T. Malatinský: Do nájdenia alternatív by Slovensko malo využívať ruský plyn

Zdroj: www.slovgas.sk

Vojna na Ukrajine priniesla doteraz nepredstaviteľné dôsledky, ktoré pre slovenskú energetiku, plynárenstvo, ale aj priemysel predstavujú bezprecedentnú výzvu a potrebu hľadania iných riešení pri nahrádzaní dodávok ruského potrubného plynu. Do nájdenia alternatív by však Slovensko malo využívať ruský plyn. V panelovej diskusii workshopu Slovenského plynárenského a naftového zväzu „Ako ovplyvní energetickú bezpečnosť Slovenska konflikt na Ukrajine?“ o tom hovorili prezident SPNZ Tomáš Malatinský a generálny riaditeľ Duslo Šaľa Petr Bláha.

Viac ako päťtýždňové boje na Ukrajine podľa Malatinského prinášajú doteraz nepredstaviteľné dôsledky. „EÚ pripravuje plán, ako skončiť do piatich rokov s dovozom ruského plynu a ruská strana odmieta platbu zaň v eurách a chce, aby sme platili v rubľoch, Európa už nevidí budúcnosť v potrubnom plyne, ale v LNG,“ skonštatoval prezident SPNZ.

Slovenské plynárenstvo podľa neho doteraz garantovalo spoľahlivé a dostupné dodávky plynu pochádzajpúceho takmer na 100 % z Ruska. „Z tejto úlohy by sme neradi ustupovali, ale budeme musieť hľadať iné nákupy a riešenia pod taktovkou EÚ,“ dodal s tým, že by k nim malo patriť aj oživenie domácej ťažby či oprášenie projektu plynovodu Eastring, ktorý by mohol prepravovať napríklad azerbajdžanský plyn.

Malatinský očakáva, že priemysel a iní spotrebitelia plynu sa v súčasnej situácii budú snažiť o jeho úspory, prípadne hľadanie náhrad. „My ako plynári sa na to nepozeráme s nadšením, pretože je to istým spôsobom ústup. Ale musíme to chápať, realita bude jednoducho taká,“ poznamenal a vyjadril sa aj k LNG ako alternatíve k potrubnému plynu.

V tejto súvislosti uviedol, že aj keby zvýšenie domácej ťažby plynu a rozvinutie produkcie biometánu na maximum znížili množstvo potrebného LNG, dovozné terminály majú svoju limitovanú kapacitu, na ktorú čaká celá stredná Európa. Už rozhodovanie o prideľovaní skvapalneného plynu podľa Malatinského predstavuje obmedzenia. „Také obmedzenia, že niektoré firmy budú na pokraji fungovania,“ podotkol prezident SPNZ, ktorý pripomenul, že Rusko so Západom obchodovalo aj počas veľkých vojen a geopolitických napätí v minulosti.

Napriek napätiu spôsobenému vojnou aj ruskou požiadavkou na platbu v rubľoch si myslí, že až do nájdenia alternatív by Slovensko malo ruský plyn využívať. „Musím to tak povedať, lebo si odstrihneme veľkú časť priemyslu a budeme mať problémy,“ zdôraznil Malatinský, ktorý je aj prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR. Tá intenzívne komunikuje s ministerstvom hospodárstva a ďalšími zainteresovanými stranami pri hľadaní východísk z dnešnej situácie a príprave alternatív do budúcnosti.

Na margo spoločných nákupov plynu v EÚ povedal, že v krízových situáciách je nutné prijať krízové riešenia. Aby bolo možné situáciu spravodlivo zvládnuť, je potrebné vrátiť k tomu, čo potrebuje Európa „Vtedy má spoločné nakupovanie zmysel. Ale aj spoločné riešenie problémov. Kde posilniť terminály, ako rozhodovať o tom, kto z nich bude brať,“ vymenoval Malatinský s tým, že SR má tranzitnú trasu a vybudované všetky reverzné toky, ale nemá vlastný plyn. „Musíme ho nejako dopraviť. Odkiaľ ho dopravíme, to je téma geopolitická,“ dodal prezident SPNZ Tomáš Malatinský.

