Gastrolístky sa dočkali zvýšenia sumy. Aký je o ne záujem aj po zmenách?

Zdroj: ekonomika.pravda.sk

Ministerstvo práce reaguje na rast cien. Od 1. mája sa zvýši hodnota gastrolístkov. Minimálna hodnota stravných lístkov sa má pre zamestnancov zvýšiť zo súčasných 3,83 eura na 4,50 eura. Je to preto, lebo rapídne narástli ceny jedla a nápojov v reštauráciách. Oproti referenčnému decembru 2019 sa ceny v reštauráciách zdvihli až o 17,5 percentuálneho bodu.

Príspevky na stravné na cestách by tak mali vzrásť v prípade pracovnej cesty v dĺžke päť až 12 hodín zo súčasných 5,10 eura na 6 eur (hodnota gastrolístka je minimálne 75 percent z tejto sumy). Nad 12 hodín až 18 hodín trvania pracovnej cesty pôjdu hore zo 7,60 eura na 9 eur. A nad 18 hodín trvania pracovnej cesty vzrastú z 11,60 eura na 13,70 eura.

Druhou zmenou bude zvýšenie sumy náhrad za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách. Za každý jeden kilometer jazdy pre jednostopové vozidlá a trojkolky bude náhrada 0,059 eura a pre osobné cestné motorové vozidlá to bude 0,213 eura.

Gastrolístky budú vyššie

  • 5 hodín až 12 hodín trvania pracovnej cesty z 5,10 eura na 6 eur
  • Nad 12 hodín až 18 hodín trvania pracovnej cesty zo 7,60 eura na 9 eur
  • Nad 18 hodín trvania pracovnej cesty z 11,60 eura na 13,70 eura

Gastrolístky prešli v poslednom roku zmenami. Od 1. marca 2021 si môžu zamestnanci, ktorým podnik nezabezpečuje stravu teplým jedlom, vybrať formu príspevku. Či už je to stravný lístok, gastrokarta, alebo finančný príspevok, je len na ich rozhodnutí. Pred schválením noviniek v stravovanej legislatíve poslancami parlamentu boli znevýhodnené finančné príspevky. Začiatkom roka 2022 sa však daňové zvýhodnenie gastrolístkov skončilo a s príspevkom sú si rovné. Obe formy nie sú zdanené do 55 percent sumy stravného.

Denník Pravda zisťoval, čo uprednostňujú firmy od nového roka. Niektorí zamestnanci zostali verní stravným lístkom. Firma Slovnaft tiež ponúkla svojim pracovníkom možnosť výberu. Roman z Ružomberka, ktorý pre spoločnosť pracuje, tvrdí, že väčšina z jeho kolegov si nechala lístok. On tiež nevymenil „gastráče“ za peniaze. „Dostávame ich na začiatku mesiaca a ostatní čo majú finančný príspevok, tak im chodí na účet až s výplatou,“ uviedol pre Pravdu Roman. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že vie, že peniaze minie len na stravu.

Približne polovica zamestnancov podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) na Slovensku sa i naďalej stravuje v podnikových kantínach. Hovorkyňa AZZZ Miriam Fillová tvrdí, že firmy tak robia aj za nevýhodných daňovo-odvodových podmienok, ktoré priniesla minuloročná novela Zákonníka práce. „Zvyšná polovica zamestnancov využíva stravné poukážky/gastro­karty i novú formu finančného príspevku. Časť zamestnancov, ktorá preferovala finančný príspevok, tak urobila už v roku 2021,” uviedla Fillová. Dodáva, že stravenky majú vo firmách a u zamestnancov na Slovensku dlhú tradíciu. Preto v AZZZ predpokladajú skôr postupné, nie skokové zmeny k prestupu z gastrolístka na finančný príspevok.

„Vláda najprv zaviedla finančný príspevok, ale oproti gastrolístkom mal horší daňovo-odvodový režim. Potom sľubovala zrovnoprávnenie s gastrolístkami a všetci sme si mysleli, že finančný príspevok sa zvýhodní rovnako ako gastrolístky. Nakoniec zrovnoprávnenie dopadlo tak, že vláda zhoršila režim aj pre gastrolístky. Teraz je teda úplne jedno, čo si zamestnanec vyberie. Ak chcú ale zamestnanci vyslať vláde politický signál, že sa im nepáči, ako poškodila tento sociálny benefit, v takom prípade odporúčam vybrať gastrolístky,“ hovorí Milan Kuruc zo združenia Pracujúca chudoba.

Zmeny v zdaňovaní príspevkov na stravu sa významne dotýkajú aj závodného stravovania. „Doteraz to nemalo ustanovený žiaden limit. No a v spolupráci so súčasným razantným rastom cien potravín to znamená zhoršenie podmienok pre zamestnancov, ale aj pre podniky. Pre závodné stravovania by mal preto fungovať voľnejší daňový režim ako pre stravné lístky alebo finančný príspevok,” povedala pre Pravdu Paulína Pokorná, odborníčka na pracovnoprávne vzťahy z Asociácie priemyselných zväzov a dopravy.
Príkladom zamestnávateľa, ktorý zabezpečuje stravovanie za dotovanú cenu pre zamestnancov, je Volkswagen Slovakia. „Stravu máme zaistenú vo všetkých závodoch prostredníctvom trinástich kantín pre všetky pracovné zmeny,” tvrdí Lucia Kovarovič Makayová, hovorkyňa automobilky.

