Asociácia zamestnávateľ. zväzov a združení

Dátum exportu: 22.06.2015 10:06


  1. Príspevok na dôchodok dostáva 12 % zamestnancov na Slovensku

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; 24hod.sk; 21/06/2015; Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR]

  2. Zamestnanci Peugeotu protestovali za vyššie platy. Hrozia ostrým štrajkom

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; hn.hnonline.sk; 19/06/2015; HNonline, Ekonomika a firmy; TASR]

  3. Transformácia školstva

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; TA3, 12:30; 19/06/2015; Ekonomika; Tomáš Kostelník]

  4. Albrecht Reimold: Šéf, ktorý pre Bratislavu získal nové investície i modely

    [Téma: VŠEOBECNÉ; etrend.sk; 20/06/2015; eTREND; Lukáš Kvašňák]


  1. Príspevok na dôchodok dostáva 12 % zamestnancov na Slovensku

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; 24hod.sk; 21/06/2015; Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR]

    Príspevok na dôchodkové sporenie nepatrí medzi najrozšírenejšie formy benefitov, ktoré slovenské firmy poskytujú svojim pracovníkom. V tomto roku ho dostane iba 12 ...
    Ilustračné foto Foto: TASR/Milan Kapusta

    Bratislava 21. júna (TASR) – Príspevok na dôchodkové sporenie nepatrí medzi najrozšírenejšie formy benefitov, ktoré slovenské firmy poskytujú svojim pracovníkom. V tomto roku ho dostane iba 12 % zamestnancov najmä zo štátnych firiem, veľkých spoločností a z oblasti výroby. Vyplýva to z údajov spoločnosti Profesia.

    Ako TASR informovala jej hovorkyňa Marcela Glevická, najčastejšími nefinančnými výhodami pre zamestnancov sú firemné akcie (26 %), nápoje zadarmo (20 %) a vzdelávanie (19 %). Nasledujú flexibilný pracovný čas, mobilný telefón na súkromné účely a zamestnanecké zľavy. Len 12 % zamestnancov dostáva príspevok na dôchodkové sporenie.

    Toto číslo sa pritom za posledných päť rokov takmer nezmenilo. V roku 2011 prispeli firmy na dôchodok 11 % zamestnancov, o rok neskôr 10 %, v r.2013 to bolo 12 % a vlani opäť 11 %. Najštedrejšie sú v tomto smere štátne a obecné podniky, ktoré poskytujú príspevok 24 % pracovníkov. Súkromné spoločnosti so zahraničným vlastníkom takto odmeňujú 19 % zamestnancov a domáce firmy iba 7 %.

    Príspevok na dôchodkové sporenie má k dispozícii až tretina pracovníkov vo veľkých firmách nad 1000 zamestnancov. V spoločnostiach od 251 do 1000 zamestnancov je to 20 % a od 51 do 250 pracovníkov 14 %. Len 2 % pracujúcich v podnikoch do 10 ľudí môžu počítať s týmto benefitom.

    Z odvetví dominuje výroba, prenos a rozvod energetických médií, kde zamestnávatelia prispievajú pracovníkom na dôchodok v 43 % prípadov. Štvrtina zamestnancov vo finančných službách dostáva tento príspevok a na treťom mieste sú úrady verejnej správy (23 %). Najmenej zamestnancov má takýto druh nefinančnej výhody k dispozícii v cestovnom ruchu, hotelierstve a gastronómii (2 %) či v oblasti obchodu (5 %).

    "Podľa dostupných informácií príspevky do 3. piliera formou benefitov využíva približne tretina zamestnancov," konštatoval výkonný riaditeľ Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Branislav Masár.

    Odborári sú presvedčení, že príjmy z dobrovoľných dôchodkových schém musia v porovnaní so súčasnosťou tvoriť podstatnejšiu časť dôchodkových príjmov, preto ich na úrovni podnikov podporujú.