Situácia spoločnosti Duslo Šaľa

Generálny riaditeľ Duslo Šaľa Petr Bláha pripomenul, že zastupuje firmu, ktorá je dominantným odberateľom zemného plynu na Slovensku. „Množstvo, ktoré nakupujeme, je pre bežného spotrebiteľa možno až nepochopiteľné. Naša spotreba reprezentuje 10 až 11 % spotreby celého Slovenska. V prípade optimálneho chodu výroby je to denne cca 1.530.000 až 1.550.000 m3 plynu,“ vyčíslil.

Zemný plyn je pre Duslo surovinou, nie teplonosným médiom. „Takže potrebujeme zemný plyn, ktorý má úplne konštantnú kvalitu a parametre obsahu metánu,“ zdôraznil s tým, že v prípade odchýlok nahor či nadol sa firme „rozhádžu“ celé bilancie.

Pokiaľ ide o možné alternatívy k zemnému plynu, spomenul napríklad biometán, ktorý aj po návšteve prvej biometánovej stanice na Slovensku považuje za správny smer. „Avšak je to beh na dlhšiu trať,“ skonštatoval.

Ďalšiu možnosť podľa neho predstavuje vodík, pričom Duslo je jeho najväčším producentom na Slovensku, ktoré sa skôr zaoberá vodíkovou mobilitou než vodíkom v technologických procesoch. „Keď sa pozrieme na zelený vodík vyrábaný z elektrickej energie, vychádzajú nám skutočne „hausnumerá“, koľko by sme potrebovali fotovoltaických panelov a na akých kubatúrach v km2, rovnako ako v prípade veterných elektrární. Takže opäť, postupný smer to určite je, ale nie je to veľmi rýchle, čo sa týka nás ako spotrebiteľa,“ vysvetli Bláha.

Bláha chápe politickú situáciu, ktorá nastala, a zaujíma ho najmä to, čo bude ďalej. Poukázal na „zásadný rozdiel“ v prístupe nemeckých vládnych predstaviteľov, ktorý sesterskú firmu Dusla v Nemecku, najväčšieho producenta minerálnych hnojív, navštívili a zaujímali sa o to, ako môže byť vláda nápomocná a ako situáciu riešiť.

Šéf spoločnosti pripomenul, že dnešná situácia sa v Dusle netýka len výroby minerálnych hnojív, aj keď je dominantná. „Sme aj významní producenti gumárenských chemikálií,“ povedal s tým, že Continental zastavuje výrobu nákladných pneumatík pretože nemá dostatočnú surovinovú bázu čiastočne postavenú na Rusku a Ukrajine, či už ide o kaučuky, sadze a ďalšie gumárenské chemikálie.

V súvislosti s produkciou hnojív vyzdvihol otázku potravinovej bezpečnosti. „Zhruba 20 % dusíkatých hnojív a úmyselne hovorím dusíkatých hnojív, končí na Slovensku, zvyšný objem vyvážame do EÚ,“ konkretizoval s tým, že Únia nakupuje ročne zhruba 18 – 19 mil. ton všetkých typov hnojív vrátane dusíkatých, z toho z územia Ruska a Bieloruska cca 3 mil. ton. „Celkom logicky objem minerálnych hnojív, ktoré dnes suplujú základnú živinu, chýbať bude a aké to bude mať konzekvencie, už dnes vidíme na trhu, kde ceny potravín rastú, kvôli čomu rastú aj ceny komodít, kŕmnych zmesí, múky, mäsa. Ale kde to skončí a v akých cenách, to si dnes netrúfa povedať žiadny politológ alebo makroekonóm,“ uzavrel generálny riaditeľ Duslo Šaľa Petr Bláha.

Ďalšie články

Všetky články v tejto kategórii