APOH: Recyklovať stavebný odpad sa bude hlavne na papieri

Nárast poplatkov za skládkovanie stavebných odpadov môže znamenať menej vhodného materiálu na prekrývanie skládok.

Nakladanie so stavebným odpadom sa má zásadne zmeniť. Novela zákona o odpadoch a súvisiaca vyhláška o stavebnom odpade zavádzajú nové povinnosti najmä pre stavebné firmy a subjekty nakladajúce s týmto odpadom.

Ministerstvo životného prostredia si od tohto kroku sľubuje výrazné zvýšenie miery recyklácie stavebných materiálov s cieľom dosiahnuť 70 % zhodnotenie hmotnosti všetkého stavebného odpadu a odpadu z demolácií. Táto vízia však nemusí úplne zodpovedať skutočnosti. Navyše zaťaží podnikateľov ďalšími reguláciami.

Uvedená miera zhodnotenia odpadu je iba sotva reálna pre všetok stavebný odpad. Tak ako pri komunálnom odpade, aj tu recyklácia závisí od jeho zloženia a čistoty.
“Pri zmiešaných alebo drobných stavebných odpadoch recyklácia nedosiahne viac než 10 – 15 %. Pri jednotypových odpadoch, ako je napríklad betón, tehly, bitumen, či zemina, je možné dosiahnuť vyššiu mieru recyklácie, aj spomínaných 70 %,” myslí si Peter Krasnec, riaditeľ Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve.
“Keďže bude tlak na stavebné firmy a následne firmy, ktoré sa zaoberajú stavebným odpadom, obávame sa, rovnako ako pri výstavbe ‘jedného obchvatu veľkého mesta’, že na papieri sa recyklovať bude všetko, no reálne cez technológie prejde minimum odpadov. Ale následne všetko bude deklarované ako materiál.”
Zvýšené sadzby za stavebný odpad
Odradiť od ukladania stavebného odpadu na skládky má výrazné zvýšenie sadzieb. Pri stavebnom odpade zo súčasných 8 eur za tonu na 35 eur v tomto roku a 40 eur v budúcom roku. Poplatok za uloženie výkopovej zeminy na skládku sa má zvýšiť zl 7 na 10, resp. 15 eur za tonu.
Podľa ministerstva bude mať zvýšenie sadzieb za výkopové zeminy pravdepodobne len minimálny negatívny vplyv na podnikateľov, keďže už v súčasnosti je väčšina výkopových zemín oslobodená od poplatku za skládkovanie odpadov. Podmienkou je ich použitie na stavebné, sanačné, rekonštrukčné či zásypové práce, prípadne na prekrývanie jednotlivých vrstiev odpadu.
Navyše, podľa odhadov MŽP SR je už výhodnejšie stavebný odpad zhodnocovať ako ukladať na skládku. Zneškodnenie tony stavebného odpadu na skládke má stáť v priemere 63 eur, zatiaľ čo náklady na recykláciu sa majú pohybovať okolo 26 eur.
Menej inertného materiálu na skládkach
Podniky však nesúhlasia s prudkým zvyšovaním poplatkov za skládkovanie, upozorňujú na výrazné negatívne vplyvy na hospodárenie. „Povinnosť zhodnocovať a recyklovať stavebné odpady a odpady z demolácií zvýši náklady na nakladanie s odpadmi, ktoré vzniknú pri výstavbe, a to najmä z dôvodu, že náklady na recykláciu sú vyššie ako náklady na skládkovanie,“ uvádza v pripomienkach k návrhu novely zákona Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky.
Aj predstaviteľ odpadárskeho odvetvia si myslí, že nárast poplatkov nebude bez efektu. Z pohľadu prevádzkovateľov skládok to môže znamenať menej vhodného materiálu na prekrývanie skládok.
„Zákon na jednej strane tlačí prevádzkovateľov skládok do ich prekrývania. Najlepšie inertným odpadom, na ktorý sa poplatok neuplatňuje. No na druhej strane zvýšenou sadzbou sa ovplyvní to, že sa nebudú dostatočne vedieť prekrývať skládky inertným odpadom, keďže sa bude ‘recyklovať’ so snahou vyhnúť sa poplatku. Z nášho hľadiska je daná zákonná norma nedokonalá. Skôr sa bude obchádzať ako reálne recyklovať,” upozorňuje P. Krasnec.
Kapacity na papieri a v realite
Pri zhodnocovaní odpadov zohrávajú kľúčovú úlohu kapacity existujúcich zariadení aj ich rozmiestnenie. Podnikateľské subjekty pritom kritizujú práve ich nedostupnosť, resp. nutnosť prepravy materiálu na veľké vzdialenosti, čo navyšuje dopravné náklady. Asociácia priemyselných zväzov a dopravy poukazuje na to, že v návrhu chýbajú výsledky analýzy kapacity týchto zariadení.
“Papierovo, podľa našich informácií, máme dostatok kapacít pre celé Slovensko, a možno aj pre ďalšiu krajinu. Realita v recyklácii je však taká, že nie všetky firmy s povolením na recykláciu stavebného odpadu ju aj reálne zabezpečujú. Niekedy totiž stačí, aby odpad ‘prešiel’ technológiou a hneď sa z neho stane tovar a nie odpad. A tu vzniká problém, na ktorý poukazujeme,” objasňuje riaditeľ APOH.
Celý článok ste si mohli prečítať vďaka tomu, že ste naším predplatiteľom. Ďakujeme za vašu priazeň.