    "Väčšinou sa dohody o príspevkoch do 3. piliera uzatvárajú v kolektívnych zmluvách, avšak táto forma benefitov sa neuplatňuje v takom rozsahu, ako by sme si želali. Firmy zdôvodňujú túto skutočnosť zlou ekonomickou situáciou, ale dôvodom je určite aj veľmi nízka mzda väčšiny zamestnancov, keďže až 70 % ju má nižšiu ako 800 eur mesačne," uviedla pre TASR hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov SR Martina Nemethová.

    Zdroj - Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

    Späť na obsah

  2. Zamestnanci Peugeotu protestovali za vyššie platy. Hrozia ostrým štrajkom

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; hn.hnonline.sk; 19/06/2015; HNonline, Ekonomika a firmy; TASR]

    Okolo štyristo zamestnancov trnavskej automobilky PSA Peugeot Citroën Slovakia sa dnes zúčastnilo na protestnom pochode za zvýšenie miezd. Protest zvolala odborová organizácia závodu, jej predseda Milan Minarech povedal, že je to posledná šanca pre vedenie podniku, vypočuť ich požiadavky pred vyhlásením ostrého štrajku.

    "Chceme zamestnávateľovi takto ukázať, aké máme odhodlanie, aby brali naše oprávnené požiadavky vážne," uviedol Minarech. Zhromaždenie, 'vyzbrojené' zástavami Odborového združenia (OZ) KOVO, píšťalkami, rapkáčmi a megafónmi, i prihliadajúcu verejnosť informovalo, že "pežoťáci" majú najnižšie priemerné mzdy z automobiliek na Slovensku. Automobilová divízia koncernu pritom v roku 2014 dosiahla prevádzkový zisk 63 miliónov eur a koncern PSA celkovo 905 miliónov eur. "Pred dvoma rokmi bola automobilka v ťažkej situácii, súhlasili sme so zmrazením miezd na rok 2013 a 2014. Teraz však už chceme, čo nám právom patrí. Ďalej už nemôžeme akceptovať prepad našich reálnych miezd popri stále sa zvyšujúcom pracovnom vyťažení z dôvodu neustálej optimalizácie a narastajúceho výrobného tempa," povedal predseda OZ KOVO PCAS Trnava. Dodal, že z celkového rozpočtu automobilky tvoria mzdy necelých 11 %, ak by prišlo k zvýšeniu, boli by to "mizivé percentá".

    [[galeria:808759]]

    "Do kolektívneho vyjednávania sme išli s požiadavkou zvýšenia o 13 %, z nich sme boli ochotní zísť na 9 %, ale vraj stále pýtame veľa, počúvame odpovede, že nemajú. Dokedy to budem ešte počúvať? Prestaňme to už počúvať," vyzval burácajúce zhromaždenie Minarech.

    Protestný míting na pešej zóne v Trnave pozdravil aj predseda Konfederácie odborových zväzov SR Jozef Kollár. Povedal, že Trnavčanom drží palce a bude podporovať každý ich krok na dosiahnutie požiadaviek. "Vy dnes tu na podporu svojich potrieb ste narobili väčší hluk, ako včera štrajkujúci kamionisti v Bruseli," povedal. Protestujúcim zamestnancom PSA Peugeot Citroën Slovakia sa prihovoril aj predseda OZ KOVO Emil Machyna. "Ľudia, ktorí sú odkázaní na to, aby žili z ruky do úst, aby kalkulovali, či im vystačí na všetko a ak majú aj úvery, nemajú čas na to, aby sa starali do politiky a riešili svoje občianske práve, nie sú slobodní. My chceme, aby boli ľudia slobodní," povedal Machyna. "Ľudia, ktorí sú chudobní, nemôžu byť partnermi, môžu iba žiadať o priazeň. Ale ten, čo žiada iba o priazeň, môže dostať len almužnu. My chceme byť partnermi, chceme si pýtať to, čo nám prináleží právom a ak budeme jednotní, tak to aj dosiahneme," dodal. Zhromaždenie sa skončilo výzvou na podporu kolektívneho vyjednávania, ktoré má pokračovať ďalším kolom v pondelok 22. júna za účasti vrcholového manažmentu automobilky a predsedu OZ KOVO. "Priestor na dohodu je stále," povedal Minarech.

