Inflácia cvála

Predstavte si, že ste pred piatimi rokmi dostali za svoju prácu odmenu 1 500 eur. V prípade, že sa za ten čas váš plat nezvýšil, rast nominálnej mzdy predstavoval nula percent. Avšak reálna mzda za toto obdobie mohla klesnúť oveľa viac. Jednoducho si kúpite menej v obchode. Nominálna mzda je mzda vyjadrená v eurách. Reálna mzda poukazuje na kúpnu silu, teda čo si za svoje peniaze môžete kúpiť v supermarkete. Je znížená o mieru inflácie. Ak sa inflácia zvyšuje a zamestnávateľ nominálnu mzdu medziročne nezvyšuje, za svoj príjem si môžete kúpiť menej a menej tovarov a služieb.

Krokom aj cvalom
Aktuálna miera inflácie presahuje desať percent. Je to síce päťnásobok toho, na čo sme si zvykli do roku 2021, ale na druhej strane, päťnásobne vyššia inflácia bola dva roky po prechode z centrálne riadeného hospodárstva. Medziročný nárast o 56 percent bol ťažký, no napríklad v Poľsku si pamätajú viac ako päťnásobne vyššiu infláciu.
Inflácia postupne zvyšuje záverečné čísla na pokladničnom bločku, no stále je v relatívne „nízkych“ úrovniach. Podľa výšky miery inflácie rozlišujeme miernu, cválajúcu a hyperinfláciu.
Cválajúcu infláciu sme tu nemali od roku 2000 a hyperinfláciu sme na rozdiel od Zimbabwe nemali vôbec. Úroveň inflácie v Zimbabwe v rokoch 2007 až 2009 sa dokonca merala v percentách za sekundu.
„Inflácia nie je záležitosť iba papierových peňazí. Inflácia bola aj v časoch zlatých a strieborných mincí. Objavenie Nového sveta v roku 1492 prinieslo do Európy množstvo zlata, čoho následkom bolo výrazné zvýšenie cien tovaru, pretože množstvo tovaru sa nezmenilo,“ vysvetľuje Pavel Škriniar, investičný analytik Swiss Life Select.
Schovanú infláciu v stredoveku spôsobovala podľa Škriniara aj obmena obeživa, keď nový vládca menil podobizeň vladára na minciach. Nové mince bývali menšie, prípadne s rôznymi prímesami. Doslova k znehodnocovaniu meny dochádzalo v prípade olupovania hrán mincí. Pre jeho zamedzenie sa začali na hrany raziť vzory, ktoré na nich ostali dodnes.
Ochrana úspor pred infláciou bola v dávnej minulosti podstatne jednoduchšia ako dnes. Stačilo mince zakopať. Pokiaľ človek nezabudol, kam si kotlík s dukátmi uložil, a nik ho s výberom nepredbehol, po rokoch si za jeho obsah mohol dovoliť kúpiť to isté.

„Pri súčasných peniazoch zakopanie nepomôže. Práve naopak, uškodí. Bankovky sa nedajú roztaviť a vyraziť z nich aktuálne platidlá. Ani mince neplnia takúto úlohu. Súčasné peniaze si udržia svoju hodnotu iba vtedy, ak sa za ne kúpia také aktíva, ktorých cena v čase rastie,“ upozorňuje investičný analytik.

Drahé energie, malé platy
Firmy a podniky inflácia potrápila aj vo zvýšených cenách materiálu, energií a základných vstupoch pre ich podnikanie. Rast cien vstupov v dôsledku inflácie zaznamenalo až 95 percent firiem na Slovensku. Potvrdil to aj reprezentatívny prieskum ČSOB na vzorke 300 podnikov a firiem rôznej veľkosti, ktorý pripravila v spolupráci s prieskumnou agentúrou Datank. V ňom najčastejšie skloňovali rast cien energií, služieb a surovín.
„Keď sme sa pýtali konkrétne na dosahy vyšších cien energií, dve pätiny opýtaných spoločností uviedli, že ich ovplyvňujú celkom alebo veľmi výrazne, ďalšiu tretinu stredne výrazne. Najčastejšie ide pritom o stredné a väčšie spoločnosti. Spomedzi odvetví vyššie ceny energií najviac ovplyvnili poľnohospodárstvo, ubytovanie a stravovanie, dopravu, veľkoobchod a maloobchod a priemysel,“ uvádza v tejto súvislosti Dáša Polláková, manažérka oddelenia pre živnostníkov a malé podniky ČSOB.

Popri rastúcich cenách vstupov je aktuálna aj otázka vyšších nákladov na mzdy v dôsledku inflácie. Štvrtina opýtaných firiem uviedla, že v dôsledku vysokej inflácie už pristúpila k plošnému zvyšovaniu miezd v rôznej výške. Zhruba deväť percent opýtaných zvyšovalo mzdy vybraným zamestnancom a ďalších 23 percent zvyšovanie plánuje.
Naopak, zvyšovanie miezd v reakcii na infláciu nerealizovalo a ani neplánuje 41 percent oslovených podnikateľov a podnikateliek. Ak zamestnávatelia mzdy upravovať neplánujú, väčšinou ide o tie najmenšie spoločnosti. Z pohľadu odvetví ide najmä o podnikateľov v oblasti maloobchodu a veľkoobchodu, spolu s autoservismi, spomedzi ktorých 57 percent úpravu miezd neplánuje. A tiež zamestnávateľov v oblasti administratívy a servisných služieb.
„Naopak, najviac firiem, ktoré pristúpili plošnému zvyšovaniu, je v sektore poľnohospodárstva, lesníctva a rybárstva a v spracovateľskom priemysle a strojárstve,“ uzatvára Dáša Polláková.

