Zmena stavebnej legislatívy zjednoduší konanie, no môže predražiť výstavbu

Zdroj: open.spotify.com

Zmena stavebnej legislatívy síce centralizuje a zjednodušuje stavebné konanie, no zároveň môže neúmerne predražiť akúkoľvek výstavbu. Na to upozornili v Podnikateľskom podcaste od A po ZZZ generálny sekretár Zamestnávateľského zväzu geodézie a kartografie Matej Vagač a generálny riaditeľ Výskumného ústavu zváračského Rastislav Počubay. „Navrhuje sa vybudovanie centrálneho informačného systému pre stavebníctvo, všetky konania by mali byť elektronicky. Nepáči sa mi, že prevádzkovateľom by mal byť súkromný subjekt, ktorá bude vyberať poplatky do stavebníkov za prístup i stavebné konanie. Celý proces by mal byť mimo zákona o správnych poplatkoch a zákona o správnom konaní,“ upozornil Počubay. Vagač dodal, že táto zmena môže znamenať zdraženie stavieb a tým aj odradenie mnohých investorov. „V súčasnosti je výška správnych poplatkov stanovená zákonom. Návrh hovorí o podiele 1,2% zo sumy výstavby. Keď si uvedomíme, že stavby majú hodnotu desiatok miliónov eur a tak aj poplatky dosiahnu neúmerne vysoké sumy. Môže to odradiť nielen stavebníka, ale aj investorov, ktorí zaplatia desaťtisíce eur s neistým koncom, pretože nevedia, či aj dostanú stavebné povolenie. Toto je zásadná výhrada, pretože  takto stanovený poplatok je neprimeraný,“ zdôraznil Vagač, ktorému vidí veľa praktických prekážok v tom, že by sa štát vzdal prevádzky informačného systému na úkor súkromnej spoločnosti. „Informačný systém musí byť jednotný, podklad musí byť georeferencovaný, subjekt musí mať jasnú polohu v priestore. To sa dá dosiahnuť na informačnom systéme, ktorý prevádzkuje štát cez Úrad geodézie a kartografie. Štát garantuje presnosť , jednoznačnosť a právnu istotu vlastníckych vzťahov. Nevieme si predstaviť, že by sa to prenieslo na nejaký súkromný subjekt,“ uviedol Vagač.

Zmena stavebnej legislatívy je celospoločensky veľmi očakávaná. Pôvodný zákon je totiž ešte z roku 1976, má približne 40 noviel a je veľmi komplikovaný. „To, že sa dostal do programového vyhlásenia je logickým vyústením aj snáh predchádzajúcich vlád z rokov 2015 a 2019. Z dvoch zákonov sa stali napokon tri, stavebný zákon, zákon o územnom plánovaní a kompetenčný zákon, lebo sa rozhodlo o vytvorení špecializovaného Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR. Dostali sme 15 dní na pripomienkovanie, čo bolo málo na to, akú radikálnu zmenu priniesla táto trojica zákonov došlo takmer 5 tisíc pripomienok,“ konštatoval Vagač.

Podľa Počubaya je vytvorenie špecializovaného úradu, ktorý zastreší celé stavebné konanie, pozitívom. „Pri rozdelení stavebných úradov v rámci samospráv dochádzalo k tomu, že rozhodovacia prax nebola jednotná. Veľká ambícia predkladateľa zákona je skrátenie konaní zo súčasných v priemere 300 dní. Prax ukáže, do akej miery sa podarí túto ambíciu naplniť. Dôležitou zmenou je začiatok stavebného konania. V súčasnosti musí stavebný úrad zohnať všetky stanoviská dotknutých subjektov, či sú orgány samosprávy, prevádzkovatelia infraštruktúry. Musí sa vysporiadať s pripomienkami a vydať rozhodnutie. Podľa návrhu sa toto má stať povinnosťou projektanta. Má osloviť dotknuté orgány, získať stanoviská a spraviť správu z prerokovania. Až po tejto fáze nastúpi nový úrad do celého procesu,“ povedal Počubay, ktorý však vidí riziko v tom, že nový prístup vynecháva stavebníka z procesu stavebného konania a naopak množstvo kompetencií sa prenáša na projektanta. „Výstavba na Slovensku je intenzívna a stretávame sa s tým, že kapacity projektantov sú nízke. Z nášho pohľadu to vyzerá, že ideme z projektantov spraviť administratívne sily. Malo by to byť stanovené ako možnosť a nie povinnosť,“ vysvetlil Počubay, podľa ktorého je tiež pozitívom, že o zákonom o výstavbe a územnom plánovaní sa bude ešte diskutovať v rámci druhého kola medzirezortného pripomienkového konania.

Ďalšie články

Všetky články v tejto kategórii