    Odbory v automobilke vstúpili do štrajkovej pohotovosti 22. mája po tom, ako nedošlo k dohode o dodatku ku kolektívnej zmluve pre tento rok ani prostredníctvom mediátora, vyslaného Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Odborári chcú percentuálne zvýšenie základnej mzdy, závod navrhuje jednorazový príspevok, ktorý ale nedosahuje výšku percentuálneho zvýšenia, preto ho odborári odmietajú.

    Podľa podkladov z automobilky výrobní operátori mali priemernú základnú mzdu k 30. aprílu tohto roku 665 eur bez príplatkov (medziročný nárast o 1,3 %), kvalifikovaní výrobní pracovníci 910 eur (1,3 %) a technickí pracovníci 1244 eur (1,4 %). Trnavský závod je jediný v koncerne, kde je navrhnuté zvýšenie miezd pre rok 2016.

    Späť na obsah

  3. Transformácia školstva

    [Téma: AZZZ SR, KOZ, RÚZ; TA3, 12:30; 19/06/2015; Ekonomika; Tomáš Kostelník]

    Marek Mašura, moderátor: "Od nového školského roka začne fungovať v praxi zákon o systéme duálneho vzdelávania. Na jeho základe budú žiakov už počas štúdia zamestnávatelia pripravovať na ich budúcu profesiu. Do tohto systému sa zatiaľ prihlásilo necelých päťsto študentov."

    Tomáš Kostelník, reportér TA 3: "Do dnešného dňa sa do systému duálneho vzdelávania zapojilo takmer 120 firiem, ktoré ponúkli 1500 učebných miest. Zamestnávatelia veria, že súčasný počet záujemcov o takúto výučbu bude v nasledujúcich týždňoch stúpať."

    Igor Patráš, predseda výboru pre vzdelávanie RÚZ: "Mali sme na to vlastne tri týždne, aby sa ľudia alebo firmy prihlásili do toho systému. Potom zamestnávatelia mali veľmi krátke obdobie na to, aby tých zhruba 170 spoločností a firiem navštívili a zhodnotili. Potom bolo veľmi krátke obdobie na to, aby sa vlastne propagovalo, táto myšlienka medzi žiakmi a rodičmi."

    Tomáš Kostelník: "V súčasnosti až 75 percent absolventov nenájde uplatnenie vo svojom odbore. Systém duálneho vzdelávania by mohol pomôcť tento problém vyriešiť."

    Tamara Mókosová, riaditeľka SOŠ S. Jurkoviča v Bratislave: "Z pohľadu toho žiaka je dôležité to, že zamestnávateľ mu zaručuje prácu. Čiže učí sa pre konkrétneho zamestnávateľa, nie pre úrad práce."

    Tomáš Kostelník: "Duálne vzdelávanie je ale iba jedným z bodov transformácie nášho školstva. Úspech tohto systému závisí od ďalších krokov, ktoré je potrebné uskutočniť."

    Július Hron, koordinátor zamestnávateľov: "Zamestnávateľské organizácie budú vytvárať celé kurikulá, budú vytvárať záverečné skúšky, budú vytvárať nové pracovné, alebo teda učebné miesta."

    Tomáš Kostelník: "Jednou z najdôležitejších úloh je ale zmeniť myslenie žiakov a tiež ich rodičov."

    Július Hron: "Aby každý žiak, ktorý odchádza zo základnej školy, aby vedel, aké povolanie chce v živote robiť. Odchádza s tým, že nehľadá si školu, ale hľadá si povolanie."

    Tomáš Kostelník: "Žiaci sa môžu do systému duálneho vzdelávania zapojiť do začiatku nového školského roka."

