Asociácia zamestnávateľ. zväzov a združení

Dátum exportu: 03.08.2015 09:08


  1. Minimálna mzda by mala byť 400 eur

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; STV Jednotka, 19:00; 31/07/2015; Správy RTVS; z domova; Rita Fleischmanová]

  2. Štátne platy na minime

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; Markíza, 19:00; 02/08/2015; Televízne noviny; z domova; Zuzana Fečová]

  3. Odchádzate na dôchodok? Môžete dostať naspäť zaplatené dane

    [Téma: VŠEOBECNÉ; pravda.sk; 31/07/2015; Peniaze; Peter Csernák]

  4. Nové investície prinesú na Slovensko 2800 pracovných miest

    [Téma: VŠEOBECNÉ; teraz.sk; 31/07/2015; TASR]


  1. Minimálna mzda by mala byť 400 eur

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; STV Jednotka, 19:00; 31/07/2015; Správy RTVS; z domova; Rita Fleischmanová]

    Viliam Stankay, moderátor: "Ministerstvo práce podľa našich informácií navrhuje, aby sa minimálna mzda zvýšila z tristoosemdesiat na štyristo eur. Keďže sa odborári so zamestnávateľmi na konkrétnej sume nedohodli, ministerstvo práce malo dnes podľa zákona posledný deň na to, aby prišlo s vlastným návrhom."

    Janette Štefánková, moderátorka: "Republiková únia zamestnávateľov už má list z ministerstva práce na stole. Asociácia zamestnávateľských zväzov ešte čaká."

    Rita Fleischmanová, redaktorka: "Republiková únia zamestnávateľov potvrdila, že ministerstvo práce navrhuje zvýšiť minimálnu mzdu o dvadsať eur na rovné štyri stovky. Po tom, ako odborári odmietli ponuku oboch zamestnávateľských organizácií dohodnúť sa na zvýšení na tristodeväťdesiatdeväť eur, zamestnávatelia už zo zvyšovaním nesúhlasia."

    Rastislav Machunka, Asociácia zamestnávateľských zväzov (telefonát): "My očakávame, že budú postupovať v súlade so zákonom. My v tejto chvíli však nevidíme ekonomický priestor na zvyšovanie minimálnej mzdy."

    Rita Fleischmanová: "Ešte jednu príležitosť na dohodu budú mať na rokovaní tripartity koncom augusta. Odborári však chcú až štyristodesaťeurovú minimálnu mzdu. Minulý rok sa na Slovensku výraznejšie zvýšila aj priemerná mzda. Kým v predchádzajúcich rokoch priemerné platy rástli o dve-tri percentá, vlani o viac ako štyri percentá (4,1 %). Bolo to najviac od začiatku krízy v roku 2008."

    Viktor Novysedlák, riaditeľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť: "Nízkopríjmovým pracujúcim vzrástol príjem oveľa výraznejšie, čo si zatiaľ vysvetľujeme jednak zvýšením pracovných úväzkov, alebo že sa im podarilo nájsť lepšie platenú prácu a naopak vyššie príjmové skupiny, tak tým ten príjem rástol trošku pomalšie, ako bol priemer."

    Rita Fleischmanová: "Riaditeľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že minuloročný rast miezd sa dotkol väčšiny pracujúcich ľudí. Zvýšeniu o štyri percentá sa najviac priblížili ľudia od tridsaťpäť do šesťdesiat rokov s príjmom nad päťsto eur."

    Viktor Novysedlák: "Príjmy medziročne rástli naprieč všetkými odvetviami v priemere okolo toho rastu mzdy v ekonomike, teda okolo tých štyri celá jedna. Rýchlejšie rástli mzdy v odvetviach finančné sprostredkovanie, verejná správa, školstvo, povinné sociálne zabezpečenie. Naopak pomalšie rástli v odvetviach, ktoré sa zaoberajú výrobou a distribúciou vody, elektriny a plynu."

    Rita Fleischmanová: "Priemerná mzda vlani dosiahla osemstopäťdesiatosem eur. Pre mnohých zamestnancov je to však zatiaľ nedosiahnuteľný zárobok."

    Dominika Ondrová, analytička Poštovej banky: "Na úroveň priemernej mzdy si vlani nesiahlo až päťdesiatsedem percent Slovákov. Priemernú mzdu v hrubom menšiu ako päťsto eur malo osemnásť percent našincov."

    Rita Fleischmanová: "Podľa štatistík vlani zarobil menej ako osemstopäťdesiatsem eur každý druhý muž a takmer dve tretiny žien."

    Späť na obsah

  2. Štátne platy na minime

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; Markíza, 19:00; 02/08/2015; Televízne noviny; z domova; Zuzana Fečová]

    Jaroslav Zápala, moderátor: "Štvrtina ľudí, ktorým hovoríme štátni a verejní zamestnanci, majú na výplatnej páske minimálnu mzdu."

    Mária Chreneková Pietrová, moderátorka: "Vydobyť si zvýšenie platu je neraz ťažšie ako u súkromníka. Naposledy si prilepšili učitelia."

