Cudzinci potrebujú prácu. My zas cudzincov

Od 1. mája vstupuje do platnosti novela zákona o službách v zamestnanosti. Má zabrániť sociálnemu dampingu.

Mzda v prepočte okolo štyristo eur ich vyháňa z domova. Nás najprv počuť, až potom vidieť, s nadhľadom charakterizujú svoju južanskú krv samotní Srbi. V skutočnosti je ich cesta natiahnutá medzi fabriku, kde neraz drú aj dvanásťhodinové šichty, a ubytovňu. Z trasy si odbočia akurát do hypermarketu, kde si v akcii nakúpia proviant a do vozíka prihodia ako bonus zopár pív. Dosť na to, aby vyvolávali zlobu a vášne v našej usporiadanej republike? Keď v obci Voderady prenikla na verejnosť správa, že sa chystá ubytovňa pre štyristo ľudí, v tom okamihu sa začala petícia. V obdobnom prípade sa ňou oháňali aj Vrábľania. V Seredi zašli ešte ďalej, keď pred bránami závodu FM Slovenská protestovali odborári s transparentmi "My sme tu doma" či "12 rokov driny vymeniť za lacnú prácu zo Srbska?" Aj v Šali sa jablkom sváru takisto stalo ubytovacie zariadenie. V tomto meste prišlo k napadnutiu Šaľanov dvomi Srbmi. Jeden z nich sa ocitol za mrežami a jeho komplica vyhostili. Ďalší dvaja sa medzi sebou navzájom dobodali v Trnave a k potýčke, v ktorej hlavnú úlohu hral nôž, došlo aj v Dubnici nad Váhom. V Trenčíne sa zase podnapití mladí muži vracajúci sa z baru vyšantili na dvoch tuctoch zaparkovaných áut.

?Podpultové profesie

Už len hodiny zostávajú do času, keď do platnosti vstúpi novela zákona o službách v zamestnanosti. Má zjednodušiť podmienky na zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích krajín. Stane sa tak vo vybraných profesiách, v ktorých je preukázaný nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, a len v okresoch, kde nezamestnanosť poklesla pod úroveň piatich percent. "Poslanecký návrh bol pripravený v spolupráci s ministerstvom práce a naším spoločným cieľom je najmä zabrániť týmito zmenami sociálnemu dampingu," informoval nás hovorca rezortu Michal Stuška. Podľa neho sa vzhľadom na súčasný vývoj na trhu práce dá uvažovať o náraste počtu pracovníkov z tretích krajín, no nemožno ho zatiaľ odhadnúť. Novela so sebou prináša viacero noviniek. Z nich vyberáme: zamestnávateľom pribúda povinnosť zabezpečiť primerané ubytovanie a zároveň nebudú môcť prekročiť horný strop vo výške 30 percent z počtu kmeňových zamestnancov. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny bude identifikovať "podpultové" profesie, pričom k prvému zverejneniu zoznamu má prísť 30. júna. Rozširuje sa kategória zahraničných pracovníkov, u ktorých sa nebude vyžadovať potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. Tie firmy, ktoré porušia zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti, dostanú stop. Vecou diskusie, ktorú si praje minister práce Ján Richter, zostáva ďalšia červená pre podniky tešiace sa akejkoľvek forme štátnej pomoci.

?Náraz na dno

Zamestnávatelia prahnú po pracovnej sile ako upír po krvi, takže by mali zmenu zákona len uvítať. Je to skutočne tak? "Legislatíva určite zjednoduší celý proces, je však potrebné nájsť systémové riešenia. Firmám to určite pomôže, nie však výrazne. Situácia s pracovnou silou začína byť veľmi alarmujúca," uviedla pre HN Miriam Špániková z Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR). Dôvodom je nepriaznivý demografický vývoj, na zaslúžený odpočinok sa poberajú silné populačné ročníky, keď sa rodilo oveľa viac detí. Druhým faktorom je štruktúra absolventov nekorešpondujúca s dopytom na trhu práce. "Takže sa nemôžeme čudovať, že personalisti narazili na dno svojich síl a vidia dočasné riešenie v zahraničných pracovníkoch," doplnila Špániková. Každé plus má však svoje mínus. "Firmy sú ,nútené‘ zvyšovať objem investícií do robotizácie a digitalizácie procesov." Tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták takisto pokladá využívanie zahraničných pracovníkov za krátkodobé riešenie, hlavný ťah by mal smerovať do školstva. "Sústredil by som sa na reformy vo vzdelávaní. Školstvo zostáva po roku 1989 možno posledným nereformovaným rezortom." Podľa Hoštáka povinnosť ubytovania nie je práve prvkom, ktorý zlepší stav, keďže "firmy ubytovanie spravidla zabezpečujú, keďže musia". Ani limit 30 percent nepovažuje za najšťastnejšie riešenie. "Súčasný stav ohrozujú budúce investície možných investorov. Umiestnia ich v inej krajine a Slovensko tak príde o investície." Tajomník únie vidí koncepčné riešenie v úplnom uvoľnení pracovného trhu: "Mal by sa nastaviť systém manažovanej migrácie pomocou filtra podobného režimu pracovníkov z Európskej únie."