    Späť na obsah

  4. Albrecht Reimold: Šéf, ktorý pre Bratislavu získal nové investície i modely

    [Téma: VŠEOBECNÉ; etrend.sk; 20/06/2015; eTREND; Lukáš Kvašňák]

    Lukáš Kvašňák | © 2015 TREND Holding

    Predseda predstavenstva Volkswagenu Slovakia Albrecht Reimold je vo funkcii už tretí rok a počas jeho pôsobenia na Slovensku firma výrazne zainvestovala. Napriek expanzii vidí budúcnosť tunajších závodov najmä v orientácii na inovatívne technológie, ktoré ju majú v konkurencii ostatných fabrík nemeckej automobilky udržať v hre o nové modely.

    Posledným úspechom bolo potvrdenie produkcie karosérie pre športovo-úžitkové vozidlo britskej luxusnej značky Bentley. Bratislavský závod je podľa neho v hre na výrobu karosérií pre chystané SUV kultového Lamborghini.

    Aké je to stáť na čele najväčšej slovenskej firmy?

    Každý podnik je iný. Treba sa oboznámiť s jeho kultúrou a pristupovať k nej s rešpektom a s uznaním ku každému zamestnancovi. A treba sa prácou aj baviť. Potom je jedno, či je v podniku zamestnaných desať alebo desaťtisíc ľudí. Vždy to znamená niesť so sebou zodpovednosť.

    Volkswagen spustil nedávno výrobu v novej karosárni v bratislavskom závode, položili ste základný kameň ďalšej, otvorili ste nástrojáreň a plánuje sa aj rozširovanie fabriky. Do akej miery bolo náročné presvedčiť centrálu vo Wolfsburgu o týchto investíciách?

    Závisí vždy od kvality argumentov a správne zvolenej stratégie. Vo Volkswagene Slovakia sme si zadefinovali jasnú predstavu, kam chceme závod posunúť a ktorým smerom sa bude vyvíjať. Máme navyše veľmi dobré predpoklady, či už je to kvalifikovaná pracovná sila a flexibilný trh práce. Napriek tomu trvá istý čas, kým presvedčíme všetky inštitúcie a úrovne vedenia. Ako je však zrejmé aj z týchto príkladov, v konečnom dôsledku sme úspešní. V posledných troch rokoch sme na Slovensku preinvestovali jednu miliardu eur a to už je suma, ktorú naozaj vidieť.

    Koľko zhruba trvá, kým koncern rozhodne o pridelení novej investície?

    Aj v rámci koncernu panuje konkurencia medzi jednotlivými fabrikami, ale aj značkami. Preto nejde o proces, ktorý by trval pár dní, ale zaberie dlhé obdobie, kým padne takéto rozhodnutie. Môže ísť o týždne až mesiace.

    Ste na niektorú z investícií výrazne hrdý?

    Teší má každé rozhodnutie o pridelení investície. Každá investícia, či už je malá alebo veľká, je kúskom skladačky obrazu, kam sa v budúcnosti Volkswagen na Slovensku posunie. Samozrejme, som rád, keď je suma vysoká.

    Kam sa má Volkswagen Slovakia posunúť?

    Tunajšie závody musia naďalej rásť a zároveň byť nositeľom najnovších technológií a inovácií. To sa nám zatiaľ darí. V posledných rokoch sme jasne videli, že automobilový priemysel sa výrazne zmenil a stále sa mení, a preto nestačí len stáť na mieste a čakať, čo sa stane. Musíte byť aktívni a sami sa snažiť získať nové investície. Aj preto tu dnes máme najmodernejšie technológie, no zároveň zostávame vysoko flexibilní, keď dokážeme v krátkom čase reagovať na veľké zmeny.

    Naráža Volkswagen Slovakia pri svojom rozširovaní na limity, či už v podobe dostatku zamestnancov alebo aj kapacitne?

