Remeslo sa cez internet naučiť nedá

Zdroj: www.postoj.sk

16.11.2020 Monitoring médií
Remeslo sa cez internet naučiť nedá

Stredoškoláci by mali zvládať aj odborné predmety, ale učia sa ich z domu. Získavajú prax napríklad cez youtube. Čo sa tak naučia?

Viaceré krajiny na západ od našich hraníc, ktoré sa rozhodli pre lockdown, nechali školy a univerzity otvorené. Naposledy tak urobilo Anglicko. U nás sú školy medzi prvými zariadeniami, ktoré politici zatvárajú. Bolo tomu tak na jar a je tomu tak aj na jeseň. Nepomáhajú ani hlasy odborníkov, že to nie je najlepšie riešenie.

O tom, že práve zatvorenie škôl je pre rodičov v čase pandémie najväčšia nočná mora, sme už na Postoji písali. Rodičia sa obávajú kvality takéhoto vzdelania a toho, či ich deti nebudú v nevýhode pri hľadaní prvej práce alebo pri snahe dostať sa na kvalitnú vysokú školu.

Dištančné alebo online vzdelávanie je však v prípade stredoškolákov to najmenej problémové. Sú už relatívne samostatní a väčšinou nemajú s ovládaním techniky žiadny problém. Je to však len prvý dojem. Aj u nich časom vyplávali na povrch viaceré problémy, ktoré zvládajú s ťažkosťami. Jednoduché to nemajú najmä prvé a maturitné ročníky.

Najskôr k prvákom. Skončiť základnú školu a začať študovať na strednej je pre každého veľká udalosť. A určite aj náročná. Nová škola, noví učitelia, noví spolužiaci, nové predmety, nový spôsob výučby. Súčasní prváci tým celým prechádzajú v online forme. Trampoty s tým spojené popísala Daniela z Liptovského Mikuláša. Syn je prvák na strednej škole a z veľkých cieľov došli už len k tomu jednému. V prvom ročníku neprepadnúť.

„Podľa mňa sú stredné školy najmenej bolestné pre zabehnuté ročníky, ale pre prvákov je to čistá katastrofa,“ hovorí. „Syn mal v prvý deň online vyučovania hneď dve písomky. Vybavenie máme výborné, nové počítače, tablety, smartfóny, pripojenie na internet tiež bezproblémové. Napriek tomu jednu písomku dokázal otvoriť len v nejakom ,spotvorenom móde‘, v ktorom mu chýbala polovica zadania. Druhú otvoril až na druhom počítači. Muž kvôli tomu zostal v tento deň pracovať z domu, aby skontroloval, či všetko funguje. Keď som prišla domov, obaja boli spotení a frustrovaní,“ opisuje začiatky dištančného vzdelávania svojho syna.

Učitelia nebrali do úvahy, že majú pred sebou prvákov, ktorí prišli z rôznych základných škôl s rôznymi skúsenosťami s dištančným vzdelávaním na jar. „Takže so synom sme si dali za cieľ neprepadnúť. Syn pritom povedal, že všetko vedel. Keby písal písomku v škole, má to za jedna. Takto bude vďačný za dvojky a trojky,“ dodala nešťastne.

Virtuálna prax

Najväčší problém dištančného vzdelávania zažívajú na odborných školách. Napriek tomu, že praktická časť výučby sa nezrušila, pre epidemické opatrenia sa nedá realizovať. A tieto školy ju od svojich žiakov aj vyžadujú.

Ministerstvo školstva ponechalo spôsob, akým odborné školy zabezpečia svojim žiakom praktické vyučovanie, na ne samotné. Odporučilo im však, aby sa venovali najmä teórii a na jar pri uvoľnených opatreniach zintenzívnili praktickú časť.

„Momentálne v prípade praktického vyučovania, odborného výcviku či odbornej praxe u zamestnávateľa je možné naďalej pokračovať podľa pandemickej situácie u konkrétneho zamestnávateľa, ak jeho realizácia nevyžaduje ubytovanie žiaka v školskom internáte. V opačnom prípade sa praktické vyučovanie, odborný výcvik či odborná prax môžu realizovať len dištančnou formou,“ uviedlo pre Postoj ministerstvo školstva. Na mnohých školách tak dochádza aj k takým absurdnostiam, že praktické vyučovanie sa robí cez youtube.

Je bežné, že si stredoškoláci sami musia zabezpečiť povinnú prax. Mnohé školy to nechali na žiakov aj v týchto ťažkých časoch. Študenti viacerých odborov sa dostali do ťažko riešiteľných situácií. Sú to napríklad stredné pedagogické školy. Tie prax od svojich žiakov vyžadujú napriek tomu, že školy (a zrejme aj tie, ktoré žiakov na prax vyslali) do svojich kolektívov nikoho zvonku nevpúšťajú. Preto napríklad na mnohých školách dočasne zrušili náboženstvo, keďže mnohí katechéti nie sú súčasťou interného učiteľského zboru a učia na viacerých školách súčasne.

„Moja dcéra je na strednej pedagogickej a teraz im nariadili, že si majú robiť prax. Určite ich v tejto situácii budú brať všetkými desiatimi,“ posťažovala sa Petra z Nitry, ktorá je sama učiteľka na prvom stupni. „U nás sa držíme od septembra bez zatvorenia a nikoho zvonku nechcú brať. Podobne sú na tom aj školy v okolí,“ dodáva.

