Scenár pre úderný omikron je odhalený. Pozitívni do práce, výpadky služieb, starý mód strašenia

Zdroj: www.trend.sk

Ministerstvo zdravotníctva netuší čo sa stane, keď vírus z práce vyradí stovky či tisíce zamestnancov. Kratšiu karanténu by paradoxne chcelo umožniť len zaočkovaným.

Omikron udrie ako uragán a rýchle sa „premelie“ Slovenskom. Odborníci očakávajú, že infekčná vlna bude mať rýchly nástup a potom rýchlo poľaví. Viac 50-tisíc prípadov omikronu denne nemusí byť v tomto čase výnimkou. Rátali s tým mnohé krajiny, nevynímajúc ani susedné Česko, kde tento variant vírusu tvorí okolo 80 až 90 percent nových prípadov.

Skokovo tam 18. januára pribudlo 28 469 prípadov, na Slovensku viac ako 6-tisíc. Český ústav zdravotníckych informácií a štatistiky (ÚZIS) predpokladá, že denný počet nakazených by na vrchole omikronovej vlny mohol koncom januára dosiahnuť dvojnásobok tejto hodnoty. U nás to bude možno polovica daného počtu.

Ideme opačne ako ostatní

Vláda Eduarda Hegera sa naoko tvári, že môžeme byť prekvapení z takéhoto vývoja. Väčšie prípravy neavizovala, až na zavedenie nového režimu pre očkovaných a prekonaných OPplus, ktoré prevzala po vzore Nemecka či Rakúska. Ostatné krajiny bývalej V4 k tomu nepristúpili. Oveľa dôležitejšie bolo nastaviť či upraviť legislatívu a „naskočiť“ na jej zavedenie do praxe. Rýchlo a hneď, keď to situácia vyžaduje.

Žiadna krajina pri omikrone už nejde cestou lockdownov, uviedol 18. januára pre televíziu TA3 Ivan Bošňák, analytik portálu Dáta bez pátosu. „Otvorené zostávajú aj na veľmi vysokých počtoch prípadov. Dokonca Veľká Británia hovorí o tom, že za 10 dní zrušia aj covid passy, zmysel nebude ani PCR testovanie“ tvrdí analytik.

To sú podľa neho odvážne nápady v rozpore so starými riešeniami v štýle – zatvoriť krajinu, nariadiť lockdown či obmedziť fungovanie podnikov. Verí, že sa k tomu nevrátime. „Treba sledovať úspešné krajiny, ktoré si omikronom prešli,“ spresnil.

Slovensko ako nikde inde v Európe paradoxne chcelo skrátiť dobu po prekonaní covidu zo 180 na 90 dní.  Toto pôvodne avizované oznámenie rezort napokon po dohode  konzíliom odborníkov odkložil.

„V režime OP a OTP tak naďalej budú osoby, ktoré prekonali ochorenie COVID-19 pred nie viac ako 180 dňami,“ vysvetlila médiám hovorkyňa ÚVZ SR Daša Račková. Rezort zdravotníctva si tak chcel presadiť  v praxi vlastné pravidlá, ktoré v zahraničí nepoznajú. „Neskracujeme karanténu, chceli sme skrátiť dobu prekonania choroby, napriek tomu, že by sme to mali robiť opačne,“ tvrdí I. Bošňák.

V Česku dva kroky dopredu

Nová situácia vyžaduje nové riešenia. Zamestnanci v zdravotníctve a v sociálnej starostlivosti v susednom Česku, ktorí budú mať v rámci pravidelného testovania (dvakrát týždenne) pozitívny antigénny test, ale nemajú príznaky choroby covid-19, môžu po novom chodiť do práce aj v rámci nariadenej karantény.

Toto pravidlo má platiť len vo výnimočných prípadoch, keď zamestnávateľ nebude schopný bez týchto zamestnancov ďalej zaisťovať starostlivosť o pacientov či klientov. Opatrenie, s ktorým prišiel český rezort zdravotníctva, schválila 14. januára vláda Petra Fialu.

Český minister vnútra Vít Rakúšan (STAN) pôvodne uviedol, že pracovná karanténa by sa mohla vzťahovať aj na pracovníkov v doprave, energetike, vodnom hospodárstve alebo pohrebníctve. Profesijné zväzy žiadali ešte väčšie rozšírenie, napokon k tomu nedošlo.

Česká vláda kvôli omikronu skrátila karanténu aj izoláciu na päť dní, a to od 11. januára 2022. Po jej ukončení musia ľudia ešte nasledujúcich 5 dní nosiť respirátor. Do karantény budú po novom musieť ísť aj ľudia po očkovaní a ľudia po prekonaní covidu-19. Karanténu môžu skrátiť iba negatívnym PCR testom.

Na Slovensku po slovensky

Rovnako aj na Slovensku by firmy a podnikateľské zväzy privítali zavedenie pracovnej karantény pri kritickej infraštruktúre a jej skrátenie.

