Minimálna mzda sa môže na budúci rok zmraziť. Riešiť sa budú asi aj príplatky

Zdroj: e.dennikn.sk

03.06.2020 Monitoring médií
Minimálna mzda sa môže na budúci rok zmraziť. Riešiť sa budú asi aj príplatky

Sociálni partneri začínajú rokovania o minimálnej mzde na rok 2021. Za takúto mzdu na Slovensku pracuje okolo 120-tisíc zamestnancov.

Čo navrhujú

Ak sa tripartita nedohodne, minimálna mzda by mala byť 60 % priemernej mzdy v roku 2019, teda 656 eur.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení navrhuje zmrazenie najnižšej mzdy.
Republiková únia zamestnávateľov je za zmenu zákona, ktorý by stanovil výšku mesačnej minimálnej mzdy na 50 % priemernej mzdy alebo jej naviazanie na mediánovú mzdu. Do úvahy prichádza aj zmrazenie.
Asociácia priemyselných zväzov navrhuje čiastkové zvýšenie minimálnej mzdy na základe dohody sociálnych partnerov. Príplatky za prácu by sa odpojili od minimálnej mzdy. Navrhnú tiež zrušenie stupňov náročnosti práce.

Čas na dohodu

Tripartita má na dohodu o minimálnej mzde pre budúci rok čas do 15. júla. Ak sa zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov nedohodnú, mal by platiť mechanizmus novely zákona o minimálnej mzde. Podľa neho by najnižšia mzda bola 60 percent priemernej mzdy za rok 2019.

Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) už oslovili Konfederáciou odborových zväzov (KOZ), aby začali rokovania.

Vlani, keď sa sociálni partneri nedohodli, o výške minimálnej mzdy 580 eur na tento rok rozhodla vláda. V skrátenom schvaľovacom konaní však presadil Smer novelu zákona o minimálnej mzde, ktorá zásadne zmenila vyjednávanie o najnižších mzdách v tomto roku.

Podľa platného znenia zákona o minimálnej mzde bude v prípade nedohody sociálnych partnerov stanovená výška mesačnej sumy minimálnej mzdy na 60 percent priemernej mzdy za rok 2019. Keďže priemerná mzda bola 1092 eur, v roku 2021 by mala byť minimálna 656 eur.

"Považujeme to za zásadný problém, ktorý sa absolútne nestretáva s realitou dnešných dní. Naplnenie takejto výšky minimálnej mzdy považujeme za nereálne," konštatoval Martin Hošták, tajomník RÚZ.

Zmrazenie alebo zmena zákona

Do úvahy pripadá podľa RÚZ viacero riešení.

Jedným by mohla byť zmena zákona, ktorý by stanovil výšku mesačnej minimálnej mzdy na 50 % priemernej mzdy, ak sa sociálni partneri do 15. júla nedohodnú.

Ešte spravodlivejšie a vyváženejšie by bolo podľa Hoštáka jej naviazanie na mediánovú mzdu. "Zároveň musím dodať, že vo svetle koronakrízy by bolo vhodné komplexné prehodnotenie inštitútu minimálnej mzdy," povedal Hošták.

AZZZ tvrdí, že vo väčších firmách sa náklady zvyšovaním minimálnej mzdy dvíhajú o milióny eur. Tieto peniaze sú najmä počas hjrozby ekonomickej recesie potrebné na investície a udržanie pracovných miest. Minimálna mzda na Slovensku rastie rekordným tempom, a s ňou rastú aj náklady zamestnávateľov. "Neuvážené a skokovité zvýšenie minimálnej mzdy považujeme za hrozbu aj vzhľadom na napojenie minimálnej mzdy na výpočet výšky príplatkov za prácu," pripomína Miriam Filová, hovorkyňa AZZZ.

Asociácia bude žiadať, aby sa otvorili rokovania o novom mechanizme, na základe ktorého by sa minimálna mzda pravidelne na základe vopred stanovených ukazovateľov upravovala, ako aj oddelenie príplatkov v Zákonníku práce od minimálnej mzdy.

Vlani asociácia zásadne nesúhlasila s návrhom naviazať minimálnu mzdu na úroveň 60 % priemernej mzdy. Vzorec by mal byť predmetom diskusií. V júni bude rokovanie prezídia asociácie, kde sa bude o tejto téme diskutovať.

"Je však pravdepodobné, že vzhľadom na aktuálnu situáciu budeme požadovať zmrazenie minimálnej mzdy na súčasnej úrovni. Akékoľvek jej vyššie navýšenie považujeme s ohľadom na aktuálny ekonomický vývoj za hazard," dodala Filová.

Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov (APZ) hovorí, že sme sa ocitli v neštandardnej dobre, ktorá si vyžaduje neštandardné riešenia. "Realita je taká, že zmrazenie výšky minimálnej mzdy je pri rozsahu súčasnej ekonomickej krízy na mieste."

Odpojenie príplatkov od minimálky

Minimálna hodinová mzda ovplyvňuje výšku príplatkov a kompenzácií za prácu v noci, cez víkend, za nadčasovú prácu či za sťažený výkon práce. Slovensko je jediná krajina v EÚ s kumuláciou naviazanosti minimálnej mzdy na všetky stupne náročnosti, či tarifné stupne a príplatky.

APZ vypočítala, že len tohtoročné zvýšenie minimálnej mzdy na 580 eur znamená pre väčšiu firmu, ktorá má tisíc zamestnancov a nikto v nej nezarába menej ako minimum, zvýšenie ročných nákladov na zamestnancov približne o 1,5 milióna eur.

Priemyselné zväzy sú však ochotné pristúpiť ku kompromisu. Tým môže byť čiastkové zvýšenie minimálnej mzdy na základe dohody sociálnych partnerov. Tu má APZ zásadnú podmienku – výška príplatkov za prácu by sa okamžite odpojila od výšky minimálnej mzdy. Príplatky by sa zafixovali na ich nominálnej výške, ktorú dosahujú v tomto roku. "Navrhneme tiež zrušenie stupňov náročnosti práce podľa § 120 Zákonníka práce," hovorí Lasz.

Novelu zákona o minimálnej mzde, ktorá naviazala rast minimálnej mzdy na 60 % priemernej mzdy, v minulom volebnom období prijímali poslanci v skrátenom legislatívnom konaní. Sociálni partneri sa tak nemohli na pôde tripartity k zmenám vyjadriť.

Priemyselné zväzy však už vtedy upozorňovali na veľké riziká, ktoré takýto spôsob určovania výšky minimálnej mzdy môže priniesť.

"Netrvalo dlho a prišla kríza, ktorá naše slová potvrdila. Národná banka Slovenska v apríli odhadla, že ekonomika môže tento rok klesnúť zhruba o deväť percent. Čakajú nás ťažké časy, napriek tomu, minimálna mzda pre rok 2021 (a príplatky za prácu, ktoré sa od nej odvíjajú) by mala vychádzať z priemernej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov, keď sa našej ekonomike darilo," hovorí Lasz. Myslí si, že výška minimálnej mzdy v roku 2021 by mala byť výsledkom debaty sociálnych partnerov a ekonómov a do úvahy by sa mali brať aktuálne čísla dôležitých ekonomických ukazovateľov a nie tie z roka 2019.

Zamestnávatelia tvrdia, že ich cieľom nie je znevýhodniť nízkopríjmové skupiny, ale nastaviť podmienky tak, aby sa im darilo udržať zamestnanosť na Slovensku aj v ťažkých časoch.

S čím pôjdu na rokovanie odborári? S rozhodnutím čakajú na ekonomické údaje v druhej polovici júna. Pre koronavírus sú však realisti, keďže môže byť problém dodržať súčasný zákon o minimálnej mzde.

"Napriek súčasnej ťažkej situácii by sa minimálna mzda mala zvyšovať. Najviac postihnuté akoukoľvek krízou sú práve nízkopríjmové skupiny, ktorým treba pomôcť," približuje stanovisko KOZ jej hovorkyňa Martina Nemethová.

Konfederácia odborových zväzov je pripravená rokovať a odborne diskutovať so všetkými sociálnymi partnermi o určení sumy mesačnej minimálnej mzdy na rok 2021 do posledného možného termínu tak, ako to umožňuje zákon o minimálnej mzde. "Ten dáva dostatočný časový priestor na zhodnotenie jej výšky a, dúfajme, aj na posúdenie ekonomickej situácie následkov pandémie," dodala Nemethová.

V každom regióne iná?

Počas diskusie o minimálnej mzde sa pritom objavil aj návrh ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS), aby bola minimálna mzda rozdielna podľa regiónov alebo podľa odvetví. Podnikatelia v ekonomicky slabších regiónoch totiž nemajú také tržby, aby zvládli financovať vyššie mzdové náklady. Môže byť takýto návrh priechodný?

KOZ je proti deleniu minimálnej mzdy na základe regiónov. "O odvetvovej minimálnej mzde sme ochotní odborne diskutovať. Podmienkou je však stanovenie národnej minimálnej mzdy, ktorej výšku by odvetvová nemala v žiadnom prípade podliezť," prezentuje stanovisko odborov Nemethová.

