankrotu je zo sedmičky Bielorusko. Moody's ho oceňuje na stupeň Caa1 a výhľad označila za negatívny, pritom štátny dlh dosahuje 39,6 % hrubého domáceho produktu (HDP) a na obyvateľa pripadá ročný produkt v hodnote 17,838 USD (15.968,13 eura).

    Bielorusko sa pokladá za poslednú diktatúru v Európe. Alexander Lukašenko v ňom vládne od roku 1994. Lukašenko odmietol privatizáciu štátnych podnikov, v dôsledku čoho sa Minsku obrátili chrbtom zahraniční investori.

    Podobne ako v prípade ďalších členov Spoločenstva nezávislých štátov aj bieloruská ekonomika - a rating štátu - veľmi závisí od ruského hospodárstva. Sankcie Spojených štátov a Európskej únie proti Rusku za jeho podiel na ukrajinskej kríze, plus prepad ceny ropy patria medzi hlavné faktory, prečo došlo k oslabeniu dôvery voči bieloruskej ekonomike.

    Hodnota bieloruského rubľa sa odvodzuje od menového koša, v ktorom sú ruský rubeľ (40 %) americký dolár (30 %) a euro (30 %).

    Agentúra Moody's znížila rating Bieloruska zo stupňa B3 na Caa1. Rating na úrovni C a horší signalizuje investorom, že ide o vysokú mieru neistoty, že sa im z poskytnutých prostriedkov a z nich očakávaných úrokov vráti len 90 až 95 %.

    Argentína má tiež úverovú dôveryhodnosť Caa1. Výhľad krajiny zostáva negatívny. Štátny dlh dosahuje 49,5 % HDP. Dôchodok na obyvateľa sa tento rok odhaduje na 22.459 USD.

    Argentína sa teraz nachádza vo fiškálnych problémoch a môže sa vrátiť hlboko do minulosti, na koniec 80. rokov minulého storočia. Denník New York Times informoval, že ročná miera inflácie vtedy dosahovala 12.000 %. Vláda naviazala peso na americký dolár a efekt sa dostavil. Do krajiny začal prúdiť zahraničný kapitál. Avšak jej export sa stal drahý. Vláda znížila mzdy, ale vzrástla nezamestnanosť a znížil sa výber daní. Argentína vyhlásila v roku 2001 štátny bankrot pri dlhu okolo 100 miliárd USD.

    Situácia je teraz podobná tej z prelomu storočí. V krajine budú v októbri prezidentské voľby. Mnohí uchádzači o prezidentský úrad prichádzajú s plánmi ako oživiť ekonomiku. Chcú sprísniť peňažnú a fiškálnu politiku a za pomoci medzinárodného spoločenstva očakávajú možnosť refinancovania dlhu krajiny.

    Jamajka má úverovú dôveryhodnosť Caa2. Hodnota jej verejného dlhu je 132,8 % HDP. Dôchodok na obyvateľa dosahuje 8732 USD. Hoci bonita Jamajky je taká nízka, dostala sa v máji zo stupňa Caa3. Agentúra Moody's zmenila jej výhľad na pozitívny.

    Vláda zjednodušila daňový systém, reformovala podnikateľské stimuly, čím sa zlepšilo podnikateľské prostredie, podporuje súkromné investície a zlepšuje sa dôvera v hospodárstvo.

    Krajina mala výšku štátneho dlhu voči HDP nad 140 % v rokoch 2009 až 2014. Tento rok sa očakáva jeho pokles.

    Belize je malou krajinou s úverovou dôveryhodnosťou na úrovni Caa2. Štátny dlh dosahuje 75,7 % HDP a dôchodok na obyvateľa pripadá 8321 USD. V stredoamerickej krajine žije len 360.000 ľudí, ale jej HDP dosahuje 1,8 miliardy USD. Úvery sa brali najmä na infraštruktúrne programy. V auguste 2012 centrálna banka oznámila, že nedokáže splatiť veriteľom štátne dlhopisy za 23 miliónov USD. Veritelia museli súhlasiť s reštrukturalizáciou verejného dlhu. Belize má stabilný úverový rating Caa2 od apríla 2013.

    Venezuela žije s úverovým kreditom Caa3. Jej výhľad je stabilný. Štátny dlh dosahuje 39,6 % HDP a na obyvateľa sa tento rok očakáva príjem 16.346 USD.

    Medzi septembrom 2013 a januárom 2014 znížili rating Venezuely všetky tri hlavné svetové ratingové agentúry. Moody's označila za hlavný dôvod svojho rozhodnutia prepad ceny ropy, ktorej je krajina veľkým exportérom. Cena barelu (159 litrov) venezuelskej ropy klesla z priemernej hodnoty vlani v januári až novembri 88,42 USD na 54,03 USD v decembri. Guvernér venezuelskej centrálnej banky Nelson Merentés zostáva optimistom a napriek prognózam, že ekonomika krajine klesne tento rok o 2 %, tvrdí, že vzrastie o 2 %.

    Grécko: Moody's oceňuje grécku dôveryhodnosťou stupňom Caa3. Grécky verejný dlh dosiahol 172,7 % HDP. Krajina má na obyvateľa dôchodok 26.772 USD. Atény zasiahla globálna finančná kríza z roku 2008 vari najsilnejšie. Krajina dostala finančnú pomoc v celkovej hodnote 240 miliárd eur, ale jej dlh, pri ktorom dosiahla platobnú neschopnosť v roku 2012, činil 138 miliárd eur. Bola to najvyššia suma v histórii, s ktorou išla nejaká krajina do platobnej neschopnosti.

    Reštrukturalizácia dlhu a vlaňajší návrat Atén na finančný trh so štátnymi dlhopismi boli dva nádejné signály hospodárskeho rastu. Reštrukturalizáciu dlhu však sprevádzali tvrdé úsporné opatrenia v čase, keď mnohí Gréci skĺzli do finančnej núdze. Nezamestnanosť sa od roku 2012 stále udržiava na úrovni 24 až 25 %. Je jednou z najvyšších na svete.

