"Európska rovnosť" môže stáť naše firmy tisíce eur navyše

Pracovníci vyslaní do cudziny by mohli zarábať viac. Zástupcom firiem európska smernica nevonia.

Férovejšie platy a lepšie podmienky pre našincov, ktorých materská firma pošle za hranice. Presne to chce tento rok dosiahnuť Európska komisia vo všetkých odvetviach hospodárstva. A to tak, že zabezpečí, aby mali vyslaní zamestnanci rovnaké platy, ako je výška minimálnej mzdy domácich pracovníkov. Slovenské firmy sa však boja, že ich to finančne poškodí. "Zamestnávateľom to zvýši nielen náklady, ale aj administratívnu záťaž, čo ohrozí ich konkurencieschopnosť. Kombinácia uvedených faktorov v súvislosti s neúmerne zvýšenými nákladmi môže vyústiť až do prípadného prepúšťania," povedala hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miriam Špániková.

Viac pre stavebníkov

Najviac sa pritom nové pravidlá dotknú slovenských stavbárov. Slovenské firmy vysielajú svojich zamestnancov predovšetkým do Nemecka, ale aj Rakúska či Česka. Ak nové pravidlá prejdú europarlamentom, slovenskí stavbári by sa mohli tešiť z minimálnych nemeckých platov. Priemerná hrubá mzda v stavebníctve je na Slovensku 851 eur, kým v Nemecku zarábajú stavbári minimálne okolo 1 930 eur mesačne. Aj to len vo východnom Nemecku. V mnohých západných spolkových republikách je to ešte viac. "Pre zamestnanca je to síce vynikajúce, ale potom sa ľahko môže stať, že zamestnanec od vysielajúcej firmy odíde a ostane napríklad v Nemecku. Najhoršie je, že vychovávame ľudí ani nie tak pre náš trh, ako pre ten zahraničný," povedal Ivan Pauer, prezident Stavebnej komory, ktorá združuje podnikateľov z fachu. Nie všetky firmy vidia harmonizáciu miezd a vynovenú smernicu ako prekážku. Príkladom je stavebná spoločnosť Strabag, ktorá tvrdí, že opatrenie ju vlastne výrazne nezasiahne, pretože už dnes platí slovenským zamestnancom toľko ako domácim pracovníkom na porovnateľných pozíciách. Slovenské mzdy neplatí vyslaným zamestnancom ani Skanska, odkázala nám HR partnerka firmy Marta Vrtáková. "V súčasnosti postupujeme tak, že v krajinách EÚ, kam sú zamestnanci vyslaní, rešpektujeme miestnu legislatívu a dodržiavame dané mzdové podmienky," povedala Vrtáková. Návrh zákona, ktorý pripravila Európska komisia a má vyrovnať mzdy miestnych a prišelcov z cudziny pri výkone tej istej práce, by mal už čoskoro putovať do Európskeho parlamentu.

Rozhodnú europoslanci

Europoslancom by sa mohla ocitnúť na stole už na najbližšom rokovaní, teda 11. apríla. Už dnes majú v niektorých odvetviach vyslaní zamestnanci zarábať rovnako ako domáci. "Ide o oblasti ako zdravie a bezpečnosť. Zamestnávateľ však nie je povinný vyslanému pracovníkovi vyplácať viac ako minimálnu mzdustanovenú v hostiteľskej krajine," vysvetľuje Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Nová smernica by sa nemala týkať všetkých vyslaných pracovných síl. Slovensko má veľmi vysoké percento vyslaných živnostníkov. Ide približne o každého tretieho vyslaného pracovníka, čo je najviac zo všetkých sledovaných štátov. Andrej Králik pripomína, že smernica poskytuje legislatívnu ochranu len riadnym zamestnancom firiem. Živnostníci by tak mohli o možnosť dorovnania platov prísť.

Ako rástol počet vyslaných zamestnancov na Slovensku

Najhoršie je, že vychovávame ľudí ani nie tak pre náš trh, ako pre ten zahraničný.

Ivan Pauer, prezident Stavebnej komory SR

Europoslanci budú o novinke rokovať zrejme už na najbližšom zasadnutí.