Čo sa týka regionálnej či odvetvovej minimálnej mzdy podľa AZZZ treba najskôr vypracovať analýzu a až na jej základe zvážiť, či to bude dostatočným prínosom, respektíve či táto zmena odbremenení zamestnávateľov. O takomto návrhu je pripravená rokovať aj RÚZ. "Politické náklady prijatia diferenciácie minimálnej mzdy podľa regiónov či odvetví si musia zhodnotiť politici sami," pripomína Hošták.

Čo chce vláda

Ak sa tripartita na raste minimálnej mzdy nedohodne, platí zvyšovanie podľa zákona. Do hry však môže vstúpiť aj vláda.

Najnižšia mzda sa pravidelne zvyšuje skokovo a jej rast predbieha rast produktivity. Kým v roku 2016 bola 405 eur, na budúci by mala byť už 656 eur. Ešte viac však rastie jej daňové a odvodové zaťaženie. Napriek nominálnemu rastu minimálky jej skokový rast zamestnanci príliš necítia.

Matovičova vláda deklaruje, že to chce zmeniť. Nehovorí o ďalšom skokovom raste, ale na najnižšie platy chce naviazať daňové a odvodové úľavy, ktoré by mali rásť spolu so mzdou.

Tak chce zabrániť tomu, čo sa posledných desať rokov dialo na Slovensku. Vlády Smeru roky nevalorizovali nezdaniteľné minimum, čo najviac postihlo najmenej zarábajúcich. Tí zo svojich platov z roka na rok odvádzali viac na daniach, hovorí sa tomu tiché zdanenie. Tiché preto, že vláda hlasno informovala o skokovom raste minimálnej mzdy ale zamestnanec nevedel, že štátu odvádza na daniach čoraz viac.

Kým pred piatimi rokmi zaplatil človek s minimálnou mzdou na daniach a odvodoch 29 % z celkových mzdových nákladov, vlani to už bolo takmer 40 %.

Firmám sa kvôli rastu minimálnej mzdy na 580 eur od januára tohto roku oproti vlaňajšku zvýšila cena práce o viac ako 81 eur. Zamestnancovi na minimálke sa však čistá mzda zvýšila len o vyše 46 eur. Hoci sa po rokoch zvýšila nezdaniteľná suma, zamestnanec zaplatil na daniach mesačne o dve eurá viac ako vlani.

Ak by Matovičova vláda nezdaniteľné minimum naviazala na minimálnu mzdu, zamestnanci by v čistom dostali viac a menej na daniach by platili aj zamestnávatelia.

Ďalším problémom je zvyšujúce sa odvodové zaťaženie. Ficova vláda sa ho pokúsila riešiť v roku 2015, keď zaviedla odpočítateľnú položku na zdravotné odvody vo výške 370 eur. Hoci sa minimálna mzda zvyšovala každý rok, odpočitateľná položka sa nevalorizovala. Tak sa stalo, že v tomto roku už zamestnanci odmeňovaní minimálnou mzdou 580 eur nárok na odpočitateľnú položku nemajú, platia celé zdravotné odvody.

Ak sa vláda rozhodne pre daňovo-odvodovú reformu, vyústiť môže do zjednotenia výberu daní, ciel a odvodov pod jednu inštitúciu o čom hovorí už zabudnutý plán Unitas.

Minimálna mzda v roku 2020

Minimálna mesačná mzda na Slovensku sa od januára 2020 zvýšila z 520 eur na 580 eur. Oproti roku 2019 vzrástla o 60 eur.
Najnižší hrubý zárobok za každú odpracovanú hodinu stúpol z 2,989 eura na 3,333 eura.
Poznáme 6 stupňov minimálnej mzdy. Na 6. stupni je 1160 eur.

Dane a odvody pri minimálnej mzde v roku 2020

Zamestnanci, ktorí pracujú na plný úväzok, už nemôžu využiť odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie, pretože pri mesačnej mzde vyššej ako 570 eur je odpočítateľná položka na zdravotné poistenie nulová.
Nárast hrubej mzdy zvýšil odvodové zaťaženie zamestnanca a zamestnávateľa.
Pre zamestnávateľa to znamená, že od tohto roku zaplatí na sociálnom a zdravotnom poistení o 21,12 eura viac a zamestnanec zaplatí z hrubej mzdy o 8,04 eura viac na zdravotných a sociálnych odvodoch.
Spolu so zvýšením minimálnej mzdy sa zvýšila aj cena práce zamestnávateľa o 81,12 eura.