    Situácia krajiny sa zhoršila po parlamentných voľbách v januári tohto roku, keď sa dostala k moci strana Syriza a strany, ktoré s ňou vytvorili vládnu väčšinu.

    Ukrajina má rating Ca a výhľad negatívny. Verejný dlh dosiahol 94,1 % HDP. Dôchodok na obyvateľa sa očakáva v tomto roku 8278 USD.

    Ukrajinský konflikt s Ruskom na východe krajiny zvyšuje problémy Kyjeva vo finančnej oblasti. Hoci Medzinárodný menový fond (MMF) ešte v marci schválil Ukrajine plán reštrukturalizácie dlhu, prišla o bonitu Caa3 a súčasný stupeň Ca je druhý najhorší, aký agentúry priznávajú. Investori môžu čakať, že z požičaných peňazí Kyjevu sa im vráti len 35 až 65 %.

    Pravdepodobnosť štátneho bankrotu je takmer 100-%.

    Ukrajinská centrálna banka oznámila, že založila radu pre finančnú stabilitu. Guvernérka banky Valerija Gonatrevová o jej úlohe povedala, že rada "príjme ucelený a systémový prístup k identifikácii a zmierneniu rizík ohrozujúcich stabilitu a bankového a finančného systému krajiny".

    Späť na obsah

  10. Zachráni euro politická únia?

    [Téma: VŠEOBECNÉ; pravda.sk; 17/08/2015; Názory; Brigita Schmögnerová ministerka financií SR v rokoch 1998 až 2002]

    Taliansky minister financií Pier Carlo Padoan avizuje, že začiatkom septembra sa znovu začnú diskusie o tom, ako ďalej s eurozónou. Podľa neho napäté rokovania o treťom záchrannom balíčku pre Grécko takúto otázku opätovne nastoľujú. V hre je fiškálna a politická únia.

    Najväčšími favoritmi politickej únie sú Francúzsko a Taliansko. Isté slovenské internetové noviny položili svojim čitateľom otázku: Súhlasíte s návrhom prezidenta Hollanda vytvoriť vládu, spoločný rozpočet a parlament pre krajiny eurozóny? Vyše 75 percent odpovedalo: jednoznačne nie. Hoci v tomto prípade nemožno hovoriť o reprezentatívnom výskume verejnej mienky, pravdepodobne by podobný výsledok priniesol i prieskum na veľkej vzorke.

    Taliansky minister financií propaguje rovnaké riešenie ako francúzsky prezident. Uvedomuje si pri tom, že narazí na odpor mnohých členských štátov a najsilnejšieho z nich – Nemecka.

    Grécky šok by mal byť výzvou pre politikov hľadať udržateľnejšie riešenia pre eurozónu.

    Advokáti prechodu od bankovej únie k fiškálnej a politickej argumentujú teoretickou koncepciou Roberta Mundella. Iní za príklad dávajú USA, úniu štátov, v ktorých okrem centrálnej banky Federálneho rezervného systému (Fed) existuje federálny rozpočet, federálne sociálne programy a pod. Tvrdia, že bez toho by dolár nebol dolárom.

    Dlhoročná história dolára
    História dolára je odlišná od histórie eura, no napriek tomu v mnohom sa z nej možno poučiť. Spojené štáty americké vznikli ako politická únia, eurozóna ňou dodnes nie je. Základy menovej únie v USA položila ich ústava a dolár sa stal menovou jednotkou iba štyri roky po jej ratifikácii. Aby sa stal dolárom, akým je dnes, muselo ubehnúť 150 rokov, zdôrazňuje Hugh Rockoff z Národného úradu pre ekonomický výskum.

    Míľnikov, ktoré sú pre euro poučné, je niekoľko. Po opakovaných neúspešných pokusoch so založením centrálnej banky v roku 1913 vznikol Fed, ako ho viac-menej poznáme dnes. Euro je slabšie už len preto, že náprotivok Fedu, ktorým je v eurozóne Európska centrálna banka (ECB), má menšie právomoci ako americká centrálna banka: napríklad pri financovaní vládneho dlhu, podpore rastu a zamestnanosti a pod. Fed sa stal neskôr i tzv. veriteľom poslednej inštancie pre bankový sektor.

    Medzi veľkou hospodárskou krízou na prelome 20. a 30. rokov minulého storočia a nedávnou finančnou a ekonomickou krízou je viac paralel. Jedna spočíva v tom, že obidve vyvolali dôležité zmeny v politikách a v inštitúciách v USA i EÚ, v Spojených štátoch oveľa väčšie ako v eurozóne.

    Prezident Franklin D. Roosevelt je známy tým, že presadil New Deal, megaprogram proti depresii a nezamestnanosti financovaný Fedom. No naštartoval aj zmeny, ktoré postupne viedli k rozsiahlym transferom z federálneho rozpočtu. Vznikla federálna podpora pre nezamestnaných, zaviedla sa federálna minimálna mzda, v 60. rokoch federálne sociálne programy Medicare a Medicaid. Federálne výdavky postupne dosiahli vyše 20 percent hrubého domáceho produktu USA. V 30. rokoch založili i federálny orgán na ochranu vkladov. Inými slovami, USA, ktoré vznikli najskôr ako politická únia, sa pospiatky stali bankovou, fiškálnou a v určitom rozsahu aj sociálnou úniou.

    Čo s eurozónou po kríze
    Finančná a ekonomická kríza v rokoch 2008 a 2009 iniciovala v Európe vznik nových regulačných orgánov, kríza eura – vznik bankovej únie. Jej prvá zložka, jednotný bankový dohľad, sa zverila do rúk ECB. Otázkou je, či týchto niekoľko opatrení postačuje, aby sa kríza eura definitívne zažehnala.

    Všetky kroky smerujúce k väčšej integrácii v USA boli vynútené veľkou hospodárskou krízou alebo "iba" nespokojnosťou zraniteľnejších štátov postihnutých hospodárskymi šokmi, ktoré sa iným regiónom vyhli. Opatrenia, ktorými vlády na tieto udalosti reagovali, nasmerovali na zmierňovanie sociálnych dôsledkov. Posilňovali súdržnosť USA a tým upevňovali dolár.

