Asociácia zamestnávateľ. zväzov a združení

Dátum exportu: 03.07.2015 09:07


  1. Odborári dosiahli svoje: Štrajk v trnavskej automobilke nebude

    [Téma: VŠEOBECNÉ; pluska.sk; 26/06/2015; Regióny Západné Slovensko; SITA]

  2. Bilancia prvého polroka

    [Téma: VŠEOBECNÉ; TA3, 12:30; 02/07/2015; Ekonomika; Daniel Horňák]

  3. Prehľad správ – 2 nemocnice vypovedali zmluvu ZP Dôvera

    [Téma: VŠEOBECNÉ; Rádio Slovensko, 07:00; 02/07/2015; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; z domova]

  4. Zamestnanec by si mal vyčerpať najmenej dva týždne dovolenky vcelku

    [Téma: VŠEOBECNÉ; 24hod.sk; 02/07/2015; Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR]

  5. Študenti a letné brigády

    [Téma: VŠEOBECNÉ; dennikn.sk; 02/07/2015; Jozef Mihál]

  6. Nárok zamestnancov na dovolenku: Koľko týždňov by si mali vyčerpať?

    [Téma: VŠEOBECNÉ; cas.sk; 03/07/2015; Čas.sk; TASR]


  1. Odborári dosiahli svoje: Štrajk v trnavskej automobilke nebude

    [Téma: VŠEOBECNÉ; pluska.sk; 26/06/2015; Regióny Západné Slovensko; SITA]

    V trnavskej automobilke štrajk nebude. Dva dni pred jeho ohláseným vypuknutím (29.6.) došlo nakoniec k dohode medzi vedením podniku a odborármi.

    Demonštrácia za zvýšenie platov v Trnave.

    Autor - SITA

    Ostrý štrajk v trnavskej automobilke PSA Peugeot Citroën nebude, odbory sa s vedením závodu dohodli na mzdových podmienkach na roky 2015 - 2016, aj na ďalších podmienkach kolektívnej zmluvy.

    Zamestnanci dostanú v júli tohto roku jednorazovú odmenu 450 eur a na budúci rok zvýšené platy za určitých podmienok až o 70 eur mesačne. Po skončení rokovaní o tom informovali generálny riaditeľ automobilky Rémi Girardon, predseda OZ KOVO Emil Machyna a šéf odborov automobilky Milan Minárech.

    Je to kompromis

    "Je to inteligentný kompromis, ktorý berie do úvahy budúcnosť nášho závodu, jeho konkurencieschopnosť a zamestnanosť," povedal Girardon. Dodal, že automobilka ešte v tomto roku príjme do kmeňového stavu dvesto zamestnancov na dobu neurčitú a sto na dobu určitú.

    Pôvodne odbory ohlásili začiatok ostrého štrajku na pondelok 29. júna. Nárast miezd v roku 2016 zahŕňa zvýšenie tarifnej zložky platu o 30 eur mesačne, ďalej zaručenú prémiu 15 eur plus 75 eur kvartálne pre zamestnanca na základe hospodárskych výsledkov.

    Podľa Machynu sú podmienky nastavené tak, že na 99 percent si zamestnanci prilepšia v prepočte o 70 eur mesačne. Okrem mzdových podmienok sa dohodli odborári s vedením podniku aj na nových podmienkach využívania osobného pracovného konta, ale aj na zlepšení sociálnych vzťahov vo fabrike.

    Mali podporu zamestnancov

    Odbory mali pri kolektívnom vyjednávaní podľa ich predsedu Minárecha až 90-percentnú podporu výrobných zamestnancov. Rokovania, ktoré začali ešte v januári, boli podľa neho mimoriadne ťažké a vyčerpávajúce, považuje ich však za výhodné pre obe strany. Spoločnosť PSA Peugeot Citroën Slovakia vyrobila v uplynulom roku cez 255-tisíc vozidiel.