?Zamestnanci ako tlmočníci

Najväčšia súkromná fabrika na Slovensku sa snažila hlad po pracovníkoch utlmiť importom zamestnancov zo sesterských závodov. Ale tiež to, ako už herec Richard Stanke počas protestných pochodov kričí – nestačí. V automobilke Volkswagen sa rozhodli zobrať stovky nových zamestnancov, medzi inými aj Srbov či Ukrajincov. "Pre našu spoločnosť je prioritné zamestnávanie Slovákov. Situácia je však komplikovaná, a tak sme sa rozhodli prijať aj niekoľko pracovníkov z krajín mimo Únie. Už dnes u nás pracuje okolo 20 ľudí z týchto štátov," povedal pre HN hovorca Michal Ambrovič. Na základe internej dohody môže podnik prijať len päť percent pracovníkov z tretích krajín a len osem percent agentúrnych pracovníkov. Predseda moderných odborov Volkswagen Zoroslav Smolinský otvorenie dverí pre cudzincov vníma pozitívne: "Potvrdzujú to dlhoročné skúsenosti v celom koncerne. Pracuje u nás viac ako 700 Maďarov z Audi Győr. Spoluprácu sme zabezpečili pridelením tlmočníkov spomedzi domácich zamestnancov." Rovnaký postup by chceli zaviesť aj pri príslušníkoch tretích krajín. Prím v počte zamestnaných Srbov hrá trnavský závod Groupe PSA Slovakia. K jeho montážnym linkám sa stavia okolo osemsto Srbov. Za prenášačov sociálneho dampingu ich šéf tunajších odborov OZ KOVO Milan Minárech nepovažuje. Proti srsti sú mu však vyjadrenia o nedostatku pracovnej sily. "Údaje podávané verejnosti sú okrášľované. Štát môže štát poukazovať na pekné percentá nezamestnanosti, ale koľko ľudí vyradili z evidencie úradu práce, pretože nezobrali prácu nezodpovedajúcu ich kvalifikácii, to nepovie nik. Prečo zamestnávatelia nerobia niečo, aby motivovali ľudí z regiónov so značnou nezamestnanosťou, aby prišli za prácou?" pýta sa Minárech. Oprávnene?

?Namiesto Srbov Rómovia

Absencia pracovnej sily nie je výsadou veľkých spoločností. Bytostne sa s ňou vyrovnávajú aj menšie firmy. Výnimkou nie je výrobné družstvo na Záhorí. V Kovotvare už vyskúšali všetky možné finty, zamestnávali Srbov i Ukrajincov. Dnes tu z nich nepracuje ani jeden. "Problém, samozrejme, okrem iných návykov – niekedy aj strava bol problém – spočíval v tom, že nemali záujem zostať dlhodobo. Už po jednom, dvoch týždňoch odchádzali do Rakúska," vysvetľuje šéfka Kovotvaru Marcela Tokošová, ktorá urputne skúša jeden z ďalších trikov. Aktuálne zamestnáva 35 percent Rómov a snaží sa zaradiť do pracovného systému ľudí bez domova. "Je to však mravčia práca, s výsledkom takmer minimálne pozitívnym... No napriek tomu," nevzdáva sa Tokošová. Novela zákona ju vlastne ani nezaujíma, lebo využiť ju nemieni: "Ani nie z dôvodu, že by som mala názor, že sa niečo uľahčilo. Po prvé, spomínaní ľudia nechcú zostať natrvalo, čo dlhodobo nič nerieši, a po druhé – naša firma je rýdzo slovenská." Mieni teda bojovať vlastnými silami. Ak by však predsa len chcela zamestnať cudzinca, musela by sa podľa nej zmeniť hlavne obšírna byrokracia, ktorá je s tým spojená. Cudzinci však prichádzajú. Napriek úradníckej mašinérii. Potrebujú prácu a Slovensko potrebuje ich.

Firmy, ktoré porušia zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti, dostanú stop.