Problémy na pedagogických školách potvrdila aj Veronika z Bratislavy. „Naša škola nám tvrdí, že prax prebieha normálne a máme ju absolvovať. Školy zase nechcú nikoho cudzieho vpustiť do budovy. Naša škola vôbec nerieši, že nás nechcú pustiť praxovať, máme smolu,“ hovorí. Iné školy do praxe študentov netlačia a čas, ktorý mali venovať praktickému vyučovaniu, trávia sledovaním videí o vyučovacích technikách.

Komplikované to majú aj na odborných školách s technickými smermi. „Môj syn na strednej odbornej škole strojárskej absolvuje prax cez youtube. Neviem, načo mu to bude, asi na nič,“ potvrdila Martina zo Žiliny. Rodičia sú úrovňou takéhoto vyučovania deprimovaní. Zhodne tvrdia, že žiaci sa odborné predmety, a ešte k tomu bez praxe, online určite nenaučia.

Maturanti bez praxe

V ťažkej situácii sa ocitli aj štvrtáci. Sú v poslednom ročníku a na odborných školách je absolvovaná prax podmienkou na pripustenie k maturitným skúškam. Príkladom je aj dcéra Sabíny z Bratislavy, ktorá je štvrtáčkou v obore farmaceutický laborant. „Mala praxovať v lekárni. Stihla to však len dvakrát, potom už nechceli do kolektívu nikoho zvonku púšťať. Je to patová situácia, pretože ak neabsolvuje prax, nepustia ju na maturitnú skúšku. Ale ešte som rada, že má aspoň pár dní za sebou na rozdiel od jej spolužiačok, ktoré nie sú priamo z Bratislavy,“ hovorí. Tie sa totiž po zatvorení internátov museli vrátiť domov, no škola mala dohodnutú prax len v rámci hlavného mesta.

Okrem toho, že žiaci zostali bez praxe, musia doma spracovávať zadania. Tie sú v tomto odbore špecifické. „Zadania, ktoré dostáva na doma, si často vyžadujú využitie pomôcok, ktoré bežne v domácnosti nenájdeme. A tak ich musíme objednávať za nemalé peniaze, aby mohla vôbec urobiť domácu úlohu,“ opisuje Sabína peripetie svojej dcéry s dištančným vzdelávaním na odbornej škole.

Stratená generácia?

Za súčasnej situácie, keď máme pred sebou zimné mesiace a opatrenia sa menia niekedy zo dňa na deň, je na mieste otázka, dokedy bude vzdelávanie stredoškolákov u nás vyzerať takto? Veď tínedžeri sú s menšou prestávkou doma už od marca.

Rodičia sa preto strachujú o budúcnosť a vzdelanie svojich detí. Viacerí priznali, že pomaly začínajú upúšťať od predstavy, že sa ich dieťa dostane napríklad na prestížnu zahraničnú univerzitu, o čom predtým reálne uvažovali.

A môžu mať súčasní absolventi odborných škôl problém s uplatnením sa na trhu práce? Podľa viceprezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislava Machunku všetko závisí od toho, ako dlho bude súčasný stav trvať. „Pravdepodobne sme ešte v stave, že by sa to dalo dobehnúť, ak by sa opatrenia uvoľnili napríklad v decembri,“ povedal pre Postoj. „Pokiaľ bude tento stav trvať dlhšie, určite môže nastať problém s uplatnením mladých ľudí na trhu práce,“ dodal.

Podľa Machunku veľa závisí aj od stredných škôl, ako sa so súčasnou situáciou popasujú. „Teraz nech sa venujú hlavne teórii a potom by mali naplno rozbehnúť prax, aby dobehli to, čo zameškali. Po uvoľnení opatrení sa treba sústrediť už najmä na prax. Youtube či iné online pomôcky na získanie praktických znalostí nestačia a treba študentov preveriť, či to aj reálne vedia,“ zdôraznil Machunka.

Kedy sa otvoria školy?

Rodičia, učitelia či zamestnávatelia volajú po znovuotvorení škôl. Svoj hlas k nim pridáva aj samotný minister školstva. „My by sme sa chceli vrátiť čo najrýchlejšie do škôl. Myslím si, že je to potrebné z pohľadu vedomostí, ako aj socializácie,“ vyhlásil Branislav Gröhling pred rokovaním Ústredného krízového štábu v pondelok 9. novembra, na ktoré si pripravil podrobný časový plán postupného otvárania škôl podľa regiónov.

Premiér Igor Matovič však rozhodol inak. Školy zaradil do skupiny zariadení (spolu s divadlami, reštauráciami, posilňovňami či dokonca kostolmi), ktoré by pri znovuotvorení museli pravidelne testovať svojich žiakov, učiteľov i rodičov. Či školy na tento nápad prikývnu, ukážu najbližšie dni.

Zatiaľ ostáva stále otvorená možnosť návratu do škôl aspoň pre chudobné deti z osád, pričom školstvo navrhuje vytvoriť z nich šesťčlenné skupiny. Nič však nie je isté. Ani to, že by sa školy 30. novembra otvorili podľa pôvodného návrhu. Gröhling už naznačil, že školy môžu zostať zatvorené aj po tomto termíne. Všetko bude hádam jasnejšie na budúci týždeň po rokovaní krízového štábu.

Keďže viacerí odborníci sa na Slovensku už radšej k opatreniam nevyjadrujú – ak sa chcú vyhnúť zúrivým výpadom predsedu vlády – pomôžeme si na záver citátom českého virológa Libora Grubhoffera z Biologického centra Akadémie vied, ktorý pre Reflex povedal, že sa nedokázalo, že by školy predstavovali pre epidemickú situáciu nebezpečenstvo, a preto by sa malo čo najskôr hovoriť o ich znovuotvorení. „Zatvoriť školy je veľká chyba,“ odkázal jasne.