    Trnavské výrobné centrum tak medziročne zvýšilo objem výroby o 2,7 percenta. Zároveň celková technická kapacita výrobného centra bola využitá na 85 percent. Automobilka v Trnave stabilne vytvára 3,5 tisíca priamych pracovných postov.

    Autor - SITA

    Späť na obsah

  2. Bilancia prvého polroka

    [Téma: VŠEOBECNÉ; TA3, 12:30; 02/07/2015; Ekonomika; Daniel Horňák]

    Daniel Horňák, redaktor: "Podrobnejšie sa pozrieme na to, ako slovenská vláda hospodári v tomto roku. Je totiž za nami prvý polrok, čo je čas na prvé vážnejšie bilancovanie a hodnotenie, či je na ceste splniť rozpočtové ciele. V tejto súvislosti vítam u nás v štúdiu Katarínu Muchovú, analytičku Slovenskej sporiteľne, dobrý deň, vitajte v štúdiu.

    Ak sa pozrieme na údaje za prvý polrok, jedným z najdôležitejších ja deficit verejných financií alebo deficit štátneho rozpočtu, teda to, ako sa zadlžujeme a tento údaj hovorí, že ku koncu júna, za tých šesť mesiacov, je deficit štátneho rozpočtu nižší oproti minulému roku o 626 miliónov eur. Ako sa toto dá interpretovať, znamená to, že vláda hospodári lepšie a menej sa zadlžujeme?"

    Katarína Muchová, analytička Slovenskej sporiteľne: "Tak ten deficit v porovnaní s júnom 2014 je naozaj lepší, keď sa na to pozrieme teraz, takmer o jednu tretinu je nižšie. Samozrejme treba si uvedomiť, že toto je vlastne hotovostný stav a ešte to nie je aktuálny deficit, to znamená, že za celý rok v jednotlivých mesiacoch sa to môže rôzne vyvíjať a tak ešte samozrejme je to na dobrej ceste, ale nemáme za sebou celú trať prebehnutú, takže na nejaké celkové hodnotenie je ešte priskoro."

    Daniel Horňák: "Deficit je výsledkom príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, ak sa teraz pozrieme, alebo rozmeníme to na drobné, tak za ten prvý polrok výdavky medziročne vzrástli o 5,7 percenta. Ako hodnotíte takýto trend? Hovorí sa často o šetrení, takže ko by ste komentovali takýto nárast výdavkov štátneho rozpočtu?"

    Katarína Muchová: "Je pravda, že výdavky naozaj vzrástli o takmer šesť percent medziročne, ale treba sa pozrieť aj na príjmy, tie sa zvýšili o dvadsať percent, takmer dvadsať percent v medziročnom porovnaní. A veľká položka v obidvoch týchto kategóriách sú práve eurofondy. Lebo my keď vlastne financujeme projekty z európskych štrukturálnych fondov, tak je tam istá časť spolufinancovania z našej strany a preto ich zarátavame nielen do našich príjmov, ale aj výdavkov. No a vzhľadom na to, že teraz máme už koniec vlastne možnosti využiť fondy ešte z prechádzajúceho obdobia 2007 až 2013, tam existuje pravidlo n+2, čiže dva roky po skončení môžeme väčšinu z nich využiť, prípadne n+3 na isté projekty, ale veľkú väčšinu naozaj musíme tento rok, ak nechceme, aby nám tieto fondy prepadli. Takže preto sa aj pričlenili na stranu výdavkov aj príjmov."

    Daniel Horňák: "Ak sa pozrieme na osoh takto minutých peňazí, pretože často sa hovorí, že čím menšie sú výdavky, tým je lepšie, pretože štát sa menej zadlžuje. Pokiaľ sú tie výdavky a nárast výdavkov je spôsobený práve využitím na spolufinancovanie eurofondov, má to prínos pre ekonomiku alebo aj nejaké riziká?"

