Potenciál pre ekologické cesty za prácou a do škôl je nevyužitý

Sedemtisícový Chorvátsky Grob sa každé ráno vyprázdni. Takmer 3,5 tisíca zo 4,2-tisíc žiakov, študentov a dospelých v produktívnom veku pravidelne mieri do školy či do práce za hranice obce. Cieľom väčšiny z nich je blízka Bratislava.

Prstence nocľahární obopínajú každé väčšie mesto. Medzi krajskými sídlami sú najsilnejšími magnetmi Nitra a Trnava, v ktorých podiel dochádzajúcich prevyšuje 50 percent. V absolútnom počte je to, prirodzene, Bratislava. Najmenšiu príťažlivosť z veľkých miest vykazuje Banská Bystrica, kam dochádza len 28-tisíc ľudí.

Západ SR v pohybe

Na mape cieľov dochádzky založenej na dátach z predvlaňajšieho sčítania obyvateľov svietia aj katastre obcí s veľkými priemyselnými podnikmi, ako sú Lužianky, Teplička nad Váhom, Lozorno, Kechnec, Kalná nad Hronom, Podbrezová či Nováky. Dochádzanie je fenomén najmä na západe krajiny, na juhovýchode sa obmedzuje iba na niekoľko miest.

Priemerná vzdialenosť, do ktorej Slováci dochádzajú, nie je veľká. S výnimkou Bratislavskej aglomerácie ide skôr o jednotky ako desiatky či stovky kilometrov. „Prekážkou zamestnaneckej mobility na Slovensku môžu byť kombinácie rôznych faktorov, vrátane neochoty cestovať za prácou, nedostatočne vybudovanej infraštruktúry a nedostatočnej podpory zo strany štátu,“ myslí si Miriam Filová, hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združenia SR.

Štát by mal podľa nej spolu s firmami pracovať na zlepšení podmienok na dochádzanie, či už to je rozsah a kvalita cestnej siete vrátane parkovacích kapacít, zlepšenie verejnej dopravy, poskytovanie podpory pre cestovanie za prácou či vytváranie flexibilných pracovných podmienok. „Mnohé z týchto benefitov však už väčšie firmy bežne poskytujú a snažia sa tak uľahčiť svojim zamestnancom dochádzanie za prácou,“ podotýka M. Filová.