Je to goldplating a stúpnu nám náklady. Vodárne kritizujú návrh vyhlášky MŽP

Požiadavka, s ktorou prichádza envirorezort, je nad rámec transpozície európskej smernice, upozorňujú vodári.

Ide o goldplating, pričom vodárňam výrazne vzrastú náklady. V prípade väčších podnikov môžeme hovoriť aj o miliónových sumách. Aj takto zareagovala Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ), ktorej členom je aj Asociácia vodárenských spoločností, na návrh novej vyhlášky, ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu surovej vody, vody v technologickom procese a podrobnosti na vykonanie manažmentu rizík pre vodárenský zdroj a úpravňu vody.

Legislatívny návrh nedávno predstavilo Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP), v ktorom reagovalo na požiadavky smernice o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu. O návrhu vyhlášky, ktorou sa má nahradiť doteraz platná vyhláška z roku 2004, sme podrobne písali v tomto článku.

Cieľom návrhu bolo ustanoviť podrobnosti manažmentu rizík systému zásobovania pitnou vodou pre vodárenský zdroj a úpravňu vody, ktoré neboli súčasťou aktuálne platného znenia vyhlášky.

Vodárne hovoria o miliónových nákladoch

Ministerstvo v doložke vplyvov uvádza, že návrh vyhlášky nemá žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie. Asociácia však tvrdí, že je to práve opačne.

Odvoláva sa pritom na tú časť návrhu vyhlášky, ktorá sa zameriava na takzvaný manažment rizík pre vodárenský zdroj, ktorý je súčasťou manažmentu rizík systému zásobovania pitnou vodou. Stanovuje sa tu povinnosť spracovať analýzy rizík pre konkrétny vodárenský zdroj s jeho ochrannými pásmami. Analýza má identifikovať pravdepodobnosť výskytu a závažnosť následkov nebezpečných udalostí.

AZZZ poukazuje na to, že s uvedenou požiadavkou súvisí aj prehodnotenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov a ich zakreslenie do katastrálnych máp a následná digitalizácia do konca roka 2027.

Podľa asociácie si však geodetické zameranie a spracovanie údajov vyžaduje významné finančné náklady pre vlastníkov a prevádzkovateľov verejných vodovodov, pričom náklady na opatrenie si v rámci celého Slovenska vyžiadajú investície v sume viac ako šesť miliónov eur.

Kritizujú goldplating

Asociácia upozorňuje na to, že opatrenie priamo nesúvisí s transpozíciou európskej smernice o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu, pričom MŽP ho má podľa nej uplatňovať nad rámec spomínanej smernice.

„Vlastníci a prevádzkovatelia verejných vodovodov požadujú v uvedenom prípade uplatniť inštitút goldplatingu, keďže ide o požiadavku nad rámec transpozície smernice o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu,“ uvádza v pripomienke.

Pripomína, že veľké vodárenské spoločnosti budú mať v dôsledku tohto opatrenia výrazne zvýšené náklady. Napríklad Bratislavskej vodárenskej spoločnosti by náklady mali stúpnuť o 400-tisíc eur, Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti o 1,5 milióna eur a Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti dokonca až o 2,5 milióna eur.