Nezamestnanosť mladých je stále vysoká. Zmeniť treba školstvo aj dôchodky

Nezamestnanosť mladých možno merať dvomi metodikami, no tak či onak, prekračujeme priemer EÚ. V prípade klasickej, to vychádza na 29,7 percenta nezamestnaných mladých Slovákov – teda takmer každý tretí človek do 24 rokov nemá prácu. Priemer EÚ za minulý rok predstavuje 22. Gréci (52,4 percenta) so Španielmi (53,2 percenta) ďaleko vedú, najmenší problém majú v Nemecku (7,7 percenta). Problémom týchto údajov však je, že nezohľadňujú mladých, ktorí študujú.

Ukazovateľ NEET (neither in employment nor in education and training – ani v zamestnaní, ani v procese vzdelávania či prípravy) vyníma z celkového počtu ľudí na škole či s polovičným úväzkom. Ide tak o mladých, ktorí ani neštudujú, ani nepracujú. Priemer EÚ za minulý rok predstavuje 12,4 percenta, Slovensko prekračuje iba jemne (12,8 percenta), vedú Taliani (22 percent) s Grékmi (19,1), najlepšie sú na tom v Holandsku (päť percent).

„Aj toto číslo je stále vysoké,“ reaguje na slovenských 12,8 percenta Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ). Za hlavný problém považuje neefektívne nastavený systém vzdelávania.
Znalosti a kvalifikácia absolventov do značnej miery nekorešpondujú s požiadavkami trhu práce.

„Inými slovami máme príliš veľa absolventov spoločenskovedných odborov,“ dodáva. Takí sú buď nezamestnaní, alebo siahnu po stredoškolskej pozícií, kde však generujú nezamestnanosť tak, že vytláčajú potenciálnych absolventov stredných škôl.

Zároveň sa čoraz viac ľudí snaží študovať na vysokých školách, čo znižuje kvalitu absolventov ako celku.

„Priemerný absolvent vysokej školy má nižšie IQ ako ten pred rokmi,“ hovorí Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. Skutočné talenty chýbajú.

Miesta sú, mozgy nie

Situácia na trhu práce však nie je až tak zlá. Nezamestnanosť mladých nie je spôsobená len tým, že by jednoducho nebola práca.

„Na Slovensku máme pomerne veľké množstvo voľných pracovných miest, ale nevieme nájsť na tieto pracovné miesta adekvátny počet zamestnancov,“ vysvetľuje Hošták.

Chýbajúce talenty potvrdzuje aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR.

„Odbory, po ktorých zamestnávatelia evidujú dopyt, najmä technického zamerania, nemá kto študovať,“ uvádza hovorkyňa AZZZ SR Miriam Špániková.

Na problém nesprávnej prípravy poukazuje aj Slavomír Manga, viceprezident Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR.

„Na jednej strane je to otázka prípravy ľudí pre prax, aby študovali, čo je pre nich využiteľné a zaručí im príjem. Na druhej strane treba zlepšiť ponuku pracovných pozícií a ponúknuť im dôstojnú prácu,“ hovorí Manga. Problémy tak nie sú len v školách, ale svoju vinu nesú aj zamestnávatelia.

Odbory sú za to dať šancu

„Ťažko nájdete návod šitý na mieru konkrétnemu človeku, treba mu vytvoriť šancu, aby ju dostal a mohol sa chytiť,“ vysvetľuje Manga. Verí, že ak je človek kvalitne pripravený a chce pracovať, má šancu sa presadiť.

Podľa zamestnávateľov je však práve v tomto problém – vytvoriť šancu. Legislatíva je príliš prísna, vôľa zamestnávateľov prijímať nových ľudí je nižšia.

„Máme príliš rigidný zákonník práce, je veľmi ťažké pracovné miesto vytvoriť,“ hovorí Hošták z RÚZ.

Vláda však prijíma rôzne druhy opatrení preto, aby mohla mladých zamestnať. Podľa Mangu ide o pozitívnu iniciatívna, no aj tá má svoju druhú stranu. Opatrenia na prijímanie mladých majú v niektorých prípadoch za následok vytláčanie starších. V prípade „starších“ sa však naskytá aj otázka pracujúcich dôchodcov – dokedy má byť „starší“ v práci a či by na ňu nemal nastúpiť mladý človek. Inak povedané – či dôchodcovia nesedia na miestach mladým.

Priveľmi aktívni dôchodcovia

Celosvetový trend zvyšovania veku odchodu do dôchodku má pomôcť bojovať s demografickými vplyvmi starnutia populácie a odbremeniť už aj tak dosť zaťažený dôchodkový systém.
„Stačí sa pozrieť na Grécko – chcú dôchodkovú reformu a vek odchodu do penzie bude 67 rokov,“ vysvetľuje Manga. Dodáva, že dnešní 30-roční Slováci budú už odchádzať do penzie pravdepodobne ako 68-roční.

