Komentár prezidenta AZZZ SR Tomáša Malatinského: Živnostník náš každodenný

Mnohé tovary aj služby berieme ako samozrejmé. Často až dovtedy, kým nepríde nejaká zmena – sociálna či hospodárska. Čerstvé pečivo, občerstvenie, kaderníctvo, taxík či akákoľvek stavba alebo oprava v byte či dome. Všade tu stretnete podnikavého jednotlivca – živnostníka, ktorý sa rozhodol využiť svoj um a zručnosť a postarať sa v živote sám o seba. V dobrých aj zlých časoch. Nemá za sebou firmu a kolektív, v ktorom spoločne vymyslia krízové riešenia, nikto sa nestará, či má z čoho zaplatiť odvody štátu, či mu zostáva na rodinné výdavky, rezerva na horšie časy alebo či mu banka dá úver, keď to bude potrebovať. A takýchto prípadov je u nás viac ako 600-tisíc. Viac ako všetkých ostatných firiem dokopy. Ale o to teraz nejde...

Ide o to, že keď štátu záleží na funkčnom podnikateľskom prostredí, ktorý zvládne aj otrasy, aktuálne v podobe skokových cien energií, tak nesmie zabudnúť ani na najzraniteľnejšie subjekty – živnostníkov.

Zabudlo sa na sľuby, že pri poklese príjmov ich štát podrží. Firmy nechajú zamestnancov doma a ich mzdu môžu dočasne uhradiť s pomocou osobitného fondu na takzvaný kurzarbeit. Tu pre živnostníka nie je miesto. Zabudlo sa na neho aj v ponuke investičných stimulov, ktoré sa predbiehajú, koľko pracovných miest vytvoria. Ale zabúda sa, že zo zisku na Slovensku veľa neostane. A pritom práve on – živnostník je často dôležitým dodávateľom odborných prác v priemysle, službách a bez neho sa nezaobíde žiadna automobilka či stavebná firma. A nikam neodchádza.

Pompézne sa v týchto dňoch pripravilo 1,5 miliardy eur na boj s energetickou krízou. Ale bojujme pripravení. Pripravme si muníciu, varianty riešenia a taktický postup vopred, nerobme všetko na „poslednú chvíľu“, ako to na Slovensku praktizujeme až pričasto.