Majú diplom z výšky, no stačila by im maturita. Tretina Slovákov pracuje na menej kvalifikovaných pozíciách

Zdroj: slovensko.hnonline.sk
Podľa firiem nie je univerzitné prostredie dostatočne prepojené s potrebami trhu práce. Chýbajú im najmä kvalifikovaní informatici.
Vyštudovali filozofiu, sociológiu či kulturológiu. Veľká časť z nich však napokon našla uplatnenie v inom odbore.
Nie je to ojedinelý jav, ale realita takmer polovice vyštudovaných Slovákov. Napriek tomu ich prísun firmy nedokáže uspokojiť. Tie sa dlhodobo sťažujú na nedostatok absolventov technického zamerania.
Slovensko
Ich odchod majú zastaviť milióny. Talentovaní študenti si však už prihlášky do zahraničia podali
Podľa zamestnávateľov totiž nie je vysokoškolské prostredie dostatočne prepojené s potrebami trhu práce.
Najviac chýbajú IT experti
Kedysi bolo vysokoškolské vzdelanie výsadou. V súčasnosti sa stalo skôr podmienkou. Dôsledkom je, že za posledné roky u nás vzrástla prekvalifikovanosť najviac v Európskej únii.
„Ľudí s titulom je priveľa, no ani s ním sa nedokážu zamestnať na pozícii určenej pre absolventov,“ hovorí prvý viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Mário Lelovský.
Približne každý štvrtý Slovák s diplomom do piatich rokov po ukončení štúdia pracuje na pozícii, na ktorú by mu stačila maturita. Najčastejšie sa zamestná ako administratívny pracovník alebo asistent.
Aj keď ide podľa experta úseku štatistiky a prognózovania spoločnosti Trexima Ivana Lásku o vysoký kvalifikačný nesúlad, situácia sa zlepšuje. „Náš trh rýchlo napreduje smerom k vysokokvalifikovaným pracovným miestam, po ktorých rastie dopyt,“ vysvetlil.
Slovensko
Poradkyňa premiéra pre vysoké školy: Študenti odovzdávajú plagiáty, pretože ich práce nikto nečíta
Stále stúpa najmä záujem firiem o odborníkov na informačné technológie. Na Slovensku ich každoročne na piatich fakultách vyštuduje približne 1 200. Už v súčasnosti ich však chýba aj desaťtisíc. Násobne viac ľudí zároveň dostane diplom za štúdium humanitných vied.
Na trh pribúda mnoho absolventov politológie, práva či sociálnej práce.
Zamestnávatelia tak majú problém nájsť kvalifikovaných pracovníkov, ktorí vyštudovali nielen informatiku, ale aj matematické alebo technické odbory.
„Štruktúra pracovnej sily nekorešponduje s dopytom firiem. Táto skutočnosť vzniká neefektívnym prepojením vzdelávania s trhom práce,“ odkázala hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miriam Filová.
Uplatnia sa v iných sektoroch
Podľa ministerstva školstva však dostupné údaje tvrdeniu nenasvedčujú a sú založené skôr na dojmoch. Rezort odkazuje na dáta OECD, podľa ktorých zamestnanosť absolventov po šiestich mesiacoch od ukončenia štúdia dosahuje 92 percent, čo je o osem percent viac ako priemer Európskej únie.
Slovensko
Ukrajinský študent žurnalistiky: Môj otec uviazol v zahraničí, vyčíta si, že nemôže brániť svoju krajinu
Mnoho ľudí však vyštuduje odbory, ktoré na trhu práce nie sú až také žiadané. Podľa Lelovského potom až tretina z nich zostáva ekonomicky neaktívna. „V rámci Únie sme krajinou s treťou najvyššou mierou ekonomickej neaktivity vysokoškolsky vzdelaných do 39 rokov,“ upozornil.
Ani zamestnanie súvisiace so štúdiom nemusí byť výhrou. „Mzdový bonus za vysokoškolský titul za posledné roky klesol zo 60 na 47 percent,“ vyčíslil Láska.
Časť uchádzačov si radšej hľadá uplatnenie v inom sektore. Podľa ministerstva však nie je dôležité, v ktorom odbore je absolvent zamestnaný, ale skôr to, že pozícia korešponduje s jeho kvalifikáciou. Na stredoškolských pozíciách pôsobí takmer tretina vysokoškolsky vzdelaných ľudí.
Aj na pracovnom portáli Profesia dominujú stredoškolské pracovné príležitosti. „Tvoria približne 60 percent zo všetkých ponúk,“ spresnil marketingový manažér Martin Menšík.
Svet
Kremeľ núti učiteľov klamať školákom o Ukrajine. Kto nesúhlasí, toho vyhodia, píše spravodajca z Ruska
Zároveň potvrdil, že uchádzači po ukončení druhého stupňa štúdia najčastejšie reagujú na inzeráty, na ktoré postačuje stredoškolské vzdelanie. Ide napríklad o pozície ako administratívny pracovník, asistent, predavač, recepčná, office manažér a pokladník.
Zamestnávatelia a odborníci vidia riešenie v komplexnej reforme vysokého školstva a vyčlenenia väčšieho objemu finančných prostriedkov pre univerzity. Rezort ich chce v budúcnosti za uplatnenie bývalých študentov odmeňovať. Vo vysokoškolskej novele zakotvil systém výkonnostných zmlúv.
„Predmetom budú indikátory, pričom jedným z nich bude aj zamestnanosť absolventov,“ objasnil odbor komunikácie.
Problémom je nedostatok praxe
Podľa odborníčky na vysoké školstvo Renáty Hall by vzdelávanie s praxou viac korešpondovalo, ak by praktická výučba bola dostatočne dlhá a kvalitná, štúdium by sa viac sústredilo na mäkké zručnosti, medzi pedagógmi by boli odborníci z praxe a poslucháči by absolvovali zahraničné mobility.
Domáca ekonomika
Zdražovanie papiera zdvihne ceny učebníc. Doplatia na to školy aj rodičia
V prieskume Akademická štvrťhodinka 40 percent respondentov uviedlo, že sa necítili pripravení na pracovný život. Mnoho z nich poukazovalo práve na nedostatok praxe. Praktické skúsenosti by mali nadobudnúť uchádzači v rámci štúdia.
Niekedy ich však získajú až po nástupe do zamestnania. „Preškoľovanie stojí firmy ďalšie náklady, a tým strácajú na konkurencieschopnosti,“ poukázala Filová.
Napriek tomu si Hall myslí, že niektoré oblasti sú s potrebami trhu práce prepojené relatívne dobre. „Na život po vysokej škole sa cítil pripravený nadpriemerný podiel končiacich študentov ošetrovateľstva a zdravotných vied,“ dodala.
Okrem informačných technológií nachádza uplatnenie vo svojom odbore práve väčšina absolventov so zameraním na zdravotníctvo.

Ďalšie články

Všetky články v tejto kategórii