Panel expertov: Slovensko od pandémie začalo ekonomicky zaostávať za zvyškom Európy

Prezident AZZZ SR Tomáš Malatinský odpovedal na tieto otázky:
1. Čo je dôvodom zaostávania slovenskej ekonomiky od vypuknutia pandémie covidu-19?
2. Aké chybné kroky, respektíve opatrenia urobila vláda, keď naša ekonomika tak výrazne zaostáva?
3. Aké opatrenia by znovu naštartovali slovenské hospodárstvo k nadpriemernému rastu?

Tomáš Malatinský, prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení
1. – 3. Naštartovanie výkonnosti podniku môžu stále ovplyvňovať aj negatívne dopady spôsobené pandémiou covid-19, keď sa firmy dostávali do platobnej neschopnosti. Aj v tomto roku bude na podnikateľov ešte stále vplývať situácia okolo covidu, rastúce ceny vstupov a po novom aj, žiaľ, následky vojny na Ukrajine.
V súčasnosti musia podniky čeliť opäť ďalším náročným situáciám, keď im na jednej strane dramaticky rastú náklady v dôsledku nárastu cien energií a na strane druhej im súčasne upadá kúpna sila ich zákazníkov a odberateľov pod ťarchou inflácie. Aby toho nebolo málo v takomto podnikateľsky nepriaznivom čase sú v parlamente na programe opatrenia, ktoré im majú fungovanie skomplikovať ešte viac (napríklad novela zákona o osobitnom odvode v regulovaných odvetviach, novela zákona o príplatkoch, ktorá zvýši cenu práce).
Zároveň časté a nepredvídateľné zmeny zákonov vplývajú na podniky a ich fungovanie taktiež negatívne. Musia sa im mnohokrát prispôsobiť len za cenu zvyšovania nákladov alebo škrtania vlastných rozvojových plánov. V aktuálnej ekonomickej situácii potrebuje naše hospodárstvo návrhy, ktoré zjednodušia podmienky a skvalitnia prostredie pre každodenné fungovanie firiem, nie naopak.
Zaostávanie za ostatnými krajinami môže spôsobovať aj fakt, že systém pomoci, či už počas pandemických vĺn, alebo aj teraz počas energetickej krízy, prichádza, žiaľ, neskoro a v nedostatočnej výške v porovnaní s ostatnými krajinami. Pomoc zo strany štátu počas koronakrízy v mnohých prípadoch ani zďaleka nevykompenzovala výpadok tržieb a straty, s ktorými sa firmy museli vyrovnávať.
Podporu formou štátnej pomoci síce počas aktuálnej energetickej krízy vnímame pozitívne, avšak so značnými výhradami, napríklad čo sa týka nastavenia cenových vysokých stropov elektrickej energie a plynu. Jeden z kľúčových obchodných partnerov Slovenska – Nemecko má stropy nižšie, t. j. pomoc sa dostane vyššiemu počtu podnikateľských subjektov a lepšie ochráni svoju ekonomiku. V niektorých krajinách EÚ sú zastropované ceny na úrovni 100 až 150 eur/MWh. Dotácia ceny elektrickej energie je teda v porovnaní s ostatnými krajinami Únie nedostatočná a znevýhodňuje slovenských podnikateľov v porovnaní s konkurenciou z iných členských krajín, kde je dotačný systém štedrejší a funkčný už niekoľko mesiacov.
Treba zdôrazniť, že síce fungujeme v rovnakom konkurenčnom prostredí EÚ, no vplyvom rôznych výšok dotácií už nie je možné hovoriť o bežnom podnikateľskom riziku, keď je na šikovnosti spoločnosti nakúpiť si elektrinu za čo najvýhodnejšiu cenu a získať konkurenčnú výhodu. Momentálne túto konkurenčnú výhodu získavajú firmy na základe štedrosti dotačných schém jednotlivých krajín.
Slovenské spoločnosti sa tak dostávajú na chvost konkurencieschopnosti a musia túto nevýhodu kompenzovať inak (prevádzka na úkor nových investícií, zadlžovanie, kresanie benefitov, a podobne). A spolu so svojimi zamestnancami dúfajú, že to prežijú. Máme zároveň obavy z nedostatočnej podpory pre sektor živnostníkov, malé prevádzky a malé firmy. Najmä v situácii, keď zvýšenie ceny nepresiahne stanovené stropy, ale zvýšenie bude aj tak viac ako dvojnásobné, avšak práve tento sektor živnostníkov a malých firiem nebude mať nárok na žiadnu podporu.