Slovensko v číslach: Živnostníkov ubúda, najmä v obchode

Za desať rokov zavesilo živnosť na klinec 72-tisíc Slovákov

Igor Matovič sa opäť postaral o náramný rozruch. Vo svojej súčasnej úlohe ministra financií využil pri predstavení daňovo-odvodovej reformy „vypožičané“ slajdy, navyše ešte svoje prepočty oprel o staré štatistiky, podľa ktorých je na Slovensku okolo 400-tisíc samostatne zárobkovo činných osôb. Lenže to platilo pred viac ako desiatimi rokmi. Podľa posledných štatistík malo vlani živnostenské oprávnenie len 312-tisíc Slovákov.

Podnikavý sever

Podiel živnostníkov v populácii sa kraj od kraja a okres od okresu značne líši. V absolútnom počte ich je najviac v okrese Žilina (11 477) a najmenej v okrese Medzilaborce (551). Po prepočte na ľudnatosť jednotlivých regiónov sa ukazuje, že ľudia podnikavého ducha žijú najmä na juhozápade a severe krajiny. V okresoch Námestovo a Stará Ľubovňa pracuje ako SZČO viac ako desatina populácie.

Okres Námestovo patrí zároveň medzi nemnohé, kde sa počet živnostníkov za posledných desať rokov zvýšil, a to o celú tretinu. Väčšina z nich pritom nepodniká v cestovnom ruchu, ako by sa dalo predpokladať, ale v stavebníctve.

Najmenší podiel podnikavcov nájdeme tam, kde je zároveň vysoká nezamestnanosť. V okresoch Rimavská Sobota, Revúca, Trebišov a Košice-okolie pripadajú na sto obyvateľov len traja živnostníci. Nízky, oproti Bratislave približne polovičný, je aj podiel živnostníkov v Košiciach.

Veľké mestské okresy sú zároveň tie, kde počet SZČO najrýchlejšie klesá. Okresy Bratislava IV a Košice III prišli po roku 2010 o 42 percent živnostníkov, o viac ako tretinu sa preriedil živnostenský stav aj v Banskej Bystrici.

Obchodníci zatvárajú

Najčastejšie svoje podnikanie ukončovali obchodníci. V roku 2008 sa veľkoobchodom, maloobchodom či servisom áut a motocyklov živilo 114-tisíc Slovákov, vlani ani nie polovica z tohto počtu. Najobvyklejším zdrojom obživy SZČO sa tak stalo stavebníctvo.

Na treťom mieste je priemyselná výroba, v ktorej podniká 49-tisíc Slovákov, ale aj tu sa stavy z roka na rok znižujú. Na popularite získavajú iba dve odvetvia – informatika a telekomunikácie, v ktorých v súčasnosti pôsobí o 22 percent viac živnostníkov ako v roku 2010, a administratívne a podporné služby, kde je nárast dokonca 58-percentný.

Ani z medzinárodného porovnania sa nezdá, že by mali živnostníci na Slovensku práve na ružiach ustlané. Celkové počty SZČO v Európskej únii sa totiž za posledných desať rokov zmenili len minimálne.

Viac ako štvrtinový úbytok zaznamenalo iba Chorvátsko, Rumunsko a Portugalsko, naopak, v Pobaltí či v susednom Maďarsku počty ľudí, ktorí sa živia sami, utešene stúpajú. Najvyšší podiel živnostníkov je v Stredomorí, v Grécku dosahuje dokonca 29 percent pracujúcej populácie.

Odvody sú vysoké už dnes

Slovenský živnostenský zväz upozorňuje, že je potrebné rozlišovať medzi slobodným podnikaním a zneužívaním inštitútu živnostenského podnikania na zakrývanie závislej práce.

„Motiváciou na prechod z pracovného pomeru do práce na živnosť na strane zamestnávateľa, ako aj pracovníka je práve extrémne vysoké zaťaženie ceny práce, ktoré dosahuje v podmienkach Slovenskej republiky až 59 percent a radí nás k neslávnym premiantom v celej EÚ,“ uviedli predstavitelia zväzu.

Porovnať celkovú daňovo-odvodovú záťaž živnostníkov medzi jednotlivými štátmi je pre rozdiely daňových systémov a spôsobu výpočtu sociálnych, zdravotných a dôchodkových odvodov prakticky nemožné, často navyše záleží na veľkosti obratu a voľby paušálu.

Z dát OECD za rok 2020 však vyplýva, že slovenské sociálne odvody SZČO patria so sadzbou 33,15 percenta skôr k tým vyšším. K nim treba pripočítať ešte zdravotné odvody vo výške 14 percent a daň z príjmu v rozpätí 15 až 25 percent z príslušného vymeriavacieho základu.

„Náš dnešný daňovo-odvodový systém je zbytočne komplikovaný, nespravodlivý a s jednými z najvyšších sadzieb. Súčasné nastavenie zároveň brzdí ekonomický rast,“ uviedla hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združenia SR Miriam Filová.

Vyššie dane a odvody v čase pandémie? Hrozia krachy Podľa zástupcov živnostníkov je už ich súčasné daňovo-‑odvodové zaťaženie vysoké. „Asociácia je otvorená návrhom, ktoré by preukazovali ambíciu dosiahnuť zníženie daňovo-odvodového zaťaženia zamestnávateľov. Od akéhokoľvek zvýšenia daňového či odvodového zaťaženia podnikatelia očakávajú aj adekvátnu protihodnotu,“ podotkla hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Miriam Filová. „Práve v čase prebiehajúcej koronakrízy, keď mnohí podnikatelia bojujú o prežitie, treba pristupovať k takýmto návrhom veľmi citlivo, aby v konečnom dôsledku nenastalo masívne rušenie živností a nárast počtu nezamestnaných, čo následne zvýši tlak na štátny rozpočet,“ varovala Filová. „Výsledný [Matovičov – pozn. TRENDU] návrh nijako nereflektuje skutočné problémy živnostníkov a malých podnikateľov. Ba naopak, vyvoláva obavy a predstavuje novú hrozbu pre túto pandémiou ťažko skúšanú časť podnikateľského spektra,“ uviedol vo svojom vyhlásení Slovenský živnostenský zväz.