Ďalšia rana pre firmy a nezamestnaných. Pandémia dobehla Ficovu minimálnu mzdu

Vlaňajšie rokovania tripartity o novej výške minimálnej mzdy boli o niečo horúcejšie ako po minulé roky. Odborári a zamestnávatelia sa na nej už tradične nezhodli, preto o sume rozhodovala vláda. Okrem razantného zvýšenia minimálnej mzdy na tento rok prešiel v tom období parlamentom aj nový vzorec na jej výpočet, ktorý ju od začiatku budúceho roka vystrelí ešte vyššie. Ekonómovia a zamestnávatelia politikov upozorňovali, že sa tento zásah naplno prejaví v ekonomicky chladnejších časoch. S dosahom koronakrízy sa tak z minimálnej mzdy stala časovaná bomba.

Zmena výpočtu

Od januára tohto roka sa minimálna mzda zvýšila historicky najrazantnejšie takmer o dvanásť percent. Dosiahla tak v hrubom úroveň 580 eur mesačne. Navyše sa zmenil jej výpočet. Poslanci Robert Fico a Erik Tomáš (Smer-SD) ešte v rámci bývalej vládnej koalície pretlačili parlamentom vzorec, ktorý ju bude počítať ako 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. Výpočet vláda použije až vtedy, keď rokovania tripartity neprinesú žiaden výsledok.

Zmeny sa nepáčili najmä zamestnávateľom. Problémom nie je samotná minimálna mzda. Väčšina firiem platí ľuďom viac, ako je zákonom stanovené minimum. Na minimálnu mzdu je však napojených ďalších 42 zákonov. Mzdové náklady najviac ovplyvňujú príplatky za prácu cez víkend, počas sviatkov či v noci. Minimálna mzda láme väzy hlavne firmám s nepretržitou prevádzkou. Navyše Slovensko má ako jediná krajina EÚ minimálnu mzdu nadviazanú na väčšinu tarifných stupňov a príplatkov.

Aké sú príplatky za prácu

* 20 % hodinovej minimálnej mzdy (kompenzácia nebezpečenstva v práci)

* 20 % hodinovej minimálnej mzdy (čas neaktívnej pohotovosti mimo pracoviska)

* nesmie byť nižšia ako hodinová minimálna mzda (čas v pohotovosti na pracovisku)

* 100 % hodinovej minimálnej mzdy (sviatok)

* 50 % hodinovej minimálnej mzdy (sobota)

* 100 % hodinovej minimálnej mzdy (nedeľa)

* 40 % hodinovej minimálnej mzdy (neriziková práca v noci)

* 50 % hodinovej minimálnej mzdy (riziková práca v noci)

Dobrým príkladom sú veľké priemyselné koncerny, kde sú preto mzdové náklady vyššie o milióny eur. Asociácia priemyselných zväzov vypočítala, že len tohtoročné zvýšenie minimálnej mzdy na 580 eur znamená pre väčšiu firmu, ktorá má tisíc zamestnancov a nikto tam nezarába menej ako minimum, zvýšenie ročných nákladov na zamestnancov približne o 1,5 milióna eur. Tie sú v časoch ekonomického rastu pre veľké firmy síce bolestivé, ale spravidla nie likvidačné.

Bude ešte vyššia

Dobré časy však netrvajú večne. "Dlhodobo poukazujeme na to, že skokový nárast minimálnej mzdy sa ukáže práve v časoch, keď budú zamestnávatelia čeliť poklesu objednávok a prehodnocovať každé euro," pripomína hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Miriam Filová. Pandémia koronavírusu so sebou už ťažšie časy prináša. Mnoho firiem bude napriek sanácii časti dôsledkov pandémie zo strany štátu hromadne prepúšťať či dokonca balansovať na hranici prežitia.

Zamestnávatelia zažijú ďalší finančný šok na začiatku budúceho roka. Minimálna mzda totiž opäť porastie. Tentoraz podľa stanoveného vzorca, pričom bude kopírovať priemernú mzdu z minulého roka, teda z relatívne dobrých čias, keď priemerná mzda ešte rástla a vyšplhala sa na úroveň 1 092 eur. Podľa nových pravidiel minimálna mzda bude od januára roku 2021 opäť vyššia takmer o 13 percent a v hrubom dosiahne vyše 655 eur mesačne. Firmy čaká ďalší rast nákladov v čase, keď sa budú pomaly zviechavať z vplyvov pandémie.

"Na raste minimálnej mzdy najviac profituje štát, ktorý vyberie viac peňazí na odvodoch a daniach

Niekedy v polovici tohto roka by sa však najprv mali uskutočniť tradičné rokovania tripartity. Zamestnávatelia chcú pre koronakrízu zmraziť minimálnu mzdu na súčasnej úrovni a revidovať ďalšie sociálne balíčky bývalej vlády. Zástupcovia odborárov majú na vec iný názor. "Napriek súčasnej ťažkej situácii by sa minimálna mzda mala zvyšovať. Najviac postihnuté akoukoľvek krízou sú práve nízkopríjmové skupiny, ktorým treba pomôcť. Zatiaľ nepredpokladáme, že by mala minimálna mzda zostať na tohtoročnej úrovni," uvádza hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov SR Martina Nemethová.