    Financial Times uskutočnil anketu o tom, či grécka kríza zabila sen o federálnej Európe. Približne tretina odpovedala áno, ďalšia tretina nie a posledná tretina sa nazdáva, že sa sen iba odkladá. Ak by sme sa z histórie dolára poučili, grécky šok by mal byť, naopak, výzvou pre politikov hľadať udržateľnejšie riešenia pre eurozónu.

    Protirečivosť záujmov v eurozóne pravdepodobne nie je väčšia ako protirečivosť záujmov amerických štátov v jednotlivých fázach ich histórie. Aj v USA bohatšie štáty koniec koncov súhlasili s redistribúciou časti ich vytvoreného dôchodku do chudobnejších štátov. A nebránili sa ani pred migrantmi za prácou z iných amerických štátov. V dlhodobejšom meradle z toho všetci profitovali.

    Pokiaľ sa za nové integračné pokusy budú výdavať iba obmedzovania národnej suverenity a bude pokračovať hádka "kto na koho dopláca", posilňovanie európskej súdržnosti a spravodlivejšie rozdeľovanie prosperity ostane vzdialenou métou. Euro bude naďalej vystavované otrasom a útokom a sotva dožije 150 rokov.

    © AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

    Späť na obsah

  11. Nevzdelaní rodičia svoj problém posúvajú deťom

    [Téma: VŠEOBECNÉ; SME; 15/08/2015; 189/2015; s.: 5; Ekonomika; Michaela Kušnírová]

    Štúdia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj upozorňuje, že naše školy nevedia odstrániť hendikep prostredia

    Mladí Slováci dedia vzdelanie a plat svojich rodičov častejšie ako ich rovesníci zo zvyšku sveta.

    BRATISLAVA. Zuzana Bradáčová neukončila strednú školu. Dôvodom bolo adolescentné tehotenstvo. Má 39 rokov, pracuje ako šička v Nových Zámkoch. V matkiných šľapajach pokračuje aj jej syn Radoslav. Neukončil Strednú odbornú školu v Leviciach. Rodina nedokázala vyvinúť dostatočný tlak, aby štúdium úspešne zavŕšil, napriek tomu, že s učením veľké problémy nemal. Radoslav momentálne čaká so svojou priateľkou dieťa. Skončí rovnako ako jeho otec a stará matka? Ak majú rodičia iba základné vzdelanie, je predpoklad, že dieťa dosiahne vysokoškolské vzdelanie, iba minimálna. Podľa OECD iba jeden z piatich študentov z rodín s nízkou úrovňou vzdelania dosahuje vysokoškolské vzdelanie. A naopak, ak sú rodičia úspešnými absolventmi univerzity, deti ich budú nasledovať. Budú mať aj približne rovnaký príjem ako oni. Oba faktory sa na Slovensku dedia viac ako v ostatných krajinách OECD. Ide o takzvanú dedičnosť vzdelania. Prvenstvo Slovenska v tejto štatistike však podľa šéfa Inštitútu zamestnanosti Michala Páleníka nie je práve dobrou správou. Jednou zo základných úloh vzdelávania, ako aj štátu by malo byť vyrovnávanie rozdielov medzi sociálnymi skupinami. Za nami sa v štatistike umiestnili Česi a Poliaci.

    Vplyv peňazí aj prostredia

    "Vysokoškolsky vzdelaní rodičia nútia deti, aby tiež študovali. Okrem toho majú na rozdiel od iných sociálnych skupín aj viac finančných prostriedkov na to, aby toto štúdium zaplatili," vysvetľuje dôvody Páleník. Vzdelanie je podľa slovenskej ústavy bezplatné. Krúžky, ktoré môžu posunúť deti v ich budúcej kariére dopredu, často presahujú možnosti peňaženiek rodičov, najmä tých s nižším vzdelaním a príjmom. Pri vysokej škole môžeme len základné náklady rátať na stovky eur mesačne. Nedostatočný je podľa odborníkov aj systém sociálnych štipendií. Podľa generálneho riaditeľa McRoy Group Ľuboša Sirotu systém školstva neponúka deťom zo znevýhodnených komunít možnosť eliminovať hendikep rodinného prostredia a dostať na vysoké školy alebo kvalitné stredné školy viac detí rodičov bez vzdelania. "Na rozdiel od severských krajín škola ešte nie je pripravená na to, aby vytvárala lepšie príležitosti aj pre tieto deti a dávala im akúsi druhú šancu," dodáva Sirota.

    Vplyv má aj prostredie

    Avšak nielen peniaze sú dôvodom dedičnosti vzdelania. Pri výbere povolania či školy ovplyvňujú dieťa prostredie a skupina ľudí, v ktorom vyrastá. Ak rodičia aj priatelia skončili vysokú školu, je viac ako pravdepodobné, že ju bude chcieť absolvovať aj dieťa. Okrem vzdelania sa u nás podľa odborníkov vo veľkej miere dedí aj profesia. Na druhej strane, ak dieťa žije v osade, vysokú školu podľa Páleníka nevyštuduje aj preto, že by sa naň ostatní pozerali ako na odpadlíka. V takýchto rodinách často nie sú ani knihy, dieťa nedostáva intelektuálne podnety, nevedú sa zaujímavé rozhovory.

    Rozdiely v platoch

    Analýza OECD ukázala aj ďalší zaujímavý fakt. Priemerný plat zamestnanca, ktorého aspoň jeden z rodičov má vysokú školu, je na Slovensku výrazne vyšší ako u zamestnanca, ktorého rodičia nemajú ani maturitu. Podľa riaditeľa Inštitútu vzdelávacej politiky Mateja Šiškoviča za tým môže byť fakt, že na Slovensku majú ľudia bez úplného stredoškolského vzdelania v medzinárodnom porovnaní horšie uplatnenie na trhu práce. Rovnako tak na deti veľmi negatívne vplýva aj to, ak sú rodičia nezamestnaní. "Vplyv nezamestnanosti rodičov na výsledky žiakov je na Slovensku jedným z najväčších v rámci krajín OECD. To sa môže následne aj neskôr prejavovať v prípade uplatnenia na trhu práce," hovorí Šiškovič.

