Klimatická zmena si vyžiada zmeny aj vo vodárenstve

Klimatická zmena si vyžiada zmeny aj vo vodárenstve

Šamorín 13. septembra 2022 – Tohoročné extrémne suché leto sa prejavilo aj vysychaním viacerých vodárenských zdrojov naprieč Slovenskom. Vodárenské spoločnosti museli prijímať opatrenia na stabilizáciu dodávky pitnej vody pre obyvateľstvo a zároveň viaceré vodárenské spoločnosti pripravujú rozšírenia vodárenských zdrojov, aby boli do budúcna pripravené na klimatickú zmenu. Voda sa musí stať celospoločenskou témou nielen počas extrémneho sucha, ale aj v čase kedy je vody dostatok. Výstavba novej infraštruktúry totiž trvá roky a nedá sa urobiť bez adekvátneho finančného zabezpečenia.

„Klimatická zmena je neodškriepiteľný fakt, s ktorým sa budeme musieť vyrovnať. Ľudia budú musieť viac uvažovať o spotrebe vody a zvýšiť treba aj ochranu vodárenských zdrojov a investície do infraštruktúry,“ povedal prezident Asociácie vodárenských spoločností Stanislav Hreha.

Tri vodárenské zdroje BVS, ktoré zásobujú vodou Malacky, Sološnicu a Rohožník mali počas tohto leta výdatnosť iba 25 litrov za sekundu. Rok pred tým bola v rovnakom čase výdatnosť týchto zdrojov 51 litrov za sekundu a v roku 2019 dokonca 57 litrov sekundových. Problém s dostatkom vody mali aj v Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti. Kritický pokles hladiny podzemnej vody v studniach nastal v dvoch vodárenských zdrojoch Lovce a Skýcov. Vodárenský zdroj Lovce nestačil na zásobovanie obce napriek nepretržitému čerpaniu a voda musela byť do vodojemu dopĺňaná cisternami. Rovnako aj studne vodárenského zdroja Timoradza, ktoré sa využívajú len pri nedostatku vody v prameňoch Ponitrianskeho skupinového vodovodu boli v tomto roku, bez snehových zrážok, využívané takmer na maximum. Východoslovenská vodárenská spoločnosť musela počas tohto extrémne suchého leta dovážať vodu v cisternách až do 32 obcí, kde nestačili bežné zdroje.

Zmeny vo výdatnosti vodárenských zdrojov ale nie sú rovnomerne rozložené naprieč Slovenskom. Oravská vodárenská spoločnosť v tomto roku napríklad neevidovala problémy s výrazným znížením výdatnosti vodných zdrojov. Aj preto sa bude musieť v budúcnosti štát zamyslieť nad tým, ako bude reagovať na klimatickú zmenu a z akých zdrojov sa bude investovať do skvalitňovania a budovania prepojení jednotlivých vodárenských sústav.

Vodárenské spoločnosti systematicky pracujú na zlepšení svojej infraštruktúry. Na zabezpečenie zásobovania bude pre obec Lovce potrebné vybudovať ďalší zdroj vody, alebo zrealizovať prívod vody zo Zlatých Moraviec s prepojom na Lovce, prípadne prepoj diaľkovodom. Na zabezpečenie dostatku vody z diaľkovodov budú vo vodárenskom zdroji Jelka vybudované ďalšie 2 studne a vo vodárenskom zdroji Gabčíkovo bude vykonaná regenerácia poškodených studní a vybudovaná jedna nová studňa. BVS v tomto roku spustila nové studne na Záhorí. Kapacita vodárenského zdroja Holdošov Mlyn bola prakticky zdvojnásobená a pripravuje sa vodovodný obchvat Senice, aby bolo možné túto vodu transportovať až do Holíča.

Faktom ale je, že aj Najvyšší kontrolný úrad jasne skonštatoval, že vodárenský sektor je podfinancovaný, má naakumulovaný investičný dlh vo výške 4,6 miliardy eur a pri súčasnom nastavení nedokáže pokryť všetky potrebné investície. Vodárne preto, aby bolo možné zrealizovať potrebné investície aj nevyhnutnú opravu a obnovu infraštruktúry, aktívne pripomienkovali novú regulačnú legislatívu, ktorá bude platiť od budúceho roka.

Zároveň treba aktívnejšie pracovať na opatreniach, ktoré zmiernia dopad klimatickej zmeny. Z pohľadu vodárenských spoločností sa treba sústrediť predovšetkým na manažment vody v krajine. Cieľom musí byť udržať vodu tam, kde spadne a neodvádzať ju kanalizáciou preč z územia.

Asociácia vodárenských spoločností zároveň navrhuje:

· Aby sa téma dostupnosti pitnej vody pre všetkých stala celospoločenskou témou, ktorou sa bude vláda, samospráva aj verejnosť zaoberať pravidelne a nie iba počas sucha v letných mesiacoch.

· Prioritou musí byť dobudovanie vodovodov v obciach, kde dnes nie je voda z verejného vodovodu. Podľa posledných údajov nemá verejný vodovod na Slovensku 280 obcí

· Vykonať potrebné zmeny na stabilizáciu rozpočtov vodární, aby bol možné investovať do infraštruktúry.

· Pravidelne a aktívne komunikovať s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, aby sa neopakovali chyby z minulosti, kedy náklady na infraštruktúru neboli v plnej miere zohľadnené v cenách vodného a stočného.

· Aktívne sa zamerať na boj proti klimatickým zmenám, predovšetkým udržaniu vody v krajine.

· Zvýšenie investícií do vodárenstva z verejných zdrojov, či už zo štátnych alebo európskych fondov.

· Aktívnejšie komunikovať význam vody aj medzi verejnosťou, aby sa k vode a vodným zdrojom správali s primeranou úctou.