Na trhu je stotisíc miest. Podarí sa ich obsadiť Ukrajincami?

Zdroj: index.sme.sk

Od začiatku vojny na Ukrajine prišlo na Slovensko už vyše 120-tisíc utečencov. Väčšinou sú to matky s deťmi, ktoré môžu priamo na hranici požiadať o azyl, respektíve status dočasného útočiska.

Ten im poskytuje právo na nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť, dávky v hmotnej núdzi, ale aj okamžitý prístup na trh práce.

Žiadosť o status dočasného útočiska do piatka minulého týždňa podalo len niečo vyše 1200 ľudí. Mnohí vojnoví utečenci pokračujú za svojimi príbuznými do Česka a Poľska.

Ukrajinci by pracovnému trhu mohli pomôcť
Slovenský pracovný trh by nové posily uvítal. Dlhodobo sa nedarí obsadiť 80- až 100-tisíc pracovných pozícií. Podľa rezortu práce chýbajú ľudia najmä v nízkokvalifikovaných profesiách, ako je operátor výroby či pomocný pracovník v sklade.
„Na úradoch práce máme dostatok evidovaných uchádzačov o zamestnanie, ktorí by uvedené profesie mohli vykonávať, no nemajú záujem,“ uvádza tlačový odbor ministerstva. Málo je aj zdravotníckeho personálu.
Potvrdzujú to aj údaje pracovného portálu Profesia. Zamestnávatelia na ňom za posledné dva mesiace uverejnili takmer 60-tisíc inzerátov. Najväčší záujem je o operátorov výroby, pomocných pracovníkov v sklade, lekárov a sestry, ale aj zamestnancov v cestovnom ruchu, gastre, hotelierstve, doprave, logistike a špedícii.
Preobsadenie týchto pozícií občanmi z Ukrajiny je podľa Branislava Jančušku z agentúry Grafton Slovakia možné, ba priam žiaduce: „Sú nám blízki nielen geograficky, ale aj kultúrne, preto by to bolo o to jednoduchšie.“
V súčasnosti na Slovensku pracuje takmer 20-tisíc Ukrajincov, čo je tretina všetkých zamestnaných cudzincov. Viac ako 27 percent z nich má univerzitné vzdelanie.
Analytici Inštitútu sociálnej politiky predpokladajú, že nový prílev pracovnej sily z Ukrajiny by v konečnom dôsledku mohol mať pozitívny vplyv na slovenskú ekonomiku.
Pracovné povolenie nemá každý
Rovnaký názor majú zamestnávatelia. „Ide aj o humanitárnu pomoc pre vysokokvalifikovaných pracovníkov, ktorí nám chýbajú. Sme presvedčení, že ak nezareagujeme my, tak zareagujú iné krajiny,“ tvrdí hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov (AZZZMiriam Filová.
Zmeniť sa však podľa zamestnávateľov musí komplikovaný a prebyrokratizovaný proces vstupu Ukrajincov na slovenský pracovný trh, ktorý mnohé firmy navádza na obchádzanie zákona.
Keď sa firmám nedarí zohnať zamestnancov medzi Slovákmi, zamerajú sa na štáty Európskej únie s nižšími nákladmi práce, ako sú Bulharsko a Rumunsko.
Väčšinou ide o krátkodobé riešenie. Po štyroch-piatich mesiacoch mnohí takíto zamestnanci odchádzajú ďalej na západ, kde sú výrazne vyššie platy.
„Firmy preto hľadajú kreatívne riešenia, ako za ekonomicky výhodných podmienok získať čo najviac zahraničných pracovníkov, nielen z krajín EÚ, ale napríklad aj z Ukrajiny,“ hovorí Jančuška.
Dočasné útočisko Utečenci ho získajú priamo na štátnej hranici. Je im udelený tolerovaný pobyt a status odídenec. Získavajú prístup na trh práce bez pracovného povolenia. Získajú prístup k rovnakým pracovným miestam ako občania Slovenska. okrem štátnozamestnaneckých miest.
Možnosť obsadiť pracovné miesto zamestnancom z krajiny mimo EÚ musí najprv schváliť úrad práce. S hľadaním pracovných kandidátov potom firmám zvyčajne pomáha licencovaná personálna agentúra.
Úspešní uchádzači musia následne na cudzineckej polícii získať pracovné povolenie, takzvanú modrú kartu. Celý proces trvá aj niekoľko mesiacov.
Informačná karta
