Lubyová plánuje vyššie vzdelanie aj bez školy

Lubyová plánuje vyššie vzdelanie aj bez školy

Po novom si po rokoch praxe svoju kvalifikáciu môžete zvýšiť. Stačí, ak prejdete skúškami.

Martin pracuje ako kontrolór kvality desať rokov v známej automobilovej firme, má maturitu zo strednej priemyselnej školy. Rokmi skúseností sa však doťahuje aj na kolegov s vysokou školou, no sám titul nemá. Môže však spraviť skúšky, zvýšiť si kvalifikáciu a získať doklad o vzdelávaní, ktorý sa vyrovná tomuto titulu. Tento modelový príklad môže byť o chvíľu realitou aj na Slovensku. Ministerstvo školstva k tomu pripravuje nový zákon. Vo väčšine západných krajín pritom takýto systém funguje.

Praxi zvýši aj vzdelanie

Rezort vzdelávania totiž práve pripravuje úplne nový zákon, ktorý sa bude týkať overovania kvalifikácie ľudí, ktorí v praxi vykonávajú nejaké povolanie. "Budú mať možnosť, prostredníctvom nejakej skúšobnej komisie, v ktorej budú zástupcovia školy aj zamestnávateľských organizácii, preukázať svoje vedomosti," vysvetľuje podstatu zákona ministerka školstva Martina Lubyová. V praxi to teda bude znamenať, že ak zamestnanec prejde skúškami, získa doklad o vzdelávaní. "Bude ekvivalentný tomu, ako keby študoval v škole," dodala šéfka rezortu. Ministerka svoj zámer načrtla v rozhovore pre HN už v lete. "Ak bakalár skončí školu a ide do praxe, nemusí ďalšie dva roky študovať na magistra či inžiniera. Po získaní praxe v nejakej firme mu môže byť priznaná kvalifikácia," vyjadrila sa vtedy. Zákon ešte hotový nie je, ministerka však načrtla, že komisia by mohla byť zložená zo škôl a zamestnávateľských zväzov, tí by potom uznávali kvalifikáciu na základe stanovených kritérií. Na západe takýto systém funguje roky, dokonca nás Európska komisia kritizovala za to, že žiaden systém na overenie kvalifikácie vytvorení nemáme. Oslovení zamestnávatelia takúto zmenu vítajú. "Dôležité je vytvoriť personálnu infraštruktúru, ktorá tento proces overovania kvalifikácie získanej v praxi bude vedieť ohodnotiť," upozorňuje člen prezídia Asociácie zamestnávateľských zväzov a predseda Rady zamestnávateľov pre systém duálneho vzdelávania Andrej Hutta. Podľa neho je na strane štátu, aby vytvoril jasné metodiky a systém nastavil. "Je to cesta, ktorá umožní ľuďom, ktorí dlhodobo pracujú, získať neformálnym vzdelávaním certifikát o spôsobilosti v nejakej profesie," myslí si prezident zväzu automobilového priemyslu Slovenska Jaroslav Holeček.

Celoživotné vzdelávanie

Zamestnávatelia nový zákon považujú za investíciu do budúcnosti. "Štandardné v škole získané vzdelanie (formálne vzdelávanie) rozhodne nebude postačovať na zamestnanie a prácu po celý život, ako to bolo v predchádzajúcich dobách," vysvetľuje prvý viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov a IT Asociácie Slovenska Mário Lelovský. Podľa neho sa tým zlepší kondícia trhu práce a zvýši sa konkurencieschopnosť Slovenska. "Vzhľadom na rozsiahle zmeny v požiadavkách na kvalifikáciu vyplývajúce z digitálnej transformácie, ale nielen z nej, bude musieť prakticky každý pracovník na svojej kvalifikácii neustále pracovať," dodal Lelovský. S jeho názormi sa stotožňuje aj ministerstvo práce, ktoré si od nového zákona sľubuje rozšírenie kvalifikácie u ľudí ohrozených stratou zamestnania, ktorým sa tak podarí udržať na trhu práce. "Novou pridanou hodnotou z pohľadu trhu práce by malo byť aj to, že sa od projektu očakáva aj lepšie využívanie zručností jednotlivcov zamestnávateľmi, keďže sociálni partneri sa podieľali na tvorbe zámeru tohto projektu," reagovala na naše otázky hovorkyňa rezortu práce Veronika Husárová.