Zdroje mnohých spoločností sú covidovou krízou vyčerpané nielen finančne, ale i personálne a kombinácia rastu cien energií, nedostatku surovín a inflácie je neúnosná a bezprecedentná. Akékoľvek cenové šoky vnímajú firmy o to citlivejšie a aj preto by sme mali túto tému intenzívne riešiť a pýtať sa, čo môže urobiť vláda a EÚ, aby cenové šoky boli zmiernené. Drastický nedostatok surovín a energií a ich neúnosné ceny rozkolísali trhy a ich dôsledky zdá sa, tak skoro neodznejú.
Inflácia sa dotýka nielen spotrebiteľov, negatívny vplyv má tiež na mnohé firmy a podnikateľov. „Nepriaznivo ovplyvňuje príjmy zamestnancov, ktoré klesajú a rýchlejšie rastú výdavky na základné životné potreby. S tým súvisí aj zmena štruktúry po tovaroch a službách, čo má vplyv aj na výrobné podniky. Ak si to firma môže finančne dovoliť, snaží sa zamestnancom infláciu aspoň čiastočne dorovnať,“ vraví hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských združení Slovenska Miriam Filová.

Komu a kde?
Národná banka Slovenska vo svojej letnej správe ekonomického a menového vývoja hovorí, že rast nominálnych miezd nepokryje v najbližších dvoch rokoch infláciu a domácnosti sa budú musieť uskromniť.
„Dynamický rast miezd z úvodu roka by mal pokračovať, dopyt po práci je stále vysoký. Odídenci z Ukrajiny pomáhajú zapĺňať dlhodobo neobsadené pracovné miesta, a tým znižovať pnutia na trhu práce. Tie však naďalej pretrvávajú, čo bude vytvárať tlaky na výraznejšie zvyšovanie platov,“ píše sa v správe.
Nestúpne však každému rovnako a všade na Slovensku. Na agregátnej úrovni sa rast miezd blíži k inflácii, treba však brať do úvahy, že bude do veľkej miery rozdielny v jednotlivých častiach ekonomiky. Predpokladá sa, že pomalý rast platov bude vo verejnej správe, ktorá má dojednaný nárast miezd na úrovni troch percent od júla tohto roku. Najdynamickejšie by mali rásť mzdy v odvetviach služieb, ktoré sa po zrušení pandemických opatrení otvorili a dopyt sa oživil.
Pri inflácii sa dostávame na niekoľkoročné historické maximá. V prvom štvrťroku 2022 dosiahla úroveň 9,3 percenta, čo je najvyššia hodnota zaznamenaná od konca roka 2003. Inflácia začala postupne rásť od začiatku roka 2021, keď bola jej hodnota na úrovni jedného percenta a na dynamike nabrala koncom roka, keď stúpla na 5,5 percenta.
Koľko taký priemerný Slovák vlastne zarobí? Počas prvých troch mesiacov roka 2022 to bolo 1 212 eur a v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka vzrástla táto suma o 7,8 percenta. Okrem miezd však rástli dynamicky aj spotrebiteľské ceny. Ľudia tak mohli za svoje príjmy nakúpiť v priemere menej tovaru a služieb ako pred rokom.
Platy sa zvyšovali hlavne v bankách a hoteloch. Relatívne najdynamickejšie v medziročnom porovnaní rástli mzdy vo finančných a poisťovacích činnostiach. Tretí najvyšší rast sa prejavil v ubytovacích a stravovacích službách, ktoré boli najviac zasiahnuté dosahmi pandémie. Súčasne dlhodobo ide o odvetvie s najnižšou priemernou mzdou v slovenskom hospodárstve, aktuálne na úrovni 659 eur mesačne.
Celkovo až 11 odvetví ekonomiky malo mzdu nižšiu, ako bol priemer nášho hospodárstva a osem odvetví patrilo k nadpriemerným. Najvyššie priemerné hrubé platy sú dlhodobo v odvetví finančné a poisťovacie činnosti. Koľko? Aktuálne to bolo v prvom štvrťroku tohto roka 2 527 eur. Nad 2 000 eur mesačne aktuálne zarábali v priemere aj zamestnanci v odvetví informácie a komunikácie a v dodávke elektriny, plynu a pary.
Podobne aj odvetvia zamestnávajúce na Slovensku najviac ľudí si pripísali vysoké medziročné prírastky miezd, priemysel o osem percent na úroveň 1 272 eur a obchod o takmer 12 percent na 1 132 eur. Obchod si udržal reálne mzdy v raste, v priemysle však reálna mzda klesla. Podobne rast miezd nestačil tempu inflácie aj v ďalších 11 odvetviach ekonomiky. Najviac reálne platy klesli pracujúcim v činnostiach v oblasti nehnuteľností.
Čo spôsobilo takýto rast inflácie? Podľa Štatistického úradu inflačný vývoj v rozhodujúcej miere ovplyvňovali najmä kontinuálne stúpajúce ceny potravín, palív a energií. Zásadný vplyv na celkovú úroveň rastu cien začiatkom roka 2022 mali regulované ceny, čo bolo dôsledkom úprav cien elektriny, plynu a ďalších energií. Vysoký rast vykázali aj potraviny, ich ceny boli medziročne vyššie o 10 percent. Úroveň čistej inflácie bez vplyvu regulovaných cien a potravín dosiahla hodnotu 7,6 percenta.