    Katarína Muchová: "Samozrejme prínos tu je, pretože eurofondy sú cielené na taký dlhodobo udržateľný rast a zlepšenie ekonomiky, najmä čo sa týka cieľu jedna eurofondov, to je konvergencia. A v rámci tohto je to prínos nielen pre ekonomiku v tomto roku, ale samozrejme aj v nasledujúcich. Riziká existujú, samozrejme, tam sú implementácia eurofondov a táto je už samozrejme ťažšie ovplyvniteľná. Taký presný vplyv budeme mať z týchto eurofondov, sa uvidí o niekoľko rokov."

    Daniel Horňák: "Pozrime sa teraz na tú druhú stranu rozpočtu, už ste povedali 20-percentný medziročný nárast na strana štátnych príjmov. Aké sú tam tie dôvody, čo všetko sa podpísalo pod tento nárast príjmov?"

    Katarína Muchová: "Čiže výrazne sa zvýšil príjem daní, ako sme už aj videli v menovej prognóze ministerstva financií, tak aj tam zvyšovali celkovo odhadovaný príjem daní na tento rok o 0,5 percenta HDP a hlavné dôvody sú teda zlepšenie makroekonomickej základne, čiže lepšie sa nám vyvíja trh práce, zároveň máme stabilný hospodársky rast. Ale na druhej strane vidíme lepšiu efektivitu výberu daní. To sú tie dva hlavné faktory, ktoré k tomu prispievajú."

    Daniel Horňák: "Tu sa opozícia a vláda často sporia na tom, či je to pozitívne alebo negatívne, respektíve opozícia často hovorí, že tým, že rastú takýmto vysokým tempom tie daňové príjmy, že sa aj zvyšuje tým pádom daňové zaťaženie. Vláda oponuje, že to nie je celkom tak, pretože sa len zlepšuje efektivita výberu daní. Samozrejme ale vieme, že sú to aj nové opatrenia ako tie daňové licencie a ďalšie. Takže z tohto pohľadu ako vy hodnotíte, pretože korporátne dane vzrástli o 40 percent medziročne, tak ako hodnotíte vplyv týchto korporátnych daní na podnikateľské prostredie, na firmy?"

    Katarína Muchová: "Čiže je pravda, že zvýšil sa príjem korporátnych daní, ale ako ste spomenuli, je to veľká zodpovednosť tej efektivity výberu daní. A tá k tomu prispela výraznou mierou. A čo sa týka nejakých opatrení, tak je lepšie, keď máme čím vyrovnanejšie toto hracie pole pre naše firmy a potom to môžeme vidieť aj na zlepšení výberu daní. Ešte k tomu by som podotkla, že aj v tomto prípade hrá rolu makroekonomická situácia krajiny, čiže keď sa nám darí lepšie, darí sa aj firmám lepšie, celkovo podnikateľskému prostrediu, ktoré benefituje z rastu ekonomiky a zlepšenia podmienok na trhu práce, tak to uvidíme aj vo výbere daní. Čiže v tomto prípade je to celkom pozitívne."

    Daniel Horňák: "Ak by ste to mali zosumarizovať, príjmy a výdavky aj s ohľadom na ďalší, na druhý polrok, ako to teda vyzerá, či vláda splní rozpočtové ciele? Vieme, že minulý rok to nebolo celkom tak, tam bol ten deficit celý verejných financií naplánovaný na 2,6 percenta, v skutočnosti to bolo 2,9 percenta. Takže ako to vyzerá tento rok?"

    Katarína Muchová: "Tak tento rok sme zatiaľ iba v polovici cesty a zatiaľ to vyzerá celkom sľubne. Nesmieme však zaspať na vavrínoch, pretože máme predpokladaný alebo odhadovaný deficit 2,5 až 2,55 percenta HDP celkovej verejnej správy. V každom prípade si treba dávať pozor, aby zostali v rámci týchto limitov aj keď sa zlepšujú naše príjmy, odhadované príjmy, tak aby potom tie výdavky tam zostali tiež v súlade s týmto. Čo by som podotkla, výdavkom pomáha teraz napríklad nižšia obsluha štátneho dlhu, pretože máme nižšie úrokové sadzby na splácanie alebo vlastne udržovanie nášho štátneho dlhu."