    Michaela Kušnírová ©SME

    "Narozdiel od severských krajín škola ešte nie je pripravená na to, aby vytvárala lepšie príležitosti aj pre tieto deti a dávala im akúsi druhú šancu.

    Ľuboš Sirota, personálna agentúra McRoyGroup

    Slováci dedia vzdelanie rodičov a tiež ich príjem

    Slovensko 1,6
    Česká republika 1,5
    Poľsko 1,45
    Estónsko 1,42
    USA 1.41
    Taliansko 1,4
    Veľká Británia 1.28
    Kórejská republika 1,22
    Nemecko 1,19
    Francúzsko 1,18
    Japonsko 1,16
    Belgicko 1,1
    Írsko 1,08
    Austrália 1,08
    Nórsko 1,03
    Fínsko 1,02
    Švédsko 1,01

    Pomer hovorí koľkonásobne je priemerný plat vysokoškolákov vyšší ako priemerný plat ľudí bez maturity. Číslo jeden znamená, že plat vysokoškoláka je rovnaký ako človeka bez maturity. ZDROJ - OECD. GRAF- SME/MM

    Foto:

    Škola nedostatky, ktoré si deti prinesú z domu,nevie vynahradiť. ILUSTRAČNÉFOTOSME– JÁNKROŠLÁK,ARCHÍV

    Späť na obsah

  12. Miest na stredných školách je viac ako detí, všimol si štát

    [Téma: VŠEOBECNÉ; SME; 17/08/2015; 190/2015; s.: 3; Spravodajstvo; Annamária Ondrejková]

    Školy už vedia, koľko im zostane na začiatku školského roku voľných miest. Budú ich tisíce.

    BRATISLAVA. Ministerstvo školstva odhaduje, že stredné školy by ešte zvládli prijať do prvých ročníkov viac ako 25-tisíc žiakov. Spolu ich plánovali prijať viac ako 73-tisíc, na Slovensku je len 48-tisíc deviatakov. Napríklad za operátora drevárskej a nábytkárskej výroby na Strednej odbornej škole drevárskej v Krásne nad Kysucou budú študovať len šiesti žiaci, hoci by ich mohlo byť až dvanásť. Aj v odbore murár škole zostalo ešte osem voľných miest. "O remeslá nemajú decká a ani ich rodičia záujem, hoci by našli uplatnenie na trhu práce. Tento rok sme vôbec neotvorili odbor čalúnik či maliar," hovorí riaditeľ školy Ján Palko.

    Neskoro, ale predsa

    Na zbytočné miesta upozorňovala na začiatku roka aj hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová. Štatistický úrad v roku 2013 v štúdii o vývoji obyvateľstva jasne ukázal, že kým v roku 2003 žilo na Slovensku 338 922 detí vo veku od 15 do 18 rokov, o desať rokov ich bolo len 236 111. "Problém si uvedomujú mnohí vrátane ministerstva školstva, ktoré ho pre budúce prijímacie konanie rieši pomerne razantným, a som presvedčená, že aj efektívnym spôsobom," tvrdí Kalmárová. Prvé viditeľné zmeny sa podľa ministerstva udejú od nasledujúceho školského roku. Jeho hovorkyňa Beáta Dupaľová Ksenzsighová povedalal, že problém začali intenzívne riešiť už v roku 2009, ale ministerstvo nemá vplyv na to, koľko prvých tried stredné školy otvoria - to je právomoc žúp. Samosprávy sa bránia, že od roku 2009 určujú počet prvých tried podľa zákona, a teda pravidiel, ktoré stanovilo práve ministerstvo a župy. "Nedávno schválená zmena, ktorá medzi kritériá zahŕňa násobok predpokladaného počtu žiakov posledného ročníka základných škôl, bola prijatá v novom zákone, a preto ju môžu kraje zahrnúť do kritérií rozhodovania až pre školský rok 2016/2017, keďže počty prvých tried sa určujú rok dopredu," vysvetľuje hovorkyňa žilinskej župy Lenka Záteková, prečo zmeny prídu až v ďalšom roku.

    Berú všetkých

    Viac miest ako žiakov je zväčša na stredných odborných školách či obchodných a hotelových akadémiách. V Žilinskom kraji je najviac voľných miest v odboroch ako kozmetička, čašník, servírka, maliar, kuchár či murár. "Najväčšie negatívum zle nastaveného vzdelávacieho systému bolo, že klesala motivácia žiaka úprimne sa usilovať o prijatie na strednú školu. Prijímali každého, kto spĺňal formálne požiadavky, čo má deštruktívne dôsledky na kvalitu vzdelávania," hovorí Kalamárová. Učitelia zas museli prispôsobiť svoje požiadavky veľkému počtu žiakov, čo ich demotivovalo v ich profesionálnom raste. Kalmárová poukazuje aj na peniaze, ktoré išli do poloprázdnych škôl. "Prirodzeným dôsledkom sú nižšie mzdy učiteľov a nedostatok moderných učebných pomôcok." Minister za Smer Juraj Draxler v máji upozornil, že niektoré školy vykazovali viac žiakov ako na školu skutočne nastúpilo, aby na nich dostali dotáciu. Ročne šlo asi o 3500 fiktívnych žiakov a päť miliónov eur. Výška dotácie na žiaka sa určuje v januári na celý kalendárny rok.

    Annamária Ondrejková
    © SME

    73-tisíc miest pripravili stredné školy. Deviatakov je však len 48-tisíc.

    Späť na obsah

  13. Stredné školy majú veľa voľných miest

    [Téma: VŠEOBECNÉ; STV Jednotka, 19:00; 14/08/2015; Správy RTVS; z domova; Daniela Hajčáková]

    Janette Štefánková, moderátorka: "Stredné školy nedokážu naplniť svoje kapacity. Podľa údajov z ministerstva školstva by mohli v septembri prijať asi sedemdesiattritisíc študentov. Žiakov, ktorí končia základnú školu, je o tretinu menej. V stredných školách tak zostane približne dvadsaťpäťtisíc voľných miest."

