Koniec opierania sa o lopatu, ohlasuje Krajniak. Ako chce ľudí motivovať hľadať si prácu?

Koniec opierania sa o lopatu, ohlasuje Krajniak. Ako chce ľudí motivovať hľadať si prácu?

Koniec opierania sa o lopatu. Vyhlásil to minister práce Milan Krajniak (Sme rodina), ktorý predstavil zmeny v pravidlách pri aktivačných prácach. Tie začnú platiť od apríla. Rezort práce chce tým dosiahnuť zlepšenie, efektivitu a adresnosť pri používaní financií na aktivačné práce a zvýšiť tak motiváciu ľudí nájsť si zamestnanie.

Aktivačné práce boli zavedené ešte v roku 2004. Majú pomáhať nezamestnaným, aby si zachovali pracovné návyky, zvýšili svoju šancu uplatniť sa na trhu práce alebo sa mohli jednoduchšie zaradiť do projektov úradov práce na zlepšenie zamestnateľnosti. Takéto aktivity majú spravidla podobu jednoduchých prác, ktoré vykonáva nezamestnaný pre obce, za čo mu je vyplácaný aktivačný príspevok.

Zmeny nastanú hlavne v tom, že počet uchádzačov bude obmedzený. Predtým ich mohlo byť aj 50, po novom budú počty obmedzené. Ak napríklad bude chcieť mesto mať viac pracovníkov, ktorí vykonávajú aktivačné práce, môže prísť o príspevok pre koordinátora, to je ten, ktorý tieto práce zriaďuje, napríklad mesto alebo obec.

Znížia sa aj príspevky. Suma bude po novom 17,10 eura na jedného človeka na mesiac, čo pre desať ľudí predstavuje 117,10 eura. Pred 1. aprílom však dostávalo mesto na mesiac aj 400 eur – záležalo na počte uchádzačov.

Znížia sa príspevky

Takisto sa znížil príspevok na nákup pracovného náradia, z ktorého mesto alebo obec vyplácajú aj náklady na poistenie. Pred novou reformou mali obce na zriadenie týchto vecí 51 eur na jedného, po novom to bude suma 34,22 eura.

Práce budú aj časovo limitované. Doteraz to fungovalo tak, že aktivačný pracovník pracoval na pol roka a potom si znova mohol zmluvu predĺžiť. Po novom môže mať zmluvu na pol roka, ale či sa bude dať predĺžiť, sa ešte nevie.

V praxi to bude znamenať, že sa ukončí jeden zo spôsobov, akým štát vypláca príspevok nezamestnaným, ktorí vykonávajú aktivačné práce. Na základe toho sa bude poskytovať príspevok ľuďom bez práce, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi a ktorí vykonávajú menšie obecné služby alebo dobrovoľnícku činnosť najmenej 64 hodín mesačne, vysvetľuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

Krajniak chce vyplácať aktivačné príspevky podľa dvoch scenárov. Prvým je, ako ho nazvali, Podpora udržania pracovných návykov. Tento projekt sa rozbehne už 1. apríla. Pomocou neho budú nezamestnaní, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi, vykonávať aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo pre samosprávny kraj, najviac počas šiestich kalendárnych mesiacov v rozsahu najviac 20 hodín týždenne (čo predstavuje 80 hodín mesačne). K dávke v hmotnej núdzi im vyplatia aktivačný príspevok vo výške 75,70 eura.

Druhou alternatívou by bol národný projekt s názvom Alternatíva znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. To platí už dnes. Teda mestá, obce a nimi zriadené organizácie už tento projekt môžu využívať. Je zameraný na vykonávanie odbornejších pracovných činností. Ide napríklad o pomoc na školách, v zdravotníctve, v administratívnej činnosti alebo o pomoc v domovoch sociálnych služieb. Finančný príspevok sa bude poskytovať nezamestnanému tri až päť mesiacov vo výške životného minima na rok 2023. Momentálne je vo výške 234,42 eura mesačne. Organizátori týchto prác tiež budú mať nárok na príspevok na úhradu časti nákladov, ktoré súvisia s vykonávaním prác. Suma mesačne na jednu osobu bude 119,81 eura.

Analýza ukázala na zlý systém

Už v decembri minulého roka ukázala analýza Inštitútu sociálnej politiky, že systém verejných prác je nastavený zle. Dokonca publikáciu nazvala „Aktivačné práce neaktívnych neaktivujú“. Analýza ukázala, že účasť na aktivačných prácach za nárok na aktivačný príspevok nezvyšuje alebo len minimálne zvyšuje mieru uplatnenia nezamestnaných na trhu práce. Dokonca mnohí z nich zostávali aj po ich absolvovaní v systéme dávok v hmotnej núdzi. Dnes stále približne 18-tisíc ľudí „cirkuluje“ medzi paragrafmi a zostávajú neaktívni.

