Revolučná zmena: Slovenská sporiteľňa otestuje prácu na štyri dni v týždni. Zvažuje to aj ďalšia banka

• Slovenská sporiteľňa chce dať svojim zamestnancom k víkendu jeden deň voľna navyše. 
• Pravdepodobnosť, že štvordňový týždeň bude mať budúcnosť v bankovom sektore, pripúšťa aj ďalšia veľká banka.
• V niektorých odvetviach by však takýto režim bol problematický, napríklad automotive či strojársky priemysel.

Je to rutina. V pondelok začať pracovný týždeň a po piatich dňoch ho v piatok zavŕšiť. Pred štyrmi či piatimi rokmi si väčšina zamestnancov, no aj firiem nič iné nevedela predstaviť. Oči im otvorila až pandémia covidu. Ľudia fungovali z domu a v niektorých prípadoch sa to osvedčilo. A podniky si spočítali, že takto vedia ušetriť na počtoch kancelárií aj energiách.

Po skúške v podobe režimu home office stojíme teraz pred ďalšou výzvou. Tou je skrátený pracovný týždeň. Štvordňový režim čoskoro začne testovať napríklad naša najväčšia banka Slovenská sporiteľňa.

Pilotný program

Riaditeľ HR Slovenskej sporiteľne Martin Čambor v rozhovore pre HN prezradil, že pilotne v časti banky začínajú skúšať štvordňový týždeň už od tohto júna. „Prinesieme model, ...

Na niektoré úskalia takéhoto modelu poukazuje Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení. Tá podotýka, že pracovná legislatíva v súvislosti s dĺžkou pracovného času sa už v súčasnosti čoraz viac uvoľňuje, čomu sa prirodzene prispôsobujú aj mnohé firmy. „Tie majú už dnes v kolektívnych zmluvách dohodnutý nižší pracovný čas, ako je štandardný, preto sa nestotožňujeme s názorom, aby bol kratší pracovný čas prikázaný centrálnym spôsobom. Sme toho názoru, aby sa tento inštitút upravoval formou kolektívnych vyjednávaní tak ako dosiaľ,“ reagovala hovorkyňa asociácie Miriam Filová.

Tiež upozornila, že firmy potrebujú mať určitú flexibilitu. Niektorým takýto režim môže vyhovovať, iným zas nie. „Napríklad v prípade firiem, ktoré majú nepretržité prevádzky ako automotive , strojársky či sklársky priemysel a podobne, to je nerealizovateľné, lebo odstavenie liniek by bolo neudržateľné,“ hovorí. Dodala, že podnikom by to zároveň tvorilo vyššie náklady v súvislosti s prijímaním nových ľudí či zvýšenej administratívy. Nesystémové nastavenie by tiež mohlo podporiť ďalšiu automatizáciu prevádzok na úkor pracovných miest.