Ukrajincov potrebujeme. Otázne je, či tu naozaj ostanú

Zdroj: www.trend.sk
Kolegov z Ukrajiny či iných krajín budú Slováci stretávať častejšie. Zamestnávatelia ich totiž potrebujú čoraz viac, a to nie len pre následky koronakrízy. Slovenský trh trpí aj pre starnutie obyvateľstva a kvôli absolventom, ktorých študijné odbory často nezodpovedajú tomu, čo by pracovný trh v súčasnosti potreboval. Zamestnávatelia kritizujú, že mladí ľudia sa až príliš často rozhodujú pre humanitné odbory.
Zamestnávateľom tak chýbajú pracovníci v technických odboroch, informačných technológiách, zdravotníctve, ale aj v službách, ako sú hotelierstvo a gastro. Veľké množstvo mladých ľudí, ktorí sa týmto oblastiam predsa len rozhodnú venovať, totiž často odchádza za lepšími platovými podmienkami do zahraničia. „Je preto veľmi dôležité, aby sa do budúcna vymyslela stratégia, ktorá by prilákala mladých ľudí na pracovný trh na Slovensko,“ apeluje Katarína Tešla, manažérka komunikácie a PR Kariéra.sk .
Demografiu neoklameme
Kým sa však nájde spôsob, ako problém s nedostatkom pracovnej sily na trhu vyriešiť systémovo, môžu domácich pracovníkov zastúpiť napríklad aj ľudia, ktorí boli vinou vojny nútení opustiť Ukrajinu. Títo cudzinci ešte pred rokom 2020 pracovali najmä v automobilovom priemysle, ale aj vo výrobe a výhodou bol aj ich vek. Analýza Jozefa Krabáča zo spoločnosti Trexima Bratislava totiž poukázala na výhodu mladšieho priemerného veku ukrajinských pracovníkov, ktorý sa pohybuje priemerne na úrovni 38,8 roka. Pracujúci Ukrajinci sú tak priemerne o 5,6 roka mladší než Slováci. Týmto spôsobom môžu doplniť nerovnomernú demografickú štruktúru v radoch zamestnancov. Táto veková štruktúra by mala ostať zachovaná, pretože podľa marcových údajov spoločnosti Kariéra.sk sa o prácu najviac uchádzajú ľudia vo veku 35 až 44 rokov.
Prácu by im pritom na Slovensku doprialo až 43 percent z 3 036 respondentov prieskumu, ktorý realizoval portál Kariéra.sk , čo možno považovať za posun oproti náladám spred roka 2020. „Pred koronakrízou sme tu mali podstatne viac zahraničných pracovníkov, pričom mnohí domáci obyvatelia, ale aj politici to vnímali ako problém. Pritom to tak nebolo, práve naopak, potrebovali by sme ich ešte viac,“ komentoval Rastislav Machunka, viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ). Pracovníkov vtedy zháňal napríklad automobilový priemysel, ktorý zamestnával ľudí nielen z Ukrajiny, ale aj zo Srbska či z Bieloruska, a to napriek jeho väčšej náročnosti.
Vzdelanie sa počíta
Zamestnávatelia sa totiž museli vyrovnať nielen s jazykovou bariérou, ale aj s legislatívnymi prekážkami. Preto firmy lex Ukrajina privítali, na začiatku konfliktu však aj požadovali. Okrem zjednodušenia totiž funguje ako prevencia pred negatívnymi náladami voči utečencom, ktorí by mohli byť osočovaní zo zneužívania pomoci. „Vďaka tomu sa to o stoosemdesiat stupňov otočí, pretože títo ľudia nebudú na obtiaž, oni budú prínosom, oni budú platiť dane, poistné a všetko to, čo ktorýkoľvek iný slovenský zamestnanec,“ doplnil viceprezident AZZZ.
Prijatím lex Ukrajina sa však potreba nových legislatívnych nástrojov nekončí. Na Slovensko prichádza rôznorodá skupina ľudí vrátane tých, ktorí ovládajú anglický jazyk a majú aj vyššiu kvalifikáciu. Sú to napríklad zamestnanci, ktorí pracovali pre nadnárodné spoločnosti a pohybovali sa v oblasti marketingu, v manažmente alebo v administratíve. Aby tu však zostali, musí sa zjednodušiť proces uznávania dokladov o vzdelaní, aby mohli pracovať v odboroch, ktoré naozaj vyštudovali. Zatiaľ sa však proces uľahčil iba uchádzačom o zamestnanie v zdravotníctve.