Podľa inštitútu aktivačné práce neboli ani „odrazovým mostíkom“ ku kvalifikovanejším aktívnym opatreniam. To sa momentálne Krajniak snaží zmeniť. „Spôsob, akým sú aktivačné príspevky upravené v legislatíve, a fakt, že ich upravujú dva zákony, vytvára priestor pre vytvorenie začarovaného „paragrafového“ kruhu, ktorý má negatívny dosah na nezamestnaných aj na štátny rozpočet. Jednoducho povedané, nezamestnaní môžu dookola preskakovať medzi dvoma paragrafmi celé roky tak, že reálne zostávajú bez stabilného zamestnania, dostávajú však aktivačný príspevok, uviedol šéf rezortu práce.

Kozmetická úprava

Odborníci majú iný názor na Krajniakove zmeny. Podľa odborára Jána Košča z občianskeho združenia Pracujúca chudoba nevedú k ničomu zásadnému. Uvádza, že ak by takéto opatrenie malo nejaké pozitívne dosahy, tak by Slovensko dnes, skoro 20 rokov po ich zavedení, už nemohlo mať problém s dlhodobou nezamestnanosťou. „To, že sa s tým ministerstvo snaží niečo urobiť, je chvályhodné, no stále ide len o kozmetické úpravy, ktoré v zásade nič podstatné nemenia,“ dodal.

Tieto práce podľa Košča nie sú ani len náhodou tým, čo by mohlo udržiavať pracovné návyky alebo motivovať hľadať si prácu. „Aktivačné práce sú len zásterkou, za ktorú schovávame našu neschopnosť s týmto problémom niečo skutočne urobiť,“ zhodnotil.

Mnoho ľuďom, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, už chýbajú pracovné návyky, tvrdí Miriam Filová, hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR. „Problémom je, že pracovníci aktivačných prác mnohokrát nemajú základné pracovné návyky. Ak by sme dokázali nájsť spôsob, ako integrovať týchto ľudí do pracovného procesu a naučiť ich týmto návykom, tak to určite privítame,“ uviedla. Podľa nej to však stojí nemálo peňazí a nedá sa to realizovať v bežnom podnikateľskom sve­te.

Ďalej tiež dodáva, že na trhu práce zostali už len ľudia s nevhodnou kvalifikáciou alebo nízkou ochotou pracovať. „Dlhodobo upozorňujeme, že je potrebné uskutočniť reformu vzdelávacieho systému tak, aby školy produkovali ľudí, po ktorých je dopyt na trhu práce,“ vysvetľuje Filová.

Košč radí, že ak sa Slovensko chce zbaviť dlhodobej nezamestnanosti, malo by využiť iné opatrenia. „V prvom rade je potrebné zásadne investovať do terénnej sociálnej práce, kde treba sociálnych pracovníkov aj zaplatiť a nie ich platiť na úrovni minimálnej mzdy,“ tvrdí.

Ako druhé opatrenie uvádza zásadným spôsobom naštartovať celoživotné vzdelávanie na Slovensku. A v neposlednom rade spomína, že by bolo potrebné sa vymaniť z politík, ktoré na Slovensku udržiavajú nízke mzdy a dostali našincov do pasce stredných príjmov.

Firmy ponúkajú tisícky miest

Ministerstvo práce tvrdí, ak sa nezamestnaný nechce spoliehať na podporu zo strany štátu, môže využiť ponuku na trhu práce. Aktuálne si nezamestnaní môžu vyberať z ponuky obsahujúcej viac ako 90-tisíc voľných pozícií. Takmer 9-tisíc z nich je určených pre osoby s nízkou kvalifikáciou alebo bez kvalifikácie.

Prvé dva mesiace roka 2023 vzbudili väčší záujem ľudí o pracovné ponuky. Slovákov zaujímala najviac práca v médiách či v administratíve. Keď uverejnila firma ponuku práce v januári či vo februári 2023, získala priemerne 17 životopisov. Vyplýva to z analýzy pracovného portálu Profesia.sk.

Medzi top odvetvia v roku 2023 zaradil najväčší pracovný portál aj administratívu, na ktorú je vypísaných vyše päťtisíc ponúk a priemerný počet reakcií od potenciálnych uchádzačov je 33. Ďalej marketing, reklama a PR s 1 175 ponukami. Nasleduje obchod, pomocné práce, ľudské zdroje a personalistika alebo aj cestovný ruch, gastrosektor a hotelierstvo.