Viac stupňov mzdy

Koronakríza bude okrem firiem kosiť pracovné miesta. Podľa prognózy NBS môže prísť o prácu v dôsledku krízy od 45- do 100-tisíc ľudí. Aj v tomto smere môže rast minimálnej mzdy hlavne v čase krízy spôsobiť problémy. "V slovenskom kontexte je minimálna mzda nástroj na konzervovanie vysokej miery nezamestnanosti v okresoch, kde ju ešte len nedávno dostali pod hranicu 15 percent," hovorí analytik INESS Róbert Chovanculiak.

Prečo môže minimálna mzda spôsobiť problém so zamestnanosťou v menej rozvinutých regiónoch? Jedným z dôvodov sú veľké regionálne rozdiely, ktoré ilustruje napríklad pomer minimálnej mzdy k priemernej mzde. Najmenší je v Bratislavskom kraji, kde dosahuje okolo 40 percent. Vo všetkých ostatných regiónoch je to viac ako polovica. To znamená, že priemerná mzda tam nie je oveľa vyššia ako minimálna.

Podnikatelia v ekonomicky slabších regiónoch nedokážu dosiahnuť také tržby, aby zvládli pokryť čoraz vyššie mzdové náklady, ktoré spôsobuje zvyšovanie minimálnej mzdy s príplatkami. Pre menších podnikateľov je to dokonca často likvidačné. Iní musia prepúšťať či pracovné miesto jednoducho nevytvoria. Minimálna mzda má aj ďalšie špecifikum: nie je len na jednej úrovni. Zákon zakotvuje jej šesť stupňov a každý sa zvyšuje o 20 percent.

Napríklad už druhý stupeň sa týka ľudí, ktorí pracujú s hotovosťou. Ak sa minimálna mzda od budúceho roka zvýši podľa nového vzorca, už na druhom stupni dosiahne jej výška zhruba 786 eur. Pre bežné pohostinstvo to napríklad znamená, že len náklady na mzdu a odvody za barmanku budú viac ako 1 062 eur.

Drahí nezamestnaní

Podľa údajov za marec tohto roka síce miera nezamestnanosti na Slovensku dosiahla 5,19 percenta, niektoré okresy však prekonali aj 16 percent. Nezamestnanosť na západe krajiny je na úrovni zhruba troch percent. Iná situácia je na východe, kde sa pohybuje na úrovni viac ako osem percent. Tam môže minimálna mzda spôsobiť problémy znevýhodneným skupinám nezamestnaných. Ide napríklad o ľudí, ktorí si nevedia nájsť zamestnanie viac ako jeden rok alebo nemajú kvalifikáciu. Pre firmy sú pridrahí.

Viac ako polovica ľudí bez práce sú práve dlhodobo nezamestnaní. Ďalší rast minimálnej mzdy spolu s koronakrízou môže ich stav ešte viac zakonzervovať. "Problémy to spôsobí hlavne ľuďom, ktorí si ani v dobrých časoch nemohli nájsť prácu. Ale pridajú sa aj zástupy nových nezamestnaných, ktorých vyprodukuje recesia," vysvetľuje R. Chovanculiak. Ponechanie súčasného nastavenia výpočtu minimálnej mzdy by podľa analytika znamenalo experimentovať s tým, ako vysoko dokáže vzrásť nezamestnanosť v chudobnejších okresoch. Zmraziť minimálnou mzdu na súčasnej úrovni považuje preto R. Chovanculiak za úplný základ.

Profituje na tom štát

Pri politických debatách o funkcii minimálnej mzdy často padajú argumenty, ako je rast životnej úrovne. Paradoxne, na jej raste v skutočnosti najviac profituje štát, ktorý od firiem a zamestnancov vyberie viac peňazí na odvodoch a daniach. Napríklad pred piatimi rokmi zaplatil človek s minimálnou mzdou na daniach a odvodoch 29 percent z celkových mzdových nákladov. V minulom roku to už bolo takmer štyridsať.

Od januára tohto roka sa firmám oproti vlaňajšku zvýšila aj cena práce o viac ako 81 eur za jedného pracovníka s najnižším zárobkom. Zamestnanci si však mesačne v čistom prilepšili o vyše 46 eur. Nie je to len vďaka razantnému zvýšeniu minimálnej mzdy. Čistú mzdu do veľkej miery ovplyvnila aj vyššia nezdaniteľná časť na daňovníka. Napriek tomu zamestnanec zaplatí o dve eurá vyšší mesačný preddavok na daň ako v minulom roku.

Nízkopríjmové skupiny pracujúcich navyše s vyššou minimálnou mzdou prišli o jednu výhodu. Doteraz mali nárok na úľavu zo zdravotných odvodov vo výške 380 eur mesačne, ak ich mzda bola nižšia ako 570 eur. Keďže nové minimum túto hranicu preskočilo, odpočítateľnú položku si nebudú môcť uplatniť.

"Ak nás nečaká po ekonomickom prepade aj rýchly návrat k normálu, je namieste sa zamyslieť aspoň nad znížením vysokého daňovo-odvodového zaťaženia práce ľudí s minimálnou mzdou, ktoré za posledných päť rokov neustále rástlo," dodáva analytik z INESS.

Zdroj: etrend.sk; 05/05/2020; Týždenník Trend; Miroslav Homola