Deti ako prekážka v práci
Druhým problémom sú škôlky, ktorých je na Slovensku dlhodobý nedostatok, čo môže spôsobiť problém zamestnať sa najmä ženám. Napríklad na Kariére.sk tvoria až 59 percent uchádzačov o prácu. Vyjsť v ústrety im nemôžu ani zamestnávatelia prostredníctvom detských kútikov, ktoré sú bežné napríklad v Českej republike. Takúto formu adresnej pomoci by uvítal aj Artur Gevorkyan, majiteľ spoločnosti Gevorkyan, ktorý už viac ako 20 rokov na Slovensku zamestnáva cudzincov z rôznych krajín.
„My sme aj mali vo firme snahu vyčleniť zamestnankyne, ktoré by sa počas pracovného času venovali deťom, ale personalistka ma upozornila, že je to nelegálne,“ opisuje A. Gevorkyan situáciu z praxe. V konečnom dôsledku tak prísna legislatíva pri zriaďovaní detských kútikov zabraňuje týmto ľudom nastúpiť do práce. Krajina tak neumožňuje zamestnať sa ľuďom, ktorí chcú pracovať a zaplniť tak voľné miesta.
Podobný neznamená rovnaký
Na zamestnávanie ľudí z iných krajín by sa však firmy mali dôsledne pripraviť. Majiteľ spoločnosti Gevorkyan upozorňuje na rozdiely nielen v jazyku, ale aj v kultúre a vo zvykoch. Ako príklad uviedol zamestnanca, ktorý bol vyštudovaný inžinier a pracoval v jeho firme dvanásť dní. Keďže s ním boli všetci spokojní, začala s ním spoločnosť riešiť príslušné formality. Na dvanásty deň v rámci kontroly však jedna zamestnankyňa zbadala, že nemá štuple do uší, ktoré nosia pracovníci pre hlučné prostredie. Po tom, čo ho na to upozornila, sa tak urazil, že odišiel počas pracovného času. „Keď sme ho nakoniec našli, tak nám povedal, že keby vedel, že bude musieť nosiť štuple do uší, tak na Slovensko nikdy nepríde. Takého urazeného človeka som nevidel, ani keď som musel zamestnancov prepúšťať pre alkohol,“ končí svoje rozprávanie A. Gevorkyan. Aby sa spoločnosti takýmto situáciám vyhli, mali by sa pri zamestnávaní zaujímať o konkrétne osudy a požiadavky týchto ľudí, pretože sami často nevedia, čo potrebujú, respektíve čo chcú.
Právnické fórum 2022 a Právnická firma roka Dostatok voľných miest na pracovnom trhu, kybernetická bezpečnosť, ale aj očakávané skrátenie dĺžky súdnych konaní boli témami tohoročnej online konferencie Právnické fórum, ktorú v spoluprácu s týženníkom TREND pripravilo vydavateľstvo Epravo Group. Na tému zmien, ktoré priniesol pracovnému trhu príchod Ukrajincov, diskutovali Rastislav Machunka, viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, Artur Gevorkyan, majiteľ spoločnosti Gevorkyan, a Katarína Tešla, manažérka komunikácie a PR Kariéra.sk. Oblasť kyberbezpečnosti rozoberali poradca pre kyberbezpečnosť Karol Suchánek, riaditeľ Národného centra kybernetickej bezpečnosti Rastislav Janota a bezpečnostný expert Ľuboš Zacharovský. Dosah súdnej reformy na advokáciu prišla vysvetliť ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, ktorá diskutovala s Viliamom Karasom, predsedom Slovenskej advokátskej komory, Evou Kovačechovou z Via Iuris a Petrom Štrpkom z Advokátskej kancelárie Soukeník – Štrpka. Súčasťou podujatia bolo aj odovzdanie ocenení Právnická firma roka. Hlavnú cenu v kategórii domáca advokátska kancelária si odniesla Relevans. Cenu získala aj za prácu v oblasti developerských projektov, nehnuteľností a za sporovú agendu. Advokátska kancelária Havel & Partners zvíťazila v kategóriách medzinárodná advokátska kancelária, hospodárska súťaž a najlepšie klientske služby.

Ďalšie články

Všetky články v tejto kategórii