    Daniela Hajčáková, redaktorka: "Stredné školy už niekoľko rokov trápi klesajúci počet žiakov. Napríklad v školách Bratislavského kraja klesol počet stredoškolákov za desať rokov o takmer jedenásťtisíc. Počet tried v stredných školách určujú samosprávne kraje."

    Iveta Tyšlerová, hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja: "V predchádzajúcich rokoch sme optimalizovali a zlučovali niekoľko škôl práve v dôsledku klesajúcej demografickej krivky."

    Zuzana Bobriková, hovorkyňa Košického samosprávneho kraja (telefonát): "Od roku 2002, keď prešla kompetencia zriaďovateľská ku stredným školám na Košický samosprávny kraj, sme postupnými racionalizačnými krokmi znížili počet škôl a školských zariadení z pôvodných stosedemnástich na sedemdesiatjeden."

    Daniela Hajčáková: "Výrazný rozdiel medzi počtom študentov, ktorých chcú stredné školy prijať a tým, koľko ich reálne je, môže podľa ľudí zo škôl ovplyvniť kvalitu vzdelávania."

    Pavel Sadloň, Asociácia riaditeľov štátnych gymnázií: "Každý bojuje o toho nejakého žiaka a každý radšej nadvihne to číslo, ktoré ponúka s nejakým cieľom prilákať tých žiakov."

    Martin Maták, Odborový zväz pracovníkov školstva: "Školy v snahe získať čo najviac žiakov takisto znižujú svoju náročnosť."

    Daniela Hajčáková: "Ministerstvo školstva tvrdí, že znižovať počet tried a škôl treba opatrne."

    Beáta Dupaľová Ksenzsighová, hovorkyňa ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu: "Aby sme nedospeli do rovnakej situácie v akej sme dnes s materskými školami a teda že v minulosti ich bolo možno až príliš veľa a následne sa ich príliš veľa zrušilo a teraz ich nemáme dostatok."

    Daniela Hajčáková: "Ministerstvo preto pre každý kraj vypočítalo, koľko by školy v ňom mali prijať prvákov v septembri 2016."

    Beáta Dupaľová Ksenzsighová: "Ministerstvo školstva pripravilo nový vzorec, na základe ktorého sa budú počítať nové triedy stredoškolákov. Podstatné sú pre nás dva vstupy a teda počet deviatakov, ktorí nám končia základné školy a počet miest na stredných školách."

    Daniela Hajčáková: "Napríklad pre Trenčiansky kraj rezort vypočítal, že by stredné školy mali v septembri 2016 prijať štyritisíc dvestošesťdesiatosem žiakov. Zahrnuté sú v tom aj súkromné a cirkevné školy. Tento rok však na školy a to iba tie, ktoré zriaďuje kraj, nastúpi vyšší počet žiakov."

    Veronika Rezáková, oddelenie komunikácie TSK (telefonát): "Trenčiansky samosprávny kraj bude akceptovať koeficient stanovený ministerstvom školstva. To znamená, že pre školský rok 2016/2017 úmerne k tomuto počtu žiakov rozpíše menší počet tried na jednotlivých školách."

    Daniela Hajčáková: "Čísla rezortu školstva nemusia byť záväzné. Pri otváraní tried totiž kraje berú do úvahy aj vývoj na trhu práce, či výsledky maturít konkrétnej strednej školy. Ministerstvo si počká, koľko tried kraje naplánujú na september 2016, a potom sa s nimi dohodne."

    Späť na obsah

  14. Lepšie časy ako sa čakalo

    [Téma: VŠEOBECNÉ; Pravda; 15/08/2015; 189/2015; s.: 1,10; Titulná strana; Lenka Buchláková]

    Viac zamestnaných ľudí pomáha ekonomike väčšou spotrebou

    Lenka Buchláková © Bratislava

    Môžeme si dovoliť viac nakupovať a máme viac práce. Najnovšie údaje Štatistického úradu potvrdili, že Slovensko je v kondícii. Udržalo si pozíciu na čele najrýchlejšie rastúcich ekonomík eurozóny a s aktuálnym počtom ľudí, ktorí majú prácu, sa dostalo na predkrízové úrovne. Skutočnosť tak predstihla skeptickejšie predpovede ekonómov a samotného Bruselu, ktorí ešte na jeseň minulého roka odhadovali mierne oslabenie domácej ekonomiky.

    Podľa včera zverejnených údajov je na Slovensku zamestnaných zhruba 2,3 milióna ľudí a ekonomika rastie viac ako trojpercentným tempom. Slovensko v raste predbehlo aj najväčšie európske ekonomiky ako Nemecko či Francúzsko. Slováci pocítia lepšie hospodárske výsledky krajiny už tento rok aj na raste platov pri stabilných cenách v obchodoch.

    Podnikom sa darí zamestnávať viac ľudí vďaka silnejšiemu priemyslu a najmä stavebníctvu, kam mieri čoraz viac investícií. V stavebníctve sa navyše môžu uplatniť uchádzači o prácu s prevažne nižšou kvalifikáciou. Úrady práce by tak mali v tomto roku evidovať okolo 11 percent nezamestnaných, čo je najnižšie číslo od roku 2008.

    "Silnejšia konsolidácia v predošlých rokoch, ktorá negatívne doliehala na náš rast, sa po znížení deficitov už nekoná, a otvára sa tým priestor pre vyšší rast. To však platilo už aj v roku 2014. Je potrebné si takisto uvedomiť, že menej vyspelé krajiny majú potenciál vyššieho rastu hrubého domáceho produktu ako vyspelé, pretože kým tie musia pre rast vo veľkej miere inovovať, tým menej vyspelým stačí nakupovať produktívnejšie technológie," vysvetľuje analytik X–Trade Brokers Kamil Boros.

    Pokračovanie – s. 10

    Dokončenie – s. 1

    Analytici očakávajú, že lepšie ekonomické vyhliadky krajiny, ktoré podporujú zamestnanosť a rast platov, by mali viac otvoriť peňaženky spotrebiteľov v slovenských obchodoch aj v ďalších mesiacoch. K rastu tržieb by mala prispieť aj chýbajúca inflácia a nízke úrokové sadzby, ktoré by mali podporovať sklon k míňaniu. Spotreba domácností by tak mala ostať jedným z hlavných ťahúňov rastu slovenskej ekonomiky.