    Rast pre mňa neznamená iba uvažovať v oblasti nových trhov alebo výrobných kapacít. Znamená to zvládať nové technológie a zvyšovať tak kvalifikáciu našich závodov. Musíme preto včas vytvárať potrebné podmienky, aby sme tieto výzvy vedeli zvládať. Ako príklad si môžeme zobrať duálne vzdelávanie. Už teraz vieme, že do novej karosárne budeme potrebovať nových vysoko kvalifikovaných ľudí. Nečakáme preto, že nám sami spadnú do lona, ale aktívne vyhľadávame nových zamestnancov aj medzi mladými nezamestnanými, ktorým tak dávame šancu získať špičkovú kvalifikáciu.

    Ako náročné bolo presvedčiť koncern, aby sa model Porsche Cayenne kompletne vyrábal na Slovensku?

    Vychádza to z dvoch predpokladov. Prvým je, keď dokážete presvedčiť silou merateľných ukazovateľov, ako je kvalita alebo náklady. Druhým je dlhoročná spolupráca. Pre Porsche už viac ako trinásť rokov vyrábame karosérie pre Cayenne, ktoré dodávame do závodu v Lipsku. Spolupráca Porsche s Volkswagenom Slovakia vždy spĺňala predstavy ľudí z automobilky. Mali sme preto dva dobré argumenty.

    Platí to aj v prípade výroby karosérií pre SUV Bentley Bentayga?

    Výrobu pre Bentley sme získali na základe našich dlhoročných skúseností s produkciou karosérií pre sesterské modely. Nová generácia modelov SUV z dielne Volkswagenu totiž využíva spoločnú platformu MLB, s čím súvisí aj spoločná platforma pre karosériu. Keďže Benley Bentayga bude využívať rovnakú platformu, bolo logické umiestniť výrobu karosérie k nám.

    Bolo vám ľúto, keď koncom mája padlo definitívne rozhodnutie o výrobe SUV Lamborghini, ktorá nakoniec zostala v domácom Taliansku aj za cenu štátnych stimulov?

    Nie, pretože Bratislava nebola ani v užšom výbere ako miesto pre výrobu nového Lamborghini. Tak to podávali len médiá. Ak budeme ako dodávateľ pre Lamborghini vyrábať, tak to bude najskôr karoséria, podobne ako v prípade Bentley Bentayga.

    Je už definitívne rozhodnuté, že sa tieto karosérie budú vyrábať na Slovensku?

    Neviem o žiadnom takom rozhodnutí. To vo vhodnom čase oznámi Lamborghini.

    Aké boli vaše predstavy, keď ste prišli riadiť závod Volkswagenu na Slovensku?

    Vždy, keď človek začína s niečím novým, je to svojím spôsobom výnimočné. Človek je zvedavý, čo ho čaká. Predtým som nikdy na Slovensku nebol. Veľa som o tomto závode počul, keďže som predtým pracoval pre Audi. Keď som sem prišiel, to privítanie bolo veľmi srdečné, čo zohralo dôležitú úlohu. Našiel som tu aj veľmi dobrú štruktúru závodu. Samozrejme, vždy sú oblasti, ktoré je možné zlepšovať, čo aj robíme, ale moji predchodcovia tu vytvorili veľmi dobré podmienky a na tom teraz staviame. Robota ma od prvého dňa bavila a na Slovensku sa cítim dobre.

    Dali ste si na začiatku nejaké konkrétne ciele?

    Áno. Najprv si však musíte zistiť, v akom stave sa závod nachádza. Pozrel som sa preto, akých ľudí tu máme, aké je tu vybavenie. A potom som začal pracovať na rozvoji závodu potrebným smerom. Vždy si dávam konkrétne ciele, chcem vyrábať inovatívne produkty, snažím sa o široké portfólio, aby sme boli na trhu konkurencieschopní. Nemôžete ísť v závese, musíte byť vždy o krok pred konkurenciou.

