Zdroj: www.etrend.sk
30.04.2019 Monitoring médií
Ministerka školstva Martina Lubyová chce od budúceho školského roka zmeniť výučbu cudzích jazykov. Základné školy by mali získať možnosť výberu, aký jazyk budú učiť od tretieho ročníka - v súčasnosti musia tretiakov povinne vyučovať angličtinu. Zamestnávatelia nesúhlasia, angličtina je podľa väčšiny z nich kľúčový jazyk biznisu, informačných technológií či vedy.
"Chceme, aby rodičia, ale aj školy mali na výber. Nechceme nútiť všetky deti učiť sa angličtinu ako prvý cudzí jazyk, ale aby si mohli vybrať aj z nemčiny, francúzštiny, taliančiny, španielčiny alebo ruštiny," vyhlásila šéfka rezortu školstva M. Lubyová.
Dôvodom je podľa nej aj zhoršenie vedomostí žiakov z nemeckého jazyka. "Nemčina je ťažký jazyk. To, že máme horšie výsledky u študentov z maturity, pripisujeme tomu, že majú na ňu neskorý nábeh," dodala.
Povinnú výučbu anglického jazyka zaviedla vláda Ivety Radičovej s účinnosťou od septembra 2011. Zmena sa nestretla s odporom, pretože drvivá väčšina rodičov prihlasovala deti aj tak práve na angličtinu. Rok pred zrušením možnosti výberu si tento jazyk vybralo na prvom stupni 94 percent žiakov základných škôl.
Protestovali najmä veľvyslanci krajín, ktorí by privítali väčšie rozšírenie svojho vlastného jazyka, a odborníci, ktorí uprednostňujú jazykovú pluralitu či kultúrnu a historickú blízkosť s nemecky hovoriacimi krajinami.
Práve nemecký jazyk utrpel zmenou najviac. Predmet si pred zavedením povinnej angličtiny vybralo zhruba 43 percent žiakov základných škôl na druhom stupni, teraz študuje nemčinu na druhom stupni len 35 percent žiakov. Väčšina prešla na angličtinu. Ostatné jazyky zmena výraznejšie nezasiahla.
Zmena zrejme ovplyvnila aj výber jazyka na ďalších stupňoch štúdia. Podiel študentov stredných odborných škôl, ktorí študovali nemčinu, klesol po zavedení povinnej angličtiny na polovicu. Otázne je, nakoľko ide o dôsledok tohto opatrenia a nakoľko o racionálne rozhodnutie vzhľadom na požiadavky firiem na pohovoroch.
❌ Firmy nesúhlasia
Združenia zamestnávateľov so zmenou politiky rezortu nesúhlasia. "Rušenie povinnej výučby anglického jazyka nepovažujeme za dobrý krok, nakoľko aj popri angličtine je stále možné zvoliť si iný voliteľný cudzí jazyk, ktorý dieťa preferuje," tlmočí stanovisko Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) jej hovorkyňa Miriam Špániková.
Zástupcovia asociácie považujú angličtinu za dorozumievací jazyk pre kľúčové oblasti, akými sú diplomacia, veda, biznis sféra či cestovný ruch, a jeho kvalitné zvládnutie je preto dôležité aj z pohľadu zamestnávateľov a trhu práce. "Dnes, keď zamestnávatelia bojujú o každého kvalifikovaného uchádzača, sa môže stať, že uchádzač, ktorý jazyk neovláda, môže byť prirodzene v nevýhodnejšej pozícii," dodala M. Špániková.
Politiku ministerstva odmieta aj Asociácia priemyselných zväzov. "V dnešnom globalizovanom svete je anglický jazyk nevyhnutnosťou," vysvetľuje hovorkyňa asociácie Silvia Šeptáková. Zamestnávatelia združení v asociácii by podľa nej ako riešenie nedostatočných znalostí absolventov z nemčiny uprednostnili zavedenie výuky druhého povinne voliteľného jazyka od prvého stupňa. Vrátiť sa k dvom povinným cudzím jazykom však ministerstvo školstva neplánuje.
Zásadný nesúhlas so zrušením povinnej výuky angličtiny na prvom stupni vyjadril Klub 500. "Tento krok je nesystémový a škodlivý a nie je pravda, že návrh je výsledkom dohody so zamestnávateľmi. Práve tí požadovali, aby bola angličtina povinná," tvrdí výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor s odvolaním sa na uznesenie o Jednotnom postupe zamestnávateľov v oblasti Výskumu - vývoja - inovácií v Slovenskej republike.