    Jaroslav Zápala: "V týchto dňoch vyjednávajú zdravotníci, lenže tisícky ďalších čakajú, kedy príde rad na nich."

    Zuzana Fečová, redaktorka: "Pani Anna upratuje na základnej škole osemnásť rokov. Vraví, že za ten čas jej plat rástol slimačím tempom."

    Anna Gecelovská, upratovačka na základnej škole: "Robíme tu, drieme ako kone a nič z toho nemáme. Človek si vyplatí účty a z tej výplaty vám fakt už nič nezostane."

    Zuzana Fečová: "Myslíte si, že vyžiť zo štyristo eur, sa nedá? Tisícky zamestnancov verejnej správy nemajú na výber. Mesačne zarábajú minimálnu mzdu."

    Slavomír Manga, Konfederácia odborových zväzov: "Asi tristošesťdesiattisíc ľudí. Tvrdíme, že je to skupina ľudí, ktorá by mala byť lepšie mzdovo hodnotená."

    Zuzana Fečová: "Pracujú pre štát vo verejnom záujme a platovo balansujú na minime. Top najmenej zarábajúcich pozícií vedie upratovačka, štyristo pätnásť eur. Ďalej opatrovateľ, kuchár a pracovník bezpečnostnej službe, štyristošesťdesiatšesť eur."

    NAJHORŠIE PLATY VO VEREJNEJ SPRÁVE
    Učiteľ materskej školy - 548 eur
    Pracovník bezpečnostnej služby - 466 eur
    Kuchár - 450 eur
    Opatrovateľ, osobný asistent - 422 eur
    Upratovačka - 415 eur

    Mária Mayerová, odborový zväz verejnej správy: "Istá nespokojnosť na strane verejných zamestnancov tu je. Ide o zamestnancov úradov práce, o zamestnancov domovov sociálnych starostlivostí, profesie, ktoré nie sú podľa nášho názoru docenené."

    Zuzana Fečová: "Priepasť medzi najlepšie a najhoršie zarábajúcimi je v číslach aj tisíc päťsto eur. Opačnú stranu zárobkového rebríčka vedú štátni radcovia, riaditeľov odborov, projektoví manažéri aj špecialisti verejného obstarávania. Odborári volajú po zmene, aby štvrtina verejných zamestnancov dostala viac ako minimálnu mzdu, ktorá je dnes tristoosemdesiat eur. Od štátu pýtajú sedem percent navyše, čo je asi päťdesiat eur."

    NAJLEPŠIE PLATY VO VEREJNEJ SPRÁVE
    generálny štátny radca - 1981 eur
    riaditeľ odboru - 1651 eur
    projektový manažér - 1400 eur
    hlavný kontrolór mesta/obce - 1229 eur
    špecialista verejného obstarávania - 1212 eur

    Slavomír Manga: "Sedem percent je ekonomicky akceptovateľné."

    Zuzana Fečová: "Vláda na úvod navrhuje zvýšenie platov o jedna celá tri percenta. Naposledy im dala dve a pol."

    Miroslav Šmál, Ministerstvo financií SR: "Vzhľadom na to, že rokovania ohľadne štátneho rozpočtu a požiadaviek jednotlivých rozpočtových kapitol stále prebiehajú, bolo by predčasné sa bližšie vyjadrovať."

    Späť na obsah

  3. Odchádzate na dôchodok? Môžete dostať naspäť zaplatené dane

    [Téma: VŠEOBECNÉ; pravda.sk; 31/07/2015; Peniaze; Peter Csernák]

    Ľudia, ktorí v tomto roku prestanú pracovať, pretože chcú odísť na dôchodok, môžu dostať naspäť zaplatené dane, ktoré im z platu strhol zamestnávateľ. Koľko peňazí im štát vráti, závisí predovšetkým od toho, aký bol ich príjem.

    Ilustračné foto.

    Autor - SHUTTERSTOCK

    Väčšine zamestnancov odpočítavajú zamestnávatelia z každej výplaty nezdaniteľnú časť základu dane. Každý mesiac si tak zamestnanec zníži svoj daňový základ o jednu dvanástinu z celoročného nezdaniteľného minima. Ak pracuje celý rok, zamestnávateľ mu postupne uplatní celé nezdaniteľné minimum. V prípade, že niekto nepracuje celý rok, môže mu vzniknúť daňový preplatok. Keďže zamestnávateľ mu nestihol odpočítať celé nezdaniteľné minimum, mal by po podaní daňového priznania alebo ročného zúčtovania dostať naspäť aspoň časť daní.

    "Daňovníci, ktorí nie sú na začiatku roka 2015 poberateľmi predčasného starobného dôchodku a starobného dôchodku zo Sociálnej poisťovne a starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo poberateľmi výsluhového dôchodku, alebo im takýto dôchodok nebol priznaný spätne k začiatku roka 2015, majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v plnej výške 3 803,33 eura, respektíve v nadväznosti na základ dane," vraví hovorkyňa Finančnej správy Patrícia Macíková.