    Najlepšie výsledky v eurozóne

    Podľa najnovších údajov Štatistického úradu hrubý domáci produkt Slovenska v druhom štvrťroku tohto roka vzrástol medziročne na 3,2 percenta, čo je najrýchlejší rast od konca roku 2011. V poslednom štvrťroku minulého roka sme ešte zaznamenali rast o 2,4 percenta. Slovensko má aj zo včera zverejnených údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat spomedzi krajín eurozóny najvyšší rast v medziročnom vyjadrení. Na prvej priečke s nami skončili aj Španieli. Mimo eurozóny sú pred nami Česi s rekordným rastom 4,4 percenta a Poliaci s rastom na úrovni 3,6 percenta a tiež Rumunsko s rastom 3,7 percenta. Stále však nie sú známe výsledky hospodárenia v Írsku a v Luxembursku, ktoré mali začiatkom roka rýchlejší rast ako Slovensko. Tamojšie štatistické úrady zverejnia výsledky za druhý kvartál tohto roka až v polovici septembra.

    "Predstihové indikátory z eurozóny na čele s Nemeckom, naším hlavným obchodným partnerom, naznačujú ďalšie zlepšovanie sa externého prostredia. To by sa malo pretaviť do pokračovania zrýchľovania slovenskej ekonomiky v druhej polovici roka. Profitovať by mala naďalej z uvoľnenia menových podmienok Európskej centrálnej banky, slabého kurzu eura a nízkych cien energií," komentuje analytik J&T banky Stanislav Pánis. Naopak, rast hospodárstva oproti predošlému roku sa spomaľuje v pobaltských krajinách. Dôvodom je slabý rubeľ, ktorý negatívne dolieha na spoločnosti exportujúce do Ruska. Práve Rusko je primárnym exportným trhom Pobaltia.

    Viac práce, viac nakupovania

    Prácu si na Slovensku našlo od začiatku roka najviac ľudí od roku 2008, no nezamestnanosť pred krízou dosahovala okolo ôsmich percent, teraz vyše 11 percent. Dôvodom podľa analytikov je teda viac aktívnych ľudí na trhu práce, pretože sa predlžuje vek odchodu do dôchodku. V porovnaní s druhým štvrťrokom minulého roka vzrástla zamestnanosť aktuálne o dve percentná. Hlavnou hnacou silou zamestnanosti je odvetvie automobilového priemyslu, ktoré poskytuje pracovné pozície vo vlastných závodoch alebo u jeho subdodávateľov. Viac práce by mala priniesť aj nová automobilka Jaguar Land Rover, ktorá vybuduje nový závod pri Nitre. Podľa Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu by malo v závode pracovať na začiatku prevádzky 1 300 pracovníkov. Po zabehnutí výroby má na výrobe a montáži pracovať 2–tisíc až 4–tisíc ľudí do roku 2020 vo dvoj–, trojaž štvorzmennej prevádzke. Ďalších až do štyritisíc ľudí by mohlo získať prácu v subdodávateľskom priemysle.

    Navyše, tento rok majú stúpnuť platy o 2,2 percenta a v ďalších rokoch sa má valorizácia udržať. Ministerstvo financií očakáva, že terajšie priemerné platy na úrovni asi 840 eur do roku 2018 stúpnu na 999 eur mesačne. Zamestnaní si preto pri stabilizovaných cenách v obchodoch môžu dovoliť minúť v obchodoch viac. Ceny nerastú, dokonca ešte klesajú. Obchodníci už lepšiu kúpyschopnosť Slovákov pociťujú na svojich rastúcich tržbách. Najaktuálnejšie štatistiky za jún pritom hovoria, že maloobchodné tržby sa za tento mesiac zdvihli o tri percentá, čo je tohtoročné maximum.

    Ekonómovia poukazujú na fakt, že spotrebitelia sú čoraz ochotnejší podporiť slovenskú ekonomiku. Podobne ako spotrebitelia vidia situáciu aj podniky. Tie sa dlhý čas báli investovať pre obavy z budúcnosti. Súčasné vyhliadky však naznačujú, že by sa malo ekonomicky dariť aj im, a tak aj ony investujú. To znamená, že obnovujú svoje vybavenie, nakupujú nové stroje alebo investujú do budov.

    V tomto prostredí sa očakáva rastúce úverovanie firiem a návrat ziskov v stavebníctve. Pomáhajú aj verejné investície do diaľnic. Nové úvery si od bánk berú napríklad firmy reagujúce na zvýšený dopyt v automobilovom priemysle. Viac peňazí vo firmách sa v ekonomike teda automaticky prejavuje aj na tvorbe nových pracovných miest. Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií ešte v januári odhadol, že tohto roku by na trhu práce malo pribudnúť približne 22–tisíc nových pracovných miest.

    Pumpovanie peňazí zaberá

    Ekonomiku Slovenska, tak ako aj ostatných ekonomík eurozóny, v tomto roku masívne podporuje uvoľnená menová politika Európskej centrálnej banky, ktorej výsledkom je aj slabšie euro, podporujúce exporty do neeurových krajín. Pre krajiny platiace eurom vrátane Slovenska začala Európska centrálna banka tlačiť 60 miliárd eur mesačne. Celkovo by sa tak na trh malo dostať do septembra 2016 vyše 1,1 bilióna nových eur, ktoré majú v eurozóne podporiť hospodársky rast a zastaviť pokles cien. Podľa ekonómov to znamená aj menej atraktívnu nákupnú cezhraničnú turistiku, čím sa bude naďalej zvyšovať aj domáca spotreba. Po oznámení začatia kvantitatívneho uvoľňovania v eurozóne sa totiž meny okolitých krajín voči euru vrátili na pôvodné, silnejšie úrovne.

