Firmám hrozia top príplatky v rámci V4

Sociálni partneri dospeli ku kompromisu. S novými číslami majú výhrady zamestnávatelia aj odbory.

Pekáreň s desiatimi zamestnancami, z ktorých piati pracujú v noci, zaplatila v roku 2017 na príplatkoch za nočnú prácu približne 4,8 tisíca eur. V roku 2018 to však bude o niečo viac ako sedemtisíc. Vyplýva to z najnovšieho návrhu o zvyšovaní príplatkov. Ak by ostal v platnosti pôvodný plán, náklady pekárne by v tomto roku vystúpili na viac ako desaťtisíc eur. Včera sa však minister práce Ján Richter spolu so zamestnávateľmi a odbormi dohodli na kompromise. Zamestnávatelia sú však z výsledku sklamaní a tvrdia, že dosah na priemysel, ktorý je v hospodárstve stále dominantný, bude negatívny.

Cieľ je udržať kvalitných pracovníkov

Firmy však uznali, že počas rokovania došlo k posunom a že ide o spoločný kompromis všetkých partnerov. Na tlačovom brífingu prvý viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Roman Karlubík zdôraznil, že im ide hlavne o udržanie konkurencieschopnosti slovenských podnikov a podnikateľskéhoprostredia. To je totiž naštrbené, keďže podľa jeho slov máme v porovnaní s okolitými krajinami veľmi vysokú minimálnu mzdu a po schválení nového zákonníka budú príplatky za prácu cez víkendy a sviatky najvyššie z Vyšehradskej štvorky.

Minister práce Ján Richter však zvyšovanie sadzieb obhajuje tým, že podmienky na trhu práce sa zmenili. "Dnes už nie je pre mňa ako pre ministra práce prioritne najväčšia úloha len znižovanie nezamestnanosti, ale oveľa väčšia výzva je zabezpečenie dostatku kvalifikovanej sily," poukázal. Zvyšovanie príplatkov má byť jeden z prostriedkov, ktorý zabezpečí to, že vzdelaní ľudia neodídu za prácou do iných krajín. Ďalším cieľom tohto zákona má byť aj znižovanie nočnej práce. Tej je na Slovensku veľa, až 19 percent ľudí pracuje v noci. Tento stav je však daný tým, že sme primárne priemyselná krajina a stroje v mnohých fabrikách musia ísť nepretržite. Napríklad železiarne si nemôžu dovoliť vypnúť na noc vysokú pec.

Republiková únia zamestnávateľov ohodnotila rokovania za plodné, no iba v jednej oblasti. Zavádzanie sa "rozdelilo na dve etapy z hľadiska účinnosti. Tým pádom finančný vplyv bude 50 percent, ale zatiaľ z hlavy sa nikto z nás neodváži povedať, aký vplyv bude na konkrétne oblasti podnikania," priblížil prezident únie Miroslav Kiraľvarga. Zvyšovanie sa bude líšiť, ak pôjde o rizikovú alebo všeobecnú prácu. Ešte minulý rok Richter sľuboval výnimky pre zamestnania, ktoré sa vykonávajú prevažne v noci. Ako ohlásil na brífingu, pôjde o možnosť derogačnej klauzuly. Vďaka nej sa budú môcť zamestnávatelia cez kolektívne zmluvy dohodnúť na znížení sadzby za nočnú či víkendovú prácu. Najnižšia sadzba však zostáva 25 percent v tomto roku a 35 percent v budúcom roku.

Podnikateľské prostredie sa zhoršuje

V prípade menších firiem sa má vec riešiť individuálne. To však nevidí reálne viceprezidentka Konfederácieodborových zväzov Monika Uhlerová. "Veľmi by som sa v podnikoch, kde je menej ako dvadsať zamestnancov, nespoliehala na nejaké individuálne dohody so zamestnancami, pretože, ak pôjde o individuálne dohody, tak sa dohodnú na nule," skonštatovala. Taktiež považuje za nespravodlivé, že práve zamestnanci, ktorí najviac trpia nočnou prácou, dostanú najmenej. Kompromis však odbory prijali.

Kým Richter na brífingu načrtol, že sa blíži riešenie tretej časti sociálneho balíčka - trinástych a štrnástych platov, zamestnávatelia poukázali na to, že podnikateľské prostredie sa zhoršuje. "V posledných rokoch sme prijali desiatky zákonov, ktoré silne determinujú ďalšie výdavky od zamestnávateľov. Žijeme v čase, keď má zamestnávateľ skutočne problém vysporiadať sa s týmito zákonmi," skonštatoval Karlubík.