    Spomínali ste duálne vzdelávanie, ktoré ste výrazne presadzovali. Akú časť vašej misie na Slovensku tvoria aj politicko-biznisové ciele, teda napríklad zasadzovanie sa za zmeny v legislatíve?

    Keď človek riadi firmu, musí mať jasnú stratégiu, kam sa má uberať. Na to je potrebné mať vhodné podmienky na podnikanie. Je prirodzené, že sa ako predseda predstavenstva stretnem aj s premiérom a udržiavam vzťahy s rôznymi štátnymi orgánmi. Vláda od firiem, samozrejme, očakáva, že budú tvoriť pracovné miesta a prispievať tak do rozpočtu. My ako podnik potrebujeme vhodné podmienky – dobrú infraštruktúru, dobrý Zákonník práce a flexibiliný pracovný trh.

    Volkswagen Slovakia pri duálnom vzdelávaní kritizoval pomer teórie a praxe, ktorý je v zákone stanovený pol na pol. Ako vnímate finálny návrh?

    Principiálne vítame zavedenie duálneho vzdelávania do zákona. Bolo absolútne nevyhnutné zaviesť ho na Slovensku čo najskôr. V súčasnosti však ešte stále existujú nejasnosti, ktoré bude treba doladiť. Ide napríklad o jednotnosť učebných odborov pre Slovensko. Bude sa učiť učeň mechatronik v Bratislave ten istý obsah ako jeho rovesník v Košiciach? Tu vidíme potenciál na čo najrýchlejšie riešenie situácie. Takisto je to aj pri praktickom vzdelávaní. Z pohľadu našich učebných odborov je nevyhnutná minimálna úroveň praxe 70 percent. Ide o také technicky náročné vzdelávanie, že inak to jednoducho nebude dostatočné.

    Ako vnímate zmeny v podnikateľskom prostredí po vašom príchode na Slovensko?

    Vládu zaujíma, aké sú naše predstavy a očakávania. Samozrejme, každá vláda má aj svoje záujmy, vyplývajúce z jej politickej orientácie. To znamená, že raz sú tieto naše želania vypočuté viac, inokedy menej, čo je prirodzené. V zásade môžem povedať, že naša spolupráca s vládou bola vždy dobrá a férová.

    Je to tak, že sa vláda snaží zisťovať názory Volkswagenu ako najväčšej firmy, alebo musíte byť aktívni vy?

    Ako podnik musíme byť aktívni. Nemôžeme iba ticho čakať a nepovedať svoj názor. To by nebolo dobré. Myslím si, že v tejto veci majú obe strany záujem o spoluprácu.

    Ktoré z často skloňovaných problémových oblastí, ako sú ceny elektriny, flexibilita pracovného práva, školstvo, infraštruktúra, vymožiteľnosť práva a korupcia, považujete za najpálčivejšie pre váš biznis?

    Najdôležitejšie sú flexibilita pracovného trhu, kvalifikovaní pracovníci a absolventi, dobrý Zákonník práce a infraštruktúra. V okolí Bratislavy by pomohlo vybudovanie nultého okruhu a pri Martine je veľmi dôležité prepojenie na diaľničný úsek D1.

    Aktuálne sa spomína možnosť príchodu štvrtej automobilky. Je ešte podľa vás na Slovensku priestor na takúto investíciu?

    Miesta je určite dosť, Slovensko je dostatočne veľká krajina. Je dobré, ak sa niekto zaujíma o krajinu, najmä vzhľadom na subdodávateľov. Dôležité však je, aby závody neboli príliš blízko seba, keďže si môžu kradnúť zamestnancov. Našou úlohou v tomto smere je byť takým dobrým zamestnávateľom, aby ľudia nemali motiváciu odísť. Ale je na podniku samotnom, či a kde sa rozhodne umiestniť závod. My sa takýmto výzvam vždy postavíme čelom. Slovensko by len podľa môjho názoru malo zvážiť, do akej miery chce byť závislé od automobilového priemyslu.