    Daniel Horňák: "A aké vy vidíte hlavné riziká v rámci toho cieľa dosiahnuť ten deficit, o ktorom ste hovorili, čo môže negatívne ovplyvniť hospodárenie štátu do konca roka?"

    Katarína Muchová: "Takže riziká existujú, hlavne pre tie makroekonomické faktory, ktoré sú základom pre daňové prognózy. Tu vidíme samozrejme situáciu s Gréckom, aj keď priamy dopad na rozpočet tento rok by bol veľmi nepravdepodobný. A tak isto vidíme však, že napätie medzi Ukrajinou, Ruskom pokračuje, celkovo to ovplyvňuje ekonomické prostredie a možno je to ešte menší rast eurozóny, ten je rizikom."

    Daniel Horňák: "Čas na náš rozhovor vypršal, ja vám veľmi pekne ďakujem za komentár k vývoju verejných financií, prajem príjemný zvyšok dňa."

    Späť na obsah

  3. Prehľad správ – 2 nemocnice vypovedali zmluvu ZP Dôvera

    [Téma: VŠEOBECNÉ; Rádio Slovensko, 07:00; 02/07/2015; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; z domova]

    Redaktorka: "Nemocnice v Považskej Bystrici a v Bojniciach vypovedali zmluvu zdravotnej poisťovni Dôvera, ktorá nezohľadňuje zákonné navýšenie miezd lekárov a nárast minimálnej mzdy. Ak sa na zvýšení cien nemocnice s poisťovňou nedohodnú, poistencom Dôvery poskytnú len neodkladnú zdravotnú starostlivosť."

    Späť na obsah

  4. Zamestnanec by si mal vyčerpať najmenej dva týždne dovolenky vcelku

    [Téma: VŠEOBECNÉ; 24hod.sk; 02/07/2015; Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR]

    V lete si mnohí zamestnanci zvyknú čerpať dovolenku vo väčšom rozsahu ako v inom období roka. Celkovo podľa Zákonníka práce majú nárok najmenej na štyri týždne ...
    Ilustračné foto Foto: TASR/AP

    Bratislava 2. júla (TASR) – V lete si mnohí zamestnanci zvyknú čerpať dovolenku vo väčšom rozsahu ako v inom období roka. Celkovo podľa Zákonníka práce majú nárok najmenej na štyri týždne dovolenky za rok a tí, ktorí do konca roka dovŕšia najmenej 33 rokov veku, najmenej na päť týždňov. Zamestnanec by mal čerpať vcelku aspoň dva týždne dovolenky, ak sa so zamestnávateľom nedohodnú inak.

    "Základné pravidlo je, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní s pracovníkom. Postupuje podľa plánu dovoleniek, ktorý vypracuje s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov, ak vo firme pôsobia. Plán by mal zostaviť tak, aby si pracovník mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak tomu nebránia prekážky v práci na jeho strane," povedala TASR hovorkyňa Národného inšpektorátu práce (NIP) Slavěna Vorobelová. Upozornila zároveň, že čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť pracovníkovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať tiež na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca.

    Nárok na dovolenku má každý, kto v kalendárnom roku odpracoval aspoň 60 dní. Ak pracovný pomer zamestnanca vznikol počas roka a ešte nesplnil podmienky na dovolenku, zamestnávateľ mu môže určiť jej čerpanie, ak možno predpokladať, že podmienky splní do konca kalendárneho roka, v ktorom dovolenku čerpá, alebo do skončenia pracovného pomeru.

    "Nárok na dovolenku patrí medzi základné podmienky zamestnávania. Slúži predovšetkým na oddych a regeneráciu zamestnanca bez výpadku jeho stáleho príjmu," zdôraznila Vorobelová.