    Ak niekto odíde počas roka do penzie, môže začiatkom budúceho roku požiadať svojho posledného zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania daní. "Ak je výsledkom ročného zúčtovania preplatok na dani, tento preplatok vráti bývalému zamestnancovi zamestnávateľ, ktorý ročné zúčtovanie vykonal, najneskôr v termíne zúčtovania mzdy za apríl 2016. Ak zamestnanec o ročné zúčtovanie nepožiada, má povinnosť podať daňové priznanie," vraví Macíková.

    V prípade, že niekto zarobí v tomto roku menej ako 1 901,67 eura, nemusí síce podávať daňové priznanie, ale oplatí sa mu ho podať dobrovoľne, pretože dostane naspäť všetky zaplatené dane. "V tomto prípade preplatok na dani vráti správca dane na základe žiadosti o vrátenie preplatku na dani, ktorá je súčasťou daňového priznania. Povinnou prílohou daňového priznania je potvrdenie zamestnávateľa o ním vyplatených príjmoch a zrazených preddavkoch na daň," informuje Macíková.

    Ľudia, ktorí odchádzajú do dôchodku, majú okrem vrátenia daní nárok aj na odchodné, ktoré im musí vyplatiť zamestnávateľ. Urobiť tak však musí len v prípade, ak ho o to včas požiadajú. Zákonník práce určuje, že o odchodné je potrebné požiadať buď pred skončením pracovného pomeru, alebo do desiatich dní od jeho skončenia. Výška odchodného pritom musí byť aspoň v sume jedného mesačného platu.

    Zamestnanci, ktorí končia pracovný pomer, môžu dostať aj odstupné, ale to len v prípade, že im výpoveď dá zamestnávateľ alebo skončia pracovný pomer dohodou. Ak niekto dá sám výpoveď, nárok na odstupné mu nevznikne. Výška odstupného závisí od toho, ako dlho zamestnanec v danej firme pracoval.

    © AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

    Späť na obsah

  4. Nové investície prinesú na Slovensko 2800 pracovných miest

    [Téma: VŠEOBECNÉ; teraz.sk; 31/07/2015; TASR]

    Investície budú smerovať do výroby komponentov pre automobilový priemysel, do strojárstva, výroby zdravotníckych pomôcok, IT centier a centier zdieľaných služieb.

    Ilustračné foto Foto: Kia Motors Slovakia s.r.o.

    Bratislava 31. júla (TASR) – Do regiónov Slovenska s vysokou mierou nezamestnanosti prinesie 11 investičných projektov približne 2800 nových pracovných miest. Projekty v 1. polroku tohto roka uzavrela Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva (MH) SR. Ich celková hodnota by mala dosiahnuť 170 miliónov eur. V porovnaní s rovnakým obdobím vlani, keď mala SARIO potvrdené investície v sume 100 miliónov eur s potenciálom 2500 nových pracovných miest, ide o výrazne lepší výsledok. Investície budú smerovať do výroby komponentov pre automobilový priemysel, do strojárstva, výroby zdravotníckych pomôcok, IT centier a centier zdieľaných služieb. Väčšina z nich smeruje do doteraz znevýhodnených regiónov. Najviac si polepšia Trenčiansky, Košický, Žilinský, Nitriansky, ale aj Bratislavský kraj.

    "Nárast počtu investícií potvrdzuje, že Slovensko je krajinou, o ktorú majú investori záujem. Krajinou, ktorá ponúka stabilné podnikateľské prostredie. Na druhej strane je zároveň výzvou, aby sme podmienky pre investorov naďalej zlepšovali a precizovali tak, aby bol v budúcnosti nárast investícií ešte vyšší," povedal minister hospodárstva Vazil Hudák. Perspektívy vidí nielen v oblasti príchodu nových investorov na Slovensko, ale aj v oblasti rozširovania výroby spoločností v SR dlhodobo etablovaných. A to tak domácich, ako aj zahraničných.

    Zvýšený záujem investorov je podľa generálneho riaditeľa SARIO Roberta Šimončiča dôkazom, že potenciálni investori vnímajú SR ako stabilnú krajinu.

    "Výsledky dokazujú, že etablovaní investori považujú Slovensko za spoľahlivého partnera so správnymi prioritami, ktoré prinášajú výsledky," konštatoval Šimončič.

    Z 11 uzavretých projektov ide v siedmich prípadoch o nové prevádzky a v štyroch o expanzie existujúcich závodov. "Darí sa nám umiestňovať projekty do regiónov s vysokou mierou nezamestnanosti. Obyvatelia týchto regiónov tak vďaka novým investíciám dostanú možnosť nájsť si zamestnanie," uviedol Šimončič.

    K 30. júnu 2015 má SARIO rozpracovaných takmer 40 investičných projektov v celkovej hodnote prevyšujúcej jednu miliardu eur s potenciálom vytvoriť 10.000 nových pracovných miest. V rozpracovaných projektoch z pohľadu sektorov dominuje výroba komponentov pre automobilový priemysel, spracovanie kovov, výroba elektrických a elektrotechnických výrobkov a centrá zdieľaných - strategických služieb. Najväčší záujem prejavujú investori z Nemecka, Dánska, Belgicka, Kórejskej republiky, Japonska či Ukrajiny.

    Späť na obsah