Koniec Krajniakovho automatu? Brusel chce minimálne mzdy inak

Ani jednu z podmienok dnes Slovensko nespĺňa. A ak smernica prejde, slovenská minimálna mzda sa len podľa automatu z dielne rezortu práce počítať nemôže. Pre denník Pravda to potvrdila aj hovorkyňa rezortu práce Veronika Pazičová.

„Pri súčasnom nastavení smernice bude potrebné vstúpiť do slovenskej právnej úpravy vo vzťahu k opätovnému zavedeniu povinného súboru štyroch kritérií,“ povedala. Slovenské nastavenie v súčasnosti totiž rieši len jeden parameter – rast priemernej mzdy v krajine.

Nový automat pritom len na jeseň pretlačil cez parlament minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) ako kompromis medzi návrhmi odborárov a zamestnávateľov. Platiť začal len od januára. Minimálna mzda sa podľa neho určuje ako 57 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov.

Tento výpočet nahradil automat z dielne bývalej vlády, kde sa ešte rátalo so 60 percentami. Dokument z Bruselu však obsahuje povinnosť zavedenia súboru štyroch ekonomických kritérií pri určovaní sumy minimálnej mzdy.

Ide o všeobecnú úroveň hrubej mzdy, jej rast, kúpnu silu minimálnej mzdy a vývoj produktivity práce. Zdá sa tak, že Krajniakovi nezostane nič iné ako zákon opäť prekopať. Pred zavedením automatu však Slovensko sčasti spĺňalo bruselské plány.

V kritériách na úpravu minimálnej mzdy sa totiž spomínal nielen vývoj spotrebiteľských cien, ale i zamestnanosti, priemernej mzdy a životného minima. Bruselská smernica teraz prechádza pripomienkovým konaním v členských štátoch.

Keď bude prijatá, krajiny budú každoročne predkladať výročnú správu o vývoji svojej minimálnej mzdy. Tú komisia prediskutuje a posúdi. Konkrétne sankcie pri jej nedodržiavaní sú nateraz otázne.

Jednotná suma nebude

Brusel krajinám však nebude diktovať, aby minimálnu mzdu zaviedli a ani to, aká má byť jej výška. Niektoré ju totiž nemajú ani v legislatíve a jej suma sa odvíja od kolektívneho vyjednávania. Únia chce len postaviť mantinely, podľa ktorých má byť určovanie najnižších platov spravodlivejšie.

„Už dnes túto hodnotu dosahujeme, takže nič zásadné sa meniť nebude,“ myslí si analytik z Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník. Upozorňuje aj na to, že pri vykazovaní priemernej mzdy v rámci EÚ je zmätok. Okrem toho je jej výpočet na Slovensku podľa Páleníka veľmi orientačný a nepresný.

Podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR by malo jej stanovovanie zostať v kompetencii jednotlivých členských štátov a ich sociálnych partnerov. „Každá krajina i región má svoje špecifiká, či inú štruktúru hospodárstva,“ vysvetľuje hovorkyňa AZZZ Miriam Filová. Dodala, že orientačné hodnoty najnižších zárobkov v krajine už Slovensko predsa spĺňa.

Odborári: Musí to byť povinnosť

Povinne stanovenú hranicu určovania minimálnej mzdy podľa tej priemernej presadzovala ešte pri rokovaniach európskych sociálnych partnerov najmä Európska odborová konfederácia (EOK). Aj podľa slovenských odborárov by tak bola smernica účinnejšia a vymožiteľnejšia.

Keď sa rokovalo o európskej smernici, KOZ v slovenských podmienkach presadzovala automat na úrovni 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. Tento výpočet minimálnej mzdy prešiel parlamentom ešte počas bývalej vlády.

S návrhom prišla koaličná strana Smer-SD. Keby nakoniec Krajniak zákon neprekopal, najnižší zárobok by tento rok prekročil sumu 655 eur. Po novom tak minimálna mzda poskočí zo sumy 580 eur na 623 eur.

Slovenské kolektívne (ne)vyjednávanie

Brusel si v tiež v smernici dal za cieľ, aby sa v členských štátoch viac vyjednávalo medzi odborármi a zamestnávateľmi na podnikovej úrovni. Z celkového počtu podnikov by mali aspoň 70 percent z nich pokrývať kolektívne zmluvy. Takú úroveň Slovensko ani zďaleka nedosahuje.

Podľa posledných údajov z roku 2019 je celkové pokrytie na úrovni 26,4 percenta. Z toho pri súkromných firmách je to len niečo cez 15 percent, zvyšok tvorí verejný sektor. Deficit zmluvných dohôd medzi odborármi a zamestnávateľmi si uvedomuje aj rezort práce.

Aj v tomto smere sa kvôli smernici bude musieť meniť zákon. „Podľa nastavenia návrhu smernice musíme mať ustanovený akýsi rámec podmienok umožňujúcich kolektívne vyjednávanie a vypracovať akčný plán na podporu kolektívneho vyjednávania,“ tvrdí Pazičová.

Podľa odborárov musí štát v prvom rade aktívne podporovať vznik odborových organizácií. Situáciu však nemusí zlepšiť pripravovaná novela Zákonníka práce, ktorá má zmeniť aj podmienky v tripartite a v zakladaní odborov. Krajniakov rezort chce napríklad presadiť, aby členom odborov mohol byť len zamestnanec danej firmy.