    Nováčikom, ktorí nastúpili do zamestnania len nedávno, patrí dovolenka za odpracované dni, a to za každých 21 odpracovaných dní jedna dvanástina za kalendárny rok. Napríklad, ak niekto nastúpil do práce 1. júna, môže si v júli zobrať jeden a pol dňa dovolenky (20/12 = 1,66 dňa).

    Okrem základnej výmery dovolenky za kalendárny rok je zamestnávateľ povinný poskytnúť pri určitých prácach aj dodatkovú dovolenku, a to v dĺžke jedného týždňa. "Nárok na túto dovolenku má zamestnanec, ktorý pracuje v sťažených podmienkach. Za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku nie je možné poskytnúť náhradu mzdy, musí sa vyčerpať, a to prednostne," doplnila hovorkyňa NIP.

    Zdroj - Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

    Späť na obsah

  5. Študenti a letné brigády

    [Téma: VŠEOBECNÉ; dennikn.sk; 02/07/2015; Jozef Mihál]

    Podpredseda SaS radí študentom, ako si môžu počas leta privyrobiť.

    Jozef Mihál
    2. júl 2015 16:47

    Autor je podpredsedom SaS

    Mnohí študenti cez letné prázdniny brigádujú na dohody o vykonaní práce. Tu je niekoľko rád a odporúčaní.

    1. Ak ste žiakom základnej školy, respektíve práve ste základnú školu skončili, pracovať ešte nemôžete. Podľa Zákonníka práce smú na dohodu pracovať len žiaci strednej školy a vysokoškoláci.

    2. Zákonník práce umožňuje pracovať len vtedy, ak máte skončenú povinnú školskú dochádzku – a tá trvá desať rokov. Ak prázdninujete po prvom ročníku strednej školy, tak ide o končiaci desiaty rok (deväť rokov základná škola, jeden rok stredná škola). Problém je v tom, že podľa školského zákona sa školský rok končí až 31. augusta. Počas prázdnin tak ešte pracovať nemôžete. S výnimkou ľahkých prác pri reklamných činnostiach – a aj to musí zamestnávateľovi povoliť inšpektorát práce.

    3. Ak ste nedávno zmaturovali, tak môžete pracovať na dohodu, a to až do konca októbra. Nie je pritom dôležité, či pokračujete na vysokej škole, respektíve kedy budete mať na vysokej škole zápis. Podľa Zákonníka práce sa v takomto prípade nevyžaduje potvrdenie o štúdiu a pracovať na dohodu môžete. V mzdovej učtárni vám stačí preukázať sa maturitným vysvedčením.

    Mimochodom, nárok na daňový bonus a na prídavok na dieťa majú rodičia maturanta až do 31. augusta aj v prípade, že maturant už cez letné prázdniny pracuje (hoci aj v pracovnom pomere) alebo začne podnikať a v ďalšom štúdiu nepokračuje.

    4. Ak študujete na vysokej škole, podmienkou práce na dohodu je denná forma štúdia a vek do 26 rokov. Dohodu môžete uzavrieť, pokiaľ ešte nemáte 26 rokov, s tým, že sa musí skončiť najneskôr 31. decembra roka, v ktorom máte 26. narodeniny.

    5. Ak ste čerstvý bakalár, na dohodu môžete pracovať aj v prípade, ak nemáte potvrdenie o prijatí na druhý stupeň vysokej školy. Podobne ako maturanti (viď bod 3.) smiete na dohodu pracovať až do konca októbra bez potvrdenia o pokračovaní v štúdiu na druhom stupni.

    6. Ak už pracujete na dohodu a nedávno ste štúdium skončili (maturitou alebo štátnicami), práca na dohodu sa nekončí automaticky v deň skončenia štúdia, ale dohodnutým dňom. S tým, že môže trvať najviac 12 mesiacov.