Podnik zároveň prispieva zamestnancom na stravu aj dodatočným dobrovoľným príspevkom nad rámec zákona. V tejto súvislosti spoločnosť upriamuje pozornosť na fakt, že od 1. januára tohto roka Zákonník práce klasifikuje dobrovoľný príspevok zamestnávateľa na stravu ako nefinančný benefit zamestnanca. To znamená, že po novom podlieha daňovej a odvodovej povinnosti. „Pre našich zamestnancov to tak znamená navýšenie nákladov na stravovanie. Napriek tomu, že opakovane a dlhodobo apelujeme na presný opak, a to znižovanie odvodového a daňového zaťaženia na strane zamestnancov i zamestnávateľov,” dodala Makayová.

Ďalšou spoločnosťou, kde podávajú zamestnancom stravu v podobe teplého jedla, je Duslo Šaľa. „Naši pracovníci vzhľadom na charakter nepretržitej výroby preferujú poskytovanie stravy, kde si môžu vybrať medzi dvomi polievkami a piatimi hlavnými jedlami. Zároveň ponúkame poobedný a predobedný desiatový bufet a na nočnej zmene je mrazená strava vyrábaná v našej vývarovni,” poznamenal generálny riaditeľ a podpredseda predstavenstva Dusla Petr Bláha. Doplnil, že pokiaľ by zamestnancom dali gastrolístky, skončili by v sieti potravinových reťazcov a zamestnanci by na úkor vlastných rodinných nákupov šetrili na stravovaní samých seba, a to sa spoločnosti nepozdáva.

Gastrolístky sú tradícia

Zamestnanci v podnikoch, ktoré doteraz poskytovali stravné lístky, ich podľa Pokornej uprednostňujú naďalej. „Ak firmy poskytovali gastrokarty, vnímame prechod k finančnému príspevku ešte menej,” uviedla Pokorná. Vysvetľuje to tým, že najmä gastrokarty považujú zamestnanci za pohodlný spôsob, sú naň navyknutí a poskytujú výhody bezhotovostnej platby. Prípadne sú s ňou poskytované aj iné firemné benefity. Navyše tieto peniaze podľa nej neputujú na bežný účet zamestnanca a sú tak chránené pred prípadnou exekúciou zamestnanca. Do budúcnosti však Pokorná predpokladá, že noví zamestnanci budú častejšie siahať skôr po finančnom príspevku ako po stravných lístkoch a gastrokartách.

Ak firmy poskytujú svojim zamestnancom rôzne formy stravovania, nastáva pre ne vyššia administratívna záťaž. Ako informovala Pokorná pribudli ďalšie papierovačky smerom k zamestnancom, zvýšil sa počet účtovných úkonov a bankových prevodov. „Zamestnávateľ je povinný poskytovať stravovanie. Ale o spôsobe, akým si túto povinnosť splní, by mal rozhodovať zamestnávateľ sám. Zvoliť si takú formu, ktorá je pre neho efektívna, optimálna a byrokraticky hospodárna,” uviedla odborníčka z Asociácie priemyselných zväzov.

Pri vyšších a lepšie platených pozíciách podľa Asociácie priemyselných zväzov prevažuje prechod na finančný príspevok z dôvodu úplnej bezstarostnosti s papierovou formou. „Inak vnímame preferencie aj podľa veľkosti foriem. V menších podnikoch prevažuje poskytovanie finančného príspevku, pričom vo veľkých firmách sa pomer zdá byť nateraz porovnateľný,” poznamenala Pokorná.

Živnostníci si to odskáču

Jednou z pozitívnych vecí je, že od januára 2022 daňovníci s príjmami z podnikania alebo s príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorí si uplatňujú preukázateľné daňové výdavky, nebudú musieť preukazovať výšku stravného dokladom. Doteraz sa museli preukazovať, napríklad dokladom za nákup jedla z e-kasy alebo faktúrou za stravné lístky, informuje Miriam Bellušová, generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu.

Gastrolístky a živnostníci

  • Rozdiel na jeden odpracovaný deň roka 2022 oproti roku 2021 je v sume 2,29 €.
  • Pri 20 pracovných dňoch v mesiaci (ktoré musia byť odpracovanými dňami) predstavuje o 45,80 € mesačne a ročne približne o 550 € menej v daňových výdavkoch.
  • Živnostník si do daňových výdavkov bude musieť zahrnúť za každý odpracovaný deň iba sumu vo výške 55 % z hodnoty stravného pre časové pásmo pracovnej cesty 5 až 12 hodín, t. j. sumu 2,81 €.
  • Za rok, ak odpracujú napríklad 200 dní, doteraz si mohli dať do výdavkov sumu 1 020 eur. Po novom to bude už len 561 eur.
  • SZČO nebudú musieť preukazovať výšku stravného dokladom.

Okrem tejto výhody však pocítia aj negatívne zmeny. Doteraz si mohli odpočítavať celú výšku stravného – 5,10 eura. Po novom to bude už iba 2,81 eura. Zvyšok budú musieť zdaniť. Ak napríklad za rok odpracujú povedzme 200 dní, doteraz si mohli dať do výdavkov sumu 1 020 eur. Po novom to bude už len 561 eur. „Živnostníkom sa teda znížia administratívne náklady na dokladovanie stravného, ale musia ,zaplatiť‘ v podobe nižších daňových výdavkov, čo v konečnom dôsledku spôsobí platenie vyššej dane z príjmov,” potvrdila Bellušová. Dodáva, že daňovo výhodnejšie je teda pre živnostníka dokladovať nákup lístkov, pri zachovaní doterajšieho administratívneho postupu preukazovania výdavkov.

Od 1. mája si bude môcť živnostník odpočítať cenu 3,30 eura. Zvyšných 2,70 eura bude musieť zdaniť. Ak to porovnáme s rovnakým príkladom a pracovník odpracuje 200 dní, tak môže očakávať na svojom účte sumu vyššiu o 99 eur.

Ďalšie články

Všetky články v tejto kategórii