Po oživení ekonomiky HDP lepšie utiahne sociálne dávky. No len na chvíľu

Jedným z hlavných problémov, ktorým Slovensko čelí, sú rozdiely medzi regiónmi, pripomenula vicepremiérka Veronika Remišová

Pandémia zvýšila podiel výdavkov na poskytované sociálne transfery na HDP zhruba z 12 na 15 percent v roku 2020. Čoskoro zrejme dôjde k zníženiu na pôvodné úrovne, čomu pomôže aj rastová prognóza pre ekonomiku.

V budúcnosti však musí Slovensko počítať s vyššími podielmi sociálnych výdavkov najmä v oblasti dôchodkových dávok, kompenzácií sociálnych dôsledkov ŤZP a v sociálnych službách dlhodobej starostlivosti.

Karty zamieša starnutie obyvateľstva, ktoré výdavky v pomere k HDP môže neskôr zvýšiť aj o polovicu. Predpovedajú to odborníci z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).

„V porovnaní s rokom 1996 smeruje v súčasnosti väčší podiel výdavkov na pomoc v starobe, poklesol podiel výdavkov na pomoc rodinám a deťom,“ porovnali odborníci. So starnutím populácie bude podiel takých výdavkov rásť podľa odhadu až na 63 percent všetkých sociálnych transferov v roku 2100. V základnom scenári počítajú analytici s ich rastom v dlhodobom horizonte až na úroveň 20 percent HDP.

RRZ zhrnula, že pre dlhodobo udržateľné hospodárenie Slovenska je dôležité hľadať odpovede na otázky o tom, aké sú trendy sociálneho štandardu a riziká zásahov do úrovne dávok, alebo ako sa mení štruktúra sociálneho štandardu a podpory domácností.

Treba dbať o to, či sa fiškálna udržateľnosť dosahuje na úkor výrazných zmien v poskytovaných službách sociálneho štátu a ako vplýva veľkosť a štruktúra sociálneho štandardu na ekonomický rast.

Slovenský plán pre európsky CAP

Vláda schválila Strategický plán Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) na roky 2023 až 2027. Zohľadňuje priority na podporu udržateľného rozvoja poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného hospodárstva a vidieka v SR. Z európskych zdrojov je na to vyčlenených viac ako 3,3 miliardy eur, zo štátneho rozpočtu 865 miliónov eur.

Podľa ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana ide o objem financií, ktorý v rezorte nemá obdobu. „Som presvedčený, že ak sa nám podarí tieto prostriedky efektívne investovať, dokážeme postaviť náš vidiek na nohy,“ uviedol.

Podpora málo rozvinutým regiónom

Jedným z hlavných problémov, ktorým Slovensko čelí, sú rozdiely medzi regiónmi, pripomenula vicepremiérka Veronika Remišová. Najmenej rozvinuté okresy trpia nedostatkom pracovných príležitostí a odlevom mladých ľudí, ktorí odchádzajú a už sa do rodiska nevrátia.

Chýba základná infraštruktúra ako cesty, vodovody a kanalizácia, nehovoriac o investíciách. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR v rokoch 2020 a 2021 na podporu týchto okresov vyhlásilo výzvy v celkovej sume viac ako 39 miliónov eur.

Zdroj: Pavel Neubauer

Daň z nadmerného zisku budí vášne

Vláda prijala návrh zákona o dani z nadmerného zisku pri obchodovaní s elektrinou vyrábanou jadrovým zariadením. Hoci sa dotkne iba Slovenských elektrární, podnikateľské združenia protestujú.

Podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení schválili návrh bez možnosti podnikateľského sektora vyjadriť sa. To je v rozpore so zásadami právneho štátu a narúša to dôveru v predvídateľnosť legislatívneho procesu. Pre podnikateľov je to odkaz, že vláda môže kedykoľvek a akýmkoľvek spôsobom „z večera do rána“ rozhodnúť o zdanení akéhokoľvek subjektu či sektora.

„Tento zásah do podnikateľského prostredia, do riadneho fungovania akejkoľvek spoločnosti na Slovensku, spôsob prijímania a obsah tohto návrhu zákona otrasie dôverou všetkých investorov a má potenciál zásadne poškodiť ekonomiku Slovenskej republiky,“ uviedla AZZZ vo vyhlásení. Podľa ministra hospodárstva SR Richarda Sulíka Slovenské elektrárne (SE) pre novú daň neskrachujú.

Reagoval tak v televíznej relácii na tvrdenie SE, že bankrot tejto spoločnosti vinou nového zákona je otázkou týždňov. K spôsobu prijatia minister uviedol, že zákon zámerne pripravili „potichu“, pretože nechceli ísť „s bubnom na zajace“.

Protivietor ekonomiky EÚ

Rast eurozóny a EÚ bude pomalší, ako sa čakalo, naznačila prognóza Európskej komisie. Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni k tomu povedal, že európsku ekonomiku v zime schladilo viacero „protivetrov“, ktoré však budú postupne slabnúť. Ide najmä o variant omikron, infláciu a poruchy v dodávkach tovarov.

Nehnuteľnosti a riziká trhu

Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB) adresuje Slovensku varovanie, ktoré sa týka potenciálnych rizík na trhu nehnuteľností

v strednodobom horizonte. Je výsledkom detailnej analýzy nerovnováh na trhu bývania v krajinách EHP. Výbor upozorňuje na rýchly rast cien nehnuteľností a náznaky ich nadhodnotenia či na rastúcu zadlženosť domácností a rýchlo rastúci objem hypoték.

8,4 %

Medziročná hodnota inflácie v januári 2022 vzrástla na 8,4 percenta, najviac ju potiahli rastúce ceny energií a potravín. Bola najvyššia od júla 2004. Medzimesačne vzrástli ceny o 2,7 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad SR.

3,5 %

Inštitút finančnej politiky očakáva na tento rok rast reálneho HDP o 3,5 percenta, upozorňuje však, že výkon ekonomiky bude mať ešte stále rezervu. Na rok 2023 očakávajú 5,3-percentný rast HDP, najmä vďaka dočerpaniu eurofondov.

4,9 %

Rast spotrebiteľských cien v Nemecku sa v januári spomalil pod 5 percent. V medziročnom vyjadrení bol 4,9 percenta po 5,3-percentnom raste mesiac predtým. Oproti tomu sa v USA inflácia zrýchlila na 40-ročné maximum 7,5 percenta.

34 mld. $

Obchodný deficit USA voči Číne sa v decembri 2021 zvýšil o 6 miliárd dolárov na 34,1 miliardy dolárov. Washington tvrdí, že Peking nedodržiava dohodu, v ktorej sľúbil zvýšiť nákupy amerických produktov a služieb o 200 miliárd dolárov.