Anglický jazyk je podľa neho dôležitý z pohľadu trhu práce - je najviac preferovaný medzi zamestnávateľmi a jeho slabé ovládanie môže v budúcnosti znevýhodňovať absolventov škôl pri hľadaní práce. Štát navyše investoval do výučby angličtiny a aj do vzdelávania pedagógov, ktorí ju majú vyučovať, obrovské prostriedky. Klub 500 preto ministerstvo školstva požiadal, aby návrh prehodnotilo a nezavádzalo opatrenia, ktorých výsledkom bude zhoršenie kvality absolventov.
"Pridávame sa k názoru, že je potrebné zachovať povinnú výuku angličtiny," dodal tajomník Republikovej únie zamestnávateľovMartin Hošták.
? Čas na prípravu? Načo?
Druhý cudzí jazyk sa v slovenskom vzdelávacom systéme začína učiť v siedmom ročníku základnej školy ako voliteľný, takže deti si môžu vybrať aj iný predmet. Žiaci si podľa štatistiky volia najmä nemčinu, za ňou ruštinu a francúzštinu. Popularitu naberá ruský jazyk - na druhom stupni základných škôl stúpol podiel žiakov s ruštinou o 1,5 percentuálneho bodu a na gymnáziách dokonca o sedem bodov.
Nevýhodou pripravovaného opatrenia je výrazné zaťaženie škôl, ktoré už tak trápia desiatky dlhodobo neriešených problémov - nedostatok peňazí na platy učiteľov či pomôcky, nedostatok asistentov učiteľov, byrokratická záťaž, slabá metodická príprava pedagógov na moderné spôsoby výučby, inklúzia hendikepovaných detí či práve nedostatok kvalifikovaných učiteľov vrátane jazykárov.
Školy nedostali ani čas pripraviť sa na zmenu - zmena zákona má byť účinná od septembra tohto roka.
Už teraz je možné s istotou povedať, že školy po zavedení novej politiky rezortu nedokážu deťom ponúknuť dostatok kvalifikovaných pedagógov pre výučbu nemčiny či francúzštiny.
Ministerstvo školstva počíta, že tento problém sa vyrieši spustením jazykovej prípravy pedagógov na jazykových školách.
"Odporučila by som im (učiteľom, poznámka redakcie), aby si urobili štátnu jazykovú skúšku. Získa 12-percentný profesijný príplatok a pomôže školám, ktoré hľadajú jazykárov. Ideme liberalizovať výučbu cudzích jazykov, takže bude potrebné posilniť rady jazykárov na školách," povedala M. Lubyová v rozhovore pre TREND vo februári tohto roka.
Jazyková príprava bude súčasťou profesijného vzdelávania, ktoré chce ministerstvo reštartovať, zrejme za peniaze z eurofondov cez metodicko-pedagogické centrá. O dôležitej súčasti tohto zámeru, zákone o pedagogických a odborných zamestnancoch, bude na májovej schôdzi rozhodovať parlament. Poslanci budú o legislatívnej zmene rozhodovať už po druhýkrát, pretože prezident Andrej Kiska zákon vetoval. Učitelia proti zákonu protestujú a chystajú na máj demonštráciu pred Národnou radou SR.
Zdroj: Trend
Ďalšie články
Peniaze zo schémy pre energeticky náročné podniky firmy v priemysle ešte nedostali
29.03.2023 Monitoring médií
Horšie sú na tom veľké závody. Vláda zatiaľ nepredstavila ani schému opatrení.
Osobitná daň pre firmy s nadmerným ziskom zostáva otázna. Parlament by mal o nej čoskoro rokovať
27.03.2023 Monitoring médií
Nejasný osud má aj opätovné zavedenie bankového odvodu.
V ambulanciách chýbajú stovky lekárov. Do Šenkvíc prilákal doktorku motivačný program
27.03.2023 Monitoring médií
Mladá lekárka začala ordinovať v obci neďaleko Pezinka, kde už druhý rok nemali obvodného lekára, aj vďaka sľúbenej finančnej injekcii ministerstva zdravotníctva. Štát dúfa, že takto inšpiruje aj ďalších lekárov, najmä...
+421 244 258 295