    Je podľa vás Slovensko na tento segment nezdravo nadviazané?

    To určite nie. Slovensko malo historický veľmi dobrú kvalifikovanú pracovnú silu v strojárstve. Treba sa však pozrieť na súčasný stav školstva. Má Slovensko čo ponúknuť v tomto smere ďalej? Existuje dostatok kvalifikovaných pracovníkov? Vychováva sa dostatok mladých ľudí, technikov, ktorí budú schopní nahradiť generácie odchádzajúce do dôchodku?

    A čo subdodávateľské firmy? Sú takí, ktorí vám na Slovensku chýbajú a potrebovali by ste ich prilákať?

    Na Slovensku pôsobí okolo 260 dodávateľov automotive. Volkswagen Slovakia k tomu výrazne prispel. Naším cieľom je mať dodávateľov v blízkosti závodu do 150 kilometrov. To sa nám veľmi dobre darí. Náš objem nákupu dielcov pre automobily, prevodovky a komponenty dosiahol v roku 2014 objem zhruba 5,4 miliardy eur. Najväčšiu časť dodávok dielcov a materiálu za 2,1 miliardy eur sme dostávali práve zo Slovenska, čo predstavuje až 42-percentný podiel. Potenciál na ďalšie usídlenie dodávateľov tu ešte určite je.

    Výrobné čísla bratislavského závodu ovplyvnila vlani situáciu v Rusku. Ako to vyzerá v tomto roku?

    Aj Volkswagen Slovakia ovplyvnila v roku 2014 situácia v Rusku. Ale s naším širokým produkčným portfóliom, keď vyrábame automobily pre 148 krajín sveta, rasty na iných trhoch tento nepriaznivý efekt vyrovnali.

    Máte osobitý vzťah k nejakému brandu v rámci koncernu? Vaša kariéra je spätá s Audi, je vám táto značka blízka?

    Moja kariéra sa začala v Audi. V mojom srdci si preto zachová vždy špeciálne miesto. Ale už som viac ako tri roky predsedom predstavenstva Volkswagenu Slovakia, závodu, ktorý vyrába autá, prevodovky a komponenty pre šesť značiek. A neviem povedať, v ktorom aute jazdím najradšej domov. S Volkswagenom e-up! je to rovnako zábava ako s Touaregom. Všeobecne som človek zaľúbený do techniky.

    Ako bude podľa vás vyzerať fabrika Volkswagenu o dvadsať rokov?

    To je ťažká otázka. Keď sa pozrieme, akými zmenami prešiel automobilový priemysel len za ostatných päť či desať rokov a ako sa časy medzi jednotlivými technologickými novinkami skracujú. Musel by som byť jasnovidec, aby som mohol presne odpovedať. Jedno je však isté, Volkswagen Slovakia bude určite vyzerať inak.

    Albrecht Reimold (54)

    Je úzko spätý s nemeckým koncernom Volkswagen. Celú profesionálnu kariéru strávil v nemeckej automobilke. Po štúdiu na Odbornej vysokej škole v Heilbronne, kde získal titul inžinier v odbore zvárania, nastúpil v roku 1987 do spoločnosti Audi v nemeckom Neckarsulme. V októbri 1993 prevzal vedenie zvarovne Audi A8 a následne v máji 1998 vedenie nového výrobného segmentu Audi A2. Od septembra 2002 viedol plánovanie výroby pre modely Audi A6 a Audi A8, ako aj pre športové Audi R8. Okrem toho bol zodpovedný za oblasť plánovania závodu v Neckarsulme. Medzinárodné skúsenosti získal v rámci kompetencie pre oblasť plánovania výroby medzinárodných prevádzok Čang-Čun v Číne a Aurangabad v Indii. Od januára 2009 stál na čele závodu Audi v Neckarsulme. Na Slovensko prišiel v januári 2012, keď sa stal predsedom predstavenstva Volkswagenu Slovakia. A. Reimold je ženatý, má štyri deti.

    Späť na obsah