    Tlačenie nových peňazí do ekonomiky môže podľa expertov znížiť dlhodobé úročenie štátnych dlhopisov, a tým o niečo zvýšiť dopyt po úveroch a mierne znížiť náklady na refinancovanie štátneho dlhu. Viac stimulačné sú však podľa nich takmer nulové sadzby a cielené dlhodobé úvery bankám. Pre krajiny s nižším zadlžením súkromnej sféry, kam patrí aj Slovensko, sú tieto kroky Európskej centrálnej banky viac stimulačné ako pre krajiny s vyšším zadlžením.

    Brusel chce takisto v najbližších troch rokoch napumpovať do investícií v členských štátoch EÚ až 315 miliárd eur. Nazvali to Junckerov balíček. Podporiť chce v európskych krajinách najmä dobudovanie infraštruktúry či zlepšenie podmienok pre podnikateľov. Slovensko chce z týchto peňazí investovať viac do výstavby diaľnic a rýchlostných ciest.

    © AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

    "Slovensko bude aj naďalej profitovať z uvoľnenia menových podmienok Európskej centrálnej banky, slabého kurzu eura a nízkych cien energií.

    Stanislav Pánis analytik J&T banky

    Foto:

    Ako sa vyvíja zamestnanosť na Slovensku

    Späť na obsah

  15. Silný rast slovenskej ekonomiky

    [Téma: VŠEOBECNÉ; TA3, 12:30; 14/08/2015; Ekonomika; Marek Mašura]

    Marek Mašura, moderátor: "Rast slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku naďalej zrýchľoval, v porovnaní s vlaňajškom si polepšila o viac ako tri percentá. Lepšie sa nášmu hospodárstvu naposledy takto darilo pred šiestimi rokmi. Z aprílových a májových dát priemyslu a maloobchodných tržieb sa najprv zdalo, že ekonomika sa spomalí, silnejší jún ju ale napokon potiahol smerom nahor, konkrétne na 3,2 percenta. Naše hospodárstvo podporuje najmä silnejúci domáci dopyt. Pozitívne čísla v stavebníctve a rastúce bankové úvery poskytnuté nefinančným podnikom poukazujú tiež na silný rast investícií. Tie sú naďalej podporované aj verejnými investíciami.

    O našom ekonomickom raste si teraz povieme viac s Katarínou Muchovou, analytičkou Slovenskej sporiteľne, ktorú už vítam u nás v štúdiu, prajem príjemný dobrý deň, vitajte u nás. Pani Muchová, tak už sme priniesli informácie o tom, čo našu ekonomiku na jar zrejme podľa podľa odhadov potiahlo. Vieme byť však aj konkrétnejší a povedať, čo vlastne pomohlo najviac?"

    Katarína Muchová, analytička Slovenskej sporiteľne: "Konkrétnu štruktúru síce ešte nepoznáme, tá bude známa až v septembri, ale zatiaľ z týchto mesačných údajov, ako ste aj spomínali, vieme, že veľmi výrazne rástlo stavebníctvo napríklad a že 26-percentný medziročný rast sme videli v júni, to bolo ešte viac ako májový, ktorý už bol vtedy veľmi silný, na viac ako pätnástich percentách. Teraz sme tak isto videli celkom dobré čísla za priemysel, čiže priemyselná produkcia nám pomohla a veľmi dobré je aj pokračovanie oživenia na našom trhu práce. A z toho potom aj vyplýva, že domáca spotreba sa mohla naďalej zlepšovať a aj maloobchodné tržby, ktoré sme v prvom kvartáli videli na slabších úrovniach, sa v porovnaní s tým v druhom kvartáli naozaj zlepšili."

    Marek Mašura: "My sme tu hovorili aj o tých investíciách, vieme o tom povedať trošku aj viac?"

    Katarína Muchová: "Áno, investície, ako sme videli napríklad za čísla prvého kvartálu, výrazne potiahli rast našej ekonomiky. Podobne to očakávame aj teraz v tej štruktúre za druhý štvrťrok. Vieme, že musíme vyčerpať väčšinu našich eurofondov ešte z predchádzajúceho obdobia, 2007 až 2013, pretože nám končí na konci tohto roka a niektoré programy sa dajú ešte použiť aj v budúcom roku, tam je to pravidlo m plus tri roky po skončení, ale naozaj veľkú väčšinu treba použiť tento rok. Takže infraštruktúrne projekty najmä sa z toho financujú a prispieva to aj k rastu našej ekonomiky."

    Marek Mašura: "Čiže inými slovami môžme čakať viacej postavených diaľnic v tomto roku."

    Katarína Muchová: "Áno, to je jedna časť toho."

    Marek Mašura: "Pani Muchová poďme ďalej. Spomínali sme tu ten domáci dopyt, ako je na tom však zahraničný dopyt, ktorý bol kedysi hlavným ťahúňom našej ekonomiky?"

    Katarína Muchová: "Zahraničný dopyt nás neprekvapil až tak pozitívne v tomto druhom kvartáli, aspoň aspoň za mesačné čísla, ktoré sme už videli. V tom prvom štvrťroku to však bol naozaj dynamický rast, keď sme si pozreli medzikvartálny rast ekonomiky, tak zahraničný dopyt to v podstate celé potiahol ako keby sám. A možno je to preto aj korekcia, alebo také to zmiernenie toho silného rastu za prvý kvartál. Čiže celkovo ten zahraničný obchod, teraz sme tam videli, že tie čísla neboli až také, že by mali byť hlavným ťahúňom ekonomiky, práveže môže byť veľmi mierny negatívny príspevok k rastu HDP za tento druhý štvrťrok."

    Marek Mašura: "Viete nám aj povedať viac k tomu, prečo zahraničný dopyt neťahal až tak výrazne, ako to bolo v minulosti?"

    Katarína Muchová: "Jedným z tých faktorov je, že samozrejme nám pokračuje oživenie našej domácej ekonomiky, domácej spotreby a časť toho je samozrejme aj na tovar, ktorý pochádza zo zahraničia. Čiže dovoz k nám stúpa a táto položka sa potom zarátava aj do celkového zahraničného obchodu, ale negatívne na rast nášho HDP. Takže to môže byť jeden z tých faktorov. Ďalší je tiež, ako som už spomínala tú korekciu, čiže je tam aj istý efekt z predchádzajúceho štvrťroka."