„Samozrejme, za podmienky, že počet nakazených začne ohrozovať chod podniku a zamestnávateľ dokáže dodržať prísnejšie pandemické opatrenia. Napríklad zamedzí kontaktu s inými pracovníkmi, zabezpečí nosenie respirátora, dezinfekciu priestorov a podobne,“ hovorí pre TREND Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD). Smerodajný by mal byť názor odborníkov, či to nespôsobí riziko nákazy.

„U omikronu sa očakáva rýchly nárast nakazených. Firmy musia byť pripravené na výpadok vysokého počtu zamestnancov. Nateraz sme pozitívni a dúfame, že podniky nebudú musieť pre nedostatok pracovníkov prerušiť svoju výrobu. Vláda by však mala byť pripravená im pomôcť,“ dodáva A. Lasz.

Prijatie adekvátnych opatrení po vzore aj iných európskych krajín je preto určite nevyhnutné. Nemôžeme to predsa riešiť päť minút po dvanástej, keď už bude neskoro, pridáva názor Miriam Filová, hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR).

Dlhodobým problémom, na ktorý upozorňuje aj Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), je predovšetkým  miera zaočkovanosti v jednotlivých podnikoch. V napríklad v elektropriemysle či oceliarskom priemysle dosahuje od 60 do 70 percent,  najmä na východe Slovenska či v menších regińoch je to okolo 20 až 30 percent.

„Vakcinovaní zamestnanci sa do očkovania treťou dávkou „nehrnú“. Zmena podmienok a skrátenie platností „O“ a „P“ v rámci režimu OTP, teda taktiež s očkovanosťou v podnikoch urobí svoje,“ spresnila Petra Podhorcová, PR špecialistka RÚZ.

Napríklad, jeden z ich členov upozornil, že z pôvodných 63,4% zamestnancov má teraz po novom v režime OP už len 38,2. To znamená, že týždenne musí teraz otestovať o zhruba 530 ľudí viac, pričom toto číslo môže ešte rásť.

Skrátenie karantény je v kurze. Inde

Problémom je, že slovenská vláda na požiadavky podnikateľov nereaguje a odvoláva sa na to, že to zatiaľ nie je potrebné. Rovnako neuvažuje ani o skrátení karantény, hoci väčšina krajín EÚ už túto novinku na základe odborných odporúčaní zaviedla.

V prípade, že bude nutné skrátiť karanténu, vzhľadom k sektorovým výpadkom, čo rezort zdravotníctva vzhľadom k rýchlosti šírenia vírusu, karanténa bude skrátená. „Upraví sa to vyhláškou hlavného hygienika. Hovoríme predbežne o 5 dňoch.  Zrejme pristúpime k deleniu na očkovaných i neočkovaných. Zaočkovaní budú mať asi kratšiu karanténu, ale bude to predmetom diskusií,“ uviedol pre televíziu 19. januára TA3 Vladimír Lengvarský.

Anglicko skrátilo karaténu zo siedmich dní na päť, Fínsko i Izrael rovnako, Portugalsko i Maďarsko z desiatich na sedem dní. Pre všetkých rovnako, očkovaných i neočkovaných, podobne ako všetkých zasahuje omikron.

Všetky spomínané krajiny rozlišujú len bezpríznakové osoby či osoby s príznakmi. Slovenský minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský teoretizuje, že kratšia karanténa by mala platiť len pre očkovaných. Aj americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) ešte v decembri 2021 odporučilo skrátiť karanténu z 10 dní (ktorá platí u nás až doteraz), na päť dní pri bezpríznakovom priebehu covidu.

V každej krajine je situácia iná a vyvíja sa v čase, hovorí pre TREND Marián Šóth, prezident Asociácie súkromných lekárov (ASL SR). V dobe omikronovej si vie dobre predstaviť skrátenie karaténnych opatrení.

„Aj z vlastnenej praxe vnímam , že dlhotrvajúce stavy chorobnosti, ako sme mali minulý rok, v tomto čase už vidím len sporadicky. Bol by som rád, keby sa situácia skôr upokojovala a pandemické opatrenia sa vyhlasovali až po ich schválení, pretože to spôsobuje chaos,“ objasňuje. Panika podľa neho neprospieva zdravotníckym pracovníkom ani pacientom.

Nesystémové riešenia treba zmeniť

Väčšina firiem má už od začiatku pandémie vytvorené takzvané krízové pandemické tímy, prípadne pandemický manuál, ktorým sa riadia. Omikron je však oveľa infekčnejší a môže nárazovo poslať na dočasnú práceneschopnosť množstvo ľudí.

„Najviac ohrozené môžu byť nepretržité prevádzky ako aj podniky v  kritickej infraštruktúre, kde zamestnancov nie je možné zo dňa na deň nahradiť. Napríklad niektoré  podniky v oblasti chémie či energetiky využívajú zložité technológie, kde sa manipuluje aj s nebezpečnými  látkami,“ upozorňuje M. Filová.

Výpadok týchto kľúčových  zamestnancov by mohol spôsobiť vážnu priemyselnú haváriu s dosahom na rozsiahle územie. Vzájomnou spoluprácou so zamestnávateľmi by vláda mohla predísť niektorým nesystémovým rozhodnutiam.

Ďalšie články

Všetky články v tejto kategórii