Alternatívou, respektíve výnimkou zo systému je takzvaná informačná karta, ktorá dovoľuje zamestnať človeka z tretej krajiny aj bez pracovného povolenia. Vzťahuje sa však len na určité prípady, ktoré špecifikuje zákon o službách zamestnanosti.
Typickým príkladom je situácia, keď si firma objedná nový prístroj zo zahraničia a na jeho montáž potrebuje odborníkov priamo od dodávateľa alebo od niekoho, kto personál naučí nový prístroj používať.
V takom prípade stačí na úrad práce poslať vyplnenú informačnú kartu. Keďže montáž, respektíve školenie netrvá spravidla viac ako pár týždňov, pracovné povolenie vybavovať netreba.
Súvisiaci článok Súvisiaci článokDostanem sa k peniazom? Zdražie ešte benzín? A čo potraviny? (odpovede) Čítajte Na úrovni minimálneho príjmu
Podľa Jančušku však firmy pomerne často obchádzajú zákon a na informačnú kartu zamestnávajú aj cudzincov, ktorí majú rovnakú náplň práce ako obyčajní zamestnanci.
Oplatí sa im to z viacerých dôvodov – nemusia čakať, kým cudzinec získa pracovné povolenie a ani mu nemusia platiť rovnakú mzdu ako obyčajnému zamestnancovi.
„Mzdy srbských či ukrajinských pracovníkov sú na úrovni slovenského minimálneho príjmu. Poznáme aj prípady, keď sa časť mzdy vypláca v hotovosti, ľudovo povedané na drevo,“ dodáva Jančuška.
Januárové dáta ústredia práce ukazujú, že z takmer 20-tisíc Ukrajincov, ktorí pôsobia na slovenskom pracovnom trhu, má pracovné povolenie len niečo vyše 13-tisíc.
Zvyšok pracuje na informačnú kartu, najmä v priemyselnej výrobe, administratíve a stavebníctve.
Navyše, aj medzi cudzincami sa už podľa Jančušku rozmohol fenomén takzvaných falošných živnostníkov. Keď pre pandémiu úrady práce spomalili schvaľovanie žiadostí firiem na obsadenie pracovného miesta kandidátom z krajiny mimo EÚ, niektoré začali cudzincov zamestnávať ako samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO).
„Vznikla dosť veľká skupina živnostníkov, ktorí pracovali a stále aj pracujú na výrobných linkách ako klasickí operátori,“ dodáva Jančuška.
Súvisiaci článok Súvisiaci článokZamestnávanie utečencov nás neohrozuje (komentár) Čítajte Hľadajú riešenie
Problém s nedostatkom pracovnej sily podľa ministerstva práce aspoň čiastočne pomôžu vyriešiť nové nariadenia vlády, ktoré upravujú udeľovanie národných víz vodičom autobusov a vodičom vnútroštátnej a medzinárodnej kamiónovej dopravy. Platiť majú od apríla.
Prácu pre ľudí, ktorí utiekli pred vojenskou agresiou Putinovho režimu, to však nerieši. Status dočasného útočiska neznamená možnosť bezproblémovo získať zamestnanie.
Napríklad pri regulovaných zamestnaniach, ako sú lekár a zdravotná sestra, je stále potrebné absolvovať odborné a jazykové skúšky.
Rezort práce preto pripravuje ďalšie návrhy, ktoré by integráciu odídencov na slovenskom trhu práce uľahčili: „Návrhy budú predmetom rokovania vlády.“
Sociálny dumping
Mohlo by zjednodušenie legislatívy v prípade zamestnávania ľudí z tretích krajín viesť k tomu, že firmy budú ešte neochotnejšie valorizovať mzdy?
Odborár a analytik Ján Košč si myslí, že z dlhodobého hľadiska prílev pracovnej sily zo zahraničia priemernú mzdu na Slovensku skôr zvyšuje. Časť pozícií však podľa neho môže byť naozaj ohrozená.
„Týka sa to najmä pozícií, kde sa bežný pracovný pomer nahrádza dohodou či čiastočným úväzkom, ako aj tých, ktoré nie sú chránené kolektívnymi zmluvami,“ hovorí s tým, že Slovensko patrí medzi krajiny EÚ s najnižším podielom takto chránených zamestnancov.
Zmenu by mohla priniesť smernica o minimálnej mzde, ktorú pripravuje Európska komisia. Okrem stanovenia podmienok výpočtu minimálnej mzdy hovorí aj o 70-percentnom pokrytí zamestnancov kolektívnymi zmluvami.

Ďalšie články

Všetky články v tejto kategórii