    Marek Mašura: "Je podľa vás lepšie, že nás ťahá skôr domáci ako zahraničný dopyt?"

    Katarína Muchová: "Myslím si, že v každom prípade je dobré mať balacovanú ekonomiku, to znamená aj zahraničný aj domáci dopyt by tak mal byť. A strieda sa to väčšinou tak viac menej v cykloch, lebo keď sa začne zlepšovať domáca ekonomika, časť toho ide potom aj na tieto dovozy, ako som spomínala, cez spotrebu domácností a to zase ovplyvňuje zahraničný obchod, ktorý potom mierne sa ako keby zhoršuje, v porovnaní s týmto. Na druhej strane, keď sa zahraničný obchod zase zlepšuje a lepšie sa nám darí, tak to ovplyvňuje aj situáciu domácností, ktoré môžu potom viac míňať zase sa to presunie do zahraničného obchodu. Takže sa to tak trošku navzájom balancuje."

    Marek Mašura: "Pani Muchová, poďme sa teraz posunúť trochu ďalej, Štatistický úrad dnes zverejnil aj čísla o zamestnanosti, vieme, že v druhom kvartáli pribúdali pracovné miesta, tak povedzme si o tom niečo viac."

    Katarína Muchová: "Zamestnanosť nás naozaj príjemne prekvapila, tieto čísla, dvojpercentný rast, ktorý sme videli v druhom štvrťroku, je veľmi dobrý, už ten prvý štvrťrok bol pekný, to bolo 1,8 percenta ako medziročný rast. Keď sa pozrieme na medzikvartálne zlepšenie, tak je to ešte výraznejšie, tam to zrýchlilo po sezónnom očistení z 0,3 až na 0,7 percenta. Čiže naozaj veľmi výrazný rast nad očakávania celkovo medzikvartálnych odhadov. Je to pozitívna správa, samozrejme, pretože sa vytvorilo viacero pracovných miest na Slovensku, čiže trh práce sa zase zlepšil a môžeme aj očakávať nižšie údaje za mieru nezamestnanosti potom."

    Marek Mašura: "Zaujímajú ma aj tie dôvody, prečo."

    Katarína Muchová: "Presnú štruktúru si žiaľ ešte musíme počkať, že v ktorých sektoroch sa tieto pracovné miesta najviac vytvárali za druhý štvrťrok. Ale zatiaľ to vyzerá tak, že veľká väčšina bola zase v priemysle a niečo sa tam udialo aj v službách."

    Marek Mašura: "Mám tu teraz jednu otázku, ktorá bude zrejme našich divákov zaujímať najviac, ako to bolo v druhom štvrťroku s našimi zárobkami, zvýšili sa alebo nie?"

    Katarína Muchová: "Údaje za mzdy ešte tiež nemáme, tie prídu až v septembri s podrobnou štruktúrou, ale zatiaľ z predbežných údajov môžme odhadovať, že rast bol podobný ako v prvom štvrťroku."

    Marek Mašura: "Pani Muchová, tak zhrniem to ešte raz pre našich divákov, rast našej ekonomiky v druhom kvartáli o 3,2 percenta. Čo čakáte ďalej v tomto roku, aký rast, čo nás bude najviac ťahať,?"

    Katarína Muchová: "Celkovo očakávame rast na úrovni troch percent v priemere a hlavnými ťahúňmi by mali ostať aj naďalej domáca spotreba, najmä investície, pre, ako som už spomínala, pre eurofondy. No a potom tu máme ešte aj príspevok zahraničného obchodu, ktorý v celkovom meradle za rok 2015 by mohol tiež pozitívne ovplyvniť rast našej ekonomiky. Nejaké riziká, ktoré by sme tam prípadne videli, tak samozrejme pokračujúce geopolitické napätie, Rusko- Ukrajina samozrejme nie je ešte situácia celkom uzatvorená. A na druhej strane vidíme celkom pozitívne signály z našich obchodných partnerov, hlavne Nemecka, ktorému sa aj v druhom štvrťroku darilo a zaznamenalo silný rast. Takže zatiaľ tie faktory sú v podstate vyvážené."

    Marek Mašura: "Pani Muchová, vy ste spomínali Nemecko a tomu sa celkom dobre darilo v druhom štvrťroku. Ako sú na tom iné krajiny v regióne V4, s ktorými sa veľmi radi a veľmi často porovnávame?"

    Katarína Muchová: "Tak, ako som už spomínala, Nemecko bolo dobré, ale ešte lepšie bolo napríklad Česko, tí zaznamenali rasť až 4,4 percenta na medziročnej úrovni. A podľa zverejnených údajov ich štatistického úradu to vyzerá tiež viac na investície súvisiace s čerpaním eurofondov. A na druhej strane napríklad v Maďarsku ale aj tento rast, ktorý zaznamenali za druhý štvrťrok, bol menší ako mali očakávania, očakával trh približne 3,2 percenta a nakoniec mali číslo odhadované na úrovni 2,7 percenta."

    Marek Mašura: "A Poliaci?"

    Katarína Muchová: "Poliaci mali podobný rast ako v prvom štvrťroku, čo je pozitívum, ale napriek tomu bolo mierne pod ich očakávania, keď čakali viac ako 3,6- percentný rast HDP."

    Marek Mašura: "Čo vyplýva z takého celoeurópskeho porovnania. Sme najrýchlejšie rastúca ekonomika v Európe alebo nie?"

    Katarína Muchová: "Momentálne ešte nemôžme presne povedať, či sme najrýchlejšie rastúci, lebo Írsko a niektoré iné krajiny nezverejnili svoje údaje za druhý štvrťrok tohto roka. Určite patríme k tým najrýchlejšie rastúcim krajinám. Írsko sa však očakáva ako, ako sa už písalo aj v médiách, že znova sa obnovuje keltský tiger, očakáva sa, že ich rast bude aj na úrovni cez štyri percentá HDP."

    Marek Mašura: "Pani Muchová, tak to už bola moje posledná otázka, ja vám ďakujem veľmi pekne, že ste si našli čas pre našich divákov."

    Späť na obsah