„Nemôžeme na jednej strane držať ľudí v práci čo najdlhšie a na druhej strane im hovoriť, že už majú byť na dôchodku,“ dodáva Manga. Slovenský systém pracujúcich dôchodcov nie je tak celkom košér.

„Slovensko je jedna z mála krajín EÚ, kde je dovolené poberať plný dôchodok a ešte mať aj trvalý pracovný pomer,“ hovorí Páleník. Toto vytvára začarovaný kruh a zároveň to ťažko nájsť v iných krajinách. Nie je nič zlé privyrobiťsi popri dôchodku, obhajuje Páleník, no dodáva, že na západe majú dôchodcovia obmedzenie príjmu.

Na Slovensku je asi ide o 50- až 60-tisíc pracujúcich dôchodcov, ktorí poberajú starobný dôchodok čisto len ako prilepšenie k platu. Štát im dotuje tento „sekundárny“ príjem, čo v niektorých sférach deformuje platové i personálne podmienky. Štrajky učiteľov nie sú tak časté, nízke platy (spolu s dôchodkami) starším stačia – do školstva tak aj pri všetkej snahe vlády nedarí dostať mladých ľudí. V prípade zdravotníctva vplýva tento problém na personál – mladí sa oveľa ťažšie dostanú do tímu lekárov, keďže sa tam často „držia“ pracujúci dôchodcovia.

V tomto prípade ide o využívanie chyby v systéme, naplno pracovať pri poberaní dôchodku si vzájomne odporuje. Aj legislatívne.

Prvý pilier nie je sporenie

„Ich zvyčajný argument je, že však oni si to zaplatili. Dôchodok je poistenie. Neznamená to, že si sporím. Preto sa to volá dôchodkové sporenie a Sociálna poisťovňa,“ dodáva.
Dôchodok je dobrovoľný – dôchodca podpíše, že vzhľadom na svoj vek už nie je schopný naplno pracovať, odchádza na penziu. Podobne ako invalidný dôchodok – poberá sa v prípade, že sa človek stane invalidom.

„To je prvý semester poistnej matematiky – poistnú udalosť si nemôže vyrobiť človek sám. Je to niečo, čo neviem ovplyvniť a poisťujem sa na niečo, čo nechcem, aby sa stalo,“ vysvetľuje Páleník.
Kto podpíše odchod na starobný dôchodok, nemal byť už naplno pracovať, logicky konštatuje Páleník. Dodáva, že niečo iné je možnosť privyrobiť si v prípade nízkeho dôchodku. To by však malo byť obmedzené.

„Navrhovali sme napríklad možnosť pracovať za rovnakých podmienok ako mladiství,“ vysvetľuje Páleník z Inštitútu zamestnanosti. To sú však veci, v ktorých by zmena mala nastať zhora. Štát však nerieši ani problémy nezamestnanosti mladých efektívne.

Projekty a opatrenia

Štát do problému nezamestnanosti mladých vstupuje rôznymi projektmi. Z eurofondov sa využili financie na rôzne aktivity, rozšírila sa absolventská prax, dotujú sa niektoré pracovné miesta, aj keď podľa Páleníka zďaleka nie ideálne.

„Z dlhodobého hľadiska nezamestnanosť mladých ľudí nevyriešia jednorazové dotácie na tvorbu pracovných miest, ale systémové zmeny v štruktúrach základného, stredného a vysokého školstva,“ hovorí Špániková z AZZZ.

Prvým míľnikom by mal byť Zákon o odbornom vzdelávaní a príprave, ktorý schválila vláda v apríli tohto roku. Zamestnávateľom umožňuje zapojiť sa do duálneho systému vzdelávania – teda žiak dostane teóriu v škole a prax vo firme ešte počas štúdia.

„Výhodou je, že ak sa žiak u zamestnávateľa osvedčí, je pravdepodobné, že po skočení štúdia ho u seba vo firme zamestná,“ dodáva Špániková.

Pomôcť by mali aj národné projekty ako Národná sústava povolaní (NSP) a Národná sústava kvalifikácií (NSK), ktoré by mali pracovať ako systémové nástroje a pôsobiť na trh práce a zamestnanosť mladých pozitívne aj v budúcnosti.

Okrem školstva by svoju úlohu mali zohrať aj rodičia. Mladí sa rozhodujú o svojom povolaní vo veku 14 – 15 rokov pred odchodom na strednú školu. „Uplatniteľnosť povolania by mali zvažovať rodiča už na základnej škole,“ dodával Hošták.