    7. Práca formou dohody je odvodovo zvýhodnená. Zdravotné odvody sa neplatia vôbec. Do Sociálnej poisťovne zamestnávateľ platí symbolické odvody na úrazové a garančné poistenie. Okrem toho sa platí do Sociálnej poisťovne aj dôchodkové poistenie, ale pozor. U zamestnávateľa si môžete uplatniť výnimku z tohto (dôchodkového) poistenia, na čo vás určite vo mzdovej učtárni upozornia. Pri uplatnení tejto výnimky sa dôchodkové poistenie platí len v mesiaci, v ktorom váš príjem presiahne 200 eur, a to len z časti príjmu nad 200 eur. Napríklad pri príjme 300 eur sa dôchodkové poistenie (pre dohodára sadzba štyri percentá) platí len zo sumy sto eur.

    8. Pozor, vyššie uvedenú výnimku si môžete uplatniť len pri jednej práci na dohodu. Ak máte v tom istom mesiaci viac brigád, u druhého (tretieho…) zamestnávateľa si výnimku uplatniť nesmiete. Ak tak nevedomky urobíte, druhý zamestnávateľ bude mať problémy v Sociálnej poisťovni.

    9. Pri práci na dohodu si v mzdovej učtárni uplatnite nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka. Ak tak urobíte, nebudete platiť žiadnu daň z odmeny, respektíve pri vyššom príjme bude daň výrazne nižšia.

    Pekné leto a dobrý zárobok!

    Späť na obsah

  6. Nárok zamestnancov na dovolenku: Koľko týždňov by si mali vyčerpať?

    [Téma: VŠEOBECNÉ; cas.sk; 03/07/2015; Čas.sk; TASR]

    Čerpanie dovolenky musí zamestnávateľ vopred prerokovať so zamestnancom.

    | V lete si mnohí zamestnanci zvyknú čerpať dovolenku vo väčšom rozsahu ako v inom období roka.
    Celkovo podľa Zákonníka práce majú nárok najmenej na štyri týždne dovolenky za rok a tí, ktorí do konca roka dovŕšia najmenej 33 rokov veku, najmenej na päť týždňov. Zamestnanec by mal čerpať vcelku aspoň dva týždne dovolenky, ak sa so zamestnávateľom nedohodnú inak. "Základné pravidlo je, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní s pracovníkom. Postupuje podľa plánu dovoleniek, ktorý vypracuje s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov, ak vo firme pôsobia. Plán by mal zostaviť tak, aby si pracovník mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka.

    Je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak tomu nebránia prekážky v práci na jeho strane," povedala TASR hovorkyňa Národného inšpektorátu práce (NIP) Slavěna Vorobelová. Upozornila zároveň, že čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť pracovníkovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať tiež na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Nárok na dovolenku má každý, kto v kalendárnom roku odpracoval aspoň 60 dní. Ak pracovný pomer zamestnanca vznikol počas roka a ešte nesplnil podmienky na dovolenku, zamestnávateľ mu môže určiť jej čerpanie, ak možno predpokladať, že podmienky splní do konca kalendárneho roka, v ktorom dovolenku čerpá, alebo do skončenia pracovného pomeru.

    "Nárok na dovolenku patrí medzi základné podmienky zamestnávania. Slúži predovšetkým na oddych a regeneráciu zamestnanca bez výpadku jeho stáleho príjmu," zdôraznila Vorobelová. Nováčikom, ktorí nastúpili do zamestnania len nedávno, patrí dovolenka za odpracované dni, a to za každých 21 odpracovaných dní jedna dvanástina za kalendárny rok. Napríklad, ak niekto nastúpil do práce 1. júna, môže si v júli zobrať jeden a pol dňa dovolenky (20/12 = 1,66 dňa).
    Okrem základnej výmery dovolenky za kalendárny rok je zamestnávateľ povinný poskytnúť pri určitých prácach aj dodatkovú dovolenku, a to v dĺžke jedného týždňa. "Nárok na túto dovolenku má zamestnanec, ktorý pracuje v sťažených podmienkach. Za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku nie je možné poskytnúť náhradu mzdy, musí sa vyčerpať, a to prednostne," doplnila hovorkyňa NIP.

    Späť na obsah