Poslanecký návrh o dodatočnom zdanení firiem môže ohroziť kritickú infraštruktúru

Zdroj: euractiv.sk

15.03.2023 Monitoring médií
Poslanecký návrh o dodatočnom zdanení firiem môže ohroziť kritickú infraštruktúru

Návrh poslanca Milana Vetráka priniesol jánošíkovské riešenie, ktoré má od veľkých firiem získať do štátnej kasy viac peňazí. Spoločnosti však hovoria o chaose a tvrdia, že následky neodborného opatrenia pocíti celá ekonomika. Príkladom je sektor elektronických komunikácií, zasiahnutý najmä vysokými cenami energií. Zodpovedný rezort dopravy pritom vo vlastnej stratégii navrhuje jeho osobitný odvod úplne zrušiť, keďže sektor považuje za ťahača digitálnej transformácie krajiny.

Kým v Európskej únii sa štáty pri vysokej inflácii snažia napĺňať štátne rozpočty cez zdaňovanie nadmerných ziskov najmä v energetickom priemysle či v bankách, Slovensko by mohlo vyššiu daň zaviesť aj pre odvetvia spravujúce kritickú infraštruktúru, ktoré následky krízy samy pociťujú. Navyše by tieto kroky mohla krajina prijať bez odbornej diskusie, len na návrh poslanca.

V parlamente sa totiž už v druhom čítaní diskutuje o novele zákona, ktorý by mal zvýšiť odvody pre firmy pôsobiace v regulovaných odvetviach. Práve tie sú v mnohých prípadoch zodpovedné za budovanie, manažment a údržbu kritickej infraštruktúry Slovenska. Ide o spoločnosti z oblasti energetiky, ale aj poisťovníctva, farmácie, poskytovania zdravotnej starostlivosti, poštových služieb, verejných vodovodov či kanalizácií, ale tiež firmy, ktoré pôsobia v oblasti elektronických komunikácií.

Podľa plánov EÚ, ktoré za svoje prijalo aj Slovensko, by práve tento sektor mal v najbližších rokoch rozšíriť optické siete aj pokrytie mobilným signálom. Investovať má tiež do rozvoja technológií či výstavby 5G.

Firmy z regulovaných odvetví by mali po novom namiesto zákonom stanovenej odvodovej sadzby 0,00726 počítať s vyššou sadzbou (0,01). V praxi by sa pre ne odvod zvýšil až na trojnásobok a daňové zaťaženie vybraných firiem až o takmer desať percent.

Napríklad v prípade mobilných operátorov by ich nový odvod ročne stál viac ako 30 miliónov eur.

Predkladateľ návrhu Milan Vetrák (OĽaNO) v rozhovore uviedol, že štátnemu rozpočtu by len v tomto roku novela priniesla približne deväť miliónov eur.

Návrh ale odmietajú podnikateľské zväzy na čele s Republikovou úniou zamestnávateľov, Asociáciou priemyselných zväzov a dopravy či Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení. Tvrdia, že do parlamentu prišiel bez odbornej diskusie a posúdenia dopadov nielen na dotknuté subjekty, ale na celú ekonomiku.

Bez diskusie

Návrh novely zákona o osobitnom odvode predstavil poslanec Milan Vetrák ešte v auguste minulého roka. Jeho cieľom bolo získať dodatočné zdroje do štátneho rozpočtu od firiem, ktoré napríklad počas koronakrízy alebo energetickej krízy zvýšili svoje zisky.

Poslanecký návrh však neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, v ktorom by relevantné ministerstvá posúdili jeho dopad na ekonomiku, podnikateľské prostredie či spoločnosť. V krátkom stanovisku rezortu financií sa hovorí len o „pozitívnom vplyve na štátny rozpočet“. K inej obsahovej či legislatívnej časti návrhu sa však ministerstvo nevyjadrilo.

Návrh podľa legislatívnych pravidiel odišiel koncom minulého roka aspoň na prerokovanie gestorovi, parlamentnému výboru pre financie a rozpočet a ďalším dvom relevantným výborom Národnej rady. Ani jeden z nich však návrh neodsúhlasil: buď nebol výbor uznášaniaschopný (v prípade výboru pre hospodárske záležitosti), alebo poslanci o návrhu uznesenia nehlasovali (v prípade ústavnoprávneho výboru), respektíve podporné stanovisko neschválili (v prípade výboru pre financie a rozpočet).

Doteraz sa zapracovali iba pozmeňujúce návrhy ďalších individuálnych poslancov, ktoré z osobitného odvodu vylúčia napríklad médiá, znížia sadzbu pre poisťovne a rozšíria povinnosť aj na banky.

Podľa zasiahnutých firiem je návrh z dielne poslanca Vetráka príkladom obchádzania dobrej praxe odborných diskusií.

„Vniká chaos, ktorý v konečnom dôsledku negatívne vplýva nielen na podnikateľské prostredie, ale aj na ekonomiku ako celok, na stav právneho štátu na Slovensku a nakoniec aj na obyvateľov, ktorých živobytie tiež od riadneho chodu hospodárstva závisí,“ uviedli v liste premiérovi Eduardovi Hegerovi aj predsedovi parlamentu Borisovi Kollárovi ešte v novembri.

Už mesiace žiadajú návrh zákona predložiť na riadny legislatívny proces s účasťou dotknutých rezortov, odborných regulačných a analytických úradov a sektorových organizácií. Argumentujú, že podľa takto nastavených zmien novela ohrozí ich hospodárenie, vytvorí silný tlak na ďalšie zvyšovanie cien za ich tovary a služby a obmedzí aj ich investičné plány.

Na rokovanie v Národnej rade sa však dostáva už do druhého čítania a zaradený je aj do programu 88. schôdze, ktorá začína dnes (14. marca).

Rezort dopravy má opačný plán

Kým v iných európskych krajinách sa dane z nadmerných ziskov (tzv. windfall tax) zamerali najmä na energetický sektor, prípadne banky, u nás by navýšená sadzba zasiahla naviac aj firmy, ktoré samy bojujú s nárastom cien energií. Aj preto Európska komisia varovala členské štáty, aby takéto opatrenia neovplyvňovali dlhodobé cenové trendy a investície.

Faktom však je, že v čase permakrízy nie sú všetky štátom regulované odvetvia ziskové. Mnohých sa dotkli najmä výrazné nárasty v cenách energií, kvôli čomu budú optimalizovať náklady a následne aj redukovať objem investícií.

Príkladom je sektor elektronických komunikácií, ktorý na Slovensku realizuje rozsiahlou výstavbu a modernizáciou digitálnej komunikačnej infraštruktúry. Do pevných a mobilných sietí u nás pritom ročne investuje okolo 350 až 400 miliónov eur. Výstavba tohto druhu je však ekonomicky náročná a trvá dlho. Aj preto Európska komisia už v roku 2014 schválila smernicu o znižovaní nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí.

Slovensko sa neustále zaväzuje, že svoju internetovú infraštruktúru bude vylepšovať, rozširovať a zabezpečovať. Len vďaka nej totiž môže prosperovať ekonomika modernej doby, tvrdí EÚ.